Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-26-2013.pdf
PDF · 115.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5P/26/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany Mgr. Katarínou Arnouldovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: O. bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, dieťa matky: G. a otca: A. o zvýšenie výživného, o zníženie výživného a o úpravu styku otca s maloletým, takto
rozhodol:
I. Návrh otca na zníženie výživného s a z a m i e t a.
II. Návrh matky na zvýšenie výživného s a z a m i e t a.
III. Konanie o úprave styku otca s maloletým s a z a s t a v u j e.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 28.03.2013 podala matka na súd návrh, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na maloletého zo sumy 66,39 eur na 190,- eur mesačne s odôvodnením, že pri rozvode manželstva súd zaviazal otca platiť výživné na dieťa vo výške 66,39 eur (2.000, -Sk), pričom maloletý od 01.09.2012 nastúpil na strednú školu v Trnave a jeho náklady na štúdium a z dôvodu fyzického rastu sa podstatne zvýšili.
Aj otec podal na súde dňa 12.04.2013 návrh, ktorým sa domáhal zníženia výživného na 40 eur s odôvodnením, že došlo k zmene jeho schopností a možností, lebo mu dňa XX.XX.XXXX pribudla vyživovacia povinnosť k mal. synovi P. a od 25.02.2012 bol rok a 17 dní vo výkone trestu odňatia slobody z dôvodu zanedbania povinnej výživy, ktoré výživné odvtedy doplatil. Zo živnosti, ktorú si otvoril sa od návratu z výkonu trestu žiadna pracovná činnosť ešte nevykonáva a jeho finančná situácia mu nedovoľuje platiť doterajšie výživné. Súčasne žiadal, aby súd upravil jeho stretávanie s maloletým, pretože napriek tomu, že súd mu v roku 2008 povolil stýkať sa s maloletým neobmedzene, matka toto súdne rozhodnutie nerešpektuje a otec nemá ani vedomosť, kde má syn bydlisko.
Matka k návrhu otca uviedla, že nesúhlasí so znížením výživného, pretože ani doteraz určené výživné jej nepostačuje na pokrytie potrieb syna, navyše jeho náklady stúpli. Okrem toho má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi W. a keďže je na predĺženej materskej dovolenke, poberá iba prídavky 46,20 eur s tým, že výdavky spojené s výživou a chodom ich domácnosti pokrýva v plnej výške jej partner, ktorý si navyše musí plniť svoje záväzky, ako napríklad hypotéku na byt, v ktorom rodina žije. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, ani s touto matka nesúhlasí, pretože už 4 roky sa otec o syna nezaujíma, nenavštevuje ho ani nekontaktuje, a to ani počas sviatkov a nekupuje mu žiadne darčeky, ani neplatí
pravidelne výživné, preto opakovane na neho podávala trestné oznámenia. Pri telefonickom kontakte matky s otcom sa otec ani raz nespýtal na syna. Ani maloletý však nemá záujem sa s otcom stretnúť, o čom chce prísť vypovedať na súd. Nie je pravda, že by otec nevedel, kde maloletý býva, vie že bývajú v C., pretože v roku 2009 matka podávala trestné oznámenie z dôvodu neplatenia výživného, ktoré konanie pokračovalo do roku 2011, opätovne ho podala v roku 2013, kedy bol vždy otec predvolaný do Hlohovca na políciu, odkiaľ sa matkinu adresu mohol dozvedieť.
Otec nesúhlasil so zvýšením výživného s poukazom na skutočnosti, ktoré uviedol vo svojom návrhu a tiež uviedol, že na maloletého P.ol podaný návrh na určenie výživného vo výške 50,- eur mesačne na Okresnom súde v Nitre.. S O. by sa však chcel stretávať tak často, ako bude možné, hoci vzhľadom na svoju pracovnú dobu, ktorú nemôže ovplyvniť, nevie upresniť konkrétne dni a hodiny.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky kolízneho opatrovníka a maloletého O., písomnými podaniami účastníkov, potvrdeniami o ich mesačných príjmoch a výdavkoch, potvrdeniami o návšteve školy maloletého a nákladoch na jeho výživu, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Galanta č.k. 16C/47/2007, ďalšími listinnými dôkazmi ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Galanta č. 16C/47/2007-60 zo dňa 13.02.2008, právoplatného dňa 17.03.2008, bolo zistené, že po rozvode manželstva rodičov maloletého súd schválil ich dohodu tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá súčasne bola oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 2.000,-Sk vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletým O. zostal bez obmedzenia. Ako vyplýva z obsahu tohto pripojeného spisu, v čase rozvodu manželstva sa otec práve vrátil z výkonu trestu, kde bol do 30.1.2008, bol nemajetný, bez dlhov a práve nastupoval do zamestnania, kde mal prisľúbených 170,- Sk na hodinu, ako súdu uviedol. Inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého O. nemal. Matka v čase rozvodu mala príjmy z príležitostného vypomáhania v O. a to sprostredkovaním poistných zmlúv, zmlúv dôchodkového zabezpečenia a investičných služieb, bez pevnej pracovnej doby a finančného ohodnotenia. Ani matka nemala inú vyživovaciu povinnosť.
