Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-2432-2011.pdf
PDF · 109.45 KB
Case nature
Subarea
4Er/2432/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Česká spořitelna, a. s., Olbrachtova 1929/62, 140 00 Praha 4, Česká republika, IČO: 452 44 782, zast. JUDr. Pavlom Novákom, usadeným euroadvokátom, Námestie 1. Mája 15, 903 01 Senec, proti povinnému Z. O., X.. XX. XX. XXXX, A. XXXX/ XX, XXX XX L. L., Š. S. R., zast. JUDr. Petrom Múkerom, advokátom, ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica, na vymoženie pohľadávky vo výške 187.435,- Kč s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom so sídlom exekútorského úradu Popradská 70, 822 01 Bratislava 214 pod spis. zn. EX 8811/11, o námietkach povinného proti exekúcii a o námietkach povinného proti trovám exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
Súd námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a .
Súd exekúciu v časti trov exekúcie vzniknutých z titulu trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní vo výške 528,98 Eur v y h l a s u j e za neprípustnú a z a s t a v u j e ju .
odôvodnenie:
Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 187.435,- Kč s príslušenstvom, a to na základe exekútorského zápisu spísaného dňa 09. 06. 2009 JUDr. Vojtěchom Lachnitom, kandidátom Mgr. Jiřího Nevřely, súdneho exekútora Exekútorského úradu Praha - východ, Karlovarská 3, Praha 6 č. 054 EZ 3614/09 v spojení s exekútorským zápisom spísaným dňa 18. 06. 2009 JUDr. Vojtěchom Lachnitom, kandidátom Mgr. Jiřího Nevřely, súdneho exekútora Exekútorského úradu Praha - východ, Karlovarská 3, Praha 6 č. 054 EZ 4045/09 osvedčeného ako európsky exekučný titul Obvodním soudem pro Prahu 4 dňa 08. 10. 2010.
Poverením č. 5601 086062 zo dňa 26. 03. 2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása so sídlom exekútorského úradu Popradská 70, 822 01 Bratislava 214, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 8811/11. Súdny exekútor dňa 17. 05. 2013 doručil súdu na rozhodnutie podanie povinného zo dňa 06. 05. 2013, doručené súdnemu exekútorovi mu dňa 13. 05. 2013, ktorým podal prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote námietky proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie.
Povinný v námietkach proti exekúcii prostredníctvom právneho zástupcu uvádza, že podľa jeho názoru v slovenskom právnom poriadku takto spísaný exekútorský zápis nie je exekučným titulom, nikdy nemôže spĺňať ani európsky exekučný titul. Taktiež bola zrušená dohoda medzi Českou a Slovenskou republikou vo veci uznávania exekúcií - exekučných titulov. Povinný ďalej uviedol, že bol vyzvaný, aby sa dostavil dňa 09. 06. 2009 k exekútorovi do Prahy vo veci exekútorského zápisu, nebol poučený, čo je exekútorský zápis a aké má právne následky. Na povinného bol podľa jeho vyjadrenia vyvíjaný psychický nátlak, aby exekútorský zápis pod hrozbou súdneho konania a konania voči jeho rodine podpísal, taktiež aby podpísal neprimeraný úrok z omeškania, ktorý nemá oporu v Slovenskom právnom poriadku. Na Slovensku sa považujú takto stanovené úroky za úžeru. Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 831,57 Eur sú v nepodloženej výške a povinný nemá možnosť si overiť kto a za čo si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Úroky ku dňu exekútorského zápisu vo výške 63,63 Eur a ich vypočítanie nemá reálnu podobu, nedá sa správnosť úrokov vypočítať a ani povinný nevie podložiť, na základe akého právneho nároku vznikli. Na základe uvedeného považuje exekúciu za neprípustnú na území Slovenskej republiky v roku 2013, pretože začatie exekúcie sa okrem iného opiera aj o exekučný titul platný v Českej republike, ktorý je však na území Slovenskej republiky nevykonateľný, nakoľko nemá oporu v Slovenskom právnom poriadku. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu taktiež vzniesol námietky proti trovám exekúcie, a to z dôvodu, že súdny exekútor vyčíslil predbežné trovy exekúcie na 3.354,60 Eur, t. j. 101.060,68 Sk, pričom istina je 187.435,- Kč. Odmena súdneho exekútora je vysoko neprimeraná k vymáhanej istine s príslušenstvom a podľa názoru povinného neprípustná.
