Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Er-39-2007.pdf
PDF · 95.98 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/39/2007
Uznesenie
Okresný súd Komárno, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Bratislave, Pribinova 25, Bratislava, v konaní zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: N. Q., nar. XX.XX.XXXX, I. H. XXXX/XX, O., o vymoženie pohľadávky 1.031,67,- eur s prísl. a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora z a m i e t a.
II. Súd exekúciu pod. sp. zn. 8Er/39/2007 vedenú u súdneho exekútora Mgr. Kataríny Szabóovej, pod EX 68/07 v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n ú a konanie z a s t a v u j e .
III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Szabóovej trovy exekúcie v sume 60,07 eur.
IV. Súd oprávnenému ukladá povinnosť z a p l a t i ť náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Szabóovej v sume 60,07 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Komárno vydal dňa 22.1.2007 poverenie č. 5401 017372 v konaní vedenom pod č. 8Er/39/2007 pre súdneho exekútora Mgr. Katarínu Baňarovú (EX 68/07). Exekučné konanie sa uskutočňuje na základe exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, vydaný v Bratislave dňa 21.9.2006 pod sp. zn. SR 4243/06.
Dňa 25.5.2009 predložil oprávnený tunajšiemu súdu návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal, aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, exekútorský úrad Záhradnícka č. 60, Bratislava. Pôvodný súdny exekútor vo vyjadrení uviedol, že návrh na zmenu súdneho exekútora je dispozičným právom oprávneného a zároveň si uplatnil náhradu trov exekúcie v sume 119,82 eur. Súd uznesením č.k. 8Er/39/2007-17 zo dňa 26.5.2010 návrhu na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 22.6.2010 doručil súdny exekútor Mgr. Katarína Baňarová v lehote (uznesenie č.k. 8Er/39/2007-17 prevzal dňa 7.6.2010) podanie - odvolanie, návrh na vydanie doplňujúceho uznesenia o trovách exekúcie k č.k. 8Er/39/2007-17, v ktorom sa odvolal proti uzneseniu a žiadal, aby súd o doterajších trovách rozhodol a vydal doplňujúce uznesenie o trovách exekúcie na základe už vyčíslených trov exekúcie v celkovej výške 119,82 eur. Predmetné uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Nakoľko proti rozhodnutiu o zmene exekútora, odvolanie nie je prípustné, v zmysle § 374 ods. 4 OSP rozhodoval o zmene súdneho exekútora opätovne sudca.
Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom na to, že exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, zmluvu o úvere č. 4072668 zo dňa 10.4.2006 uzavretú medzi oprávneným a povinným vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru /ďalej len „všeobecné podmienky“/ a zistil nasledovné skutočnosti: Oprávnený a povinný uzatvorili dňa 10.4.2006 zmluvu o úvere. Veriteľ (oprávnený) sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinný) úver v sume 20.000,-Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok v celkovej výške 30.480,- Sk v počte 6 mesačných splátok po 5.140,- Sk. Výška RPMN v zmluve uvedená nebola. Súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 17 obsahujú rozhodcovskú doložku. Podľa nej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 188/2006 Z.z. spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 188/2006 Z.z. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 188/2006 Z.z. spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských v zmysle Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súd má z predložených dokladov za preukázané, že súčasťou zmluvy o úvere boli bez pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Tento záver potvrdzuje aj skutočnosť, že zmluvy o úvere neuzatvára oprávnený priamo s dlžníkmi on sám, ale uzatvárajú ich ním splnomocnení zástupcovia (mandatári) na predtlačených vzoroch úverových zmlúv. Z výpisu z Obchodného registra SR tiež vyplýva, že oprávnený má v predmete svojho podnikania poskytovanie úverov. Podľa predmetnej zmluvy o úvere, ktorú uzavrel oprávnený s povinným a ktorá bola podkladom pre rozhodcovský
rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, sa veriteľ (oprávnený), ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému), ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, úver v celkovej výške 20.000,- Sk a dlžník sa zaviazal celkovo zaplatiť čiastku 30.480,- Sk. Súd preto dospel k záveru, že daný právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b) alebo c). Pre vyvodenie takýchto záverov však musí mať súd k dispozícii predovšetkým Zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Teda podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom.
Súd zo všeobecných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy, zistil, že v týchto je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 O.z. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 O.z. neplatná.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 188/2006 Z.z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 188/2006 Z.z. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 stanovil demonštratívnym spôsobom podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa považujú za neprijateľné. To znamená, že aj iné dojednania dohodnuté medzi veriteľom a spotrebiteľom, ktoré nie sú v zákone výslovne uvedené, môžu byť považované za neprijateľné zmluvné podmienky.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 188/2006 Z.z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 188/2006 Z.z. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. prebiehajúcu exekúciu zastaví v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Je síce pravdou, že rozhodcovská doložka dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ(oprávnený), kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi (povinnému). Ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne.
Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a fakticky núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ nemal skutočnú možnosť ovplyvniť samotnú existenciu a znenie rozhodcovskej doložky, pretože alternatíva riešenia sporov pred rozhodcovským súdom mu bola de facto vnútená v adhéznej zmluve v rámci Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
Vzhľadom na to, že rozhodcovská doložka je v zmysle vyššie uvedených dôvodov neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom z hľadiska formálneho aj z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania, a preto súd rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 Ex. poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 Ex. poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Súdny exekútor Mgr. Katarína Szabóova vyčíslil trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov vo výške 119,82 eur spolu s DPH.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a) a písm. b) vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov sa odmena pri zastavení exekúcie za výkon exekučnej činnosti určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. základná hodinová sadzba je 6,64 Eur (200,- Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhl. č. 288/1995 Z.z., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur (100,- Sk).
Po nahliadnutí do časovej špecifikácie trov exekúcie súd zistil, že súdny exekútor si sumu 46,48 eur (7 hodín) nevyúčtoval v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky. Súd nepovažoval súd tieto náklady za účelne vynaložené trovy exekúcie, preto ich súd súdnemu exekútorovi nepriznal. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 48/2008 zo dňa 28.10.2008, rozhodujúcim kritériom pre určenie odmeny súdneho exekútora je počet hodín účelne vynaložených na exekúciu, a to na úkony bezprostredne smerujúce k účelnému vymáhaniu nároku. Náhrada za administratívne práce je pritom v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súd exekútorovi nepriznal odmenu za čas prijatia návrhu a vypracovania žiadosti o udelenie poverenia (60 min), za čas vypracovania upovedomenia o začatí exekúcie (60 min), za čas vypracovania upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie (60 min), za čas vypracovania príkazu na začatie exekúcie (60 min), za čas vypracovania exekučného príkazu (60 min), pretože získanie poverenia na vykonanie exekúcie odmeňované paušálnou sumou v sebe zahŕňa aj vypracovanie žiadosti a doručenie upovedomenia, exekučného príkazu a príkazu na začatie exekúcie odmeňované paušálnou sumou v sebe zahŕňa aj jeho vypracovanie, odmena by tak súdnemu exekútorovi bola priznaná duplicitne. Súd priznal exekútorovi sumu 3,32 eur za každý úkon, a to za získanie poverenia, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu. Súd exekútorovi nepriznal odmenu za čas vynaložený na vyúčtovanie trov exekúcie, pretože exekútor je v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Rovnako súd nepriznal odmenu za čas vynaložený na zaslanie exekučného spisu, nakoľko nejde o úkon potrebný k účelnému vymáhaniu nároku.
Súd na základe toho priznal exekútorovi odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 1 a 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. vo výške 5 x 3,32 eur, teda 16,60 eur, čo činí 19,92 eur vrátane DPH.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. sú stanovené úkony odmeňované paušálnou sumou. Tu si súdny exekútor uplatnil celkovú sumu 23,24 eur (zisťovanie majetku povinného 2x - Sociálna poisťovňa
- ústredie, DI, zisťovanie účtu povinného 1x - DÚ, zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3x - Sociálna poisťovňa pobočka, ústredie, OAZIS OZ, zisťovanie bydliska povinného 1x - Register obyvateľov SR). Paušálna odmena bola stanovená v súlade s citovaným ustanovením vyhlášky, preto súd priznal súdnemu exekútorovi požadovanú odmenu za úkony odmeňované paušálnou sumou vo výške 23,24 eur, čo predstavuje sumu 27,89 eur vrátane DPH.
Podľa § 22 ods. 1 a 2 cit. Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Trovy exekúcie v zmysle § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov vyčíslil súdny exekútor sumou 24,33 eur titulom poštovných nákladov. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi titulom poštovného také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ ide o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (poštovné za doručovanie takých listín, ku ktorým je doručenka pripojená v inom exekučnom spise). Súd priznal exekútorovi hotové výdavky za doručenie: žiadosti o udelenie poverenia, upovedomenia o začatí exekúcie 2x, exekučných titulov, exekučného príkazu 3x (všetko doručenie do vlastných rúk),čo predstavuje sumu 7 x 44,- Sk, t.j. 10,22 eur, po započítaní DPH 12,26 eur. Exekútor si ďalej uplatnil sumu 6,64 eur titulom cestovných náhrad. Nakoľko takéto trovy exekútor žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval (z akého titulu vznikli, v akom čase, doklad o ich vynaložení) a ani z exekútorského spisu nie je zrejmé, kedy a či vôbec vznikli, súd ich náhradu exekútorovi nepriznal.
Celkovo predstavujú trovy exekúcie spolu sumu vo výške 60,07 eur a na ich úhradu zaviazal oprávneného, nakoľko v zmysle § 203 ods. 1 Ex. poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, a to tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľný, a to vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc pritom z citovaných ustanovení zákonov, vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods.2 O.s.p.). Proti výroku II., III. a IV. možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci