Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K2-37C-18-2021.pdf
PDF · 131.58 KB
Case nature
Area
Subarea
K2-37C/18/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice, v spore žalobcu: H Point, s.r.o., so sídlom Magnezitárska 11, 040 13 Košice - Sídl. Ťahanovce, IČO: 43 838 286 v konaní zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., IČO: 47 237 406, so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice - Staré Mesto, Slovenská republika, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 81105 Bratislava, IČO: 31595545, v konaní právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, IČO: 37 928 422, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Slovenská republika, v konaní o zaplatenie sumy 1.024,63 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1.024,636 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.024,63 eura od 27.9.2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyňa má právo proti žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica, podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, ktorý súd predmetnú vec po podaní návrhu žalobkyňou na pokračovanie v konaní postúpil dňa 18.5.2021 na tunajší súd ako súd príslušný na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 1.024,63 eura spolu s príslušenstvom (úroky z omeškania) vrátane náhrady trov konania. 2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 14.8.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. BMW 5, EČV: A., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému, B. C., (ďalej len ako „poškodený“). Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej. Žalobkyňa uviedla, že škodová udalosť bola žalovanej riadne ohlásená a že tá ju zaregistrovala pod číslom poistnej udalosti č. 8014085320. Poškodený si svoje poškodené motorové vozidlo nechal opraviť v servise žalobkyne. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla boli vo výške fakturovanej žalobkyňou, ktorá pohľadávka bola následne uplatnená u žalovanej. Žalovaná po ukončení šetrenia poistnej udalosti nepriznala poškodenému uplatnenú sumu náhrady škody, ktorá je predmetom tohto konania. Žalovaná poškodenému priznala primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 eur/NH bez DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%). Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovanou neuznaná suma vo výške 1.024,63 eura bola poškodeným postúpená na žalobkyňu Zmluvou o postúpení pohľadávky. Žalobkyňa sa nestotožnila s dôvodmi krátenia poistného plnenia zo strany žalovanej. Žalobkyňa považovala ňou účtovanú cenu práce 75,80 eura za 1 normohodinu (ďalej len 1Nh) bez DPH za primeranú, v porovnaní s inými servismi v regióne za porovnateľnú, resp. výhodnejšiu, z ktorého dôvodu
žalovanou priznanú cenu práce 20 eur za 1Nh bez DPH považovala žalobkyňa za nedôvodnú. Žalobkyňa sa nestotožnila ani so žalovanou svojvoľne priznanou výškou lakovacej konštanty 100% dôvodiac, že v danom prípade pracovný postup zahŕňal dve vrstvy metalízy lakovania (strieborná metalíza), pričom uznané náklady nie je možné považovať za primerané, z dôvodu nedostatočného pokrytia nákladov vynaložených na lakovací materiál ako brúsne kotúče a lakovacie pištole. V závere žalobkyňa uviedla, že oznámenie žalovanej je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Žalovaná neuviedla, na základe čoho vypočítala nepriznané položky ani z čoho vychádzala pri stanovení nákladov na opravu. 3. Proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní, podala žalovaná odpor, v ktorom žalobkyňou uplatnené nároky v konaní neuznala a navrhla žalobu zamietnuť. Žalovaná v prvom rade v odpore namietala, že žaloba nespĺňa zákonné kritéria požadované ust. § 132 CSP. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že žalobkyňa nešpecifikovala základné údaje, napr. ani len o priebehu škodových udalostí a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodových udalostí zo strany poškodeného. Žalobkyňa údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedla, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je podľa žalovanej postačujúce. Žalovaná ďalej namietala, že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná dôvodiac tým, že poškodený mal voči žalobkyni záväzok, ktorý spočíval v neuhradených faktúrach. Žalovaná argumentovala nemožnosťou uzatvorenia zmluvného vzťahu medzi poškodeným ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobkyňa ako veriteľ evidovala voči poškodenému ako dlžníkovi, z ktorého takýto právny úkon je podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Navyše samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné podľa žalovanej považovať za rozporuplný, nejasný a za presne nešpecifikovaný. Žalobkyňa nepreukázala, že by poškodený zaplatil faktúru v časti uplatňovaného nároku. Podľa žalovanej v zmluve o postúpení pohľadávky tiež absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia žalovaná poukázala na Oznámenie o poskytnutí poistného plnenia. Za nedôvodný žalovaná považovala tiež aj žalobkyňou uplatnený nárok na úroky z omeškania dôvodiac tým, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v ust. § 11. Ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 z. z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. 4. K odporu žalovanej sa žalobkyňa vyjadrila písomným podaním, v ktorom procesnú obranu žalovanej neuznala. Vo vzťahu k náležitostiam podania žalobkyňa uviedla, že má za to, že do žaloby uviedla všetky podstatné náležitosti a taktiež označila a predložila dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností a tiež jasne špecifikovala svoj žalobný návrh. Námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyňa považovala za irelevantnú. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu predstavuje nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia. Nárok na poistné plnenia vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku a faktúra hodnoverný doklad o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené motorové vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodou. Žalobkyňa zdôraznila, že ak by poistený, alebo poškodený z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Žalobkyne podporne tiež uviedla, že žalovaná uznala existenciu pohľadávky poškodeného, spočívajúcu v nákladoch na opravu motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy za opravu motorového vozidla vo výške 3.178,52 eura uznala a priamo na účet žalobkyne poukázala sumu vo výške 2.153,89 eura. Vo vzťahu k námietkam žalovanej voči zmluve o postúpení pohľadávky žalobkyňa uviedla, že v danom prípade zmluva o postúpení pohľadávky spĺňa a obsahuje všetky požadované náležitosti stanovené zákonom – jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky, a to čo do výšky a aj právneho dôvodu vzniku. Zároveň v článku I Zmluvy o postúpení pohľadávky označenom ako „Premet zmluvy“ v bode 1 postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanej má pohľadávku vo výške 1.024,63 eura, ktorá mu vznikla v dôsledku vzniku škodovej udalosti a tým súvisiacej potreby opravy poškodeného motorového vozidla a neuhradenia nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaniu v plnej výške. Taktiež v bode 2 článku I je jasne špecifikované, že ide o postúpenie pohľadávky, ktorá je bližšie špecifikovaná v bode 1 predmetnej zmluvy, pričom samotný článok II. predmetnej zmluvy obsahuje ďalej špecifikáciu podmienok, podľa ktorých sa pohľadávka postupuje. V článku II. zmluvy o postúpení pohľadávky postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná
a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávky je predmetom postúpenia a teda takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Taktiež v článku III predmetnej zmluvy v bode 4 zmluvné strany vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe toho možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. K poistnému plneniu žalobkyňa uviedla, že má za to, že žalovaná vo svojom odpore nijako nereagovala na skutočnosti uvedené žalobkyňou v žalobe a neuviedla skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobkyňou uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaná takisto neuviedla žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobkyňa nemala právo na uplatnený nárok a ani neuplatnila prostriedky procesnej obrany. Žalobkyňa sa nestotožnila ani s argumentáciou žalovanej ohľadne úrokov z omeškania. Podľa žalobkyne zo znenia ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podstatným kritériom pre rozlíšenie je podľa žalobkyne to, že v ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Žalobkyňa mala za to, že svoj nárok na zaplatenie sumy 1.024,63 eura – náklady za opravu poškodeného motorového vozidla, žalovanej riadne preukázala, pričom žalovaná tieto nároky neuhradila v lehote stanovenej v § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, neposkytla teda žalobkyni plnenie riadne a včas, preto sa s plnením dostala do omeškania, v dôsledku čoho žalobkyni patrí v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka popri plnení jej nárok aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s plnením. 