V súčasnosti, ako to vyplýva z vyjadrení matky a predložených listinných dôkazov, je maloletý O. študentom 2. ročníka Strednej odbornej školy obchodu a služieb v H.de sa učí za inštalatéra, denne dochádza do Trnavy, platí školné ročne 20 eur a poplatok za požičanie skrinky 1,90 eur ročne, v škole sa nestravuje. Na prax potreboval špeciálnu obuv, za ktorú matka zaplatila 32 eur, montérky, prac,. oblečenie, mont. blúzy, tričká spolu v hodnote 42 eur, okrem toho školské potreby, tenisky, prezúvky, hygienické potreby. Zo školy sa zúčastňuje výletov, majú ísť do Viedne, čo by malo stáť okolo 15-20 eur, do Španielska, tam by cena mala byť od 250 do 280 eur. Tieto výlety sú síce nepovinné, ale maloletý tam chce ísť. Mal by sa zúčastniť kurzu narábania so sadrokartónom v hodnote do 70 eur, čo je súčasťou výuky, to sú zatiaľ iba informácie z rodičovského združenia. Nemá platenú mimoškolskú činnosť, je zdravý.
Matka uviedla, že od určenia výživného pri rozvode manželstva jej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému W., ktorého otcom je matkin druh F.š. Matka je s maloletým na predĺženej materskej dovolenke z dôvodu, že si nemôže nájsť vyhovujúcu prácu z časového hľadiska, aby ho mohla vodiť do škôlky a späť, inak je maloletý zdravý a chodí do škôlky iba na 4 hodiny, kde platí 46 eur vrátane stravy. Matka nie je evidovaná na úrade práce, nepoberá rodičovský prípravok, iba prídavky na dve deti vo výške 46,20 eur a hľadá si prácu cez internet aj cez známych. Je zdravá, vyučená cukrovinárka, cca 10 rokov pracovala vo svojom odbore, neskôr pracovala v kórejskej výrobnej firme B. ako zástupkyňa majstrovej s mesačným príjmom 400 až 480 eur, až do nástupu na materskú dovolenku s mal. W. kedy ukončila pracovný pomer dohodou. Ukončenie pracovného pomeru matka odôvodnila tým, že bola na rizikovom tehotenstve a v tom čase firma ukončovala výrobu, čiže aj ostatní zamestnanci skončili. V súčasnosti si hľadá prácu v administratíve, ponúkajú jej robiť realitnú maklérku a chce si tiež robiť kurz kozmetičky. Matka s oboma deťmi žije a spoločne hospodári s otcom mal. W. v 3-izbovom byte, ktorý si kúpil jej druh na hypotekárny úver vo výške 53.550 eur. tento spláca po 348,12 eur, matka je spoludlžníčka, o čom predložila ako dôkaz zmluvu o splátkovom úvere so Z.u, a.s. zo dňa 22.10.2010 a list vlastníctva č. XXXX
pre kat. úz. C.. Uviedla ďalej, že jej druh je živnostník s priemerným čistým mesačným zárobkom cca 600-700 eur, podľa toho, či je práca alebo nie. Náklady na bývanie predstavujú 15,05 eur do fondu opráv, mesačná záloha za služby 90,36 eur, elektrina 30 eur, Magio TV 12 eur, internet 12 eur a komunálny odpad ročne 78,- eur. Otec sa s maloletým nestretáva, naposledy ho videl v roku 2009, keď bol na súde v Galante, inak za ním nechodil ani sa inak o syna nezaujímal, ku ktorým skutočnostiam matka žiadala vypočuť maloletého Marcela.
