Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-74-2013.pdf
PDF · 96.73 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/74/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpenom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi L. Š., O.. XX. XX. XXXX, V. Y. XXXX/XX, V. V., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 178, v konaní zastúpenom JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 2 299,99 Eur s príslušenstvo, takto
rozhodol:
Súd návrh vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu na prerušenie konania z a m i e t a.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1 789,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 153,76 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1 354,22 Eur od 22. 06. 2012 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28. 11. 2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 2 299,99 Eur s príslušenstvom. V návrh uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 24. 03. 2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „právny predchodca navrhovateľa“) a navrhovateľom ako postupníkom postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom zmluvu č. XXXXXXXXX dňa 24. 10. 2005, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe zmluvy poskytol právny predchodca navrhovateľa finančné prostriedky, ktoré sa odporca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Odporca neplnil v stanovených termínoch splátky, preto ho právny predchodca vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predstavovala sumu vo výške 2 319,99 Eur, ktorá pozostávala zo sumy 1 884,73 Eur (istina), zo sumy 127,35 Eur (riadny úrok) a zo sumy 307,91 Eur (úrok z omeškania). Odporca uznal záväzok v dohode o uznaní záväzku. Ku dňu podania návrhu odporca zaplatil dňa 28. 10. 2011 sumu vo výške 10,00 Eur, dňa 22. 03. 2012 a dňa 21. 06. 2012 sumu vo výške po 5,00 Eur. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy vo výške 2 299,99 Eur, úroku z omeškania vo výške 210,75 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 864,73 Eur od 22. 06. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Súd v skrátenom konaní vydal platobný rozkaz č. k. 9RO/508/2012 - 28 zo dňa 10. 12. 2012, proti ktorému podal odporca odpor doručený súdu dňa 05. 03. 2013, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Proti platobnému rozkazu podal odpor aj vedľajší účastník na strane odporcu doručený súdu dňa 13. 03. 2013, v ktorom tiež vzniesol námietku premlčania.
Podaním doručeným súdu dňa 21. 09. 2012 oznámil vedľajší účastník konania svoj vstup do konania na strane odporcu. Vo svojom podaní doručenom súdu dňa 13. 03. 2013 vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že ku dňu 24. 03. 2011 bol odporca 1 220 dní v omeškaní (cca 3 roky a 4 mesiace), čo vyplýva z prílohy č. 1 k zmluve. Celý nárok je preto premlčaný. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulárom, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ako neprijateľné podmienky sú zmluvné podmienky neplatné. Premlčanie dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku. Je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o premlčaní, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej lehoty. Vedľajší účastník, pre prípad, že by sa súd nestotožnil s jeho argumentáciou, navrhol súdu prerušiť konanie do skončenia prejudiciálneho konania vedeného na Súdnom dvore ES Pod č. C-460/12. Prejudiciálnu otázku predložil Krajský súd Prešov uznesením pod sp. zn. 6Co/99/2011. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s argumentáciou, navrhol vedľajší účastník, aby súd alternatívne v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. prerušil konanie a požiadal Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke: „Či ustanovenia článku 2 písm. a) v spojení s článkom 3. ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať tak, že súdna kontrola nekalých podmienok nezaniká pri uzatvorení hlavnej spotrebiteľskej zmluvy, ale dopadá aj na zmeny a doplnky pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy, ak boli tieto zmeny a doplnky vopred dodávateľom vyhotovené ako predbežne formulované štandardné listiny a spotrebiteľ nemôže meniť obsah týchto doplnkov a zmien.“ Zároveň vyjadril svoj súhlas tým, aby sa konalo a rozhodovalo aj v jeho neprítomnosti a vyčíslil a uplatnil si trovy konania.
Postupom podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti vedľajšieho účastníka, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, výsluchom navrhovateľa a výsluchom odporcu a zistil tento skutkový stav:
Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom uzavretá dňa 24. 10. 2005. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 50 000,00 Sk. Odporca sa s právnym predchodcom navrhovateľa dohodol na mesačných splátkach vo výške po 1 183,00 Sk mesačne. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 20. 09. 2010. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 12,10 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov vo výške 7,19 %. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné vzťahy sa budú spravovať podľa ustanovenia § 262 Obchodného zákonníka príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 03. 2011 súd zistil, že navrhovateľovi bola postúpená pohľadávka voči odporcovi od postupcu. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok bolo zistené, že bola postúpená pohľadávka zo K. Č.. XXXXXXXXX, ktorej stranou bol odporca. Pohľadávka bola vo výške 2 319,99 Eur, z čoho istina bola vo výške 1 884,73 Eur. Splatnosť pohľadávky bola dohodnutá na 20. 09. 2010 (č. l. 18 spisu).
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 11. 09. 2013 uviedol, že dňa 24. 10. 2005 právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 1 659,70 Eur. Odporca mal úver splácať v mesačných splátkach po 39,27 Eur s konečnou splatnosťou úveru dňa 20. 09. 2010. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 1 864,73 Eur (po postúpení pohľadávky odporca uhradil ešte sumu vo výške 20,00 Eur, ktorá bola v plnom rozsahu odrátaná od istiny), z riadneho úroku vo výške 127,35 Eur a z úroku z omeškania o výške 307,91 Eur.
Vo svojej výpovedi navrhovateľ uviedol, že trvá na návrhu a podľa neho nárok nie je premlčaný, keďže odporca podpísal dohodu o uznaní záväzku dňa 28. 02. 2012.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že trvá na vznesenej námietke premlčania a súhlasí a pripája sa k odporu vedľajšieho účastníka. Je pravdou, že dňa 24. 10. 2005 podpísal zmluvu a že tento dlh nesplácal riadne. K odstúpeniu od zmluvy nedošlo a nedošlo ani k zosplatneniu úveru. Pokiaľ ide o dohodu o splátkach, s ňou sa nemal možnosť oboznámiť, nevedel špecifikovať, o aký úver ide, pretože ich má viac. Vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 14. 05. 2013 odporca uviedol, že nemal vedomosť o premlčaní dlhu.
Zo zmluvy o splátkovom úvere súd zistil, že účelom zmluvy bolo poskytnúť odporcovu úver za podmienok uvedených v zmluve. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov pripísaním na účet odporcu. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi finančné prostriedky, ktoré sa odporca zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Z uvedených skutočností súd vyhodnotil predmetnú zmluvu ako zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a aplikoval aj príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Záväzkový vzťah medzi účastníkmi súd považuje za obchodnoprávny, pretože účastníci zmluvy sa dohodli na použití Obchodného zákonníka pre ich vzťahy. Súd v danom prípade nepovažuje dohodu o použití Obchodného zákonníka za podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy. V zmysle ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa aj zmluva uzavretá podľa Obchodného zákonníka považuje za spotrebiteľskú zmluvu, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Keďže zákonná úprava umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť si režim, ktorý tiež chráni spotrebiteľa, nemožno takú dohodu považovať za nevýhodnú či spôsobujúcu nerovnováhu.
Z pripojenej zmluvy o splátkovom kalendári mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške 50 000,00 Sk (1 659,70 Eur). Právny predchodca navrhovateľa sa s odporcom dohodol na mesačných splátkach po 1 183,00 Sk (39,27 Eur). V zmluve bola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov a ročná úroková sadzba.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 262 ods. 1a 2 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
Podľa § 387 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súd konštatuje, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 24. 10. 2005 má písomnú formu a obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, vrátane údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov.
V konaní však vzniesol námietku premlčania tak odporca, ako aj vedľajší účastník na strane odporcu.
Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli. Konkrétnym právnym účinkom premlčania však je, že dlžníkovi vzniklo oprávnenie vzniesť námietku (dovolať sa) premlčania, a tým spôsobiť zánik veriteľovej možnosti domôcť sa s úspechom na súde premlčaného práva alebo spôsobiť zánik nároku. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Súd oprávnenej osobe (veriteľovi) premlčané subjektívne občianske právo (nárok) nemôže priznať, lebo vznesením námietky premlčania dlžníkom došlo k zániku nároku. Ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke štyroch rokov. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde. Vo väčšine prípadov je takouto skutočnosťou splatnosťou dlhu. Pri splátkach však platí zásada, v zmysle ktorej premlčacia doba pri práve na čiastkové plnenie plynie pre každé čiastkové plnenie samostatne. To znamená, že treba brať do úvahy dobu splatnosti pre každé čiastkové plnenie osobitne.
Odporca sa zaviazal splácať poskytnutý úver v mesačných splátkach k 20. dňu v mesiaci. Z výpisu z účtu (č. l. 85 - 90 spisu) mal súd za preukázané, že ostatnú splátku zaplatil odporca dňa 21. 10. 2007. Premlčacia doba pre jednotlivé splátky je štyri roky. Ak navrhovateľ podal návrh dňa 28. 11. 2012, premlčané sú všetky splátky splatné pred dňom 28. 11. 2008. To znamená, že sú premlčané všetky splátky v období od 20. 11. 2007 do 20. 11. 2008, t. j. 13 splátok x 39,27 Eur = 510,51 Eur.
