Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_2T-68-2011.pdf
PDF · 76.3 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/68/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda samosudcom JUDr. Ladislavom Pirosom v trestnej veci obž. B. E., pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 23.9.2013 takto
rozhodol:
rozhodol:
obž. B. E. G.. XX.X.XXXX Z. V. A., E. K. V. A., G.. O. Č.. XXXX/XX,
je vinní, že
presne nezisteného dňa v dobe od mesiaca jún 2008 do mesiaca august 2009 z bankového účtu č. 193047007/0900 vedeného v pobočke Ľudovej banky v Dunajskej Strede si neoprávnene prisvojil zverené finančné prostriedky vo výške 32.296,10 € (972.952,57 Sk), ktoré peniaze boli vložené po písomnej dohode o rozdelení spoločného majetku rozvedených manželov zo dňa 6.5.2008, za účelom zaplatenia pohľadávok v Slovenskej sporiteľni, a.s., čím spôsobil škodu pre K. K. vo výške 16.148,05 €,
teda
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
čím spáchal
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje :
Podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona pri použití § 38 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu sa podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje sa skúšobná doba 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný sa zaväzuje k náhrade škody pre poškodenú K. K. vo výške 16.148,-- Eur.
odôvodnenie:
Odôvodnenie
Obžalovaný v priebehu prípravného konania ako aj v priebehu opätovného dokazovania na hlavných pojednávaniach popieral spáchanie skutku, ktoré sa mu kladie za vinu a poukazoval na to, že v podstate medzi ním a poškodenou v rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva išlo l en o občianskoprávne konanie a nie trestnoprávnu zodpovednosť, keďže obidvaja spoločne s poškodenou po právoplatnosti rozvodu medzi nimi pod číslom 10C/317/2007 s právoplatnosťou od 27.9.2007 v prítomnosti advokáta po vzájomnej dohode uzavreli písomnú dohodu o nehnuteľnom majetku a dlhoch, pričom pri spísaní uvedenej dohody zo strany zvoleného advokáta neboli upozornení na to, v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka, že dohoda musí obsahovať všetok majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva, teda aj hnuteľnosti. On z uvedeného dôvodu prostredníctvom svojho obhajcu dňa 21.9.2010 podal žalobu na vysporiadanie BSM pod č. 11C/77/2010, v rámci ktorého konania ešte nebolo vydané meritórne rozhodnutie. V rámci tejto žaloby žiada súd o vysporiadanie nielen nehnuteľných ale aj hnuteľných vecí a to aj predmetnej sumy, čo sa mu kladie za vinu, pričom poukazoval ďalej v prípravnom konaní aká suma, nielen v rámci dohody, boli vyplatené rôzne úvery a pohľadávky čo v podstate potvrdila aj samotná poškodená. Naproti tomu poškodená až na túto okolnosť, čo sa kladie za vinu obžalovanému, potvrdila vyjadrenia obžalovaného ohľadne rozvodu a spísania písomnej dohody pred zvoleným advokátom, pričom k uvádzanej sume pripomenula, že obžalovaný spreneveril jej peniaze v uvádzanej výške, nakoľko uvádzanú sumu ona zverila obžalovanému na ten účel, aby zaplatil jednorázový úver, avšak k tomu nedošlo, z ktorého dôvodu ona sama musí splácať úver, čo zobrali na nehnuteľnosť jej rodičov o tom predložila súdu aj ďalšie výpisy na čl. 99-114. Súd na základe jednotlivých tvrdení obžalovaného a poškodenej vypočul so súhlasom obidvoch účastníkov konania zvoleného advokáta JUDr. J. I., ktorý vo svojom výsluchu na čl. 95 potvrdil, že oni osobne ho vyhľadali za účelom spísania písomnej dohody o rozdelení BSM, pričom ho prvýkrát vyhľadala poškodená a na základe požiadavky účastníkov on spísal v rámci vyrovnania rozdelenie peňazí, ktoré získali predajom nehnuteľnosti a v rámci dohody spísal aj rozdelenie ďalších záväzkov a povinností, najmä ohľadne spotrebiteľských úverov. V rámci spracovania dohody svedok nevedel potvrdiť, či boli do tejto dohody zahrnuté hnuteľné veci, pamätal si