Súd vypočul maloletého O. ktorý potvrdil, že s otcom bol naposledy asi pred štyrmi rokmi, odvtedy sa mu neozval. K otcovi nemá žiadny vzťah, ani cit a ani teraz pred pojednávacou miestnosťou sa mu otec neprihovoril. Maloletý uviedol, že sa otcom nechce vôbec stretávať. Svoje výdavky, uvádzané matkou potvrdil, doplnil ešte výdavok za učebnicu z anglického jazyka v hodnote 20 eur ročne.
Otec v konaní uviedol, že žije so svojou družkou H. s ktorou má syna P. s nimi žije aj sedemročný syn družky A. a v súčasnosti otec očakáva s družkou narodenie druhého dieťaťa dňa 08.04.2014, čo preukázal kópiou jej tehotenskej knižky. Bývajú v podnájme v obci N. kde platia za trojizbový byt nájomné 300,- eur mesačne a k tomu energie, o čom súdu predložil nájomnú zmluvu. Podľa predložených listinných dôkazov platia zálohu elektriny 50 eur mesačne ( do minulého mesiaca 40 eur) a zálohu za plyn 34 eur. Otec uviedol, že jeho družka podala na Okresný súd Nitra návrh na určenie výživného na mal. P.o výške 50,- eur mesačne, otec nevedel uviesť z akého dôvodu, ale súdu potvrdil, že spolu s družkou žijú a hospodária, spolu sa o syna starajú a nie sú v žiadnom konflikte. Predložil súdu čestné prehlásenie H. s úradne overeným podpisom, že s otcom maloletého žije v spoločnej domácnosti ako druh a družka. Ďalej otec uviedol, že nakoľko jeho družka je na materskej dovolenke, poberá iba rodičovský príspevok 199,60 eur a prídavky na dve deti 46,20 eur, takže prakticky všetky náklady na domácnosť uhrádza on. On je živnostník v oblasti stavebníctva - tesár, a podľa predloženého potvrdenia o podaní daňového priznania za r. 2011 dosiahol v r. 2011 základ dane 2.280 eur. V r. 2012 nemal žiadny príjem, pretože vo februári 2012 nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, odkiaľ bol prepustený až 11.03.2013. Za r. 2012 teda nepodával daňové priznanie, lebo jeho príjem za tento rok nepresiahol výšku 1.000 eur, iba túto skutočnosť oznámil daňovému úradu. Vo výkone trestu síce pracoval, ale prakticky celú odmenu mu stŕhali. Výživné už platí pravidelne, ale nie celú určenú sumu, iba toľko, čo mu vychádza. Ako tesár si zarobí na stavbe raz 600 eur, raz 700 eur mesačne, robí kde sa dá, v Malackách, Bratislave, ale je to ťažké, lebo je kríza. Otcova družka je na materskej dovolenke s mal. P., poberá rodičovský príspevok 199,60 eur a prídavky na dve deti, finančne im vypomáhajú jej rodičia. Otec platí nájom, energie, pôžičku z Home Creditu 137 eur mesačne, ktorú si musel zobrať na splatenie dlhu na nájomnom, aby neprišli o bývanie. Dlh vznikol za dobu jeho pobytu vo výkone trestu, kedy jeho družka nemala z čoho nájomné platiť. Zo zvyšku zabezpečujú stravu a ďalšie nevyhnutné potreby.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bolo zistené, že matka nie je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, otec bol naposledy evidovaný od 11.12.2000 do 12.03.2001.
Kolízny opatrovník súdu uviedol, že zníženie výživného nie je v prospech maloletého, nakoľko od poslednej úpravy ubehlo 5 rokov, počas ktorých maloletý vyrástol a jeho náklady stúpli, pričom ponechal na úvahe súdu, či návrhy rodičov zamietne, alebo inak upraví výšku výživného.
