Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cbi/26/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou, v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti žalovanému: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, správca konkurznej podstaty úpadcu WLC, spol. s r.o. v konkurze, Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 821 906, zast. BOĽOŠ Advokátska kancelária s.r.o., Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, o určenie právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky v sume 372,11,- EUR, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 09.04.2010 žiadal žalobca, aby tunajší súd určil, že popretá pohľadávka žalobcu v sume 372,11,- EUR, prihlásená v konkurznom konaní na konkurznom súde č. k. vedenom proti úpadcovi WLC, spol. s r.o., Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 821 906 je zistená v sume 372,11,- EUR.

Žalobca v žalobe uviedol, že Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. zo dňa 17.12.2009 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu WLC, spol. s r.o., Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 821 906 a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Vieru Kubicovú, Záhradnícka 68, 821 08 Bratislava. Lehota na popieranie prihlásených pohľadávok uplynula dňa 10.03.2010. Uznesením č. k. zo dňa 11.03.2010 došlo k odvolaniu správcu JUDr. Kubicovej a k ustanoveniu nového správcu B. F. B. správcovská, v.o.s. so sídlom Ružinovská 1, 821 02 Bratislava. V konkurznom konaní si žalobca ako konkurzný veriteľ v súlade s o konkurze a reštrukturalizácii prihlásil prihláškou č. 20 nezaplatenú daň z pridanej hodnoty v sume 372,11,- EUR vyplývajúcu z dodatočného daňového priznania k dani z pridanej hodnoty zo dňa 16.12.2009 za zdaňovacie obdobie september 2009. Žalovaný správca konkurznej podstaty v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii poprel prihlášku žalobcu v celom rozsahu. Správca ako dôvod popretia pohľadávky uviedol, že podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii nemôže s odbornou starostlivosťou preskúmať právny dôvod, vymáhateľnosť ani výšku pohľadávky, nemôže porovnať pohľadávku s účtovnou dokumentáciou úpadcu. Žalobca ďalej uviedol, že dôvody popretia nároku žalobcu, ktoré uviedol žalovaný nemôžu byť akceptované, pretože nemajú právne opodstatnenie. Veriteľ Slovenská republika - Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica, Daňový úrad Bratislava I si uplatnil pohľadávku v sume 372,11,- EUR na základe dodatočného daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2009 zo dňa 16.12.2009. Žalobca Slovenská republika - Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica, Daňový úrad Bratislava I má za to, že správca konkurznej podstaty pri popretí pohľadávky nevzal do úvahy skutočnosť, že úpadca v zmysle o dani

z pridanej hodnoty podaním dodatočného daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2009 priznal daňovú povinnosť a nepreukázal jej zaplatenie.

Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 20.04.2010 č. k. zverejneným v Obchodnom vestníku SR č. zo dňa 23.04.2010 v súlade s uznesením č. 5 prvej schôdze veriteľov konanej dňa 19.04.2010 odvolal správcu B. F. B. správcovská, v.o.s., Ružinovská 1, 821 02 Bratislava z funkcie správcu úpadcu WLC, spol. s r.o., Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 821 906 a do funkcie správcu úpadcu ustanovil spoločnosť Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s., Špitálska 61, 813 14 Bratislava.

Dňa 25.11.2010 žalobca oznámil tunajšiemu súdu postúpenie predmetnej daňovej pohľadávky na Slovenskú konsolidačnú, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005. Na základe uvedeného, po vyjadrení súhlasu Slovenskej konsolidačnej, a.s. so vstupom do konania, súd uznesením zo dňa 07.07.2011 rozhodol o zmene účastníka konania na strane navrhovateľa.

Dňa 21.07.2011 bola žalovanému doručená výzva na vyjadrenie k podanej žalobe.

