Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-33-2023.pdf
PDF · 83.73 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/33/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec, pred sudcom JUDr. Dušanom Kucbelom, v spore žalobcu Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480 proti žalovanému I. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. XX/XX, C., o zaplatenie 142,28 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 125,28 Eur z titulu nezaplatenia úhrad za služby verejnosti, sumy 17 Eur titulom pokuty, 2,10 Eur titulom nákladov poštovného. Žalobca svoj nárok odôvodnil na tom skutkovom základe, že kontrolou úhrad zistil, že žalovaný ku dňu podania návrhu nezaplatil úhradu za obdobie od 01.11.2020 až 31.01.2023. Výzvou zo dňa 21.01.2023 vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Žalovaný v lehote 30 dní od doručenia výzvy nezaplatil dlh. Preto bol povinný podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. zaplatiť aj pokutu v sume 17 Eur a poštovné sadzby vo výške 2,10 Eur. Žalovaný bol evidovaný ako odberateľ elektriny. Žalovaný bol na základe jeho žiadosti vyzvaný žalobcom, aby predložil preukaz ZŤP alebo doklad z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o uznaní ZŤP. Na to nereagoval. Neuviedol tak v odhláške všetky požadované náležitosti k vzniku nároku na oslobodenie od platenia úhrad.
2. Žalovaný sa v spore bránil tým, že je tri roky na plnom invalidnom dôchodku od 17.05.2020, o čom žalobcu informoval. Počas invalidity ešte riadne platil pol roka úhrady. Z dôvod koronavírusu v danej dobe ho pustili len na jednu pobočku sociálnej poisťovne, kde mu dali rozhodnutie o invalidite. Ten žalobca neuznal. Preukaz ZŤP im neposlal, pretože v telefonickom rozhovore boli agresívny, že tam už má dlh. Spätne by mu už dlh nemohli odpustiť. Keď sa od júla malo zrušiť platenie koncesionárskych poplatkov, stratilo to ďalej pre neho význam.
3. Súd podľa § 151 ods. 2 CSP v spojení s § 186 ods. 2 CSP nepovažoval v konaní za sporné, že žalovaný za obdobie od 01.11.2020 do 31.01.2023 neuhradzoval predpisy z koncesionárskych poplatkov. Tie predstavujú sumu 125,28 Eur. V konaní tiež nebolo sporné, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku listom zo dňa 21.01.2023, ktorý si žalovaný prevzal dňa 26.01.2023 podľa pripojenej doručenky. Súd podľa potvrdenia tarifnej ceny za úhradu zásielok nachádzajúcej sa na č.l. 10 súdneho spisu považoval v konaní za nesporné, že cena za úhradu zásielky spolu s doručenkou do vlastných rúk cez podací e-hárok predstavovala sumu 2,10 Eur.
4. Žalovaný bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 80 % od 17.05.2020 (dôkaz oznámenie Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec, Dr. Vodu 6 zo dňa 23.11.2020 pod č. 680 626 6500)
5. V konaní ostalo nepreukázané, čo bolo predmetom a obsahom žiadosti žalovaného o oslobodenie od platenia úhrad za služby verejnosti, ktoré vo svojom podaní nepriamo spomenul žalovaný a bližšie to rozviedol žalobca. Žalovaný a ani žalobca do sporu nepredložili ako dôkaz žiadosť žalovaného a ani výzvu žalobcu, ktorou ho vyzvali na predloženie ďalších dokladov. Z toho súd považoval za nesporné podľa § 151 ods. 2 CSP, že žalovaný podal dňa 18.01.2021 odhlášku u žalobcu (viď č. l. 30 druhá strana spisu) a že žalobca vyzval žalovaného následne na jej opravu.
6. Súd posúdením predmetnej žaloby dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca je verejno- právna inštitúcia zriadená zákonom č. 532/2010 Z.z. o rozhlase a televízii Slovenska. Tým je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu aj podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované rozhlasom a televíziou Slovenska. Žalovaný bol zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z., ktorá je určená podľa § 6 ods. 1 predmetného zákona v sume 4,64 Eur za každý začatý kalendárny mesiac. Z nesporných skutočností mal súd za preukázané, že žalovaný nezaplatil úhrady za uvedené obdobie. Je zrejmé, že žalovaný si svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 340/2012 Z.z. nesplnil. Žalobca tak mal právo uplatniť si na súde žalobu, ktorou sa domáhal úhrady predmetnej pohľadávky. V spore však bolo zistené, že žalovaný bol podľa oznámenia Sociálnej poisťovne uznaný za invalida od 17.05.2020 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 80 %. Táto skutočnosť v danom konkrétnom prípade mala podstatný vplyv pre rozhodnutie súdu o nepriznaní nároku žalobcovi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
7. Výkon práv a oprávnených záujmov nemôže byť v rozpore dobrými mravmi. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je právnou normou s abstraktnou hypotézou. Zásada výkonu práv s dobrými mravmi predstavuje významný princíp, ktorý v odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a dáva sudcovi priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti (porovnaj nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 2842/10 z 25.05.2011). Zmyslom tohto ustanovenie je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom. Tie možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatného historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28 Cdo 2421/2012). Otázku, či sa prieči výkon práva dobrým mravom, musí byť súdom zistené podľa objektívneho kritéria s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam konkrétneho prípadu, vrátane doby, miesta konania, ako aj postavenia subjektov. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2010).