Pokiaľ ide o styk otca s maloletým, otec uviedol, že sa nemohol s ním stretávať, pretože počas rozvodu, kedy sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby ( matky a svokry), sa matka s maloletým presťahovala a adresu mu neoznámila. Je pravda, že chodieval v súvislosti s trestným stíhaním na políciu, ale jej adresu mu nechceli oznámiť. Otec uviedol, že vzhľadom k prejavenej vôli syna pred súdom, ktorý sa vyjadril, že sa s ním vôbec nechce stretávať, otec túto jeho vôľu bude rešpektovať, nechce syna k stretávaniu nijako donucovať a preto netrvá na úprave styku. Súd tento prejav otca posúdil ako späťvzatie návrhu na úpravu styku v zmysle § 96 O.s.p. a so súhlasom matky a kolízneho opatrovníka konanie v tejto časti zastavil.
Podľa § 62 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre mal. dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Porovnaním zisteného skutkového stavu v čase rozvodu rodičov, so stavom súčasným bolo zistené, že maloletý za uplynulých päť rokov postúpil do strednej školy, kde je už v 2. ročníku, čím vzrástli náklady na jeho štúdium nielen z dôvodu cestovných nákladov, ale musel si zakúpiť oblečenie a obuv na prax v hodnote 74 eur, škola poriada platené kurzy ( predpokladaný kurz sadrokartónu), ktoré sú súčasťou vzdelania, ale aj rôzne nepovinné výlety, ktoré si študenti musia platiť, ak sa ich chcú zúčastniť ( Španielsko, Rakúsko). Maloletý nemá zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť ani mimoškolskú činnosť, ale je nepochybné, že za uvedené obdobie vyrástol a zvýšili sa aj jeho bežné výdavky na stravu, ošatenie, obuv, kultúru a podobne. U maloletého teda došlo k podstatnej zmene pomerov, spočívajúcej v reálnom náraste nákladov na jeho výživu.
Odôvodnenosť potrieb dieťaťa v zmysle § 75 ods. 1 zákona o rodine však treba posudzovať individuálne podľa okolností každého prípadu - je totiž závislá jednak od veku, zdravotného stavu, spôsobu prípravy na budúce povolanie maloletého dieťaťa atď., avšak súčasne odôvodnené potreby sú odôvodňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov a ich majetkovými pomermi. Ak sú reálne schopnosti a možnosti rodičov veľmi obmedzené, sú potom u dieťaťa odôvodnené iba bežné potreby, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru nevyhnutných bežných potrieb na život ( napr. strava, ošatenie, obuv, bývanie, školné). To platí aj naopak, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov široké, potom sú odôvodnenými aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale sú prospešné všestrannému rozvoju dieťaťa ( napr. nepovinné výlety zo školy, dovolenky). Súd preto pre posúdenie odôvodnenosti potrieb maloletého O. musel tiež vychádzať zo zistených schopností a možností jeho rodičov, pričom u týchto bolo potrebné objektívne preskúmať ich možnosti a schopnosti, teda nielen z hľadiska ich reálnych súčasných príjmov ale z hľadiska príjmov, ktoré možno od každého z rodičov dôvodne očakávať s ohľadom na ich vzdelanie, vek, zdravotný stav, prax a pod. a v prípade že rodič očakávané príjmy nedosahuje, dôsledne zvažovať, či dôvody pre toto sú naozaj objektívneho charakteru, alebo rodič jednoducho svoje schopnosti a možnosti nevyužíva.
