Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_ZA-16Sa-39-2022.pdf
PDF · 116.78 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-16Sa/39/2022
Rozhodnutie
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Petráň Vinczeovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D. E., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Mierové námestie č. 1, 019 17 Ilava proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 730 217 7751 0 zo dňa 06. decembra 2021, takto
rozhodol:
Súd rozhodnutie žalovaného – Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 730 217 7751 0 zo dňa 06. decembra 2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1) Žalobca žiadosťou zo dňa 31. 05. 2021 požiadal Sociálnu poisťovňu, pobočka Považská Bystrica o priznanie invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) rozhodla o predmetnej žiadosti žalobcu rozhodnutím č. 730 217 7751 0 zo dňa 23. 07. 2021 tak, že ju zamietla (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica zo dňa 31. 05. 2021 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“), lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu žalobcu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 31. mája 2021, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Pokles schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť bol určený v rozsahu 35 %. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu bola ťažká nadváha so závažným poklesom výkonnosti organizmu, neovplyvniteľná liečbou a diétou /BMI nad 40/ v zmysle kapitoly IV., položky 4, písm. a), prílohy k Zákonu o sociálnom poistení, čomu zodpovedala miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 30 %, ktorá bola zvýšená o 5 % na ostatné ochorenia žalobcu.
2) Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote dňa 09. 09. 2021 odvolanie, v ktorom poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav, konkrétne zdravotné problémy, kvôli ktorým nie je schopný pracovať. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a po opätovnom posúdení svojho zdravotného stavu priznať invalidný dôchodok. K odvolaniu priložil fotokópie lekárskych správ, ktoré doplnil dňa 24. 09. 2021, 12. 10. 2021, 28. 10. 2021 a 02. 11. 2021 o ďalšie odborné lekárske správy k posúdeniu svojho zdravotného stavu.
Rozhodnutie žalovaného
3) O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 730 217 7751 0 zo dňa 06. 12. 2021 tak, že ho v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Uviedol, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a priloženej spisovej dokumentácie žalobcu v celom rozsahu dospel k záveru, že postup prvostupňového správneho orgánu bol správny a odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo potrebné potvrdiť. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že zdravotný stav žalobcu bol na základe jeho odvolania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove v jeho neprítomnosti na základe dostupnej lekárskej dokumentácie dňa 30. 11. 2021. Po zhodnotení žalobcom predloženej dokumentácie žalovaný sa utvrdil v tom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobcu bola diagnóza alimetnárnej obezity s BMI 49, ktorá odôvodnila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 30 %, v strednej hodnote referenčného rozmedzia z dôvodu, že nebola odborne dokumentovaná liečba obezity medikamentmi alebo diétou, v pravidelnom sledovaní v odbornej metabolickej ambulancii. Podľa endokrinologického vyšetrenia Národného endokrinologického a diabetologického ústavu Ľubochňa bola redukcia hmotnosti u žalobcu dôrazne odporúčaná pri každom vyšetrení a kontrole krvného tlaku. Nebolo zistiteľné, či obezita u žalobcu reaguje na liečbu alebo je liečbou (diétou) neovplyvniteľná. Hraničný hyperkorticizmus a hypogonadizmus neboli posudkovo významnými diagnostickými závermi a nemali podľa tvrdenia žalovaného vplyv na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu. Štítna žľaza vykazovala normálnu funkciu v hodnotenom období bez potreby liečby a taktiež nemala vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. Choroba vysokého krvného