Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/156/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: Z. R., rod. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, D., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Elena Štefančíková, advokát, Prielohy 1012/1C Žilina, proti odporcovi: V. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, D., štátny občan SR, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky v sume 200 eur z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 27.5.2013 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu povinnosti platenia výživného na rozvedenú manželku vo výške 200 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené, navrhovateľ nie je zamestnaný, je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 136,90 eur, nevlastní žiaden majetok. Jej mesačné výdavky sú spolu 422 eur (nájomné a služby OSBD 137 eur, energie 45 eur, strava 200 eur, , drogéria 20 eur, oblečenie 20 eur).

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 17.6.2013 s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že je zamestnaný a jeho príjem mesačne predstavuje sumu 451 eur a tento nepostačuje na pokrytie jeho preukázaných výdavkov spojených s cestovným do práce 57 eur, náklady bývania 153 eur, UPC 68 eur, telefón 80,- eur, splátky úveru 140 eur.

Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci sa vzťahujúcimi dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Navrhovateľ zotrval na podanom návrhu, uviedol, že sa výrazne znížil životný štandard tým, že došlo k rozvodu. Odporca opustil ich spoločný byt a navrhovateľ uhrádza nájomné, služby spojené s nájmom v celej sume, ďalej pre svoju potrebu si zakupuje drogériu do domácnosti, stravu a oblečenie, kde približne vyčíslené jej mesačné náklady sú okolo 400 eur mesačne. Príjem má len z invalidného dôchodku vo výške 136,90 eur mesačne a nikto ju nezamestná, keď má vek 55 rokov. Pokiaľ ide o byt na Ul. Jaseňová 44, jedná sa o trojizbový byt a od polovice roka 2013 do augusta 2014 dal do prenájmu jednu izbu s tým, že nájomca mu platí 135 eur mesačne. Navrhovateľ býva prechodne u svojej matky v Rudinke.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Jeho príjem predstavuje sumu 400 až 450 eur a z tohto hradí náklady v špecifikácii jako k vyjadreniu uviedol. Splátky úveru v Slovenskej sporiteľni, ktorý zobrali ešte počas trvania manželstva (12.11.2011) v celom rozsahu hradí sám. Pracuje v Tepličke nad Váhom a využíva prímestskú a mestskú dopravu, býva na Závodskej ceste u svojej priateľky.

Rozsudkom tunajšieho súdu -14 zo dňa 13.12.2012 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3.1.2013.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 19.6.2013 (čl. 30) súd zistil, že navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku od júna 2009 a pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 5. marca 2013 50% invalidný dôchodok predstavuje sumu 145,50 eur.

Z potvrdenia zamestnávateľa odporcu Obec Teplička nad Váhom zo dňa 10.6.2013 (čl. 26) súd zistil, že za obdobie 1/ 2013 až 5/2013 jeho čistý mesačný príjem predstavoval 451,28 eur.

Podľa § 72 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pri tom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, po zhodnotení vyššie uvedených skutočností a vychádzajúc zo zákonných hľadísk podľa citovaných ustanovení zákona o rodine dospel súd k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela podľa návrhu navrhovateľa. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal z toho, že príspevok na výživu rozvedeného manžela je podmienený tým, že bývalý manžel nie je schopný samostatne sa živiť, jeho situáciou, keď sa dostal do stavu hmotnej núdze, ktorú si sám nezavinil a nie je schopný sám si zabezpečiť primerané sociálne zabezpečenie, pričom na druhej strane treba prihliadať aj na schopnosti a možnosti povinného. Uvedenú zákonnú podmienku možno považovať za splnenú aj v tých prípadoch, keď podľa lekárskeho potvrdenia alebo znaleckého posudku rozvedený manžel nie je so zreteľom na svoj vek alebo zdravotný stav schopný zárobkovej činnosti, alebo za danej situácie nemá možnosť a príležitosť zaobstarať si primerané zamestnanie. V konaní bolo nesporne preukázané, že účastníci konania sú bývalí manželia, nežijú spoločne a rozhodne nemožno povedať to, žeby životná úroveň jedného z nich bola vyššia ako druhého. Len to, že navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku (50%) a odkázaný na štátnu pomoc nemôže samo o sebe znamenať, že nemá možnosť a príležitosť si zaobstarať primerané zamestnanie. Z prednesu navrhovateľa nepochybne vyplynulo, že má príjem i z prenájmu bytu mesačne 135 eur a súd pri svojom rozhodovaní mal na zreteli aj to, že rozvedený manžel má právo žiadať od bývalého manžela len príspevok na primeranú výživu, čím mal zákonodarca na mysli priznanie výživného menšieho rozsahu ako v prípade, keď manželstvo trvá a manželia majú právo na zásadne rovnakú hmotnú a kultúrnu úroveň. Na druhej strane odporca má pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti, avšak nie v takom rozsahu, ktorý by postačoval na pokrytie jeho odôvodnených životných potrieb. Preto súd po zhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ustanovením veta prvá o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odporca ako úspešný účastník konania mal právo na náhradu trov, ktoré si v konaní neuplatnil a z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, a preto rozhodol súd tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).