iba rôzne Quatro a podobné záväzky, pričom sa kládol hlavný dôraz najmä na splatenie úveru z kúpnej ceny, ktorú by mali získať z predaja rodinného domu. Na otázku obhajcu, či poučil účastníkov konania, že dohoda nemusí byť platná ak neobsahuje všetky položky nadobudnuté počas manželstva, svedok uviedol, že ak sa na to pamätá, účastníci neudávali žiadne hnuteľné veci. Za tejto dôkaznej situácie súd prečítal predmetnú dohodu o vyporiadaní BSM na čl. 29-31 a zistil, že uvedená dohoda neobsahuje žiadne také záväzky alebo povinnosti obžalovaného voči poškodenej ako to uvádzala ona vo svojich výpovediach, keďže je zrejmé, že obžalovaný ani poškodená pred podpísaním dohody nemali pripomienky ohľadne uvedenej čiastky akým spôsobom naložiť alebo použiť, keďže v bode II. 2. Je uvádzané, že zvyšnú čiastku zložia na spoločný účet a splatia v bode III. rôzne úvery, splátky, pôžičky, jednak fyzickým osobám, ale aj iným spoločnostiam, pričom neobsahuje táto dohoda žiadnu povinnosť alebo obmedzenie zo strany obžalovaného voči poškodenej alebo naopak. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa m u uhradilo čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Taktiež v zmysle § 149 ods. Občianskeho zákonníka ak dôjde k vyporiadaniu dohodou sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenia o tom ako s a vyporiadali. Podľa ustanovenia § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva,
s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci prepisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva , alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Súd doplnil dokazovanie aj výsluchom matky poškodenej na čl. 154, ktorá svedkyňa na hlavnom pojednávaní potvrdila nielen vyjadrenie dcéry ako poškodenej, ale aj vyjadrenie samotného obžalovaného, že ich súhlasom nehnuteľnosť rodičov poškodenej bola zložená do zábezpeky pri poskytovaní úveru obžalovanému a poškodenej v Slovenskej sporiteľni, pričom uvedená svedkyňa taktiež potvrdila, že z tvrdení dcéry vedela o tom, že došlo k slovnej dohode medzi nimi o vyporiadaní BSM a zložení peňazí na spoločný účet po predaji spoločnej nehnuteľnosti a k dohode na vyplatení hypotéky, avšak obžalovaný zneužil túto skutočnosť a zo spoločného účtu, napriek písomnej dohode o zaplatení pohľadávok a záväzkov z ich strany zo spoločného účtu z Ľudovej banky v Dunajskej Strede prisvojil si finančné prostriedky, ktoré použil na vlastnú potrebu.
O tejto skutočnosti nasvedčujú pripojené písomné vyžiadania zo Slovenskej sporiteľne a ďalších bánk a to Sberbank na čl. 136-145 a tak súd zvážiac ajj právny názor odvolacieho súdu v uznesení na čl. 127-130, keďže sa preukázalo, že kto a akým spôsobom z výpisu z účtov, nakladal s finančnými prostriedkami, čím bolo preukázané, že obžalovaný jednostranne použil vybraté peniaze pre vlastnú potrebu a nie na zaplatenie hypotekárneho úveru, ako to vyplýva aj z uzavretej dohody dňa 6.5.2008, súd mal po objektívnej ako aj subjektívnej stránke preukázaný úmysel obžalovaného prisvojiť si cudziu vec, ktorá mu bola zverená, čím spôsobil väčšiu škodu poškodenej a tak naplnil skutkovú podstatu prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, keďže obžalovaný s peniazmi naložil v rozpore s účelom dohody.
Súd zvážiac pri výmere výšky a druhu trestu, v zmysle § 34 Trestného zákona, najmä bezúhonnosť obžalovaného a obdobie, ktoré uplynulo od vykonania skutku dospel k záveru, že uložený podmienečný trest odňatia slobody s primeranou skúšobnou dobou postačí na nápravu a prevýchovu obžalovaného.
Zároveň súd rozhodol aj o náhrade škody, ktorá ešte v prípravnom konaní bola riadne a včas vyčíslená a vychádzajúc z jednotlivých výpisov z účtov bolo jednoznačne preukázané, že uvedené finančné prostriedky použil obžalovaný pre vlastnú potrebu.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na podpísanom súde (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku)