Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-12-2013.pdf
PDF · 78.08 KB
Case nature
Area
Subarea
43C/12/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III , v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, proti odporcovi: T. V., nar. XX.X.XXXX, bytom G.. X. XX, XXX XX B., štátny občan SR, v zastúpení opatrovníka pre konanie: V. F., pracovníčka Okresného súdu Bratislava III, o zaplatenie 73,30 eura s príslušenstvom titulom náhrady vecnej škody, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 73,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 73,30 eur od 4.12.2012 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 eur pozostávajúce zo súdneho poplatku z návrhu, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.12.2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 73,30 eur s príslušenstvom titulom náhrady vecnej škody v zmysle § 179 a nasl. Zákonníka práce, za ktorú zodpovedá odporca ako bývalý zamestnanec a ktorú spôsobil navrhovateľovi pri plnení svojich pracovných povinnosti. Odporca ako zamestnanec navrhovateľa pracoval ako vodič autobusu mestskej hromadnej dopravy. Dňa 13.12.2010 v čase o 20.15 hod. odporca ako vodič s autobusu Tedom C12 g, ev. č. BA 118VX počas jazdy po Rázusovom nábreží v Bratislave pri vjazde do zastávky Nový most zachytil pravou prednou spodnou časťou vozidla nástupnú hranu zastávky (obrubník). Odporca priznal zavinenie dopravnej nehody v Protokole o vzniku mimoriadnej udalosti MHD a ND. Navrhovateľovi vznikla poškodením pravého predného spodného rohu karosérie autobusu ev. č. BA 118VX škoda vo výške 73,30 eur. Navrhovateľ tiež uviedol, že na zasadnutí Dopravno - technickej škodovej komisie (DTŠK) konanom dňa 23.2.2012 uznal odporcu za vinného tým, že porušil ustanovenie § 27 ods. 3 prevádzkového predpisu pre autobusovú dopravu č. D1/3, v zmysle ktorého je vodič povinný plne sa venovať vedeniu autobusu a sledovať stav cesty. Odporca bol zaviazaný k náhrade škody navrhovateľovi vo výške 73,30 eur. Následne navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 5.10.2012 na zaplatenie vecnej škody, na ktorú odporca nereagoval.
Z úkonov smerujúcich k príprave pojednávania súd zistil, že odporca je vedený v evidencii ako občan s trvalým pobytom Bratislava- Nové Mesto, faktické miesto pobytu odporcu sa súdu nepodarilo zistiť ani po vyčerpaní všetkých dostupných prostriedkov.
Preto súd podľa § 29 ods. 2 OSP ustanovil odporcovi s prekážkou neznámeho pobytu opatrovníka pre konanie uznesením zo dňa 2.5.2013 č.k. 43C 12/2013-37., s ktorým ďalej pokračoval v konaní.
Na zistenie skutkového stavu súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie podľa § 120 ods. 1 OSP prečítaním listín pripojených a predložených navrhovateľom za konania. Bez návrhu účastníkov súd nevykonal žiaden dôkaz, jeho vykonanie nebolo nevyhnutným pre rozhodnutie súdu.
Z Protokolu o vzniku mimoriadnej udalosti v premávke MHD a ND mal súd preukázané, že odporca ako vodič autobusu mestskej hromadnej dopravy dňa 13.12.2010 na Rázusovom nábreží v Bratislave v čase o 20.15 hod. zachytil pravou prednou časťou spodok vozidla o obrubník. Z tejto listiny súd zároveň zistil, že odporca ako vodič potvrdil pravdivosť týchto skutočností s tým, že pokiaľ ide o výšku hmotnej škody, táto nepresahovala 4 000 eur. Z vyúčtovania škody číslo: h 91/2010 mal súd preukázané, že výška vecnej škody, zistená po havárii na vozidle, bola vyčíslená na sumu 73,30 eur. Zo zápisnice navrhovateľa o riešení škody, ktorou navrhovateľ ako zamestnanec odporcu posúdil jeho zodpovednosť za škodu v plnom rozsahu vo výške 73,30 eur, bolo preukázané, že odporca ako zodpovedný vodič svojím vlastnoručným podpisom nepotvrdil, t.j. neuznal len náhradu škody v žalovanej výške. Na preukázanie pracovnoprávnej zodpovednosti odporcu na vzniku škody na zverenom autobuse nedbanlivostným konaním odporcu predložil navrhovateľ kópiu premávkového výkazu vozidla č. 2108. Z predmetného výkazu mal súd preukázané, že odporca dňa 13.12.2010 ako vodič autobusu mestskej hromadnej dopravy - linka č. 50 vykonával službu od 14.12 hod. do 22.31 hod. na tomto autobuse. Z potvrdenia navrhovateľa vystaveného dňa 10.9.2013 súd zistil, že odporca mal v kalendárnom štvrťroku od 1.7.2010 do 30.9.2010 priemerný mesačný hrubý príjem vo výške 844,56 eur.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 178 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.
Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
Podľa § 186 ods. 2 Zákonníka práce náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
Podľa § 191 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (platného a účinného ku dňu vzniku škody) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. februára 2013 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (platného a účinného od 1.2.2013) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 157 ods. 3 OSP, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na uvedené právne významné skutočnosti a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd rozhodol vo veci samej tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Trovy konania vo veci úspešného účastníka - navrhovateľa - pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 16,50 eur podľa položky 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
O náhrade trov konania a ich výške súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku podľa § 142 ods. 1 OSP, pretože navrhovateľ si v zákonnej lehote podľa § 151 OSP uplatnil a vyčíslil trovy konania v súlade s § 151 ods. 5 OSP.
O náležitostiach odôvodnenia písomne vyhotoveného rozsudku platí § 157 ods. 3 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Bez právnych účinkov odvolania podajú odvolanie účastníci konania, ktorí sa vyhlásením do zápisnice súdu vzdali odvolania.