5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 26.6.2023 s tým, že súd vec prejednal a rozhodol podľa ust. § 180 CSP v neprítomnosti právneho zástupcu žalovanej. Právny zástupca žalovanej svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 26.6.2023 z dôvodu pretrvávania mimoriadnej situácie bez ohľadu na ukončenie núdzového stavu v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19. Zároveň vyjadril súhlas s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti. 6. Ako z nesporných súd postupom podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, vyšiel z tvrdení žalobkyne, že dňa 14.8.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. BMW 5, EČV: A., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému, B. C., že predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej, že škodová udalosť bola žalovanej riadne ohlásená a že tá ju zaregistrovala pod číslom poistnej udalosti č. 8014085320, že poškodený si svoje poškodené motorové vozidlo nechal opraviť v servise žalobkyne. 7. Faktúrou číslo 2019233 vystavenou žalobkyňou dňa 6.9.2019, splatnou dňa 20.9.2019, žalobkyňa vyúčtovala poškodenému opravu motorového vozidla BMW 520I, EČV: A., PU: 8014085320, v celkovej výške 3.178,52 eura (faktúra na č. l. 15). Z kalkulácie č. ZP000709 zo dňa 6.9.2019 vyplýva, že za vykonané jednotlivé práce žalobkyňa účtovala 75,80 eura za 1Nh bez DPH. Žalobkyňa vyúčtovala poškodenému za lakovacie práce sumu 644,30 eura bez DPH a za spotrebný lakovací materiál sumu 311,21 eura bez DPH (Posudok – kalkulácia č. ZP000709 na č. l. 16). 8. Z listu žalovanej zo dňa 13.9.2019 označeného ako „Oznámenie o poistnom plnení“ (č. l. 19), adresovaného žalobkyni, súd zistil, že žalovaná oznámila žalobkyni ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa 11.9.2019 a predložila výpočet výšky plnenia. Žalovaná pri výpočte poistného plnenia priznala primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 eur /Nh bez DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lak. konštanty 100%). Žalobkyni poukázala na jej účet sumu 2.153,89 eura. 9. Spoločnosť Regnum Košice s.r.o. účtovala podľa cenníka platného od 1.2.2015, v prípade vozidiel zn. BMW, za mechanické práce jednotkovú cenu za 1Nh sumu 94,80 eura bez DPH a za karosárske práce 113,76 eura/Nh bez DPH (listina na č. l. 11). 10. Spoločnosť T.O.B. s.r.o., so sídlom Bánovská 1033, Trenčianska Turná, účtovala podľa cenníka platného od 1.9.2018, v prípade vozidiel zn. BMW, za mechanické, klampiarske a lakovacie práce jednotkovú cenu za 1Nh sumu 87 eur bez DPH (listina na č. l. 12). 11. Spoločnosť MD – Bavaria Žilina, s.r.o., so sídlom Bytčická 8105/82, Žilina, účtovala podľa cenníka platného od 1.3.2019, v prípade vozidiel zn. BMW, za mechanické, klampiarske a lakovacie práce jednotkovú cenu za 1Nh sumu 87,72 eur bez DPH (listina na č. l. 13).
12. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, A., ako postupca a spoločnosť H Point, s.r.o., so sídlom Magnezitárska 11, 04013 Košice, IČO: 43838286 ako postupník, uzavreli dňa 18.1.2021 Zmluvu o postúpení pohľadávky. V čl. 1 bod 1 predmetnej zmluvy postupca prehlásil, že „má voči dlžníkovi: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zapísaná v OR OS Bratislava 1, oddiel: Sa, vložka č. 3345/B pohľadávku vo výške 1.024,63 eura. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 2019233, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 801 408 5320“. Predmet zmluvy bol vyjadrený v čl. I bod 2 tak, že je ním „postúpenie nezaplatenej pohľadávky vo výške 1.024,63 eura s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúra servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou), z postupcu na postupníka za podmienok stanovených zmluvou“. Zmluva je podpísaná postupcom a postupníkom (Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 18.1.2021 na č. l. 27). 13. Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu žalovaná žalobcovi dlžnú sumu neuhradila (nesporná skutočnosť). 14. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona: Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“), tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len "kancelária"). Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) a c) zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ust. § 427 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, (1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. (2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (1) Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. (2) Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa ust. § 797 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, (2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). (3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Podľa ust. § 823 Občianskeho zákonníka, náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 15. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne bola podaná dôvodne v celom rozsahu uplatneného nároku. V tomto svojom závere súd vyšiel zo zistení, že žalobkyňa bola aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby, že žalovaná je nositeľom žalobkyňou tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti, teda že má pasívnu vecnú legitimáciu. 16. Námietku žalovanej vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobkyne súd nepovažoval za dôvodnú. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. 17. Predmetom sporu v danom prípade bol nárok žalobkyne z titulu postúpenia pohľadávky zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.1.2021 na žalobkyňu postupcom B. C., poškodeným, a to nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 1.024,63 eura, predstavujúcej rozdiel medzi reálnou škodou (faktúra servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). V Zmluve o postúpení pohľadávky poškodený ako postupca prehlásil, že má voči dlžníkovi Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, pohľadávku vo výške 1.024,63 eura, ktorá suma predstavuje pohľadávku z poistnej udalosti č. 8014085320. 18. Z uvedeného vymedzenia predmetu postúpenia je zrejmé, že poškodený postúpil na žalobkyňu svoju pohľadávku a rozhodne nie pohľadávku predstavujúcu jeho záväzok voči žalobkyni. Poškodený je vlastníkom poškodeného motorového vozidla, ktoré si nechal opraviť u žalobkyne, a to v dôsledku poškodenia svojho motorového vozidla pri dopravnej nehode dňa 14.8.2019, spôsobenej poistencom žalovanej a pokiaľ žalovaná v rozsahu skutočnej škody časť nákladov na opravu tohto poškodeného motorového neuhradila, poškodený sa môže domáhať doplatenia časti náhrady škody jednak od subjektu zodpovedného za vznik škody na jeho motorovom vozidle na základe ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 427 Občianskeho zákonníka, ale tiež aj priamo od žalovanej ako poisťovne na základe ust. § 15 zákona číslo 381/2001 Z. z.. Poškodený tak postúpil svoj nárok na náhradu škody z poistnej udalosti, nie svoje záväzky, poškodený preto postúpil svoju pohľadávku platne na žalobkyňu. Na tom nič nemení skutočnosť, že postupníkom je servis, ktorý vykonával opravu poškodeného vozidla. Poškodený postúpil svoju pohľadávku v súlade s ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto je zmluva o postúpení pohľadávky platným právnym úkonom. Predmet zmluvy je v zmluve špecifikovaný, čo do výšky a dôvodu vzniku, v zmluve je vyjadrená vôľa zmluvných strán postúpiť pohľadávku.
19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd nárok žalobkyne na zaplatenie dlžnej sumy preukázaný. V konaní nebolo sporné, že dňa 14.8.2019 pri dopravnej nehode bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. BMW 5, EČV: A., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému, B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, A., že predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla, ku ktorému bolo v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej, čím bol nepochybne preukázaný právny základ nároku žalobkyne, resp. právny základ pre plnenie žalovanej ako poisťovateľa. Nesporné tiež bolo, že škodová udalosť bola žalovanej riadne ohlásená a že tá ju zaregistrovala pod číslom poistnej udalosti č. 8014085320. Poškodený si svoje poškodené motorové vozidlo nechal opraviť u žalobkyne. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla boli vo výške 3.178,52 eura, ktorá suma bola následne uplatnená u žalovanej faktúrou č. 2019233. Žalobkyni bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 13.9.2019 žalovanou oznámené, že dňa 11.9.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol jej predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti predstavovala sumu 3.178,52 eura. Suma priznaná a uhradená žalovanou však bola iba vo výške 2.153,89 eura. 20. Vzhľadom na uvedené tak spornou otázkou bola výška škody. V rámci svojej procesnej obrany žalovaná neuviedla žiadne skutočnosti k dôvodom krátenia poistného plnenia o sumu 1.024,63 eura. V oznámení poistnom plnení zo dňa 13.9.2019 žalovaná krátenie poistného plnenia odôvodnila tým, že priznala primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 eur /Nh bez DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lak. konštanty 100%). 