Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K2-44Csp-186-2022.pdf
PDF · 99.72 KB
Case nature
Area
Subarea
K2-44Csp/186/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Alžbetou Beňákovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 829 90 Bratislava, proti žalovanému: A. A., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie 404,05 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca (po zmene uznesením č.k. 44Csp/186/2022-97 zo dňa 22.2.2023 Intrum Slovakia, s.r.o.) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.7.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 404,05 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 404,05 € od 28.12.2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.6.2019 uzatvoril jeho právny predchodca so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 21494176/9069803080, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 365,99 € na kúpu spotrebného tovaru (čierna technika). Kúpna cena tovaru bola 465,99 €. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 100,- € a na zvyšok kúpnej ceny poskytol žalobca žalovanému pôžičku. Žalovaný mal pôžičku splácať v pravidelných 6 mesačných splátkach v sume 67,60 €, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 405,60 €. Žalovaný neuhradil do podania žaloby žiadnu sumu. Žalovaný si svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného listom zo dňa 26.10.2019 na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný aj napriek písomnej výzve svoj dlh nezaplatil, právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 19.12.2019 predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 22.12.2019. Celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 404,05 €. Žalobca si zmluvnú pokutu v konaní neuplatňuje. Zároveň si žalobca uplatňuje úroky z omeškania od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, ktoré bolo zasielané obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní, t.j. od 28.12.2019 do zaplatenia.
3. Vzhľadom na nemožnosť zistenia skutočného pobytu žalovaného a doručenia žaloby súd postupoval v súlade s ust. § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že zverejnil Oznámenie o podanej žalobe a o doručovaní žaloby proti žalovanému na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu od 6.3.2023 do 21.3.2023. Žaloba sa považuje za doručenú po 15 dňoch od jej zverejnenia, t.j. dňom 21.3.2023 (č. l. 102 spisu).
4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie dňa 26.6.2023, na ktorom sa nezúčastnili sporové strany. Podaním doručeným súdu dňa 22.6.2023 právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neprítomnosť na pojednávaní a súhlasil, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti, z dôvodu jeho pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovania trov konania. Žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi dôvodmi, ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd preto v súlade s ust. § 180 CSP prejednával vec v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.
5. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
6. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľ uzavrel dňa 10.6.2019 so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 365,99 €, na kúpu spotrebného tovaru. Kúpna cena tovaru bola 465,99 €, z ktorej žalovaný uhradil pri podpise zmluvy akontáciu 100,- €. Žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutú pôžičku v 6 mesačných splátkach vo výške 67,60 € k 20. dňu v mesiaci až do celkovej sumy úveru vo výške 405,60 €. V zmluve bola dohodnutá RPMN 34,88 %, fixná ročná úroková sadzba 34,88 %, doba trvania zmluvy 7 mesiacov, alebo do splatenia všetkých záväzkov podľa zmluvy, prvá splátka splatná dňa 20.8.2019 a celkové náklady vo výške 39,61 €. Žalovaný neplatil splátky úveru riadne a včas aj napriek upozorneniu právneho predchodcu žalobcu listom zo dňa 26.10.2019, označeným ako Predžalobná upomienka, v ktorom ho upozornil na omeškanie so splácaním splátok vo výške 202,80 €. Zároveň bol upozornený, že v prípade ak nedôjde do 5.12.2019 k úhrade, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. List bol žalovanému doručený dňa 4.11.2019 (č.l. 21 spisu). Nakoľko žalovaný svoj záväzok nesplnil, veriteľ listom zo dňa 22.12.2019 vyzval žalovaného na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, ktorý ku dňu predčasnej splatnosti 19.12.2019 predstavoval sumu 404,10 €. Žalovaný do podania žaloby neuhradil žiadnu sumu. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok bola pohľadávka voči žalovanému ku dňu 18.1.2023 postúpená na žalobcu. Žalovaný bol upovedomený o postúpení pohľadávky listom zo dňa 24.1.2023 zo strany Všeobecnej úverovej banky, a.s. Pohľadávka bola špecifikovaná v prílohe č. 3 k zmluve.
7. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
8. Podľa ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
9. Podľa ust. § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10. Podľa ust. § 2 písm. a) a písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
12. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.
13. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
14. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
15. Podľa ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ a na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku. Dlžník o postúpení pohľadávky ani nemusí vedieť, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu a ten je povinný plnenie prijať.
16. Podľa ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
17. Podľa ust. § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z.z.“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
20. Vychádzajúc z takto ustáleného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil uplatnený nárok žalobcu za nedôvodný. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca si uplatňoval voči žalovanému nároky vzniknuté z uzavretej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.6.2019 (ďalej len „zmluva“). Podľa výpisu z obchodného registra, právny predchodca žalobcu, spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., má v predmete činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov, bola teda dodávateľom a veriteľom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy ako aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko túto činnosť vykonáva v rámci svojho podnikania. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Ak ide potom o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ide o vzťah spotrebiteľský, ktorý sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Z predloženej zmluvy je evidentné, že ide o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu, vrátane jej zmluvných podmienok, ktoré sú vopred pripravené. Sú pripravené veriteľom bez účasti druhej strany, teda spotrebiteľa, pre vopred neurčený široký okruh spotrebiteľov, pričom spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť jej podmienky, okrem výšky úveru, prípadne výšky splátok a doby splatnosti. Ide o formulár zmluvy s vopred pripravenými podmienkami, v ktorej sa len vypĺňajú potrebné údaje. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe zmluvy uzavretej dňa 10.6.2019 je
vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z.
21. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola platne uzatvorená zmluva. Zmluva obsahovala všetky zákonné náležitosti, odplata bola dohodnutá v súlade so zákonom a nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. (k I. Q 2019 bola priemerná RPMN vo výške 17,45 %, t.j. odplata 34,88 % nepresahovala dvojnásobok, t.j. 34,90 %).
22. V prvom rade súd skúmal, či bola žaloba podaná včas. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k premlčaniu práva žalobcu. Pri posúdení premlčania súd vychádzal z toho, že splatnosť splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť nastala dňa 20.8.2019. Trojročná premlčacia doba predčasne zosplatneného dlhu (§ 565 Občianskeho zákonníka) zo spotrebiteľskej zmluvy začína plynúť s ohľadom na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka až uplynutím 3 mesiacov od zročnosti splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie dlhu, t.j. dňa 21.11.2019. Vzhľadom na predĺženie premlčacej doby v zmysle zákona č. 62/2020 Z.z. sa premlčacia doba predĺžila o 76 dní, t.j. neplynula v období od 27.3. do 30.4.2020 a v období od 19.1. do 28.2.2021, preto by premlčacia doba uplynula v pondelok dňa 6.2.2023. Žaloba bola na súd podaná dňa 25.7.2022, teda včas v lehote troch rokov. Rovnako nepremlčanými sú splátky splatné dňa 20.8.2019, 20.9.2019 a 20.10.2019, u ktorých plynie premlčacia doba samostatne. Súd v tomto smere poukazuje na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach napr. sp. zn. 11Co/153/2019 zo dňa 10.6.2020.
23. Súd za rozhodné pri riešení otázky, či sa v zmysle ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka stal žalobca veriteľom žalovaného považoval skutočnosť, či postupca - banka, ktorému zákon č. 483/2001 Z.z. v ustanovení § 92 ods. 8 ukladá pred postúpením svojej pohľadávky povinnosť, si túto svoju povinnosť aj splnil. Pre klientov banky sú v § 92 ods. 8 zákona o bankách ustanovené ďalšie špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené pre platné postúpenie čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Pre platné postúpenie pohľadávky bankou na nebankový subjekt sa vyžaduje v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách kumulatívne splnenie týchto podmienok: a/ existencia splatnej pohľadávky, b/ písomná výzva banky na splnenie dlhu dlžníkovi, ktorý je v omeškaní s plnením a jej preukázateľné doručenie dlžníkovi a c/ dlžníkovo následné nepretržité omeškanie viac ako 90 dní so splnením jeho záväzku voči banke. Je pritom na žalobcovi preukázať tieto skutočnosti. V prípade, že nie sú splnené vyššie uvedené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvej vety zákona o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, ide o postúpenie v rozpore so zákonom o bankách, kedy postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zakázané, a teda postúpenie pohľadávky je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (bližšie pozri napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoCsp/73/2022 zo dňa 27.3.2023).
24. S podanou žalobou žalobca predložil jedine výzvu v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd konštatuje, že žalobca nezaslal žalovanému osobitnú výzvu pred postúpením pohľadávky, čo v konaní ani netvrdil a ani takú výzvu nepredložil. Za výzvu pred postúpením pohľadávky nemožno považovať ani výzvu podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko táto bola upozornením pred zosplatnením úveru, aj keď táto bola žalovanému doručená (viď doručenka č.l. 21 spisu). Na základe tejto doručenej výzvy veriteľ splnil podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ, aby mohol pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ku ktorej pristúpil dňa 19.12.2019. Doručenie Oznámenia o zosplatnení úveru nepreukázal v konaní riadnym spôsobom v zmysle ustálenej súdnej praxe, t.j. nepreukázal, aby sa oznámenie dostalo do sféry dispozície žalovaného v zmysle ust. § 45 ods. 1 OZ. Žalobca za doručenú považoval zásielku uplynutím piatich dní, ktoré považuje za bežnú dobu doručenia. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 36/2020, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2021 pod č. 04, cit.: „V zmluvnej právnej praxi sa zvyknú v súvislosti s doručovaním právnych úkonov a iných listín v zmluvách používať dojednania upravujúce tzv. fikciu doručenia, podľa ktorej sa zásielka považuje za doručenú bez ohľadu na to, či doručenie (v zmysle faktického prevzatia zásielky) bolo reálne vykonané. V tomto smere možno rozlišovať dve situácie fikcie doručenia, a to: 1/ zásielka sa považuje za doručenú uplynutím vopred určených dní odo dňa jej odoslania, 2/ zásielka sa považuje za doručenú dňom jej vrátenia odosielajúcemu subjektu z dôvodu neprevzatia adresátom. K prvému spôsobu dojednania fikcie doručenia zaujala súdna prax odmietavé stanovisko, podľa ktorého dohodou zmluvných strán nemožno platne dojednať nevyvrátiteľnú
domnienku ani fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa považuje za doručenú len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta. Podľa tohto názorového prúdu fikcia doručenia neobstojí ako platne dojednaná pre jej rozpor s ustanovením § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka ich účinnosti vyplýva nielen z § 45 Občianskeho zákonníka, ale je jednou z hlavných zásad súkromného práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť do jej dispozičnej sféry).“ Súd poukazuje na prijaté právne závery najvyššieho súdu a s rozhodnutím sa plne stotožňuje.
25. Ak by teda súd mal uvažovať o Oznámení o zosplatnení úveru ako o výzve podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., ak jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky, čo v danom prípade oznámenie obsahuje, musí skúmať doručenie tohto Oznámenia do sféry dispozície žalovaného, ktoré dôkazné bremeno je na žalobcovi. Žalobca teda v konaní nepreukázal, že banka pred postúpením pohľadávky klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej vecnej legitimácie postupníka. Žalobca teda nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka VÚB, a.s. voči žalovanému postúpená na neho, boli tieto podmienky postúpenia splnené, žalobca tak nie je aktívne vecne legitimovaným v tomto konaní.
26. Súdu je známa argumentácia žalobcu v iných súdnych konaniach, že za splnenie podmienky považuje tiež doručenie žaloby. K uvedenému súd konštatuje, že ani doručenie žaloby žalovanému nie je a nemôže byť splnením podmienky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., nakoľko žaloba nie je výzvou, ale podaním, na základe ktorého sa začína konanie vo veci samej. S podaním žaloby sú teda spojené iné právne účinky než v prípade výzvy pred postúpením pohľadávky.
27. Nakoľko súd dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, vo výroku I. žalobu zamietol. Súd naviac dodáva, že v prípade splnenia podmienky aktívnej vecnej legitimácie by mal žalobca nárok na zaplatenie celej dlžnej sumy.
28. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol vo výroku II. v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení podľa zásady úspechu. Súd žalovanému, aj napriek jeho úspechu v konaní, náhradu trov konania priamo v rozhodnutí z dôvodu procesnej ekonómie nepriznal, nakoľko mu žiadne trov konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Mestský súd Košice. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).