Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoEk-1-2023.pdf
PDF · 106.94 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoEk/1/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávnenej: A. B. so sídlom A. XX, C., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. X, H. I. H. J., o vymoženie 529,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27. februára 2023, č. k. 6Er/315/2013-27, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením, súd prvej inštancie exekúciu zastavil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poverením č. 5304*031347 zo dňa 20.03.2013 poveril na vykonanie predmetnej exekúcie súdneho exekútora D. K. L., A. so sídlom exekútorského úradu v Bratislave na podklade exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 09132/11 zo dňa 30.09.2011, vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.02.2016 zaslal súdny exekútor podanie oprávnenej, ktorým doplnila návrh na vykonanie exekúcie podľa § 243e Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučné konanie je vedené na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnej, ktorá je fyzickou osobou. Oprávnená uviedla, že exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Exekučný titul bol v dôsledku takto riadne vedeného sporového konania vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Záverom dodala, že dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované v § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané.
2. Na skutkový stav plynúci z obsahu spisu, súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 200 ods. 5, § 243f ods. 1,4 až 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok – EP“), 52 ods.1 až 4, § 53 ods.1 až 3, 5, § 54 ods.1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 25 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že posudzovaný právny vzťah účastníkov exekučného konania založený Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.11.2010, je od samého vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Zo zmluvy vyplynulo, že ju uzatvárala oprávnená, ktorá je podnikateľom a podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľom, teda osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
poskytovala služby v rámci svojej podnikateľskej činnosti, o čom svedčil aj výpis z Obchodného registra, kde bol pri obchodnom mene veriteľa uvedený predmet podnikania okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Súdu bolo známe, že veriteľ uzatvára formulárové zmluvy (adhézne zmluvy, o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane) s veľkým počtom zákazníkov a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z uvedeného súd prvej inštancie taktiež vyvodil, že pri účele uzatvorenia zmluvy s veriteľom bol dlžník spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), resp. oprávnená takéto konanie povinnej dostatočne nepreukázala. Na tomto konštatovaní nič nemení ani skutočnosť, že povinná v zmluve o úvere zaškrtnutím príslušného políčka uviedla, že finančné prostriedky sú poskytnuté na zamestnanie. V zmluve o úvere bola povinná totiž identifikovaná svojim bydlisko a rodným číslom. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu, pričom tento výklad je v súlade aj s úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podkladom na vykonanie exekúcie bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 09132/11 zo dňa 30.09.2011, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, ktorým sa priznáva nárok zo zmenky. V jeho odôvodnení bolo výslovne uvedené, že rozhodcovský súd mal za to, že Zmluva o úvere, teda hlavný kauzálny právny vzťah nebolo možné posudzovať ako spotrebiteľský, že žalovaný/povinný žiadnym spôsobom nenamietal zmenkovo právny vzťah a túto jeho nečinnosť nemôže suplovať rozhodcovský súd. Zo Zmluvy o úvere súd zistil, že Dohoda o vyplnení zmenky je v zmysle predloženej úverovej Zmluvy súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú malými písmenami vyznačené na druhej sprane Zmluvy o úvere, konkrétne v čl. 13., podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú uvedené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Dohoda o vyplnení blankozmenky bola obsiahnutá priamo vo všeobecných podmienkach a povinná ju nemohla odmietnuť. Nebola uzavretá samostatne, nebola spotrebiteľom podpísaná a ani iným spôsobom spotrebiteľom vyjednaná, pričom spotrebiteľ k týmto podmienkam podpisom úverovej zmluvy musel pristúpiť automaticky, čo možno považovať za nekalú obchodnú praktiku. Ďalej súd poukázal na rozhodcovskú doložku obsiahnutú v čl. 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorú posúdil ako neprijateľnú podmienku, nakoľko takáto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Okrem iného, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne bol neprimerane vysoký ako sankcia spojená s nesplnením záväzku vrátiť peňažnú sumu, a teda súd uvedené posúdil ako neprijateľnú podmienku. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie mal za to, že je naplnený dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprípustnosť použitia zmenky.