Otec má príjem zo živnosti, z ktorej podľa posledného daňového priznania, podaného za rok 2011 dosiahol v uvedenom roku základ dane 2.280 eur ( daň neplatil), následne v r. 2012 nepodával daňové priznanie, lebo jeho príjem nepresiahol výšku 1.000 eur z dôvodu jeho výkonu trestu od februára 2012 do marca 2013, iba túto skutočnosť oznámil daňovému úradu. V r. 2013 po návrate z výkonu trestu
opäť pokračuje v živnosti a podľa vyjadrenia otca sa jeho mesačné príjmy teraz pohybujú od 600 do 700 eur. Hoci otec v r. 2012 nemal príjem takmer žiadny ( okrem odmeny za pracovnú činnosť vo výkone trestu odňatia slobody, ktorej výšku však súd nezisťoval z dôvodu, že z úradnej činnosti súdu je známe, že ide o odmenu zanedbateľnú) súd musel vziať do úvahy trestný čin, za ktorý bol otec odsúdený. V tomto prípade odňatie slobody bolo trestom za zanedbanie vyživovacej povinnosti na mal. O. a preto súd nemohol prihliadnuť na zníženie otcových príjmov z tohto dôvodu, ale hľadel na toto zníženie príjmov ako na také, ktoré si otec sám zavinil, preto súd vychádzal z príjmov, dosahovaných pred nástupom do výkonu trestu. Z uvedeného teda vyplýva, že v r. 2011 dosiahol otec priemerný čistý mesačný príjem 190 eur, v roku 2012 tiež 190 eur a v r. 2013 dosahuje mesačne 600-700 eur, čo je príjem primeraný jeho schopnostiam a možnostiam. V domácnosti žijú dve dospelé osoby, takže z nákladov na bývanie, predstavujúcich s energiami sumu 385 eur by mali každý platiť po 192,50 eur, vzhľadom však k príjmom družky, ktorá je na materskej dovolenke s ich ročným synom P. a poberá iba rodičovský príspevok, je zrejmé, že prevažnú časť nákladov uhrádza otec. Nedosahovanie vyšších príjmov u družky je v tomto prípade dané objektívne, pretože dôvodom je celodenná starostlivosť o dieťa počas riadnej rodičovskej dovolenky, teda v súčasnosti nie vlastným zavinením nie je schopná dosahovať príjem vyšší. Preto od otcovej družky, ktorá má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi A. nemožno dôvodne očakávať plnenie vyživovacej povinnosti k mal. P. vo výške presahujúcej minimálne výživné podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, t.j. 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa ( teraz 27,13 eur) a teda v zmysle Zákona o rodine prevažná časť povinnosti živiť syna P. spočíva na otcovi. Súčasne, vzhľadom k nízkym príjmom družky trvá otcovi v zmysle § 74 ods. 1 Zákona o rodine aj povinnosť prispievať primerane na výživu družky, ako nevydatej matky jeho dieťaťa najdlhšie po dobu dvoch rokov odo dňa pôrodu, preto uhrádzanie prevažnej časti nákladov na domácnosť zo strany otca je namieste. Aj keď ako pravdepodobný sa javí dôvod vzniku otcovho dlhu firme Home Credit, ktorý spláca podľa jeho vyjadrenia vo výške 137 eur mesačne ( vysoký nedoplatok na nájomnom počas jeho výkonu trestu, kedy družka nemala z čoho platiť nájomné), súd tento jeho výdavok nezohľadnil, pretože otec okrem svojho tvrdenia o ňom neponúkol súdu žiadny dôkaz. Aj napriek tomu však po zaplatení nákladov sociálneho a zdravotného poistenia, nájomného a energií, výživy mal. P. a doteraz súdom určeného výživného na mal. O. zostane otcovi z jeho príjmu iba malá suma, z ktorej dokáže už uhradiť len svoje základné životné potreby ( strava, ošatenie).
V rodine matky žije okrem mal. O. aj matkin druh a ich spoločný syn W.. Prakticky všetky výdavky rodiny platí matkin druh, ktorý je živnostník, podľa daňového priznania z r. 2012 dosiahol základ dane 5.231,77 eur a podľa vyjadrenia matky dosahuje mesačne čistý príjem 600 - 700 eur. Rodina býva v trojizbovom byte vo vlastníctve jej druha. Matka nemá žiadne príjmy a poberá iba prídavky na dve deti 46,20 eur. Je na predĺženej materskej dovolenke, avšak k tomuto rozhodnutiu ju podľa jej vyjadrenia neviedol zdravotný stav mal. dieťaťa, ktorý by vyžadoval jej ďalšiu osobnú starostlivosť, ale skutočnosť, že si nemôže nájsť vyhovujúcu prácu z časového hľadiska, aby ho mohla vodiť do škôlky. Toto však súd nepovažoval za objektívny dôvod na to, aby zostávala doma bez príjmov. Matke v práci nebráni zdravotný stav, naposledy však bola zamestnaná pred nástupom na jej materskú dovolenku s mal. W. s