Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_12C-80-2013.pdf
PDF · 68.85 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/80/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľa M. B., V. G. Č.. XXX, štátne občianstvo Slovenská republika, proti odporkyni R. B., V. G. XXX, štátne občianstvo Slovenská republika, v konaní o určenie manželského výživného s prísl., takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 4.4.2013 domáhal, aby uložil odporkyni povinnosť platiť mu výživné. Návrh odôvodnil tým, že s manželkou dlhšiu dobu nežije v spoločnej domácnosti. Sám je od 21.9.2012 vedený ako uchádzač o zamestnanie. Je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur. Príjem mu nepostačuje na živobytie. Na pojednávaní upresnil návrh v tom, že voči odporkyni si uplatňuje výživné vo výške 10,- eur mesačne.
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že je pravdou, že s navrhovateľom dlhšiu dobu nežije v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ domácnosť opustil zrejme z dôvodu nájdenia si mladšej partnerky. Sama je nezamestnaná, jej príjem predstavuje dávka v hmotnej núdzi vo výške 62,- eur. Nedisponuje finančnými prostriedkami, ktorými by mohla navrhovateľa podporovať.
Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi účastníkov, ich vypočutím, oboznámením potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci podľa vlastného vyjadrenia uzavreli manželstvo v r. 1988. Manželstvo trvá. Asi od r. 2011 navrhovateľ s odporkyňou prestal žiť v spoločnej domácnosti. Obaja účastníci poberajú dávku a príspevky v hmotnej núdzi.
Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh z niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Zodpovednosť za zaobstaranie svojich životných potrieb je v prvom rade na samotnom navrhovateľovi. Len samotná evidencia uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce nezakladá nárok na výživné od druhého manžela. Nezamestnanosť bez ďalšieho nepredstavuje stav neschopnosti samostatne sa živiť. Na účely žiadaného výživného je významná neschopnosť samostatne sa živiť a nie nepriaznivé finančné pomery účastníka. Za situácie, kedy navrhovateľ pred dlhšou dobou sám opustil spoločnú domácnosť, nepodieľa sa finančne na nákladoch rodiny, by priznanie výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi. Samotná odporkyňa je rovnako bez príjmu a odkázaná iba na dávky v hmotnej núdzi vyplácané jej štátom a preto jej osobné a majetkové pomery neodôvodňujú platiť mu výživné.
Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznal, pretože odporkyňa ako úspešná účastníčka si náhradu trov neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.