3. Uznesenie súdu prvej inštancie v zákonnom stanovenej lehote napadla odvolaním oprávnená, namietajúc, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. písm. f) a h) CSP). Posudzovanie povinnej ako spotrebiteľa výslovne odmieta. Poukázala na skutočnosť, že dňa 29.11.2010 uzavrela s povinnou Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver na účel zamestnania, z ktorého dôvodu predmetnú zmluvu o úvere nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zdôraznila, že za dôležité treba považovať, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinná poskytnuté peňažné prostriedky použila. Oprávnená v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzala z vyhlásení povinnej, že ide o úver poskytnutý na výkon zamestnania. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinnou následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnená neskúmala, nakoľko je to pre ňu už nepodstatná informácia. Zároveň uviedla, že pri výklade pojmu spotrebiteľa je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (rozhodnutie Európskeho súdneho dvora C-464/01). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu, treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, ktorá je všeobecným princípom zmluvného práva. Oprávnená považovala za nesporné, že zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a fyzickou osobou - nepodnikateľom spĺňajú požiadavku spotrebiteľského právneho
vzťahu. Pokiaľ je ale predmetom tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver a na tieto zmluvné vzťahy (úverové zmluvy) nemožno citovaný právny predpis aplikovať. V zmysle uvedeného oprávnená zastávala názor, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil.
4. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávnenej nebolo zo strany povinnej podané.
5. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti. 7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
9. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 CSP (a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým exekúciu zastavil, je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
10. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1/ neprijateľné zmluvné podmienky, 2/ obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3/ rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
13. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
14. Z predloženého obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 26.02.2013 bola pred súdnym exekútorom D. K. L. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie. Následne bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom dňa 13.03.2013 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom dňa 20.03.2013
poveril súdneho exekútora v zmysle § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave vydaného pod sp. zn. SR 09132/11 zo dňa 30.09.2011. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmenka vystavená povinnej dňa 29.11.2010, ktorá zabezpečovala záväzkovo-právny vzťah medzi oprávnenou a povinnou vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, ktorú zmluvné strany uzavreli dňa 29.11.2010. Účelom Zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 200,- eur.
15. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský súd v konaní neprihliadol na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo nepríslušnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom, a preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
16. V bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej „VPPÚ“), ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere zo dňa 29.11.2010, si oprávnená ako veriteľ a povinná ako dlžník, upravili dohodu o vyplnení dvoch zmeniek, v ktorých sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi zmenku, v ktorých nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplnil na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
17. Oprávnená v odvolaní namietala posudzovanie povinnej ako spotrebiteľa dôvodiac tým, že Zmluvu o úvere zo dňa 29.11.2010 uzatvorila s povinnou, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru na účel zamestnania.
18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa článku 2 ods. 1, 2 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
20. Z ust. § 52 ods. 3, 4 OZ vyplýva, že spotrebiteľskú zmluvu uzatvára na jednej strane dodávateľ a na strane druhej spotrebiteľ, pričom za dodávateľa je považovaný ten, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je osoba (fyzická či právnická), ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Pokiaľ postavenie zmluvných strán v záväzkovom vzťahu nenapĺňa pojmové znaky tejto definície, nepôjde o vzťah spotrebiteľský a bude vylúčená aplikácia ustanovení slúžiacich na ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu.
21. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že Zmluva o úvere uzavretá dňa 29.11.2010 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského
úveru vyplývajúce z ustanovenia § 1 ods. 2 a 3 a § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Námietku oprávnenej o tom, že povinná v Zmluve o úvere označila, že jej je úver poskytnutý na účel zamestnania, čo vylučuje v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch jej postavenie ako spotrebiteľa, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Vopred dodávateľom naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na účel „zamestnania“, považoval odvolací súd za formalistický pokus prostredníctvom vopred pripraveného vyhlásenia na predformulovanom tlačive zmluvy vylúčiť tento záväzkovoprávny vzťah z pôsobnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Zmluvu o úvere uzatvárala povinná ako fyzická osoba, pričom z nej nevyplýva, že pri jej uzatváraní konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnená pri jej uzatváraní konala jasne v rámci svojej obchodnej činnosti. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania povinnej v tomto prípade zaťažuje oprávnenú. Nie je pravdou, že by súd prvej inštancie bol požadoval od oprávnenej, aby preukázala, na čo konkrétne boli povinnou použité finančné prostriedky, ako to oprávnená naznačovala v odvolaní prostredníctvom citovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ. Bolo však povinnosťou oprávnenej preukázať, že finančné prostriedky boli povinnej poskytnuté na účel podnikania a že v danej veci pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonala tento ako spotrebiteľ, v ktorom smere oprávnená dôkazné bremeno neuniesla.
22. K námietke oprávnenej v tom smere, že na daný prípad nemožno aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch odvolací súd uvádza, že napriek tomu, že zmluva bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, je nutné predmetnú zmluvu považovať za zmluvu spotrebiteľskú a právny vzťah medzi oprávnenou a povinným za spotrebiteľský a to aj s poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa totiž použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávnenou a povinnou je vzťahom spotrebiteľským aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom rozhodcovský súd naň pri rozhodovaní o nároku zo zmenky neprihliadol.