21. Vo vzťahu ku kráteniu poistného plnenia súd uvádza, že žalovaná je povinná uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu príp. aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Zmyslom a účelom § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka je zaistiť, aby bola poškodenému v plnej miere nahradená majetková ujma. Rozsah náhrady škody je však zároveň závislý na objektívnych skutočnostiach a žalovaná je teda povinná nahradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla, vo výške nákladov za reálne vykonané opravy poškodeného motorového vozidla, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti. 22. Ako vyplýva z oznámenia o poistnom plnení v prípade poistnej udalosti žalovaná neuznala plnú výšku 1Nh účtovanú žalobkyňou, neautorizovaným servisom. Krátenie ceny práce za 1Nh z dôvodu, že oprava bola vykonaná neautorizovaným servisom súd považuje za nedôvodné. Žalovaná tak urobila bez bližšieho vysvetlenia. Rozlišovanie či sa jedná o autorizovaný alebo neautorizovaný servis nemá oporu v zákone. Súd poukazuje na to, že žalovaná v konaní nespochybňovala kvalitu servisom vykonaných prác pri oprave poškodeného motorového vozidla a ani kvalitu použitých náhradných dielov. Žalovaná v konaní ani netvrdila, ani nijako nepreukázala prípadnú nekvalitu žalobkyňou vykonanej opravy. Žalovaná tiež nepreukázala, že by v danom prípade bol servis poskytnutý žalobkyňou poškodenému v nižšej kvalite, ako by bol poskytnutý zo strany autorizovaného servisu, že by zo strany žalobkyne na opravu motorového vozidla boli použité nekvalitné náhradné diely, alebo že by pri oprave poškodeného motorového vozidla neboli zo strany žalobkyne dodržané technologické postupy predpísané výrobcom motorového vozidla. Súd poukazuje na to, že samotná skutočnosť, že oprava poškodeného motorového vozidla bola vykonaná žalobkyňou ako neautorizovaným servisom, nepredstavuje dôvod na nepriznanie, resp. zníženie nároku na poistné plnenie, keďže táto skutočnosť sama o sebe neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce a dodaného materiálu. 23. Čo sa týka opravy predmetného poškodeného vozidla BMW 5, kedy bola za 1Nh práce určená suma vo výške 75,80 eura bez DPH súd uvádza, že žalovaná nepreukázala také zmluvné dojednanie, ktoré by podmieňovalo vykonanie opravy v určenom resp. autorizovanom servise, ako podmienku priznania nekráteného poistného. Rovnako žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ani v tom smere a nepreukázala, na základe akých kritérií určila za 1Nh sumu 20 eur bez DPH. Naopak žalobkyňa súdu preukázala vo svoj prospech, že ňou účtovaná cena za vykonanie prác (pre motorové vozidlá v kategórií poškodeného motorového vozidla BMW radu 5), bola primeraná v danom čase a v danom regióne. Všeobecné tvrdenie žalovanej, že poskytla poistné plnenie vo výške primeraných nákladov za opravu, je len všeobecnou, nič nehovoriacou obranou. Súd tak dospel k záveru, že žalobkyňou vyúčtovaná jednotková cena prác v sume 75,80 eura bez DPH, bola v čase opravy a v mieste jej výkonu, obvyklá. Na tejto skutočnosti nič nemení ani maximálna poisťovňou uznaná jednotková cena práce. Poisťovňa je totiž povinná z poistenia zodpovednosti za škodu plniť skutočnú škodu, ktorá rozhodne nie je zákonom
limitovaná jednotkovou cenou normohodiny práce, ale len kritériom primeranosti z hľadiska miestnych a časových pomerov. 24. Pri skúmaní výšky skutočnej škody súd nezistil ani neprimerané navýšenie lakovacej konštanty, ktoré by bolo možné považovať za neprimerané, prípadne špekulatívne alebo nepravdivé. Takéto skutočnosti neboli žalovanou v konaní preukázané. Žalovaná tiež v konaní nijako nepreukázala, že by oprava poškodeného motorového vozidla bola vykonaná v menšom rozsahu, resp., že by rozsah vykonanej opravy nezodpovedal poškodeniu motorového vozidla. Argumentácia žalovanej v oznámení o poistnom plnení tak nebola v konaní preukázaná, a to aj s poukazom na zásadu plnej občianskoprávnej reparácie spôsobenej škody, ktorej účelom je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, a teda povinný subjekt je povinný poškodenému plne nahradiť celú spôsobenú škodu, ktorá v danom prípade pozostáva z nákladov preukázateľne a účelne vynaložených na opravu poškodeného motorového vozidla. 25. Vzhľadom na to, že žalovaná sa s platením poistného plnenia, resp. náhrady škody vo vzťahu k žalobkyni, t. j. s peňažným plnením, dostala do omeškania, vznikol žalobkyni nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, vo vzťahu ku ktorým sa súd nestotožnil s takým výkladom zákona č. 381/2001 Z. z., že oznámením o poistnom plnení, v rámci ktorého poisťovňa (žalovaná) krátila poistné plnenie, splnila podmienky v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., a teda nenesie nijakú zodpovednosť za nesprávne zistenie rozsahu plnenia a jeho poskytnutie. Takýto výklad odporuje účelu zakomponovania priameho nároku poškodeného voči poisťovateľovi do vnútroštátnej právnej úpravy. Pripustením tohto výkladu by poisťovne mohli krátiť plnenia v podstate bez akéhokoľvek rizika, pretože ak ich dotknuté subjekty (spravidla po