Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sf/38/2024

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: CORAL, spol. s r.o., so sídlom Novozámocká 207, 951 12 Ivanka pri Nitre, IČO: 34 122 419, zastúpeného: JUDr. Svetlana Kšiňanová, PhD., advokátka, Štefánikova tr. 4, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100425937/2024 zo dňa 29.01.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 22.03.2024 zamieta.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 22.03.2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo aj „súd“) dňa 05.04.2024, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100425937/2024 zo dňa 29.01.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra (ďalej len „správca dane“) č. 102517039/2023 zo dňa 06.10.2023, ktorým správca dane podľa o správe daní (daňový poriadok) v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na daňového poriadku v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi pokutu vo výške XX XXX,XX Eur za správny delikt podľa daňového poriadku v znení neskorších predpisov - za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2014 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

2. Súčasťou žaloby bol aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Návrh žalobca odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma a finančná škoda. Výkon právnej povinnosti ohrozuje existenciu žalobcu, nakoľko je voči nemu vedených niekoľko daňových kontrol, ktoré doposiaľ nie sú ukončené, negatívne až likvidačne ovplyvnili podnikateľskú činnosť žalobcu, keďže správca dane zadržiava žalobcovi nárok na vrátenie odpočtu dane z pridanej hodnoty, na ktorý má žalobca legálny nárok. Žalobca musel zrušiť prenájom kancelárskych priestorov, znížiť počet zamestnancov a obmedziť obchodnú činnosť na úplné minimum, čo deklarujú aj daňové priznania žalobcu za posledné zdaňovacie obdobia. Akékoľvek ďalšie finančné zaťaženie ohrozuje existenciu spoločnosti žalobcu. Napadnuté rozhodnutia sú vydané na podklade daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2014, na základe výsledkov ktorej bol žalobcovi určený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty v sume XXX XXX,XX Eur, pričom tieto rozhodnutia daňových orgánov sú napadnuté žalobou, sú vedené v konaní pod sp. zn. a správny súd o nich zatiaľ nerozhodol. Tieto rozhodnutia napádané v súdnom konaní sp. zn. sú podkladom pre napadnuté rozhodnutia v tomto súdnom konaní. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol priznať odkladný účinok správnej žalobe.

3. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.06.2024, v ktorom uviedol, že žalobca nepreukázal, že mu skutočne hrozila závažná ujma, finančná hospodárska škoda, prípadne iný následok, ktorý by vážne ohrozil jeho ekonomickú činnosť. Rovnako ako v prípade zamietnutia návrhu podkladovému rozhodnutiu pre uloženie pokuty. Žalovaný navrhol zamietnuť návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

4. Podľa , „správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“

5. Podľa , „ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“

6. Podľa , „písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.“

7. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musí byť braný zreteľ aj na verejný záujem reprezentovaný výrokom rozhodnutia ukladajúceho povinnosť. Je výlučne na žalobcovi, aby v návrhu označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v a zároveň niektorý z týchto dôvodov preukázal tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa; hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť, rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (pozri uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -174 zo dňa 29.01.2019, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018). Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie takejto hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorý musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

8. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V kontexte vyššie uvedených skutočností, týkajúcich sa zákonných predpokladov možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu, súd v takto formulovanom návrhu žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy. Súd je toho názoru, že žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby tvrdiť, a zároveň tento dôvod musí v konaní aj preukázať. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývala pre neho hrozba závažnej finančnej ujmy, a tiež nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by takúto hrozbu preukazovali. Správny súd preto dospel k záveru, že žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej finančnej škody ani iných vážnych nenapraviteľných následkov.

9. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dôvodil závažnou finančnou ujmou, prebiehajúcimi viacerými daňovými kontrolami, zadržiavaním nároku na vrátenie odpočtu DPH správcom dane, likvidačným dopadom na jeho spoločnosť, zrušením prenájmu kancelárskych priestorov, znížením počtu zamestnancov, obmedzením obchodnej činnosti na minimum, pričom k uvedeným tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, prípadne z ktorých by bolo možné vychádzať pri posudzovaní jeho finančného zázemia. Žalobca vo svojej argumentácii teda len všeobecne uvádzal všetky možné všeobecné a abstraktné negatívne dopady na spoločnosť, ktoré nielenže nepreukázal, ale z uvedených tvrdení ani automaticky nevyplýva kauzálny nexus priamo s napadnutým rozhodnutím. V prípade žalobcovej argumentácie teda absentovalo konkretizovanie

a podloženie zmienených závažných dopadov, preto za danej situácie správny súd musí konštatovať, že ide o všeobecné, abstraktné, nekonkrétne tvrdenia žalobcu nespĺňajúce podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V tejto súvislosti súd dodáva, že nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôvody či dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

10. Ďalej žalobca návrh odôvodňoval tým, že podkladom pre napadnuté rozhodnutia v tomto súdnom konaní sú rozhodnutia o určení rozdielu dane žalobcovi na dani z pridanej hodnoty v sume 247 789,18 Eur za zdaňovacie obdobie november 2014 napádané v súdnom konaní sp. zn. (akt. sp. zn. na správnom súde ), v ktorom nebolo zatiaľ súdom rozhodnuté. Správny súd poznamenáva, že uvedená skutočnosť rovnako nie je dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Pokiaľ žalobca využil možnosť podať správnu žalobu proti právoplatným rozhodnutiam o určení rozdielu dane, v prípade ak by aj došlo k ich zrušeniu, zákonodarca na to pamätal napr. v ustanovení § 155 ods. 14 daňového poriadku, v zmysle ktorého by sa ex offo zrušila aj pokuta uložená napadnutým rozhodnutím. Nemožno preto tvrdiť, že by boli napadnuté rozhodnutia vydané predčasne, ani že by im mala byť automaticky z dôvodu podania žaloby voči rozhodnutiam o určení rozdielu dane odložená vykonateľnosť; podanie správnej žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy nemá suspenzívny účinok ( ).

11. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom neodôvodnil a nijako neosvedčil. Preto ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom, pretože v preskúmavanom prípade verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní a prirodzene aj s tým spojených pokút, pričom v danom prípade bol žalobca sankcionovaný za to, že dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť v zákonom stanovenom rozsahu.

12. Pre úplnosť správny súd uvádza, že pre posúdenie splnenia podmienok vyplývajúcich z ustanovenia nie sú relevantné námietky žalobcu ohľadom nezákonnosti namietaného rozhodnutia, súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

13. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil zákonom vyžadované predpoklady jeho priznania definované v ustanovení , súd preto v súlade s návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).