23. Vychádzajúc z obsahu exekučného titulu je potrebné uviesť, že rozhodcovský súd neskúmal obsah spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok, keď mal za to, že hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je len skutočnosť, že orgán, ktorý vydal exekučný titul v základnom konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, neprihliadol na: 1/ neprijateľné zmluvné podmienky, 2/ obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3/ rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom; a v prípade takéhoto zistenia je následne úlohou exekučného súdu sa zaoberať obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný zmenkový nárok a vyhodnotiť, či spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo bola zmenka v spotrebiteľskom vzťahu použitá v rozpore so zákonnými obmedzeniami, alebo priznané plnenie zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom, na ktoré skutočnosti v okolnostiach posudzovanej veci nebolo v rozhodcovskom konaní prihliadané a až vtedy, ak exekučný súd skonštatuje niektorú z uvedených skutočností, na ktorú nebolo prihliadnuté v základnom konaní, ako tomu bolo tiež v danom prípade, môže exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastaviť.
24. Súd prvej inštancie správne podrobil vzťah zo Zmluvy o úvere kontrole z hľadiska prípadnej existencie neprijateľných podmienok a dospel k správnemu záveru, že už samotná dohoda o vyplnení zmeniek, tak ako bola koncipovaná v bode 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru predstavuje nekalú obchodnú praktiku v spotrebiteľskej zmluve, ktorej cieľom je obísť právne predpisy chrániace spotrebiteľa. Obsah a znenie dohody o vyplnení zmenky nebolo pritom so spotrebiteľom individuálne dojednané, bolo len súčasťou všeobecných obchodných podmienok, obsah ktorých nemohol spotrebiteľ nijako ovplyvniť. Táto bola vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako, ako aj Zmluva o úvere. V tejto súvislosti odvolací súd na doplnenie uvádza, že nielen Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, keďže zmenka mala mať zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovala splnenie spotrebiteľského úveru, resp. peňažný záväzok dlžníka ako vystaviteľa zmenky.
25. Je nevyhnutné v danej veci konštatovať, že aj rozhodcovská doložka obsiahnutá vo VPPÚ nebola platne uzavretá, a ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnená si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnila. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú doložku je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola predložená povinnej v pozícii spotrebiteľa vo VPPÚ, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú doložku neprijať. Naopak, nanútenie rozhodcovskej doložky vo VPPÚ zo strany veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, je v súlade s ust. ods. 2 OZ, v zmysle ktorého v pochybnostiach § 54 o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
26. V danom prípade považoval odvolací súd dojednanie Dohody o vyplnení zmeniek za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, pretože ide o podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (zmenkový úrok 0,25 % denne) ako sankcie spojenej s nesplnením záväzku a tento úrok bol oprávnenej rozhodcovským súdom aj priznaný. Zmluva o úvere teda obsahovala neprijateľné podmienky, pričom súd prvej inštancie správne tieto identifikoval a správne aj zistil, že v základnom konaní nebolo príslušným orgánom - rozhodcovským súdom na tieto neprijateľné podmienky prihliadnuté; je teda jednoznačne daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Rozhodcovský súd sa pri skúmaní spotrebiteľského charakteru hlavného právneho vzťahu obmedzil len na konštatovanie, že uvedený vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko povinná pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásila, že poskytnuté peňažné prostriedky berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ.
27. Odvolací súd preskúmaním rozhodujúcich skutočností vo svetle uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že oprávnená neuviedla vo svojom odvolaní žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu, alebo zrušenie napadnutého uznesenia.
28. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku overuje, či v konaní bolo, alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi, alebo so zákonom. Novelizáciou Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015 Z. z. sa zákonodarca rozhodol prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodnutí vydaných v konaniach, v ktorých sa uplatňoval nárok zo zmenky a stanoviť právnu domnienku - hoci vyvrátiteľnú (ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku) - že pri rozhodnutiach vydaných v takýchto konaniach sú dané dôvody na zastavenie exekúcie (ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku), pričom dôkaz o opaku (teda o tom, že v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom), by musel vychádzať z listín predložených oprávnenou. V danom prípade v súlade s § 243f ods. 6 Exekučného poriadku domnienka podľa ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku nebola vyvrátená (nebol preukázaný opak), preto súd prvej inštancie správne exekúciu zastavil.
29. Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže odvolacia argumentácia oprávnenej nebola dôvodná, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
30. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).