Oprávnený vo vyjadrení k podaniu povinného uviedol, že zákonnosť exekučného titulu preskúmal súd už pri posudzovaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom nezistil a súdneho exekútora vykonaním exekúcie poveril. K tvrdeniu povinného, že exekútorský zápis nie je európskym exekučným titulom oprávnený uviedol, že Obvodný súd pre Prahu 4 vydal dňa 08. 10. 2010 v súlade s Nariadením Rady (ES) č. 805/2004 „Potvrzení evropského exekučního titulu - úřední listinu“, ktorým sa potvrdzuje európsky exekučný titul pre nesporné nároky. V súlade s článkom 5 Kapitoly II Nariadenia Rady (ES) č. 805/2004 je tak exekútorský zápis vykonateľný v členských štátoch ES bez potreby ďalšieho uznávania. Nariadenia orgánov Európskej únie sú záväzné pre všetky členské štáty bez potreby implementácie. Vzhľadom na uvedené je podľa jeho vyjadrenia irelevantné tvrdenie právneho zástupcu povinného o zrušení dohody medzi Českou republikou a Slovenskou republikou vo veci uznávania exekúcií - exekučných titulov. Podľa názoru oprávneného exekútorský zápis tak, ako bol predložený s návrhom na vykonanie exekúcie, je spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie. K tvrdeniu povinného, že nevedel, čo je exekútorský zápis a tento uzavrel pod psychickým nátlakom, oprávnený uviedol, že v zmysle exekútorského zápisu tento úkon povinný urobil slobodne a vážne, čo potvrdil svojím podpisom. Svojím podpisom taktiež vyjadril súhlas s výškou úrokov z omeškania ako aj s úrokom vo výške 63,63 Eur ku dňu spísania exekútorského zápisu, ktoré priamo vyplývajú z uvedeného exekučného titulu a s ktorými mal povinný možnosť ešte pred podpísaním exekútorského zápisu sa oboznámiť. Vzhľadom na uvedené navrhol námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietnuť. V súvislosti s výškou trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní oprávnený uviedol, že pri ich vyčíslovaní došlo k chybe v písaní a počítaní. V súlade s § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 3 písm. e) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. si právny zástupca oprávneného vyčíslil trovy právneho zastúpenia nasledovne: 1 úkon právnej služby vyčíslil právny zástupca oprávneného na sumu 237,34 Eur (pohľadávka vo výške 189.073,- Kč pri kurze k 28. 02. 2013 1 Eur = 25,889 Kč predstavuje 7.303,22 Eur) s tým, že si uplatnil trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia vo výške 118,67 Eur a návrh na vykonanie exekúcie vo výške 118,67 Eur plus 2x režijný paušál vo výške 7,41 Eur a DPH vo výške 50,43 Eur, celkom 302,59 Eur.
Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 41 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene. Námietky sú teda procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z vyššie citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. V exekučnom konaní súd už neskúma vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie.
Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je podľa § 41 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku exekútorský zápis spísaný dňa 09. 06. 2009 JUDr. Vojtěchom Lachnitom, kandidátom Mgr. Jiřího Nevřely, súdneho exekútora Exekútorského úradu Praha - východ, Karlovarská 3, Praha 6 č. 054 EZ 3614/09 v spojení s exekútorským zápisom spísaným dňa 18. 06. 2009 JUDr. Vojtěchom Lachnitom, kandidátom Mgr. Jiřího Nevřely, súdneho exekútora Exekútorského úradu Praha - východ, Karlovarská 3, Praha 6 č. 054 EZ 4045/09 osvedčený ako európsky exekučný titul Obvodním soudem pro Prahu 4 dňa 08. 10. 2010.
Povinný podané námietky odôvodnil tým, že exekučný titul je na území Slovenskej republiky nevykonateľný, nakoľko nemá oporu v slovenskom právnom poriadku. Podľa slovenského právneho poriadku takto spísaný exekútorský zápis nie je exekučným titulom, nikdy nemôže spĺňať ani európsky exekučný titul. Taktiež bola zrušená dohoda medzi Českou a Slovenskou republikou vo veci uznávania exekúcií - exekučných titulov. V tomto smere však súd poukazuje na vyššie citované ust. § 41 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého podľa Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul. Cit. ustanovenie v poznámke pod čiarou odkazuje na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (ďalej len „nariadenie“). Súd na tomto mieste zároveň poukazuje na čl. 7 ods. 2 vety druhej Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia (Exekučné tituly, ktoré sa osvedčia ako európsky exekučný titul), toto nariadenie sa uplatňuje na rozhodnutia, súdne zmiery a verejné listiny o nesporných nárokoch. Nárok sa považuje za nesporný, ak: a) s ním dlžník výslovne súhlasil tým že ho uznal alebo tak urobil prostredníctvom zmieru, ktorý schválil súd alebo bol uzavretý pred súdom v priebehu konania, alebo b) dlžník voči nemu nikdy nevzniesol námietky v priebehu súdneho konania v súlade s príslušnými procesnými požiadavkami podľa právnych predpisov členského štátu pôvodu, alebo c) dlžník sa nezúčastnil na súdnom pojednávaní alebo nebol na takom pojednávaní zastúpený potom, ako najskôr v priebehu súdneho konania vzniesol námietky proti nároku, za predpokladu, že sa takéto konanie dlžníka podľa právnych predpisov členského štátu pôvodu rovná tichému uznaniu nároku alebo skutočností, ktoré tvrdí veriteľ, alebo d) dlžník ho výslovne uznal vo verejnej listine.
