Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-58-2013.pdf
PDF · 105.72 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/58/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO 45 535 108, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO 36 862 711 proti odporkyni: R. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J., W. XXX/XX, toho času bytom R. dvor XXX/X, W. Z., okres S. C., o zaplatenie 331,94 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu 4.9.2012 domáhal proti odporkyni zaplatenia 331,94 eur s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 12.10.2009 do zaplatenia s odôvodnením, že pohľadávku voči odporkyni nadobudol od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávky z 16.12.2011 s tým, že odporkyňa ako záujemca uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa, a to spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. ako poskytovateľom, v zmysle § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvu o pripojení z 3.6.2008, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby, pričom odporkyňa sa zaviazala odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení a všeobecnými podmienkami. Povinnosťou odporkyne bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v dodatku k zmluve o pripojení. Odporkyňa bola v danom prípade sankcionovaná za to, že nedodržala konkrétne určené povinnosti, ktoré jej vyplývali zo zmluvy o pripojení resp. z dodatku, v dôsledku čoho musela byť jej SIM karta vypojená z prevádzky, čím došlo k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty odporkyni. Keby odporkyňa splnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, tak by prostredníctvom týchto platieb po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal proti záväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporkyni mobilný telefón, prípadne program služieb podľa vlastného výberu za zľavnenú cenu. Odporkyňa neuhradila v lehote splatnosti faktúru splatnú 11.10.2009 znejúcu na sumu 331,94 eur z titulu zmluvnej pokuty, preto navrhol podanému návrhu vyhovieť a v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zákonníka priznať i úroky z omeškania, ako i náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 19,50 eur a z titulu trov právneho zastúpenia vo výške spolu 82,06 eur.
V písomnom vyjadrení zo dňa 6.9.2013 navrhovateľ uviedol, že zmluvná pokuta zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa, a to dotovaný mobilný telefón, ďalšie benefity na službách, pričom predal odporkyni mobilný telefón Sony Ericsson K530i za 1,- Sk , pričom jeho štandardná cena bola v čase uzatvorenia zmluvy 4690,- Sk. V dôsledku neplnenia povinností bola jej
SIM karta vypojená z prevádzky, čím porušila povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Zmluvná pokuta plní funkciu satisfakčnú /reparačnú/, pretože neplnením záväzku zo strany odporkyne vzniká na strane právneho predchodcu škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou mobilného telefónu. Zmluvná pokuta plní aj funkciu preventívnu, preto musí byť do určitej miery vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník z toho získava. Funkcia zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku, spočíva predovšetkým v tom, že hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa riadne a včas pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti. Otázku prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty treba posudzovať v čase, kedy vzniká zmluvný vzťah. Výška zmluvnej pokuty je závislá od rizika, ktoré môže vzniknúť v prípade, ak odporca načerpá všetky benefity a nezaplatí právnemu predchodcovi žiadnu platbu. Odporkyňa mala možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty, a to tým, že mala možnosť výberu do akého zmluvného vzťahu vstúpi, pri dohodnutí výšky pokuty mala značnú účasť a nie je pravda, že nemala možnosť výšku zmluvnej pokuty ovplyvniť. Zmluvná pokuta je primeraná aj s poukazom na § 3a ods. 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., keď za primeranú sankciu sa považuje sankcia do výšky poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov. V prípade, ak by súd neuznal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v žiadnej výške, je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého mobilného telefónu, a preto by mal súd priznať zmluvnú pokutu minimálne do výšky spôsobenej skutočnej škody. Uvedená skutočná škoda spočíva v tom, že predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson K530i za cenu 1,- Sk s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola 4690, Sk, teda hodnota dotácie právneho predchodcu navrhovateľa do kúpy tohto zariadenia bola 4689,- Sk. Uviedol, že odporkyňa mala predmetné mobilné zariadenie uhradiť počas celej doby trvania zmluvného vzťahu postupnými splátkami, čo však nedodržala. Týmto predchodcovi navrhovateľa vznikla škoda, ktorá by mu nebola vznikla, ak by žalovaná dodržala svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a riadne plnila počas celej doby viazanosti. Poukázal na to, že odporkyňa neuhradila predchodcovi navrhovateľa faktúry, a to splatné dňa 11.9.2008, ktorá znela na sumu 84,33 eur, dňa 11.10.2008, ktorá znela na sumu 40,85 eur, dňa 11.11.2008, ktorá znela na sumu 46,55 eur a dňa 11.12.2008, ktorá znela na sumu 1,66 eur, taktiež neuhradila faktúru splatnú 11.10.2009, znejúcu na sumu 331,94 eur.
Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila, na stanovený termín pojednávania sa napriek riadne doručenému predvolaniu nedostavila, preto súd vec prejednal v jej neprítomnosti, podľa § 101 ods. 2 O.s.p. .
