Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_4C-94-2012.pdf
PDF · 99.85 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/94/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľa: H.. X. S., O. T.. X. Q.X. XX, XXX XX W., zastúpený: JUDr. Jaroslav Belka, advokát, AK Poľnohospodárska 36, 821 07 Bratislava proti odporcom: 1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava 2/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi v 1/ rade a odporcovi v 2/ rade súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 23.04.2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcom zaplatenia sumy 10 622,- Eur s príslušenstvom a trov konania z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že na Okresné veliteľstvo PZ SR v Prievidzi podal trestné oznámenie na podozrivého Q. Z. pre podozrenie zo spáchania podvodu, ktorým skutkom mal navrhovateľovi spôsobiť škodu vo výške 320 000,- Sk (10 622,- Eur). V danej veci nebolo do podania návrhu na začatie konania meritórne rozhodnuté. Dňa 07.09.1999 oznámil riaditeľ Kriminálnej polície OEK OR PZ v Prievidzi navrhovateľovi, že materiál odstúpili na Okresný úrad vyšetrovania PZ v Prievidzi, aby meritórne rozhodol. V priebehu ďalších rokov polícia nekonala napriek snahe navrhovateľa telefonicky ako aj písomne sa informovať čo sa s jeho oznámením deje. Až 28.09.2010 Okresné riaditeľstvo PZ písomne informovalo navrhovateľa, že vyšetrovateľ, ktorému bolo oznámenie pridelené, doposiaľ vo veci nekonal. V dôsledku uvedeného podal navrhovateľ oznámenie na vyšetrovateľa, ktorý sa mal dopustiť trestného činu marenia úlohy verejného činiteľa z nedbanlivosti a spôsobiť navrhovateľovi škodu spočívajúcu v premlčaní nároku na vymáhanie náhrady škody od pôvodného podozrivého občianskoprávnou cestou. Následne dňa 04.02.2011 podal písomne návrh na zmier - predsúdnu výzvu, na ktorú odporca v 1/ rade reagoval zamietavo.
Odporca v 1/ rade žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 17.07.2012, uviedol, že z listinných materiálov Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi nevyplýva, akým spôsobom bolo trestné oznámenie navrhovateľa vybavené, ani či bol oznamovateľ vyrozumený v zákonnej lehote 30 dní od podania trestného oznámenia. Trestné oznámenie navrhovateľa bolo zaslané ako súčasť realizačného návrhu pre totožný skutok, kde ako
poškodení vystupujú aj iné osoby ako navrhovateľ. Spisový materiál obsahujúci realizačný návrh bol v súlade s právnymi predpismi riadne zničený. Z listinných materiálov tvoriacich vyšetrovací spis nie je možné zistiť, akým spôsobom sa vyšetrovateľ vysporiadal s trestným oznámením navrhovateľa. Odporca v 1/ rade zároveň namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu s poukazom na aplikáciu zákona č. 58/1969 Zb., v zmysle ktorého štát má v danom prípade zastupovať Ministerstvo spravodlivosti SR. Odporca v 1/ rade vo svojom vyjadrení argumentoval tým, že v danom prípade absentuje priama príčinná súvislosť medzi škodou a údajným nesprávnym úradným postupom príslušníkov Policajného zboru. Navrhovateľ mal možnosť uvádzanú škodu v súvislosti so záväzkovým vzťahom (zmluvou o dielo) po odstúpení od zmluvy uplatňovať od zhotoviteľa diela, prípadne si mal uplatniť právo z vystavenej zmenky. Navrhovateľ teda mal právo žiadať o dobrovoľné vrátenie predmetnej sumy ako aj právo uplatniť si svoje práva v občianskom súdnom konaní, a to aj napriek skutočnosti, že podal vo veci trestné oznámenie, pričom navrhovateľ si v trestnom konaní riadne neuplatnil nárok na náhradu škody. Odporca v 1/ rade v konaní zároveň vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku.
Odporca v 2/ rade vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 19.07.2012 namietol, že nie je orgánom, ktorý má zastupovať štát v tomto konaní, nakoľko týmto orgánom je Ministerstvo vnútra SR. Ďalej sa vyjadril, že nie je možné podmieňovať uplatnenie nároku občiansko-právnou cestou trestným stíhaním pre trestný čin podvodu, a teda dávať do príčinnej súvislosti vymáhanie náhrady škody od pôvodne podozrivého občiansko-právnou cestou s nekonaním vyšetrovateľa vo veci trestného oznámenia navrhovateľa. Poukázal zároveň na to, že navrhovateľ nevyužil viacero inštitútov občianskeho práva na uplatnenie svojho nároku, ktorých uplatnenie nebolo žiadnym spôsobom podmienené prebiehajúcim trestným konaním. Rovnako ako odporca v 1/ rade, aj odporca v 2/ rade vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prednesom právneho zástupcu navrhovateľa a poverených zástupcov odporcu v 1/ a 2/ rade a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: podnet k zahájeniu trestného stíhania, oznámenie o odstúpení spisového materiálu, žiadosť o odpoveď, odpoveď na žiadosť, zaslanie informácie, návrh na zmier, list Q. Z., oznámenie OP Prievidza, uznesenie vyšetrovateľa OR PZ ÚJaKP PZ Poprad, z ktorých ustálil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ dňa 15.03.1999 podal na Okresné veliteľstvo PZ SR, odbor kriminalistiky v Prievidzi podnet k zahájeniu trestného stíhania na Q. Z. pre podozrenie spáchania trestného činu podvodu.