tlaku, nedostatočne liečbou kompenzovaná, bez dokumentovaného orgánového poškodenia rovnako nebola posudkovo závažným ochorením a nemala vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, alebo len minimálny vplyv, teda zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 % podľa § 7 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení. Chronická vredová choroba gastroduodena v anamnéze, refluxná ezofagitída a stukovatenie pečene sú podľa odôvodnenia žalovaného ochorenia liečiteľné, bez výraznejšej biochemickej aktivity a bez obmedzenia pracovnej schopnosti žalobcu. Zväčšenie krčných uzlín bolo u žalobcu v júli 2020 sonograficky, hematologicky ako i vyšetrením tomografiou a biopticky vyšetrené s histologicky negatívnym nálezom. Následne v apríli 2021 sa žalobca podrobil extirpácii malého tumoru v oblasti pravej príušnej žľazy bez známok malignity. Vyššie opísané a dokumentované nálezy nemali podľa tvrdenia žalovaného vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že posudok posudkového lekára vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, pobočka Považská Bystrica zo dňa 31. 05. 2021 považoval za správny. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove nezistil dôvod na zmenu posudku zo dňa 31. 05. 2021, a to ani po dodatočnom zhodnotení zaslaných výsledkov odborných vyšetrení. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola naďalej vyhodnotená v rozsahu 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný bez jeho osobnej účasti v nadväznosti na prijaté opatrenia v súvislosti s pandémiou COVIDU 19, v záujme ochrany zdravia a zamedzenia možného šírenia tohto ochorenia v súlade s § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré ďalšie zákony. V odvolacom konaní žalobca nepreukázal nesprávnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného nároku na invalidný dôchodok, z toho dôvodu bolo zamietnutie žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 31. 05. 2021 potrebné potvrdiť ako správne a v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nebolo rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť si vyžadovalo lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych zákonov zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pričom medzi závermi posudkov a odborných lekárov nebolo zistené rozpory. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalovaného boli dostatočne podložené odbornými vyšetreniami, nálezmi, t.j. zdravotnou dokumentáciou, boli bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodovali. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
4) Správnou žalobou pôvodne doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 11. 02. 2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia napadnutého rozhodnutia. Podanou žalobou poukázal
žalobca na to, že na základe stanoviska lekárky Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava, E. D. F. došlo k zmene jeho pracovnej klasifikácie z normálnej na klasifikáciu Ex, v čoho dôsledku bol žalobca vyradený z práce na obdobie bez časového obmedzenia. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že má výšku 178 cm a váhu 155-160 kg, čelí dlhodobým problémom, ktoré súvisia s jeho extrémnou obezitou, a to aj napriek dodržiavaniu diabetického stravného režimu. Trpí bližšie neurčenou poruchou metabolizácie tukov, čo konštatoval aj E. G. F. v lekárskej správe zo dňa 08. 12. 2016. Dodržiavanie metabolickej diéty bolo žalobcovi odporúčané aj E. G. C. v lekárskej správe zo dňa 21. 04. 2021. Vyššie uvedené konštatovanie bolo reakciou žalobcu na odborný lekársky posudok zo dňa 30. 11. 2021 podľa ktorého je miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 %, keďže miera obezity nie je u žalobcu odborne dokumentovaná, liečená medikamentami alebo diétou. Žalobca v podanej žalobe taktiež namietal, že odborné lekárske posudky na podklade ktorých sa hodnotila jeho invalidita boli vypracované bez toho, aby žalobcu niekto fyzicky videl. Žalobca rozumel tomu, že posudky Sociálnej poisťovne boli vyhotovené v období pandémie COVIDU-19, avšak aj napriek tomu je žalobca toho názoru, že mal existovať systém, na základe ktorého by Sociálna poisťovňa vyčerpávajúco a citlivo vyhodnotila všetky súvisiace okolnosti. Žalobca v ďalšom texte podanej žaloby uviedol, že v súbehu s extrémnou obezitou trpí aj inými zdravotnými problémami, ktoré súvisia jednak s jeho operovaným pravým kolenom, o čom svedčí lekárska správa E. H. I. zo dňa 09. 05. 2000 a s chrbticou, ktorú skutočnosť žalobca deklaroval lekárskym nálezom E. J. K. zo dňa 24. 01. 2020, resp. lekárskym nálezom z Dr. MAGNET, s.r.o.. Tieto zdravotné komplikácie nie sú podľa vyjadrenia žalobcu zanedbateľné, keďže žalobca je v ich dôsledku nútený spávať v sede. Nemôže si normálne ľahnúť lebo celý meravie a trpí veľkými bolesťami. Žalobca sa domnieva, že postihnutie chrbta a kolena možno zohľadniť pri miere poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo väčšom percentuálnom rozsahu než to urobil žalovaný pri rozhodovaní o nároku na priznanie invalidného dôchodku, teda v rozsahu 10 % namiesto priznaných5 %. Žalobca vo vzťahu k svojim zdravotným problémom poukázal na to, že jeho hlavným zdravotným problémom akému čelí je vysoký krvný tlak, ktorého liečba je už medikamentózne vyčerpaná. Problémom so srdcom žalobca čelil už dlhodobo, o čom svedčí aj lekárska správa E. C. zo dňa 22. 02. 1991. Žalobca si hodnotiac svoje vyššie opísané zdravotné problémy súvisiace s obezitou, vysokým krvným tlakom, kolenom a chrbticou myslí, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne vo vypracovanom posudku vyhodnotil jeho zdravotný stav povrchne, necitlivo a nekomplexne. Práve po komplexnom posúdení zdravotného stavu je žalobca presvedčený o tom, že miera jeho invalidity je vyššia než bola stanovená podľa posudku posudkového lekára žalovaného.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe, duplika žalovaného
5) Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ústredie Prešov zo dňa 30. 01. 2021, podľa ktorého žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určil ťažkú nadváhu (BMI 49,5), ktoré zaradil do kapitoly IV – endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, položky 4 – alimenrátna obezita, písmena a) – ťažká nadváha – so závažným poklesom výkonnosti organizmu, neovplyvniteľná liečbou a diétou (BMI nad 40), podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Za iné ochorenia žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia priznal zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola podľa posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ústredie 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Skutkový stav bol podľa vyjadrenia žalovaného v prípade žalobcu objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dodatočne ozrejmené zdravotnou dokumentáciou, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, sú bez nejasností a vnútorných rozporov. K námietke žalobcu, že jeho zdravotný stav bol posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia v jeho neprítomnosti žalovaný uviedol, že žalobca bol posudzovaný vo svojej neprítomnosti v nadväznosti na prijaté opatrenia v súvislosti s pandémiou COVIDU 19, v záujme vzájomnej ochrany života a zamedzenia
možného šírenia tohto ochorenia v súlade s § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Neprítomnosť na posúdení zdravotného stavu nemala podľa tvrdenia žalovaného medicínsky, ani právny vplyv na posúdenie zdravotného stavu žalobcu. K prepúšťacej správe z Nemocnice pre obvinených a odsúdených zo dňa 21. 04. 2021, ktorú žalobca pripojil k správnej žalobe, žalovaný uviedol, že bola pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu v rámci odvolacieho konania zohľadnená. K lekárskemu nálezu zo dňa 08. 12. 2016, k lekárskej správe zo dňa 09. 05. 2000, k nálezu z MR LS chrbtice zo dňa 24. 01. 2020, k lekárskej správe zo dňa 22. 02. 1991 a lekárskej správe všeobecného lekára zo dňa 20. 01. 2022, ktoré žalobca pripojil k správnej žalobe žalovaný uviedol, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Záverom žalovaný poukázal na možnosť žalobcu opätovne požiadať o posúdenie jeho zdravotného stavu v prípade jeho zhoršenia.
Replika žalobcu, vyjadrenie žalobcu k duplike žalovaného
6) Žalovaný v replike uviedol, že trvá na všetkom tak, ako to uviedol v žalobe. Neúplnosť posúdenia ním predložených lekárskych správ v kontexte so skutočným zlým zdravotným stavom je i naďalej dôvodom podanej žaloby. Po roku čo bol vyradený z práce a dvoch zmenách v liečbe v priebehu roka sa jeho zdravotný stav mierne zlepšil a stabilizoval, čo mu umožnilo po dohode s lekárom a vedúcim pracovníkom ÚVTOS Ilava sa opäť zaradiť do práce, pri ktorej celý deň sedí a motá predlžovacie káble do zväzkov. Jedná sa o prácu, ktorá reflektuje jeho zdravotný stav. Vzhľadom na zdravotné komplikácie, ktoré žalobcu zužujú a znemožňujú mu vykonávať prácu v takom rozsahu ako tomu bolo v minulosti je žalobca toho názoru, že čiastočná kompenzácia jeho spoločenského uplatnenia je na mieste a po komplexnom vyhodnotení predložených lekárskych správ priam žiaduca zákonne, ako aj ľudsky.
7) Žalovaný sa už písomne nevyjadril k replike žalobcu.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
8) Správny súd v Banskej Bystrici v prvom rade konštatuje, že bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z., pričom podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva od 1. júna 2023 prešiel z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici teda ako správny súd vecne a miestne príslušný vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej iba ako „SSP“), pretože nezistil žiadny z dôvodov podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, pre ktorý by mal na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 20. 06. 2023 v súlade s § 137 ods. 4 SSP. Súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 26. 06. 2023. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal v celom rozsahu v súlade s § 203 ods. 2 SSP dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
9) Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
10) Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
11) Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
12) Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
13) Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
14) Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
15) Podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
16) Podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
17) Podľa § 71 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
18) Podľa § 71 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 19) Podľa § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
20) Podľa § 71 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
21) Podľa § 71 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
22) Podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
23) Podľa § 153 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.
24) Podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
25) Podľa § 196 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
26) Podľa § 196 ods. 6 a ods. 7 Zákona o sociálnom poistení účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti. 27) Správny súd na úvod poukazuje na to, že nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení). Konkrétna miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 Zákona o sociálnom poistení (§ 71 ods. 5 citovaného zákona), pričom sa určuje podľa najzávažnejšieho druhu zdravotného postihnutia a je možné ju za splnenia zákonných podmienok zvýšiť o 10 % v prípade výskytu iných závažných ochorení alebo postihnutí (§ 71 ods. 8 cit. zákona).
28) Správny súd konštatuje, že pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok musí byť rozhodnutie správneho orgánu založené na takých podkladoch, ktoré sú postačujúce pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok musí byť posúdený tak, aby umožňoval vysloviť záver, či sú alebo nie sú splnené medicínske podmienky pre priznanie invalidnej dávky. Organizačná zložka žalovaného, ktorá rozhoduje vo veci, je povinná zadovážiť si potrebné podklady pre rozhodnutie v súlade s ustanovením § 195 ods. 1 a ods. 2 Zákona o sociálnom poistení ako aj vykonať dokazovanie podľa § 196 tohto zákona. Dôkazom je pritom všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpoveď účastníka, odborné posudky, ktoré majú v konaní tohto druhu, vzhľadom na potrebu skúmania medicínskych podmienok poberateľa dávky osobitný význam. Okrem dôkazov, ktorých vykonanie účastník navrhol, je žalovaný povinný vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastník konania nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
29) Správny súd uvádza, že medzi účastníkmi konania bolo spornou otázkou zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorú možno zvýšiť najviac o 10 % za ostatné zdravotné ochorenia, ktoré ovplyvňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkovými lekármi sociálneho poistenia bolo za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobcu určená ťažká nadváha (BMI 49,5), ktorá bola zaradená do kapitoly IV – endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, položky 4 – alimenrátna obezita, písmena a) – ťažká nadváha – so závažným poklesom výkonnosti organizmu, neovplyvniteľná liečbou a diétou (BMI nad 40), podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Za iné ochorenia žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia priznal zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %. Žalobca je však toho názoru, že za ostatné pridružené zdravotné postihnutia mu prináleží navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o maximálnu možnú mieru, čiže o 10 %. Žalobca v rámci podaného odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku žiadal svoj zdravotný stav opätovne komplexne vyhodnotiť, a to na podklade všetkých doložených podkladov. Okrem iných zdravotných komplikácií apeloval na svoje problémy s pravým kolenom a chrbticou v driekovej oblasti. Odvolaciemu správnemu orgánu na deklarovanie uvedených ťažkostí predložil i lekársku správu zo dňa 09. 05. 2000 a nález z MR zo dňa 24. 01. 2020, avšak z obsahu napadnutého rozhodnutia správneho orgánu nijako nevyplýva, ako sa žalovaný pri hodnotení miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v kontexte s týmito zdravotnými ťažkosťami u žalobcu vysporiadal.
30) Podľa správneho súdu určenie dátumu vzniku invalidity, rozhodujúceho zdravotného postihnutia, stanovenie výslednej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť ako aj iné otázky majúce medicínsky charakter sú vecou výlučne odbornou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav občanov posudzuje žalovaný vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 Zákona o
sociálnom poistení) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej
- medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným zdravotným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.
31) Ako bolo uvedené vyššie, rozhodnutie žalovaného musí vychádzať jednak z dostatočne zisteného skutkového stavu a súčasne musí byť aj riadne odôvodnené. Riadne odôvodnenie pritom znamená, že správny orgán sa vysporiada s jednotlivými zistenými skutočnosťami a dôkazmi, pričom svoje závery jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodní. Je jeho povinnosťou uviesť na základe akých skutkových zistení, z akých dôvodov a na akom právnom základe rozhodol. Z odôvodnenia rozhodnutia musí bez pochybností vyplynúť, akými úvahami sa správny orgán pri posudzovaní uplatneného nároku riadil. V prípade rozhodovania odvolacieho správneho orgánu je namieste, aby konajúci orgán dal odpoveď na všetky odvolacie námietky účastníka, resp. na všetky podstatné odvolacie námietky účastníka konania.
32) V preskúmavanej veci správny súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko rozhodnutie žalovaného je podľa správneho súdu postihnuté vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a to najmä preto, že žalovaný sa riadne nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaujal stanovisko k námietke žalobcu týkajúcej sa jeho zdravotných komplikácií súvisiacich s úrazom kolena a bolesťami chrbtice v driekovej oblasti a ich možného dosahu na zvýšenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Správny súd je toho názoru, že posúdenie týchto otázok si vyžaduje odborné medicínske znalosti, ktorými súd nedisponuje a preto je potrebné, aby sa k týmto otázkam ako aj k odvolacím námietkam žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu vyjadril posudkový lekár žalovaného ako kompetentný orgán s potrebnými znalosťami v tejto oblasti.
33) Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je potrebné, aby posudkový lekár v odvolacom konaní opätovne posúdil komplexný zdravotný stav žalobcu s ohľadom na všetky jeho odvolacie námietky uvedené v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a následne žalovaný sám opätovne posúdi, či prvostupňový správny orgán správne a v súlade so Zákonom o sociálnom poistení rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku. V prípade, že žalovaný opätovne zamietne odvolanie žalobcu musí dbať na to, aby svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil a zároveň aby sa riadne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu.
34) Správny súd naviac dodáva, že posudkový lekár v odvolacom konaní posúdil zdravotný stav zhodne s posudkovým lekárom v prvostupňovom konaní, avšak spravil tak bez vyšetrenia žalobcu, na čo bolo možné prihliadnuť, vzhľadom na zhoršený epidemiologický stav v spoločnosti spôsobený ochorením COVIDU-19. V súčasnosti je však tento stav zmenený a v spoločnosti vládne priaznivý epidemiologický stav a preto je možné žalobcu riadne osobne vyšetriť a nevychádzať len z jeho lekárskych správ a záznamov, ale vychádzať aj z vlastného vyšetrenia odborným posudkovým lekárom.
Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, súd priznal žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania (§ 167 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.