V zmysle čl. 4 ods. 3 nariadenia (Vymedzenie pojmov), na účely tohto nariadenia sa "verejnou listinou" rozumie a) dokument, ktorý bol formálne vypracovaný alebo zaregistrovaný ako verejná listina a ktorého pravosť: i) súvisí s podpisom a obsahom listiny; a ii) bola stanovená orgánom verejnej správy alebo iným orgánom splnomocneným na tento účel členským štátom, z ktorého pochádza; alebo b) dojednanie, ktoré sa týka záväzkov vyplývajúcich z výživného uzavretých so správnymi orgánmi alebo overených týmito orgánmi.
Podľa čl. 5 nariadenia (Zrušenie doložky vykonateľnosti (exeqaturu)), rozhodnutie, ktoré bolo v členskom štáte pôvodu osvedčené ako európsky exekučný titul, sa uzná a vykoná v iných členských štátoch bez potreby vyhlásenia o vykonateľnosti a bez akejkoľvek možnosti podať námietky proti jeho uznaniu.
Kapitola IV nariadenia (Výkon) v čl. 20 a nasl. obsahuje ustanovenia upravujúce výkon exekučného titulu osvedčeného ako európsky exekučný titul.
Podľa čl. 20 ods. 1 nariadenia (Vykonávacie konanie), bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tejto kapitoly, sa vykonávacie postupy riadia právnymi predpismi členského štátu výkonu. Rozhodnutie osvedčené ako európsky exekučný titul sa vykonáva za tých istých podmienok ako rozhodnutie vydané v členskom štáte výkonu.
Podľa čl. 21 ods. 2 nariadenia, za žiadnych okolností sa v členskom štáte výkonu nemôže skúmať vecná stránka rozhodnutia alebo jeho osvedčenia o európskom exekučnom titule.
Čo sa týka námietky povinného, že exekútorský zápis ako exekučný titul nemá oporu v slovenskom právnom poriadku a „nikdy nemôže spĺňať ani európsky exekučný titul“, súd túto s poukazom na vyššie citované ustanovenia považuje za nedôvodnú. Inštitút exekútorského zápisu právny poriadok Slovenskej republiky na rozdiel od právneho poriadku Českej republiky síce nepozná, nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie v Slovenskej republike, avšak tento je verejnou listinou v členskom štáte jeho pôvodu v zmysle vyššie citovaného čl. 4 ods. 3 nariadenia. Pokiaľ súd v členskom štáte pôvodu verejnej listiny túto osvedčil ako európsky exekučný titul, v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku môže táto byť podkladom na vykonanie exekúcie v Slovenskej republike, a teda slúžiť ako exekučný titul podľa slovenského právneho poriadku. Rovnako súd považoval za nedôvodnú námietku povinného, že bola zrušená „dohoda medzi Českou a Slovenskou republikou vo veci uznávania exekúcií - exekučných titulov“, nakoľko na daný prípad je potrebné, ako už bolo uvedené vyššie, aplikovať nariadenie.