Súd ešte skúmal dlžný úrok z omeškania v období od 25. 03. 2011 do 21. 06. 2012, ktorý si navrhovateľ uplatnil vo výške 210,75 Eur. Navrhovateľ pri výpočte tohto úroku vychádzal z nepremlčanej istiny vo výške 1 884,73 Eur, avšak dňa 25. 03. 2011 už boli premlčané splátky vo výške 510,51 Eur, preto súd pri výpočte úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne vychádzal zo sumy 1 374,22 Eur od 25. 03. 2011 do 28. 10. 2011 (t. j. vo výške 73,86 Eur), zo sumy 1 364,22 Eur od 29. 10. 2011 do 22. 03. 2012 (t. j. vo výške 49,11 Eur) a zo sumy 1 359,22 Eur od 23. 03. 2012 do 21. 06. 2012 (t. j. vo výške 30,49 Eur). Celkom predstavujú úroky z omeškania sumu vo výške 153,76 Eur.
Na základe uvedeného súd vyhovel navrhovateľovi návrhu v časti zaplatenia sumy 1 789,48 Eur (t. j. 2 299,99 Eur - 510,51 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 153,76 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 354,22 Eur (t. j. 1 359,22 Eur - 5,00 Eur, čo predstavuje čiastočnú splátku odporcu dňa 21. 06. 2012 ) a vo výšku súd návrh zamietol z dôvodu premlčania.
Súd konštatuje, že zmluva o splátkovom kalendári Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 24. 10. 2005 a záväzok z nej plynúci, t. j. vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, je v rozsahu trinástich splátok premlčaný, pretože uplynula štvorročná premlčacia lehota. Uznanie premlčaného dlhu zakladá plynutie novej premlčacej doby bez ohľadu na to, či dlžník o premlčaní vedel alebo nevedel. Ak je platne uznaný premlčaný dlh, nemôže sa už dlžník brániť námietkou premlčania, môže však preukázať, že dlh v dobe uznania neexistoval. Pre vznik domnienky trvania dlhu však ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh, o premlčaní vedel. Len vtedy platí domnienka existencie dlhu v dobe uznania. Pokiaľ dlžník o premlčaní nevedel, jeho uznanie dlhu tento právny následok nemá. Nezáleží na tom, či dlžník o premlčaní nevedel z dôvodu neznalosti právnej úpravy premlčania alebo z iných (aj skutkových dôvodov). V danom prípade odporca ako dlžník uznal premlčaný dlh, ale namietol, že nemal vedomosť o premlčaní dlhu. Pri podpise dohody o uznaní záväzku nevedel o premlčaní dlhu, čo navrhovateľ v konaní nevyvrátil, ani nespochybnil. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o uznaní záväzku nemala za následok predĺženie premlčacej lehoty.
Na základe uvedeného súd rozhodol o nároku navrhovateľa tak, že mu v časti vyhovel a v časti premlčaných trinástich splátok jeho návrhu zamietol.
Podľa § 109 ods. 1 O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. predstavuje obligatórne prerušenie konania. Vedľajší účastník konania na strane odporcu navrhol konanie prerušiť a požiadať Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie prejudicálnej otázky. Prejudiciálna otázka smeruje k zodpovedaniu toho, či možno dohodu o uznaní dlhu skúmať ako doplnok k „hlavnej“ spotrebiteľskej zmluve (zmluva o prenájme) a tým aj podmienky uzavretia takejto doplnkovej zmluvy, t. j. či má súd ex offo skúmať nekalé zmluvné podmienky aj v doplnkoch k spotrebiteľským zmluvám.
Keďže sa súd stotožnil s argumentáciou vedľajšieho účastníka konania a návrh ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu, nemal preukázanú nevyhnutnosť predloženia prejudiciálnej otázky a z toho dôvodu prerušiť konania. Preto súd návrh na prerušenie konania zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Právny zástupca navrhovateľa bol úspešný v rozsahu 77,80 % (t. j. súd mu priznal sumu 1 789,48 Eur z uplatnenej sumy vo výške 2 299,99 Eur). Odporca spolu s vedľajším účastníkom boli úspešní v rozsahu 22,20 %. V zmysle uvedeného mal navrhovateľ úspech v rozsahu 55,60 % (t. j. 77,80 % úspech navrhovateľa - 22,20 % úspech odporcu), čo predstavuje úspech vo veci samej a z uvedenej miery nemožno priznať navrhovateľovi náhradu trov konania. Vedľajší účastník si trovy konania uplatnil a vyčíslil, ale vzhľadom na pomer úspechu v spore, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Odporca si trovy konania ani neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 písm. o) O. s. p.)
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.