Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_10Er-109-2007.pdf
PDF · 78.13 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/109/2007
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: L.O. U., O.. XX.X.XXXX, V. F. XXX, štátny občan SR, o vymoženie 66,39 € s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Povinný je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 24,95 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Senica zo dňa 22.5.2007 bol súdny exekútor Mgr. Ing. Roman Liščák poverený podľa § 45 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku) vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ v Š. - F.R., č.k. R. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX.
Dňa 30.4.2013 bol tunajšiemu súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh oprávneného na zastavenie exekúcie s poukazom na to, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, možno v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom do 31.8.2008 vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na jeho zaplatenie. Teda v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty sa rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, stalo neúčinným.
Z obsahu spisu mal súd preukázané, že toto rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 28.2.2005. Trojročná prekluzívna lehota uplynula dňa 28.2.2008.
Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p.: F.-P.-XXXX/XXXX zo dňa 12.12.2012 bolo zrušené Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave ako rozpočtová organizácia. Všetok majetok, pohľadávky a záväzky, ktoré malo v správe Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave k 31.12.2012, prešli počnúc dňom 1.1.2013 na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré sa tak stalo oprávneným v tomto exekučnom konaní.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O náhrade trov exekučného konania súd rozhodoval podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Podmienkou na uloženie náhrady trov exekúcie oprávnenému podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je, že musí existovať určitá forma procesného zavinenia oprávneného. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie 19.4.2007. Trojročná prekluzívna lehota uplynula dňa 28.2.2008. Na strane oprávneného teda neprichádza do úvahy žiadne procesné zavinenie, keďže návrh bol podaný včas a oprávnený nemohol ovplyvniť plynutie prekluzívnej lehoty. Zo súdneho spisu nevyplývajú ani žiadne skutočnosti o nemajetnosti povinného. Súd preto uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému.
V súlade s vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súd priznal exekútorovi odmenu za 3 úkony exekučnej činnosti á 3,32 €, teda 9,96 € za získanie poverenia (§ 15 ods. 1 písm. a/), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. c/), zisťovanie majetku povinného - žiadosť o súčinnosť zasielanú obci (§ 15 ods. 1 písm. j/). Súd nepriznal exekútorovi odmenu za zisťovanie majetku povinného - GKÚ, keďže zo spisu vykonanie takéhoto úkonu nevyplýva. Nie je možné preveriť ani zapísanie tohto úkonu vo forme negatívneho zistenia na obale spisu, keďže obal spisu nebol súdu predložený.
Súd priznal exekútorovi odmenu za jednu začatú hodinu účelne vynaloženú na exekúciu v sume 6,64 €. Súd priznal túto odmenu za 15 min. za prijatie návrhu - kontrola a zápis do PC, postúpenie návrhu na zastavenie exekúcie - 10 min., vyčíslenie trov exekučného konania - 30 min. Spolu ide o 55 minút účelne vynaložených na exekúciu. V zmysle § 14 ods. 2 je odmena 6,64 € za každú aj začatú hodinu. Pri rozhodovaní o odmene podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 cit. vyhlášky súd vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1 MCdo 7/2006, podľa ktorého „pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov je určujúci čas potrebný na vykonanie exekúcie bez zreteľa na počet úkonov, ktoré si exekúcia vyžaduje. Sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe tohto súčtu určenie odmeny podľa § 14 ods. 2 vyhlášky je v súlade s jej ustanovením § 14 ods. 1 písm. a).“ Súd nepriznal exekútorovi odmenu za ním vyúčtovaných ďalších hodín vynaložených na exekúciu za vyznačenie koľko odpisov sa z poverenie vydalo a komu
- 20 min. a takisto paušálnu odmenu za manipuláciu so spismi, nakoľko ide administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktorých náhrada je podľa § 25 Exekučného poriadku zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súd nepriznal exekútorovi odmenu za vydanie žiadosti o udelenie poverenia - 15 min., vypracovanie a vydanie upovedomenia o začatí exekúcie - 20 min.,
zisťovanie majetku - 2 x 15 min., pretože ide o úkony exekučnej činnosti, za ktoré patrí exekútorovi paušálna odmena, ktorú si tiež uplatnil a ktorú mu súd priznáva, keďže úkon získanie poverenia zahŕňa aj vypracovanie žiadosti o vydanie poverenia a úkon doručenie upovedomenia o začatí exekúcie zahŕňa aj vypracovanie tohto upovedomenia. V opačnom prípade by došlo k duplicitnému priznaniu odmeny za tú istú činnosť exekútora.
Súd ďalej nepriznal exekútorovi náhradu za stratu času vo výške 1,32 €, keďže zo spisu takáto skutočnosť nevyplýva.
Súd priznal exekútorovi trovy exekúcie pozostávajúce z poštovného vo výške 5,03 € (§ 22 ods. 1 vyhlášky). Súd nepriznal exekútorovi poštovné za vrátenie poverenia, keďže poverenie súdu ešte nebolo vrátené a súd môže priznať odmenu a uložiť náhradu trov exekúcie, za úkony, ktoré už boli vykonané a trov ktoré boli už účelne vynaložené.
Súd pri zvyšovaní trov súdneho exekútora o DPH, v zmysle § 196 EP (právna úprava platná do 31.12.2011), zvyšuje o DPH iba odmenu súdneho exekútora, nie jeho hotové výdavky, a preto priznal exekútorovi na DPH sumu 3,32 €. Spolu súd priznal exekútorovi sumu 24,95 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku).
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O. s. p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.