Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-125-2012.pdf
PDF · 83.13 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/125/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej vo veci žalobcu Advokátska kancelária JUDr. Marcel Boris, s.r.o., so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, IČO: 36 863 319, proti žalovanému M. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O., J. XXXX/XX, o zaplatenie 1.487,50 Eur s prísl., o odvolaní žalovanému proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C/76/2011-48 zo dňa 30.9.2011 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.487,50 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 13.6.2010 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vyslovil, že účastníkom konania náhradu trov nepriznáva.
Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa domáhal zaplatenia odmeny za poskytnutú právnu službu, ktorá pozostávala z posúdenia uzavretej zmluvy o výhradnom sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti - 1- izbového bytu na M. ulici v K. so spoločnosťou 3000, s.r.o. Vypracovaním zmluvy o prevode bytu, návrhu na vklad vlastníckeho práva k bytu a oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad vlastníckeho práva z dôvodu zníženia správneho poplatku adresovaného správe katastra. Žalobca sa stretol so žalovaným v dňoch 31.5.2010 až 2.6.2010. Na základe požiadavky žalovaného, vypracoval odstúpenie od zmluvy o výhradnom sprostredkovaní predaja nehnuteľností s firmou 3000, s.r.o. Bratislava. Ďalej vypracoval kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k bytu na ulici M. v K. a vypracoval aj návrh na vklad vlastníckeho práva na správu katastra. Rovnako žalobca vypracoval aj oznámenie o zamýšľanom vklade vlastníckeho práva na Správu katastra do K. s cieľom znížiť správny poplatok za tento úkon. Dňa 2.6.2010 žalobca vystavil faktúru č. 2010071 na sumu 1.250 Eur bez DPH ako paušálnu odmenu za poskytnuté právne služby. Faktúru prevzal proti podpisu žalovaný. Žalobca predložil tiež podací lístok z pošty zo dňa 1.6.2010, ktorú zasielal spoločnosti 3000, s.r.o. Bratislava a predložil aj knihu návštev advokátskej kancelárie, z ktorej vyplýva, že žalovaný túto navštívil v dňoch 31.5.2010 a 1.6.2010.
Výrok o trovách konania odôvodnil § 150 OSP.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Vo svojom odvolaní uviedol, že so žalobcom sa stretol náhodne pri jeho kancelárii v K., keďže išiel do realitnej kancelárie firmy Remax. Žalobca sa podujal na to, že kontroluje zmluvy o výhradnom sprostredkovaní a predaji 1-
izbového bytu ako kamarát. Po nahliadnutí do týchto zmlúv povedal, že všetko je podvod a že realitná kancelária požaduje 3.000 Eur a on mu vykoná všetky tieto služby zadarmo. Žalovaný následne odstúpil od zmluvy o výhradnom sprostredkovaní, na čo mu realitná kancelária oznámila, že je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 3000 Eur, preto túto zmluvu znova obnovil. Nedal žalobcovi ani ústnou ani písomnou formou splnomocnenie na poskytnutie právnych služieb. Celý rozhovor so žalobcom vyznel v duchu kamarátstva bez toho, aby si bol žalovaný vedomý, že má zaplatiť za pomoc, ktorú mu poskytol žalobca, nejakú odmenu. Žiadal, aby boli vypočuté svedkyne - pracovníčka realitnej kancelárie a pracovníčka notárskeho úradu. Faktúru, ktorou vyúčtoval odmenu za právnu službu, žalovaný podpísať nechcel, ale žalobca naňho naliehal s tvrdením, že ho chytí vrátnik, ktorého má v budove, kde sa jeho kancelária nachádza a bude tvrdiť, že ho okradol. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Jednoznačne odmietol dôvody uvedené v odvolaní, ktoré sa nezakladajú na pravde. Rovnako nepotvrdil tvrdenie žalovaného, že právnu službu mu poskytol zadarmo ako kamarát. Nestretli sa náhodne, ale žalovaný navštívil jeho advokátsku kanceláriu, keďže žalobca mu už aj v minulosti poskytol právne služby. Následne znova navštívil jeho kancelária, o čom súdu bol predložený dôkaz - výpis z knihy návštev. V minulosti so žalovaným nemal žiaden kamarátsky vzťah, neudržiavali spolu žiaden osobný kontakt a vzťahy boli výlučne pracovné. Rovnako nikdy nebol žalobca spoločníkom realitnej kancelárie, na základe poverenia žalovaného poskytol právnu službu. Pokiaľ išlo o podanie odstúpenia od zmluvy o výhradnom zastúpení firmou 3000, s.r.o. Bratislava, textom pripravenej kúpnej zmluvy medzi konkrétnymi osobami, teda žalovaným ako predávajúcim a slečnou L. P. ako kupujúcou, vrátane ich osobných údajov a údajov o predmete kúpnej zmluvy, tieto údaje získal od žalovaného. Rovnako žalobca uviedol, že nevyvíjal žiaden nátlak na žalovaného v tom, že by musel prevziať faktúru, ktorou vyúčtoval odmenu za právnu službu, na ktorej sa dohodli na začiatku, t.j. 1250 Eur ako paušálnu odmenu bez DPH. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 OSP a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 24 ods. 1, 3 zákona č. 586/2003 Z.z., advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok.
Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.
Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z., advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z., advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok.
Podľa § 2 ods. 1, 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
Zmluvná odmena sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena),
b) paušálnou sumou (paušálna odmena),
c) podielom na hodnote veci (podielová odmena),
d) tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.
Podľa § 5 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z., paušálna odmena sa môže dohodnúť za úplné vybavenie veci alebo súboru vecí.
V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že žalovaný navštívil advokátsku kanceláriu žalobcu v dňoch 31.5.2010 a 1.6.2010. Rovnako bolo v konaní preukázané, že žalobca ako advokát vypracoval v mene žalovaného jednak návrh na odstúpenie od zmluvy o výhradnom sprostredkovaní, ktoré prostredníctvom pošty doručoval realitnej kancelárii, písomný text kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol 1-izbový byt v K. a návrh na vklad vlastníckeho práva spolu s oznámením o predpokladanom návrhu na vklad vlastníckeho práva. Faktúra, ktorou žalobca vyfakturoval právne služby žalovanému, je opatrená podpisom žalovaného.
K odvolacím námietkam žalovaného je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu. Výsledky vykonaného dokazovania potvrdili skutočnosť, že v čase, kedy sa stretli žalobca so žalovaným, žalovaný mal v úmysle predať 1-izbový byt v K., čo sa v nasledujúcom období aj skutočne stalo. Bolo preukázané aj to, že žalovaný uzavrel zmluvu o výhradnom sprostredkovaní predaja s realitnou kanceláriou, ale zároveň aj to, že odmena za túto službu mala byť 3.000 Eur. To, že tvrdenie žalovaného, že sú so žalobcom v kamarátskom vzťahu, službu mu mal poskytnúť zadarmo a stretli sa náhodne na ulici, nijakým spôsobom preukázané nebolo. Naopak, žalobca preukázal skutočnosť, že žalovaný ho navštívil v uvedenom období 2x v jeho kancelárii predložením knihy návštev. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že žalobca mal k dispozícii listiny, ktorými disponoval len žalovaný, to znamená tak zmluvou o výhradnom sprostredkovaní, ako aj údajmi o kupujúcej a údajmi o predmete kúpy. Z týchto dôvodov nebolo možné uveriť tvrdeniu žalovaného, že celú záležitosť len konzultoval s kamarátom a to bez povinnosti uhradiť za poskytnuté rady odmenu. Žalovaný nepoprel v priebehu konania žalobcovo tvrdenie, že aj v minulosti poskytol právne služby žalovanému ako advokát. Je pochopiteľné, že aj v tomto prípade nešlo len o konzultácie, keďže žalobca vypracoval potrebné listiny k uskutočneniu prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu. To, že mu poskytol právne služby v podobe prípravy potrebných listín svedčí aj to, že žalovaný opakovane jeho kanceláriu navštívil a rovnako skutočnosť, že mu bola odovzdaná faktúra, ktorej obsahom boli jasne vymedzené úkony, ktoré žalobca v prospech žalovaného vykonal a o ktorých existujú listinné dôkazy a jej prevzatie odobril svojim podpisom. Preto celé odvolanie a dôvody, ktoré sú v ňom uvedené, považoval odvolací súd za účelové tvrdenia, ktoré nijakým spôsobom žalovaný nepreukázal.
Rovnako sa stotožnil odvolací súd aj s postupom súdu prvého stupňa v tom, že nevypočul navrhované svedkyne a to pracovníčka notárskeho úradu a tiež pracovníčku realitnej kancelárie, keďže tieto výpovede v akomkoľvek duchu neovplyvnili by otázku, resp. tie skutočnosti, ktoré súd prvého stupňa mal už za preukázané, tzn., že žalobca vypracoval pre žalovaného potrebné listiny. Záverom je potrebné uviesť aj to, že hodnota bytu bola 68.500 Eur a odmena za právnu službu je podstatne nižšia ako dohodnutá odmena u sprostredkovateľskej realitnej kancelárie, ale aj odmena, ktorá by prináležala žalobcovi ako advokátovi v zmysle advokátskej tarify z hodnoty bytu, kde len za 1 úkon právnej služby by prináležala odmena 556 Eur. To znamená, že celková odmena by 2-násobne prevýšila to, čo uplatnil žalobca po dohode so žalovaným ako paušálnu odmenu. Správny je aj záver súdu prvého stupňa pokiaľ išlo o príslušenstvo k pohľadávke vzhľadom k tomu, že odmena zo strany žalobcu bola vyfakturovaná 2.6.2010 a doba splatnosti bola 12.6.2010, o čom žalovaný, keďže prevzal faktúru, čo ani nepoprel, bol informovaný, preto správne súd prvého stupňa priznal žalobcovi úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti tejto faktúry, teda 13.6.2010 v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Zb. v čase splatnosti tejto sumy.
So zreteľom na to, že súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol, odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 OSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP tak, že aj keď žalobca mal úspech vo veci, neuplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, preto náhradu trov odvolací súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.