mesačným príjmom 400 - 480 eur, ktorý pracovný pomer bol skončený dohodou. Riadna materská dovolenka jej skončila v októbri 2012, v súčasnosti má mal. W. takmer 4 roky, navštevuje materskú škôlku na 4 hodiny denne a matka nemá objektívny dôvod na to, aby zostávala tak dlho bez práce, keď má dve vyživovacie povinnosti. Mala by hľadať alternatívne riešenia pre zabezpečenie vodenia dieťaťa do škôlky, toto bude totiž potrebné ešte niekoľko rokov ( kým dieťa bude schopné chodiť samotné) a pokiaľ si doteraz nenašla primerané zamestnanie, nič jej nebráni nájsť si prácu aspoň na čiastočný úväzok, pretože inak si nemôže plniť svoju vyživovaciu povinnosť k deťom. Na úrade práce evidovaná nie je a to, že si hľadá prácu preto zostáva iba v rovine jej tvrdení pred súdom. Súd mal za to, že je v jej schopnostiach a možnostiach dosahovať mesačný príjem ako v poslednom zamestnaní, ale matka dobrovoľne svoje schopnosti nevyužíva. Pri príjme 440 eur mesačne ( ktorú sumu vzal súd ako priemer z posledne dosahovaného príjmu 400 eur a 480 eur) by bola schopná zabezpečovať výživu mal. O. v sume aspoň takej ako jeho otec, pri súčasnom plnení si (v menšom rozsahu pretože jeho náklady sú nižšie) vyživovacej povinnosti aj na mal. W. ktorú by si mali plniť spoločne s druhom, ale zatiaľ túto jeho výživu zabezpečuje prevažne iba on, za prispievania zo strany matky vo forme osobnej starostlivosti o dieťa ( § 62 ods. 4 zákona o rodine). Náklady na bývanie v ich rodine predstavujú cca 166 eur, čo je menej ako v rodine otca maloletého. Je pravda, že uhrádzajú aj splátky hypotéky na byt 348,12 eur, tento je však vo vlastníctve matkinho druha a dlh nemá priamo matka, preto tento výdavok súd nevzal do úvahy ako nevyhnutný výdavok matky.
Porovnaním takto zisteného skutkového stavu oproti stavu v čase rozvodu rodičov bolo teda zistené, že u oboch rodičov došlo k podstatnej zmene pomerov. Vtedy matka mala príležitostné príjmy zo sprostredkovania poistných a iných zmlúv, v súčasnosti je celkom bez prímov, otec vtedy s výživným súhlasil, pretože síce bol nezamestnaný, ale práve mal nastúpiť do práce s príjmom 170 Sk na hodinu, t.j. v prepočte okolo 900 eur brutto mesačne, v súčasnosti dosahuje 600 - 700 eur mesačne. Ďalej bolo zistené, že obom rodičom sa narodilo ďalšie dieťa, obaja rodičia sú naďalej nemajetní, obaja žijú a hospodária so svojimi novými partnermi, ktorí sú rodičmi týchto narodených detí a na ich výživu dobrovoľne prispievajú, životná úroveň oboch rodín je približne rovnaká. Otec sa primerane podieľa aj na výžive svojej družky ( čo je jeho zákonná povinnosť) a podľa predloženej tehotenskej knižky očakávajú narodenie ďalšieho dieťaťa, takže objektívne nízke príjmy družky budú zrejme pretrvávať dlhšiu dobu. O návrhu otcovej družky na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. P. zatiaľ nebolo rozhodnuté. Otec si doteraz vyživovaciu povinnosť k mal O. riadne neplnil, za čo bol aj odsúdený, tiež sa na jeho výžive nepodieľa ani vecne a s maloletým sa nestýka, pretože matka ani maloletý si to výslovne neprajú, takže otec sa nemôže podieľať ani na osobnej starostlivosti o neho. Náklady na výživu mal. O. síce preukázateľne vzrástli, avšak možnosti a schopnosti jeho rodičov sa znížili tým, že im pribudli ďalšie vyživovacie povinnosti. Po zhodnotení skutkového stavu súd dospel k záveru, že návrhu matky na zvýšenie výživného nie je možné vyhovieť, pretože nie je v možnostiach a schopnostiach otca platiť v súčasnosti vyššie výživné, ak si má plniť aj ďalšie vyživovacie povinnosti a viedlo by zrejme iba k ďalšiemu neplneniu si vyživovacej povinnosti na mal. O. Súčasne bol posúdený ako nedôvodný aj návrh otca na zníženie výživného, pretože je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť doteraz určené výživné bez toho, aby bola jeho existencia ohrozená.
Vychádzajúc u uvedeného súd návrhy oboch rodičov zamietol a o trovách konania rozhodol s použitím ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v konaniach, ktoré môžu začať aj bez návrhu, čo je aj súdený prípad.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní od jeho doručenia.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.