Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_3T-110-2013.pdf
PDF · 77.75 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/110/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Danicou Veselovskou, v trestnej veci obvineného Y. P. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. septembra 2013 takto
rozhodol:
Obžalovaný Y. P., nar. XX. XX. XXXX v U., trvale bytom L. XXX, nezamestnaný,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojej dcéry X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 zákona o rodine, deklarovanej mu aj rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 25. 05. 2012, sp.zn. 9P/28/2012, právoplatným dňa 08. 06. 2012, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry X. sumou 150 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky L. P., trvale bytom G. XXX, si túto povinnosť neplnil od mesiaca apríl 2011 až doposiaľ, s výnimkou mesiaca júl 2011, v ktorom na výživu prispel sumou 50 €, v dôsledku čoho mu vznikol dlh na výživnom vo výške 1.189,28 €,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s použitím § 50 ods. 1 Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody p o d m i e n e č n e o d k l a d á na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona sa obvinenému ukladá povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zameškané výživné vo výške 1.189,28 €.
odôvodnenie:
Obžalovaný Y. P. učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Y. P., výsluchom svedkyne L. P., podľa § 269 Trestného poriadku vykonal listinné dôkazy a zistil nasledovný skutkový stav:
Obžalovaný Y. P. využil svoje právo a rovnako ako v prípravnom konaní odmietol vypovedať.
Svedkyňa L. P. uviedla, že od apríla roku 2011, kedy prestali s obžalovaným žiť v spoločnej domácnosti, až doposiaľ obžalovaný výživné vôbec neplatil s výnimkou 50 € v júli 2011. Dcéra ostala bývať so svedkyňou, ktorá sa o ňu osobne stará. Od decembra 2012 poberá svedkyňa náhradné výživné vo výške 108 € mesačne. Jej zárobok v období od apríla 2011 doposiaľ bol cca 520 € mesačne. Dieťa núdzou netrpelo. Zdravotný stav dcéry je dobrý, nevyžaduje zvýšené výdavky. Dcéra navštevuje 1. ročník základnej školy, obžalovaný jej kúpil pomôcky na výtvarnú výchovu.
Z listinných dôkazov súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 9P/28/2012 zo dňa 25. 05. 2012, právoplatný dňa 08. 06. 2012, návrh L. P. na určenie práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, rodný list maloletej, potvrdenia úradu práce o poskytovaní náhradného výživného, správy Sociálnej poisťovne o zamestnávateľoch obžalovaného, správu Obvodného úradu Malacky, správu Daňového úradu Malacky, výpis zo živnostenského registra, správy o povesti obžalovaného a odpis z registra trestov.
Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp.zn. 9P/28/2012 zo dňa 25. 05. 2012, právoplatným dňa 08. 06. 2012 bola schválená dohoda rodičov maloletej X. P., ktorej obsahom bol o.i. záväzok obžalovaného platiť výživné vo výške 150 € mesačne od 16. 01. 2012.
Z návrhu matky na určenie práv a povinností rodičov maloletej i z výpovede svedkyne L. P. vyplýva, že rodičia maloletej nežili v spoločnej domácnosti od apríla 2011.
Z informácií poskytnutých sociálnou poisťovňou vyplýva, že obžalovaný bol počas obdobia od apríla 2011 doposiaľ zamestnaný na dohodu o vykonaní práce od 19. 07. 2011 do 31. 08. 2011 a tiež v riadnom pracovnom pomere od 20. 09. 2011 do 12. 12. 2011 a od 04. 01. 2012 do 30. 04. 2012.
Z oznámenia úradu práce je zrejmé, že obžalovaný bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 11. 04. 2011 do 29. 08. 2011, kedy bol vyradený pre nespoluprácu, a opätovne je evidovaný od 11. 02. 2013 doposiaľ. Dávky v nezamestnanosti nepoberal.
Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že na základe výpovede svedkyne L. P. a jej návrhu na určenie práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu je potrebné určiť začiatok rozhodného obdobia na apríl 2011, kedy rodičia maloletej prestali žiť v spoločnej domácnosti, a odkedy s výnimkou sumy 50 € v júli 2011 obžalovaný neplatil výživné. Vzhľadom na skutočnosť, že v trestnom konaní, v ktorom je trestná zodpovednosť bazálne založená na princípe zavinenia, a preto súd nie je bez ďalšieho viazaný výškou výživného určenou civilným rozsudkom, ktorý vychádza z úplne iných princípov (primárne potreby maloletého ako aj možnosti a schopnosti oboch rodičov), súd určil rozsah povinnosti obžalovaného platiť výživné podľa jeho objektívnych a potenciálnych možností nasledovne:
V období od apríla 2011 do augusta 2011, kedy bol obžalovaný evidovaný na úrade práce bez nároku na dávku v nezamestnanosti, bol z hľadiska trestnej zodpovednosti povinný platiť výživné vo výške minimálne 30 % životného minima, t.j. 25,38 € mesačne.
Od septembra 2011 do apríla 2012, kedy bol obžalovaný riadne zamestnaný u dvoch zamestnávateľov, z čoho 4 mesiace poberal nemocenskú dávku vo výške od 18,10 € do 187,10 €, bol povinný a schopný platiť výživné vo výške 60 € mesačne.
V mesiacoch máj a jún 2012, kedy bol obžalovaný nezamestnaný a prácu si hľadal, bol povinný platiť 30 % životného minima, t.j. po 26 €. Následne sa však nezaevidoval na úrade práce, aby zvýšil pravdepodobnosť získania pravidelné príjmu, preto ho súd až do obdobia, kedy tak urobil, t.j. do februára 2013, považuje za zodpovedného v rozsahu 60 €, ako v čase, kedy bol riadne zamestnaný.
V marci až v auguste 2013 obžalovaný preukázateľne prácu hľadal minimálne prostredníctvom úradu práce, s ktorým podľa vyjadrenia úradu riadne spolupracuje, preto bol vzhľadom na absenciu príjmu povinný platiť výživné vo výške 30 % životného minima, t.j. 26,65 x 5 a 27,13 € x 2.
Uvedeným spôsobom súd dospel k záveru, že obžalovaný minimálne vo vedomej nedbanlivosti v zmysle § 16 písm. a) Trestného zákona neplatil v rozhodnom období výživné vo výške najmenej 1.189,28 €, a v tomto kontexte súd modifikoval skutkovú vetu, a tiež v zmysle § 122 ods. 13 Trestného zákona rozšíril rozhodné obdobie o čas od podania obžaloby do vyhlásenia rozsudku.
Súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, keď obžalovaný Y. P. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať svoju dcéru X.. Závažnejší spôsob konania v zmysle ods. 3 písm. b) § - 207 Trestného zákona je daný dĺžkou obdobia neplnenia vyživovacej povinnosti, a to po dobu viac ako 2 roky, preto obžalovaný naplnil znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy.
Obžalovaný Y. P. nemá záznam v registri trestov, nebol prejednávaný za priestupok, z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený.
Súd zisťoval pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona a zistil, že u obžalovaného je daná poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm. j) Trestného zákona (doposiaľ viedol riadny život) a nie sú dané žiadne priťažujúce okolnosti, pomer je teda 1:0.
Keďže počet poľahčujúcich okolností prevyšuje počet priťažujúcich okolností, súd v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona ukladal trest podľa trestnej sadzby uvedenej v § 207 ods. 3 Trestného zákona s tým, že hornú hranicu znížil o ?, trestná sadzba je preto 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov. Pri úvahách o druhu trestu súd dospel k záveru, že vzhľadom na doterajší riadny život obžalovaného možno výchovný efekt dosiahnuť najmä uložením podmienečného trestu odňatia slobody v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, keď za súčasného uloženia primeraného obmedzenia spočívajúceho v povinnosti zaplatiť dlžné výživné pod hrozbou skutočného výkonu trestu odňatia slobody, bude učinené za dosť i právam maloletej. V súlade s požiadavkami individuálnej aj generálnej prevencie súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby a podmienečne odložil jeho výkon na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.
Počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia je obžalovaný povinný v prvom rade doplatiť zameškané výživné, ako aj rešpektovať ostatné právne normy a pravidlá občianskeho spolužitia, v opačnom prípade súd vysloví, že sa neosvedčil, a trest odňatia slobody vo výmere 1 rok vykoná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Malacky. Odvolanie podané osobou, ktorá sa tohto práva výslovne vzdala, je právne neúčinné.