Súd na tomto mieste zdôrazňuje, že v exekučnom konaní súd vo všeobecnosti už nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie jeho náležitosti, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie. Rovnako je tomu i v prípade, ak exekučný titul je osvedčený ako európsky exekučný titul, pričom v tomto smere súd poukazuje na vyššie citovaný článok 21 ods. 2 nariadenia, v zmysle ktorého súd v rámci vykonávacieho konania za žiadnych okolností nie je oprávnený skúmať vecnú stránku rozhodnutia alebo jeho osvedčenia o európskom exekučnom titule. Súd preto považoval za nedôvodnú aj námietku povinného, že nebol poučený a tom, čo exekútorský zápis je, aké sú jeho právne následky, že exekútorský zápis podpísal pod hrozbou súdneho konania ako aj námietku ohľadom výšky úroku z omeškania a výšky úroku ku dňu exekútorského zápisu, nakoľko námietky nesmerujú proti exekúcii, ale proti exekučnému titulu. Námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul alebo vady konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Predmetom námietok povinného proti exekúcie sú však v danom prípade skutočnosti, ktorých relevancia sa skončila vydaním osvedčenia o európskom exekučnom titule, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie. Obranu a tvrdenia, na ktoré poukazuje povinný v podaných námietkach, už nie podľa názoru súdu uplatniť vo vykonávacom konaní. Navyše, povinný v exekútorskom zápise uznal svoj záväzok voči oprávnenému vrátane úroku z omeškania a úroku vo výške 1.638,- Kč, dal výslovný súhlas, aby tento exekútorský zápis bol priamo vykonateľný, prehlásil, že tento zápis obsahuje jeho slobodný a vážne mienený prejav vôle a že si tento zápis prečítal a po prečítaní ho schválil.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. exekučný titul (v zmysle čl. 20 ods. 2 nariadenia boli súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie doručené rovnopis verejnej listiny a rovnopis osvedčenia o európskom exekučnom titule) ako aj tá skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu tento ukladá. Oprávnený tak podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému dôvodne.
Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd námietky povinného vznesené proti exekúcii ako nedôvodné zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Povinný vzniesol aj námietky proti trovám exekúcie, a to z dôvodu, že súdny exekútor vyčíslil predbežné trovy exekúcie na 3.354,60 Eur, t. j. 101.060,68 Sk, pričom istina je 187.435,- Kč. Odmena súdneho exekútora je podľa názoru povinného vysoko neprimeraná k vymáhanej istine s príslušenstvom a podľa názoru povinného neprípustná. Povinný taktiež namietal trovy právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní vo výške 831,57 Eur, ktoré sú podľa neho v nepodloženej výške a nemá možnosť si overiť kto a za čo si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní.
K námietkam povinného proti trovám sa vyjadril súdny exekútor, ktorý žiadal, aby súd tieto zamietol. Trovy exekúcie boli z jeho strany vypočítané v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov. Ide o predbežné trovy exekúcie, ktorých výška nie je pevne stanovená a môže sa meniť v závislosti od priebehu exekučného konania. Do dňa vyjadrenia súdneho exekútora povinný nesplnil, čo mu ukladá exekučný titul, je pravdepodobné, že k dobrovoľnému plneniu nedôjde a vyžiada si to ďalšie náklady súvisiace s exekúciou, ktoré sú predbežne vyčíslené na sumu 3.354,60 Eur, pozostávajúcej z 20 % odmeny súdneho exekútora vo výške 2.645,50 Eur, nákladov spojených s výkonom exekúcie vo výške 150,00 Eur a 20 % DPH vo výške 559,10 Eur. V upovedomení o začatí exekúcie si vyčíslil odmenu podľa § 5 vyhlášky vo výške 1.323,00 Eur, náhradu hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky vo výške 88,00 Eur spolu s DPH, nakoľko je platcom DPH.
Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 201 ods. 1 exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
Podľa § 5 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Povinný v námietkach proti trovám exekúcie namietal výšku „predbežných trov exekúcie“ vo výške 3.354,60 Eur, pričom však predbežné trovy exekúcie boli súdnym exekútorom v upovedomení o začatí exekúcie vyčíslené na sumu 1.693,20 Eur. Svoje námietky proti trovám exekúcie súdneho exekútora povinný odôvodnil len skutočnosťou, že odmena súdneho exekútora je podľa jeho názoru vysoko neprimeraná k vymáhanej istine s príslušenstvom a neprípustná.
Na základe podaných námietok proti trovám súd exekúcie súd preskúmal vyúčtovanie predbežných trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie. Súd z upovedomenia o začatí exekúcie zistil, že súdny exekútor si v upovedomení vyčíslil predbežné trovy exekúcie vo výške spolu 1.693,20 Eur, z toho odmena má predstavovať 1.323,00 Eur, náklady spojené s výkonom exekúcie 88,00 Eur a 20 % DPH 282,20 Eur. Ďalej je uvedené, že predbežné trovy exekúcie sú stanovené podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku. Predbežné trovy exekúcie po uplynutí 14 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia budú predstavovať sumu 3.354,60 Eur. Súdny exekútor do vymáhaného nároku započítal všetky úhrady povinného na účet oprávneného, resp. právneho zástupcu oprávneného, ktoré mu bol oznámené do dňa vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Vymáhaný nárok je prepočítaný konverzným kurzom CZK na EUR ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie.