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16C 58/2013 a zistil nasledovný skutkový stav:
Z dodatku k zmluve o pripojení tel. číslo 911 XXX XXX SIM karta č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX z 3.6.2008 mal súd preukázané, že v uvedený deň uzavrela spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. s odporkyňou ako nepodnikateľom uvedený dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bola v zmysle bodu 1 písm. a / zmena pôvodného programu služieb účastníka na program služieb 100 viac, podľa bodu 1 písm. b/ záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami, platným cenníkom služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. a týmto dodatkom, podľa bodu 1 písm. c/ záväzok podniku zabezpečiť účastníkovi predaj zľavneného mobilného telefónu, ktorý je bližšie špecifikovaný v tabuľke č. 1, a to Sony Ericsson K530i cooper . V bode 1 písm. d/ uvedeného dodatku sa spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. zaviazala aktivovať a poskytovať účastníkovi, ktorý vo vzťahu k SIM karte pokračuje vo využívaní služieb podniku v programu služieb Viac alebo Relax a zároveň využil ponuku podniku na zakúpenie mobilného telefónu spojenú s prevzatím záväzku viazanosti na 24 mesiacov, balíček „Viac minút“ vo vzťahu k SIM karte a záväzok podniku poskytnúť účastníkovi 100%-nú zľavu z mesačného paušálneho poplatku za užívanie balíčka Viac aktivovaného týmto dodatkom, a to od prvého dňa zúčtovacieho obdobia nasledujúceho po uzavretí tohto dodatku počas doby 12 mesiacov.
V bode 2 uvedeného dodatku sa účastník / odporkyňa/ zaviazal, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku (24 mesiacov), nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov
porušenia povinností zo strany účastníka, za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď zmluvy o pripojení zo strany účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty ako aj odstúpenie účastníka od zmluvy o pripojení z iného dôvodu, než je porušenie povinností na strane podniku. Podnik a účastník sa dohodli, že za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky podľa tohto bodu dodatku sa považuje žiadosť účastníka o prenesenie telefónneho čísla uvedeného v záhlaví tohto dodatku od spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. k inému podniku poskytujúcemu verejnú telefónnu službu v Slovenskej republike. Ďalej sa dohodlo, že s ohľadom na predmet plnenia uvedený v bode 1 tohto dodatku, osobitne s ohľadom na záväzok podniku zabezpečiť účastníkovi predaj zľavneného mobilného telefónu podľa bodu 1 písm. c/ tohto dodatku a podnikom poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu resp. poskytnutú zľavy z ceny služieb, sa podnik a účastník dohodli, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku (24 mesiacov) účastník nepožiada o prenesenie čísla uvedeného v záhlaví tohto dodatku od spoločnosti T-Mobile, a.s.. Účastník zároveň vzal na vedomie a súhlasil s tým, že v prípade porušenia dojednania uvedeného v prechádzajúcej vete je povinný podľa bodu 4 tohto dodatku uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku.
Podľa bodu 4 uvedeného dodatku, v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka/ najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku alebo v článku 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok/ a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. V prípade žiadosti účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky, v zmysle bodu 2 tohto dodatku, je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky podniku.
Dňa 22.9.2009 spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. vystavila voči odporkyni faktúru, ktorou si vyúčtovala zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur, ktorá faktúra bola splatná 11.10.2009.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok z 7.12.2011 mal súd preukázané, že uvedenou zmluvou spoločnosť Slovak Telekom a.s. postúpila navrhovateľovi pohľadávku vzniknutú na základe zmlúv o pripojení uzavretých medzi postupcom ako veriteľom a jeho klientmi ako dlžníkmi, ktorá je predmetom postúpenia a súčasťou protokolárneho odovzdania podľa tejto zmluvy, pričom z č.l. 6 spisu mal súd preukázané, že predmetom postúpenia bola i pohľadávka voči odporkyni vo výške 331,94 eur.
Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré okrem iného požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku.
Je nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu v tejto veci odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorú ako typovú zmluvu uzatváral pôvodný účastník zmluvy vo viacerých prípadoch, pričom bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňoval. V tomto smere je neopodstatnená argumentácia navrhovateľa, že odporca bol zúčastnený pri vyjednávaní zmluvnej pokuty a mohol ju ovplyvniť prostredníctvom výberu služby. Je nelogické, aby bol spotrebiteľ pri výbere hlavného predmetu zmluvy motivovaný výškou zmluvnej pokuty, keď jeho prvoradý záujem smeroval k poskytnutiu služby od navrhovateľa. Na druhej strane je zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa pri totožnom účastníkom programe neponúka možnosť vyjednať inú zmluvnú pokutu. Podľa názoru súdu nešlo teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka/. Pôvodný účastník zmluvy ako dodávateľ služby zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, navrhovateľ menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená /uvedené platí tak za znenia § 52 odst. 1 Občianskeho zákonníka pred novelou č. 568/2007 Z.z. , ako i po uvedenej novele s účinnosťou od 1.1. 2008/. Vzťah medzi
Občianskym zákonníkom a zákonom č. 610/2003 Z.z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu /lex specialis/. Je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania /viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť navrhovateľa a vymedzený predmet činnosti/ a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka/.