opakovanej vzájomnej komunikácii) aj zažalujú, v zmysle nimi prezentovaného výkladu by sa v omeškaní mohli/mali ocitnúť až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia. Ide však o maximálne účelovú argumentáciu. Otázka splatnosti plnenia je totiž upravená v § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., pričom druhá časť tohto ustanovenia sa uplatní len vtedy, ak je v súdnom rozhodnutí zaviazaný na zaplatenie náhrady škody poistený škodca a nie poisťovňa. Opačný výklad by znamenal obsolentnosť § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., pretože právo poškodeného uplatňujúceho priamy nárok voči poisťovni je predsa dané inštitútom vykonateľnosti rozhodnutia, a to uplynutím lehoty na plnenie, ktorá je viazaná na právoplatnosť rozhodnutia a nie na doručenie právoplatného rozhodnutia. Pokiaľ teda poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo žalobcu popri plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zákon č. 381/2001 Z. z. v ust. § 11 ods. 8 upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 zákona č. 381/2001 Z. z., t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu (žalovanú) povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si skráteného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu zákona č. 381/2001 Z. z.. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Poisťovne ako právnické osoby súkromnoprávnej povahy majú totiž všetky kapacity na to, aby dokázali preukázaný nárok riadne a včas prešetriť a poskytnúť odborné stanovisko. Je rovnako dôležité zdôrazniť, že poškodení budú mať voči poisťovateľom v drvivej väčšine prípadov postavenie de facto slabšej strany. Je preto nevyhnutné trvať na oprávnenosti nároku poškodeného na úroky z omeškania v prípade nesprávneho posúdenia plnenia zo strany poisťovne, pretože v opačnom prípade by v súvislosti s plnením poškodenému podľa zákona č. 381/2001 Z. z. bol nastolený taký stav, že poisťovateľ, v značnej personálnej aj finančnej presile, by sa svojej povinnosti mohol vyhnúť prostredníctvom vágnej odpovede poškodenému bez hrozby sankcionovateľnosti tohto konania. Nemožno potom hovoriť o preventívnej, represívnej ani satisfakčnej funkcii úrokov z omeškania, pokiaľ pre úplné vylúčenie ich hradenia poisťovateľovi postačuje uviesť dôvody odmietnutia plnenia, a to bez ohľadu na ich kvalitu či opodstatnenosť nároku poškodeného. Akceptáciou stavu tvrdeného poisťovňami by poisťovatelia nemuseli pristupovať k prešetrovaniu poistných udalostí zodpovedne a kvalifikovane a mohli by sa pokúsiť vyhnúť svojej povinnosti poskytnúť plnenie aj v riadne preukázaných prípadoch. Takýto status narúšajúci rovnosť medzi subjektmi súkromnoprávnych vzťahov nemôže byť v právom štáte za žiadnych okolností akceptovaný.
26. V danom prípade z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že dňa 14.8.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo poškodeného, že predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej, že poškodený v dôsledku poškodenia svojho motorového vozidla si nechal u žalobkyne opraviť svoje poškodené motorové vozidlo, že poškodený riadne ohlásil žalovanej poistnú udalosť, že žalovaná skončila šetrenie poistnej udalosti dňa 11.9.2019. Splatnosť (zročnosť) plnenia poistiteľa v prípade poistnej udalosti je určená v ust. § 797 od. 3 Občianskeho zákonníka, do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, rovnako aj v ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením voči poškodenému resp. žalobkyni z poistnej udalosti dňa 27.9.2019. Sadzbu uplatnených úrokov z omeškania súd posúdil ako uplatnenú v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Súd sa v plnej miere stotožnil s argumentáciou žalobkyne o dôvodnosti jej nároku na úroky z omeškania. Žalovaná sa dostala do omeškania so splnením peňažného záväzku, vyplývajúceho zo záväzkového vzťahu, ktorý vznikol na základe zákona, zo zodpovednosti za škodu. Ak teda záväzok žalovanej má peňažný charakter, potom je žalobkyňa oprávnená požadovať popri splnení dlhu aj úroky z omeškania, keďže žalovaná sa dostala so splnením peňažného záväzku do omeškania, záväzku ktoré splatnosť nepochybne vyplýva z vyššie uvedených ustanovení. 27. Riadiac sa uvedenými úvahami súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. 28. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. 29. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 30. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 31. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko mala vo veci plný úspech. 32. Súd v zmysle citovaného ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP). Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.