Čo sa týka vyúčtovania odmeny v upovedomení o začatí exekúcie, súdny exekútor pri jej výpočte postupoval podľa § 5 vyhlášky; odmena je vypočítaná vo výške 10 % zo základu na jej určenie, t. j. z celého vymáhaného nároku (istina, úrok, úrok z omeškania ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie, trov exekúcie oprávneného), k odmene je pripočítaná 20 % DPH. Súd pri výpočte odmeny súdneho exekútora nezistil rozpor s vyššie citovanými ustanoveniami vyhlášky, preto námietky povinného proti trovám exekúcie považoval za nedôvodné. Súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle ust. § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, túto zložku predbežných trov exekúcie súdneho exekútora však povinný v námietkach proti trovám exekúcie nenamietal, namietal len neprimeranosť výšky odmeny (neprimeranosť sumy 3.354,60 Eur, ktorá suma však nepredstavuje predbežné trovy exekúcie, tie sú vo výške 1.693,20 Eur), pričom neuviedol konkrétne skutočnosti, na základe ktorých výšku odmeny namieta.
Súd v danom prípade dospel k záveru, že súdny exekútor pri vyčíslení odmeny v rámci predbežných trov v upovedomení o začatí exekúcie nepostupoval v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky, preto námietky povinného proti trovám exekúcie v tejto časti nepovažoval za dôvodné.
Povinný v námietkach taktiež namietal trovy právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní vo výške 831,57 Eur, ktoré sú podľa neho v nepodloženej výške a nemá možnosť si overiť kto a za čo si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní.
V tejto súvislosti súd uvádza, že v zmysle ust. § 200 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, oprávnený má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného splnenia povinným až v priebehu exekúcie. K trovám oprávneného potrebným na účelné vymáhanie nároku patria všetky trovy, ktoré oprávnený musel preukázateľne vynaložiť v exekučnom konaní na to, aby sa dosiahol účel exekúcie, t.j. nútený výkon exekučného titulu. Posúdenie tejto účelnosti závisí od konkrétneho spôsobu exekúcie, druhu a výšky vymáhanej uloženej povinnosti, možno však konštatovať, že trovami potrebnými na účelnú exekúciu sú trovy právneho zastúpenia oprávneného advokátom. Trovy právneho zastúpenia upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom v čase prevzatia právneho zastúpenia,, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky v znení účinnom v čase prevzatia právneho zastúpenia,, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
Podľa § 14 ods. 3 písm. e) vyhlášky v znení účinnom v čase prevzatia právneho zastúpenia, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, odmena odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby vo výške jednej polovice základnej tarifnej sadzby.
V návrhu na vykonanie exekúcie (podanie označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie“ zo dňa 08. 09. 2011) oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu žiadal od povinného v exekúcii vymôcť okrem iného aj „náklady oprávneného vzniknuté v priebehu exekúcie a náklady exekúcie v súvislosti s právnym zastúpením v exekučnom konaní“. Trovy oprávneného vzniknuté z titulu právneho zastúpenia v exekučnom konaní právny zástupca žiadal za dva úkony právnej služby, 2x paušál a 20 % DPH, celkom 21.408,- Kč. V upovedomení o začatí exekúcie súdny exekútor uviedol, že nárok oprávneného okrem iného pozostáva aj z trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 831,57 Eur s tým, že vymáhaný nárok je prepočítaný konverzným kurzom CZK na EUR ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie.
Čo sa týka tvrdenia povinného, že trovy právneho zastúpenia oprávneného v exekúcii sú v nepodloženej výške, súd uvádza, že povinný v námietkach neuviedol konkrétne skutočnosti, na základe ktorých výšku predmetných trov namieta. Ako už bolo uvedené vyššie, k trovám oprávneného potrebným na účelné vymáhanie nároku patria trovy právneho zastúpenia oprávneného advokátom. V zmysle vyššie citovaných ustanovení vyhlášky je teda dôvodné, aby si oprávnený už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie vyčíslil trovy exekučného konania vzniknuté z titulu právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby tak, ako si ich uplatnil právny zástupca oprávneného (za prípravu a prevzatie zastúpenia a podanie návrhu na vykonanie exekúcie). Súd následne poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie vrátane trov exekúcie a takto uplatnené trovy potrebné na účelné vymáhanie nároku súdny exekútor vymôže spolu s vymáhanou pohľadávkou. Pokiaľ teda povinný v námietkach namieta, že nemá možnosť si overiť, kto a za čo si vyčíslil trovy exekúcie, súd považuje námietky povinného proti trovám exekúcie v tejto časti za nedôvodné, nakoľko v upovedomení o začatí exekúcie je uvedené, že oprávnený je ako účastník konania zastúpený právnym zástupcom.
Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd námietky povinného vznesené proti trovám exekúcie ako nedôvodné zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.