Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Er-658-2007.pdf
PDF · 72.76 KB
Case nature
Area
Subarea
24Er/658/2007
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom: JUDr. Mário Mičák, Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, vo veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, adresa pre doručovanie: Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici, 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, proti povinnému: T. V., W.. XX.XX.XXXX, R. Q. XX, XXX XX Ž., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 05.03.2007, exekučného titulu
- blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA2265838 zo dňa 07.07.2005 a žiadosti exekútora, súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 027407* dňa 19.04.2007. Rozhodnutie je vykonateľné dňom 23.07.2005.
Dňa 23.07.2013 bol tunajšiemu súdu doručený podnet exekútora na zastavenie vedenej exekúcie s odôvodnením, že uplynula 3 ročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty. Exekútor sa zároveň vyjadril, že nežiada rozhodnúť o trovách exekúcie, nakoľko tieto boli uhradené povinným v celej výške.
Podľa ust. § 88 ods.1 zák. č. 372/1990 Zb. zákona o priestupkoch, účinného v čase začatia konania o priestupku (t. j. v čase vydania rozhodnutia o priestupku), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Súd pri posúdení výkonu predmetného rozhodnutia aplikoval citované ustanovenie zákona č. 372/1990 Zb. o výkone rozhodnutia, a teda postupoval podľa doterajších právnych predpisov. V súčasnosti platná právna úprava ust. § 88 zákona č. 372/1990 Zb., účinná od 01.09.2008 (ktorá už neustanovuje plynutie trojročnej prekluzívnej lehoty) sa podľa názoru súdu vzťahuje len na konania začaté po nadobudnutí účinnosti zákona č. 298/2008 Z. z. (novela zákona č. 372/1990 Zb.), t. j. po 01.09.2008, nakoľko neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, upravujúce jej účinnosť vo vzťahu k už začatým konaniam. Vzhľadom na uvedené právna úprava účinná od 01.09.2008 podľa názoru súdu nepôsobí retroaktívne, preto z hľadiska výkonu rozhodnutia je v tomto prípade potrebné postupovať podľa doterajšieho právneho režimu. S vyššie uvedeným názorom sa stotožnil aj Krajský súd v Žiline v konaniach č. 9CoE 84/2009, 5CoE 5/2010, 9CoE 10/2010 a iné.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (EP) - exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 EP - exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu .
Súd zistil, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul nie je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie, a to v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty stanovenej zákonom o priestupkoch. Dňom 23.07.2008 uplynula totiž lehota troch rokov, počas ktorej bolo možné najneskôr takéto rozhodnutie vykonať. To znamená, že po uplynutí tejto lehoty exekučný titul vydaný v priestupkovom konaní stráca vykonateľnosť, teda takú vlastnosť, ktorá je základným predpokladom vykonania exekúcie /§ 41 EP/, a teda takéto rozhodnutie už nemôže byť náležitým podkladom pre vykonanie exekúcie alebo pre ďalšie pokračovanie exekúcie.
Súd prihliada k tejto lehote ex offo (z vlastnej iniciatívy, z úradnej povinnosti) v každom štádiu konania. Vzhľadom k uvedenému súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP.
Podľa 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal a to vzhľadom na jeho vyjadrenie, že trovy exekúcie boli v plnej výške uhradené povinným.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
K otázke účastníctva v konaní na strane oprávneného súd uvádza nasledovné:
Z vlastnej činnosti je súdu známe, že rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, pod č.p.: SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 bolo okrem iného zrušené Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici ako rozpočtová organizácia, v dôsledku čoho práva a povinnosti tejto zrušenej rozpočtovej organizácie pri správe majetku štátu prešli na jej zriaďovateľa, a to Ministerstvo vnútra SR. V zmysle platnej právnej úpravy - zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 278/1993 Z.z.“) ako aj ustálenej judikatúry, napr. judikát pod č. R 87/2004 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.02.2003, sp.zn. 2Cdo 94/2002) správu pohľadávky štátu vykonáva správca v mene štátu, avšak správca k pohľadávke štátu nemá žiadne oprávnenie a je len orgánom štátu, ktorý môže pri správe pohľadávky konať. Pohľadávkou štátu ako súčasti majetku štátu v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. sa rozumie taká pohľadávka, z ktorej je štát oprávnený priamo, sú to najmä pohľadávky štátu na daniach, poplatkoch, pokutách a pod.
Pokiaľ teda v dôsledku zrušenia Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici došlo k zmene správcovstva pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní, t.j. pokuty ako pohľadávky štátu, z ktorej je štát oprávnený priamo, tak tým nedošlo k prechodu tejto pohľadávky na iný subjekt, pretože vlastníkom tejto pohľadávky bol a stále zostáva štát Slovenská republika.
V zmysle dikcie ustanovenia § 37 ods. 3 EP rozhodnou skutočnosťou pre otázku zmeny účastníka konania je prevod alebo prechod práv z exekučného titulu, z čoho vyplýva, že zmena správcovstva pohľadávky, t.j. zmena subjektu (štátneho orgánu), ktorý vykonáva správu pohľadávky štátu nie je pre otázku účastníctva v konaní významná. Preto súd o zmene účastníka nerozhodoval, nakoľko účastníkom konania na strane oprávneného bola a zostáva stále Slovenská republika, pričom došlo iba k zmene konajúceho štátneho orgánu za štát v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.