Okresné riaditeľstvo PZ v Prievidzi listom zo dňa 07.09.1999 oznámilo navrhovateľovi odstúpenie spisového materiálu na Okresný úrad vyšetrovania PZ v Prievidzi.
Navrhovateľ listom zo dňa 02.09.2010 požiadal Okresné riaditeľstvo PZ Prievidza, Úrad justičnej a kriminálnej polície o podanie správy vo veci podaného trestného oznámenia.
Okresná prokuratúra Prievidza listom zo dňa 28.09.2010 odpovedala navrhovateľovi, že vzhľadom k tomu, že neeviduje skutok uvedený v prílohe žiadosti navrhovateľa, požiadala riaditeľa OR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Prievidzi, aby preveril a oznámil, či evidujú predmetné oznámenie a akým spôsobom bolo vybavené.
Okresné riaditeľstvo PZ v Prievidzi, Úrad justičnej a kriminálnej polície listom zo dňa 28.09.2010 zaslalo navrhovateľovi informáciu, že na Okresný úrad vyšetrovania v Prievidzi, sp.zn. ČVS: OUV-100/PD-1999 bol zaslaný realizačný návrh z odboru kriminálnej polície OR PZ Prievidza pod č. ORP-14-46/KP-99, z ktorého je zrejmé, že vyšetrovateľovi bol zaslaný podnet na trestné stíhanie aj v trestnej veci, ktorú navrhovateľ písomne oznamoval. Zo spisového materiálu však nevyplýva, že by sa vyšetrovateľ nejakým spôsobom vysporiadal s trestným oznámením navrhovateľa, nejako o ňom rozhodol alebo ho odstúpil. Nakoľko o trestnom oznámení nebolo rozhodnuté, žiadosť navrhovateľa bola zaevidovaná ako trestné oznámenie a zaslaná na vybavenie na Úrad justičnej a kriminálnej polície OR PZ Poprad.
Z listu Okresnej prokuratúry Prievidza zo dňa 15.11.2010 vyplýva, že vzhľadom k tomu, že v súvislosti s postupom vyšetrovateľa ohľadne trestného oznámenia, sa javí podozrenie z trestného činu, bol zástupcom riaditeľa OR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality v Prievidzi predložený podnet na konanie Ministerstvu vnútra, Úradu inšpekčnej služby.
Uznesením vyšetrovateľa OR PZ, ÚJaKP PZ Poprad, č.k. ČVS: ORP-1162/OEK-PP-2010 zo dňa 16.11.2010 bola vec trestného činu sprenevery odložená, pretože trestné stíhanie je z dôvodu premlčania neprípustné.
Navrhovateľ predsúdnou výzvou - návrhom na zmier zo dňa 04.02.2011 požiadal odporcu v 1/ rade o náhradu škody vo výške 10 622,- Eur, ktorá mu mala vzniknúť zmarením uplatnenia náhrady škody navrhovateľa.
Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 27 ods. 2 cit. zákona zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných prípadoch je týmto orgánom,
a) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Československej socialistickej republiky, federálny ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané,
b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takéhoto ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1).
Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Podľa § 18 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 22 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.
Podľa § 22 ods. 2 cit. zákona najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa § 22 ods. 3 cit. zákona ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie.
Podľa § 43 ods. 2 zákona č. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok), účinného v čase podania trestného oznámenia poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola trestným činom spôsobená, je oprávnený tiež navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Návrh treba urobiť najneskoršie na hlavnom pojednávaní pred začatím dokazovania (§ 206 ods. 2). Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.
Podľa § 59 ods. 2 cit. zákona ak sa robí trestné oznámenie ústne, treba oznamovateľa vypočuť o okolnostiach, za ktorých bol čin spáchaný, o osobných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva, o dôkazoch a o výške škody spôsobenej oznámeným činom; ak je oznamovateľ súčasne poškodeným alebo jeho splnomocnencom, musí sa vypočuť tiež o tom, či žiada, aby súd rozhodol v trestnom konaní o jeho nároku na náhradu škody. Výsluch sa má vykonať tak, aby sa získal podklad pre ďalšie konanie.
Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je existencia nezákonného rozhodnutia (nesprávneho úradného postupu), existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom).
V danej veci si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená nečinnosťou vyšetrovateľa PZ vo veci jeho trestného oznámenia, a ktorá mala spočívať v premlčaní nároku na vymáhanie náhrady škody od pôvodného podozrivého občiansko - právnou cestou a tiež v trestnom konaní. Navrhovateľ v trestnom oznámení zo dňa 15.03.1999 uviedol, že Q. Z. (voči ktorému trestné oznámenie smerovalo) dňa 29.10.1998 prevzal od navrhovateľa pod zámienkou dodania materiálu a prác na rekonštrukciu bytu zálohu vo výške 320 000,- Sk s tým, že materiál dodá a práce vykoná do 10.11.1998, pričom mu vystavil vlastnú zmenku na uvedenú sumu. Z uvedeného vyplýva, že medzi navrhovateľom a Q. Z. vznikol záväzkový vzťah, pravdepodobne došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, pričom nárok navrhovateľa bol zabezpečený zmenkou.
Vzhľadom k tomu, že k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť nečinnosťou vyšetrovateľa vo veci trestného oznámenia navrhovateľa zo dňa 15.03.2009, na uvedený prípad je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb., za účinnosti ktorého k uvedenému postupu malo dôjsť. V zmysle uvedeného právneho predpisu je zodpovedným subjektom vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánom verejnej moci štát, zastúpený Ministerstvom vnútra SR. Súd sa v súvislosti s otázkou zastúpenia štátu stotožnil s argumentáciou odporcu v 2/ rade, ktorá vychádzala z predpokladu, že v danej veci nedošlo k začatiu trestného konania, preto orgánom zastupujúcim štát nie je Ministerstvo spravodlivosti SR (zastupuje štát vo veciach náhrady škody vzniknutej v rámci trestného konania), ale orgán do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, v danom prípade Ministerstvo vnútra SR (keďže k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť nečinnosťou vyšetrovateľa PZ).
Podstatnou pre posúdenie nároku navrhovateľa bola otázka samotnej škody, ktorej vznik je jedným zo základných predpokladov na uplatnenie uvedeného nároku. V danom prípade súd dospel k záveru, že nemožno konštatovať, že ku škode vôbec došlo. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ si nárok na náhradu škody riadne neuplatnil v trestnom konaní. V zmysle citovaných ustanovení Trestného poriadku účinného v čase podania trestného oznámenia, poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola trestným činom spôsobená, je oprávnený tiež navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Súd je toho názoru, že okrem skutočnosti, že je potrebné zo strany poškodeného podať v rámci trestného konania návrh na uloženie povinnosti nahradiť škodu, tento návrh musí byť zároveň aj kvalifikovaný (uvedením výšky škody a dôvodov uplatnenia nároku) tak, aby o tomto nároku mohlo byť rozhodnuté či už v trestnom konaní alebo po odkázaní s nárokom v občiansko-právnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ si nárok na náhradu škody voči osobe, ktorá mu mala škodu spôsobiť, vôbec neuplatnil, a to ani v trestnom konaní, ani v občianskom súdnom konaní, čo potvrdil aj vo svojej výpovedi. Podanie trestného oznámenia nebolo prekážkou uplatnenia si nároku na náhradu škody voči škodcovi, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že ani v súčasnosti nič nebráni navrhovateľovi v uplatnení si svojho nároku. Premlčanie nároku, na ktoré poukazuje navrhovateľ, nie je prekážkou uplatnenia si, vymáhania a uspokojenia nároku s poukazom na inštitút premlčania, ktorý môže byť prekážkou priznania nároku v súdnom konaní až po vznesení námietky premlčania protistranou. Z uvedeného preto možno vyvodiť, že ku škode zatiaľ vôbec nedošlo, nakoľko k plneniu zo strany osoby, ktorá prevzala finančné prostriedky od navrhovateľa, môže dôjsť či už dobrovoľne alebo na základe súdneho rozhodnutia, prípadne následne vykonávacieho konania (exekúcie), a to v súvislosti so vzniknutým záväzkovoprávnym vzťahom zo zmluvy o dielo alebo zo zmenky. Zároveň je potrebné konštatovať, že aj keby súd dospel k záveru, že existencia škody bola v konaní preukázaná, táto nevznikla v priamej príčinnej súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom s poukazom na vyššie uvedené, nakoľko premlčanie nároku navrhovateľa, v dôsledku čoho malo dôjsť k nemožnosti vymáhania nároku, nebolo spôsobené nečinnosťou vyšetrovateľa PZ. Pokiaľ ide o úradný postup vyšetrovateľa, súd dospel k záveru, že ani v tomto smere nie je splnená zákonná podmienka na priznanie nároku na náhradu škody, nakoľko nečinnosť vyšetrovateľa nebola konštatovaná príslušným orgánom ako nesprávny úradný postup, nakoľko až vtedy by mal súd podklad a právny základ pre priznanie predmetného nároku.
Vzhľadom k právnemu záveru spočívajúcemu v absencii nesprávneho úradného postupu a vzniku škody, súd námietku premlčania vznesenú odporcom v 1/ rade ako aj odporcom v 2/ rade nevyhodnocoval.
Súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný pre nepreukázanie základných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody, preto ho v celom rozsahu zamietol.
Odporca v 1/ rade a odporca v 2/ rade mali vo veci plný úspech, preto im podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov konania voči navrhovateľovi. Vzhľadom k tomu, že si odporcovia trovy konania neuplatnili, súd im ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205, ods. 2 O. s. p. Podľa § 205 ods. 2 0bčianskeho súdneho poriadku odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že účastník svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.