Vzťahy medzi účastníkmi vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle.
K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v dodatku, týkajúce sa zmluvnej pokuty, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t.j., že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.
Súd je názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že pôvodný účastník zmluvného vzťahu spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania, by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní, by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti / § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka /. Kladie sa tým teda veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je dojednanie o zmluvnej pokute. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí , aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.
V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v bode 4. uvedeného dodatku považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred
uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu /v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje/. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania v bode 4. dodatku v prípade, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek povinnosti v bode 1 písm. b/, v bode 2 alebo 3 tohto dodatku alebo v článku 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku. Túto skutočnosť, teda porušenie ktorejkoľvek z týchto povinností, však navrhovateľ nijako v konaní nepreukázal, uviedol len, že odporkyňa nezaplatila faktúry splatné v období od 11.9.2008 do 11.12.2008, listinné dôkazy súdu však o tom nepredložil. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. V dodatku k zmluve o pripojení sa dohodla zmluvná pokuta vo výške 10.000,- Sk, pričom takáto výška zmluvnej pokuty, predstavuje podľa názoru súdu neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie akejkoľvek z povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Je pritom zrejmé, že navrhovateľ odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby / teda od povinnosti dohodnutej v bode 1. písm. b/ dodatku/, aj keď ich existenciu nijako nepreukázal. Taktiež v konaní ničím nepreukázal, že by v danom prípade došlo k predčasnému / teda počas doby viazanosti zmluvy/ ukončeniu zmluvy, teda k splneniu predpokladu dohodnutého v bode 2. tohto dodatku, respektíve k porušeniu čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok , ktoré boli predložené súdu / teda účinné od 1.2.2009, č.l. 7 spisu /, ktoré takéto ustanovenia ani neobsahujú.
Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách, preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo súdu upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu /viď i systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení záväzkov/.
Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že jeho nárok obstojí aj ako náhrada škody, ktorá vznikla navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi v dôsledku toho, že poskytol odporkyni mobilný telefón v nižšej sume, než bola jeho skutočná suma, ani v tomto smere nárok navrhovateľa neobstojí. Z hľadiska právneho uplatnený nárok na náhradu škody by bolo možné posudzovať v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom predpokladom vzniku tejto všeobecnej zodpovednosti je protiprávny úkon, existencia škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Navrhovateľ nepreukázal na strane odporkyne také porušenie zmluvnej povinnosti a s tým súvisiaci vznik škody, ktoré by boli navzájom v príčinnej súvislosti. Nemožno pričítať odporkyni ako porušenie zmluvnej povinnosti, keď z platne uzavretej kúpnej zmluvy získala predmet kúpy, a to mobilný telefón za dohodnutú kúpnu cenu 1,- Sk . Kúpna cena dohodnutá aj so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny zostáva vždy dohodnutou kúpnou cenou, preto predmet získaný takouto kúpou a jeho prevzatie a užívanie je v súlade so zmluvou a teda právom. Pokiaľ navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca sledoval účel, ktorý teraz tvrdí, uvedené mal dosiahnuť iným spôsobom, a to upravením právnej podmienky priamo v zmluve. Dohoda účastníkov zmluvy o kúpnej cene bez ďalšieho nemôže byť menená a vykladaná inak v závislosti od správania sa účastníka tak, aby navrhovateľ docielil vrátenie sumy, ktorá sa má rovnať rozdielu medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu. V súvislosti s porušením ďalších povinností odporkyne, ktoré súvisia s ďalšími zmluvnými dojednaniami, a to poskytovaním služieb a platením ceny za tieto služby, nebránilo nič navrhovateľovi platným a zákonným spôsobom dojednať také zmluvné dojednania, ktoré prípadne postihujú účastníka zmluvy pre prípad porušenia jeho zmluvných povinností avšak nezávisle od časti úkonu, ktorým je kúpna zmluva týkajúca sa mobilného telefónu. Tvrdená škoda navrhovateľa preto nevznikla v dôsledku tvrdeného porušenia zmluvy, pričom aj v prípade dojednaného nezotrvania odporkyne v zmluvnom vzťahu po určitú dobu, nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdenou škodou a protiprávnym konaním odporkyne, a to porušením povinnosti riadne platiť za cenu služieb, respektíve prípadne nezotrvať v zmluvnom vzťahu po určitú dobu. Navrhovateľ
však ani nepreukázal, že by došlo k ukončeniu zmluvy niektorým z konkrétnych spôsobov pred uplynutím doby viazanosti.
Keďže súd navrhovateľovi nepriznal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z titulu neplatnosti tohto dojednania, zamietol i jeho návrh na priznanie úrokov z omeškania.
O trovách konania účastníkov rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu v konaní, a keďže navrhovateľ, ktorý si uplatnil trovy konania v konaní úspešný nebol, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, dvojmo.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.