8. V konaní nebolo sporné, že žalovaný požiadal žalobcu dňa 18.01.2021 o oslobodenie od platenia úhrad v zmysle § 9 ods. 6 zákona č. 340/2012 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2021, pretože podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. K žiadosti mal predložiť vyššie uvedené oznámenie zo sociálnej poisťovne. Žalobca mal podľa jeho tvrdenia následne vyzvať žalovaného, aby predložil doklad ZŤP alebo doklad z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zrejme teda to bolo pre žalobcu hlavným dôvodom, prečo nárok žalovaného na oslobodenie od platenia úhrad neuznal. Žalobca do sporu nepredložil výzvu a ani netvrdil, aké iné náležitosti žiadosti neboli žalovaným splnené. Súd však zistil, že žalobca nemal právny dôvod, aby od žalovaného vyžadoval doklad ZŤP alebo z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Povinnosť doložiť k oznámeniu (tu súd dáva do pozornosti, že ide o oznámenie, nie žiadosť) podľa § 9 ods. 7 zákona č. 340/2012 Z. z. v znení do 30.06.2021 žalobcom požadované doklady nevyplýva. Žalobca mal len preukázať, že mu vznikol nárok podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona. Pre preukázanie nároku podľa názoru súdu postačovalo predložené oznámenia zo Sociálnej poisťovne. Najmä, ak žalobcovi malo požadované údaje poskytovať podľa § 9 ods. 3 zákona Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a podľa § 9 ods. 5 zákona Sociálna poisťovňa na účely kontroly výberu úhrad. Žalobca neposkytol oslobodenie od platenia úhrad žalovanému na základe nedostatkov žiadosti, ktoré od neho nebolo podľa zákona možné požadovať, pretože postačovalo preukázanie invalidity. Následný postup žalobcu, ktorým vyzval žalovaného o doloženie dokladu ZŤP
alebo dokladu z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, predstavovalo podľa názoru zjavné zneužitie jeho práva, resp. byrokratickú šikanu organizácie štátu voči obyvateľom. Najmä, ak si tieto údaje mal žalobca možnosť získať sám vlastnou cestou. Je potrebné tiež prihliadnuť na to, že žalovaný má invaliditu v rozsahu 80 %, je vážne chorý a v rozhodnom čase prebiehala epidémia ochorenia COVID-19, ktorá ešte vážnejšie mohla ohroziť jeho zdravie. Nebolo preto v súlade so zásadou slušnosti, keď žalobca požadoval ďalšie listiny pre preukázanie oslobodenia od platenia úhrad, pri ktorých musel žalovaný navštíviť napr. kopírovacie centrum, poštu a pod. Súd je tiež toho názoru, že Slovenská republika ako členský štát EÚ, by mala voči svojim obyvateľom (občanom) postupovať aktívne k zlepšeniu ich životnej úrovne, nemala by ich zaťažovať nezmyselnými a zákonom výslovne neupravenými náležitosťami žiadostí, ktorými majú byť oslobodení od platenia úhrad štátnym inštitúciám, akým je tiež žalobca v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z. z. Najmä, ak žalobcovi ako vyberateľovi úhrad zákon dáva možnosť získať informácie, či obyvateľ štátu má byť oslobodený od platenia úhrad. Súd poukazuje tiež na to, že žalobca pro aktívne za účelom dosiahnutia príjmov si podľa 9 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. zabezpečoval údaje o platiteľoch. Nie je však v súlade so zásadou etiky a slušnosti, prečo si automaticky zároveň nezabezpečoval evidenciu osôb, ktoré majú byť oslobodené od platenia úhrad. O to viac, ak takúto skutočnosť žalobcovi žalovaný oznámil. Práve takáto činnosť štátnych inštitúcií môže mať jedine znaky vyspelého, moderného a v konečnom dôsledku právneho štátu v priestore štátov Európskej únie. T. j. bez zbytočnej byrokracie. Súd z uvedených dôvodov aplikoval na daný právny vzťah § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aby zmiernil aj tvrdosť právnej úpravy zakotvenej v § 5 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z., podľa ktorého nárok na oslobodenie od platenia úhrad vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ oznámil skutočnosti zakladajúce oslobodenie od platenia úhrad. Táto úprava potom môže pri dodatočných výzvach žalobcu vzbudzovať u platiteľov úhrad demotivujúco ako v predmetnej veci. Žalovaný bol uznaný za invalidného od 17.05.2020, avšak žalobca mu mohol priznať oslobodenie až od mesiaca nasledujúceho po podaní žiadosti čo subjektívne pre žalovaného stratilo význam.
9. Žalovaný uviedol, že úhrady platil ešte pol roka od toho, ako bol uznaný za invalidného. Je zrejmé, keďže žalobca nárok špecifikoval od 01.11.2020, že žalovaný zaplatil od uznania invalidity za mesiace jún - október 2020 úhrady. Súd je toho názoru, že ak žalovanému bola priznaná invalidita už od 17.05.2020 a žiadosť podal až dňa 18.01.2021, bolo by s ohľadom na uvedené závery voči žalovanému spravodlivé, aby žalobca od žalovaného nepožadoval úhrady spätne od 01.11.2020 až do podania žiadosti. Je tak v súlade so zásadou slušnosti a dobrých mravov, ktoré má záujem spoločnosť chrániť, aby žalovaný ako invalid, ktorý ešte 5 mesiacov platil úhrady za služby verejnosti, nebol sankcionovaný za to, že si svoju povinnosť od 01.11.2020 ďalej neplnil. Preto výkon práva žalobcu podaním žaloby v danej veci sa priečil dobrým mravom.
10. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Z dôvodu, že žalovaný bol v spore úspešný v celom rozsahu, vznikol mu plný nárok na náhradu trov konania. Súd z obsahu spisu žiadne trovy žalovaného nezistil. Preto žiadnej zo strán nárok náhradu trov konania nepriznal podľa § 255 ods. 2 CSP (per analogiam).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení trojmo.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.