Žalovaný doručil tunajšiemu súdu dňa 05.08.2011 vyjadrenie k predmetnej žalobe v ktorom uviedol, že vzhľadom na skutočnosti prezentované žalobcom ako aj vzhľadom na nižšie prezentované závery je nutné poukázať, že v zhode s názorom odbornej verejnosti je prihláška pohľadávky veriteľa procesným úkonom uplatnenia práva, ktorý musí spĺňať špecifické obsahové a formálne náležitosti stanovené o konkurze a reštrukturalizácii, pričom osobitné ustanovenia o pohľadávkach a záväzkoch správcu dane upravuje o správe daní a poplatkov. Keďže správca dane ako veriteľ úpadcu si formálne riadne a včas prihlásil pohľadávku predstavujúcu dodatočne priznanú daňovú povinnosť v sume 372,11,- EUR subjektom WLC, spol. s r.o., a to na základe dodatočného daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2009, ktoré bolo zo strany platcu dane doručené Daňovému úradu Bratislava I dňa 16.12.2009, tak podľa názoru žalovaného je nevyhnutné konštatovať, že správca dane sa vôbec nezaoberal splatnosťou uvedenej pohľadávky a s jej predpokladanými dôsledkami a v konečnom dôsledku sa absolútne nezaoberal relevanciou takto prihlásenej pohľadávky do prebiehajúceho konkurzného konania, čím nerešpektoval dotknuté znenia právnej normy s poukazom na normu imanentnú pre celé daňové konanie. Z obsahu listinného dôkazu - Daňové priznanie daň z pridanej hodnoty zo dňa 16.12.2009 je badateľné, že v kolónke DRUH PRIZNANIA platca dane označil DODATOČNÉ, pričom dátumom zistenia skutočnosti na podanie daňového priznania je deň 11.11.2009, teda ipso iure daňový subjekt dodatočne zistil skutočnosť v mesiaci november 2009, ktorá mala za následok zvýšenie dane, pričom podal dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení (16.12.2009) a splatnosť uvedenej dodatočne priznanej dane je 31.12.2009. Zároveň je zrejmé, že nakoľko na daňový subjekt bol vyhlásený konkurz Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. zo dňa 17.12.2009 zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 247 zo dňa 23.12.2009 čím v súlade s o konkurze a reštrukturalizácii sa za deň vyhlásenia konkurzu považuje deň nasledujúci po zverejnení súdneho rozhodnutia v Obchodnom vestníku, teda 24.12.2009, čím by správcovi dane malo byť zrejmé, že zákonodarca neopomenul aj predpokladanú splatnosť daňových pohľadávok a jej vzťah na právne relevantný rámec ich uplatňovania v rámci konkurzu, respektíve reštrukturalizácie, čoho dôkazom je ustanovenie zákona o správe daní a poplatkov. Daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň povolenia reštrukturalizácie, alebo po vyhlásení konkurzu, alebo po povolení reštrukturalizácie, sa považuje za daňovú pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo v deň povolenia reštrukturalizácie, alebo po vyhlásení konkurzu, alebo po povolení reštrukturalizácie, považuje sa za daňový záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie. Na záver žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru je nerozporne určiteľné, že pokiaľ správcom dane bola prihlásená pohľadávka, ktorá pri analógii s ustanovením o konkurze a reštrukturalizácii sa stala splatnou v deň vyhlásenia konkurzu, čím ide o daňovú pohľadávku v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii vzniknutú po vyhlásení konkurzu, a teda nejde o pohľadávku, ktorá sa prihlasuje prihláškou pohľadávky podľa a nasl. o konkurze a reštrukturalizácii. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný navrhol súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol.

Na pojednávaní dňa 23.09.2013 sa vo vyjadreniach navrhovateľ, ako aj právny zástupca odporcu v plnom rozsahu pridržiavali svojich vyššie uvedených tvrdení.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: Návrh (žaloba) vo veci samej zo dňa 09.04.2010, Uznesenie o vyhlásení konkurzu a o zmene správcu, Prihláška pohľadávky č. 20, Dodatočné daňové priznanie, Zmluva o postúpení daňových pohľadávok č. 1/2010, Vyjadrenie k žalobe zo dňa 02.08.2011 ako i s ostatným spisovým materiálom.

Súd má za to, že žalovaný jednoznačne preukázal, že v tomto prípade sa jedná o pohľadávku z titulu dodatočného daňového priznania, ktoré bolo podané dňa 16.12.2009 a teda, že splatnosť dodatočne priznanej dane bola 31.12.2009. Z uvedeného bezpochyby teda vyplýva, že splatnosť dodatočne priznanej dane nastala až po vyhlásení konkurzu, a teda, že sa nejedná o pohľadávku, ktorá sa prihlasuje prihláškou ale o pohľadávku proti podstate.

V zmysle o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ak správca prevádzkuje podnik úpadcu alebo jeho časť, tieto pohľadávky sa považujú za pohľadávky z prevádzkovania podniku - stav k 31.12.2009.

V zmysle o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň povolenia reštrukturalizácie alebo po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie sa považuje za daňovú pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie. Daňový záväzok, ktorý bol splatný v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň povolenia reštrukturalizácie alebo po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie, považuje sa za daňový záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný riadne a presvedčivo preukázal, že sa jedná o pohľadávku proti podstate a nie pohľadávku, ktorá sa prihlasuje prihláškou, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu zamietol.

Podľa ust. , ods. 1 účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. , ods. 2 , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ust. , ods. 1 o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Z rozhodnutia tunajšieho súdu vyplýva, že žalovaný mal vo veci plný úspech, no nakoľko mu žiadne trovy konania v tomto konaní nevznikli, súd rozhodol, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie. Odvolanie proti rozsudku ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa , ods. 2 len tým,, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.