Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-4-2013.pdf
PDF · 98.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3T/4/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Eduardom Szabom, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému L. Q., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.09.2013, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
L. Q., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U., L. J. č. XXX/X, konateľ spoločnosti Autoteile Slovakia, s.r.o., Partizánske,
sa podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku spod obžaloby okresného prokurátora Okresnej prokuratúry v Partizánskom zo dňa 15.03.2013 pod č.k. Pv 149/12-25 zo skutku, že dňa 18.12.2011 v čase okolo 02.30 hod. v Partizánskom na Nádražnej ul. v bare Dallas pod vplyvom alkoholu pri barovom pulte päsťou pravej ruky udrel do tváre v oblasti nosa C. F., následkom čoho C. F. spadol na kolená na podlahu v bare, čím obvinený C. F. spôsobil zlomeninu nosných kostí s vytvorením podkožných krvných výronov s dobou sťaženia obvyklého spôsobu života v trvaní 8 dní,
ktorý bol právne posúdený ako:
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov,
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov,
o s l o b o d z u j e ,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodeného a to Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s., so sídlom Mamateyova č. 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35937874 s jeho nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal na tunajší súd dňa 15.03.2013 pod sp. zn. Pv 149/12 obžalobu na L. Q. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona na takom skutkovom základe, aký je uvedený vyššie.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal v súlade so zákonom dokazovanie výsluchom obžalovaného L. Q., poškodeného C. F., svedkov D. Q., T. Y., L. B., L. F., konfrontáciou medzi obžalovaným a poškodeným, ako aj prečítaním znaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia Chirurgia, výpovede svedka U. F., odpisu registra trestov, oboznámením ostatných listinných dôkazov, ktoré boli súčasťou spisového materiálu, a zistil nasledovný skutkový stav.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojej výpovede, ktorú urobil v prípravnom konaní pred povereným príslušníkom Policajného zboru. Ďalej uviedol, že v ten večer, keď sa skutok stal, vypil asi šesť až sedem pív. Za svojím chrbtom, keď čakal pri bare, zaregistroval hádku. Boli tam dve partie, ktoré sa hádali. Keď sa otočil, videl som poškodeného s nejakými ľuďmi, kamarátmi. Oproti poškodenému stála partia, zhruba štyri až päť ľudí. Ľudí sa tam však v ten večer motalo viacej, tak nemohol presne určiť, kto patrí ku ktorej partii. Rozoznal na nich, že sa hádajú. Keď prišiel medzi tie dve partie, rukou do pŕs odsotil každého z jednej partie a to naraz tak, že každého odtlačil jednou rukou. Medzi tými, ktorých odtlačil, bol aj poškodený. Nikoho neudrel, otočil sa a išiel preč. Zdalo sa mu, že človek, čo stál napravo, vyslal nejakú ranu, ale nie je si istý. Vrátil sa k pultu, kde mu jeho brat D. Q. povedal, že ten malý udrel jedného z tých, ale konkrétne koho, to nepovedal. Pod pojmom „tých“ myslel niekoho z partie poškodeného. Myslí, že poškodený ho preto označil za toho, čo ho udrel, lebo hneď po obdržaní rany, ktorá vyšla spoza neho, sa pozrel na neho. Poškodeného pred týmto nepoznal, ale v čase, keď sa vec už vyšetrovala, sa dozvedel od svojho brata, že poškodený pracuje v stávkovej kancelárii, kam občas chodí stávkovať. Poškodený C. F. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že na svojich výpovediach z prípravného konania, konkrétne zo dňa 21.03.2012 a 18.09.2012, netrvá, pretože si nie je istý, či ho obžalovaný napadol. Na ostatnom, čo uviedol v týchto výpovediach, trvá, teda čo sa týka miesta, kde sa skutok stal a pokiaľ ide o jeho kamarátov, ktorí tam vtedy boli. Trvá však na tom, čo uviedol počas konfrontácie vykonanej v prípravnom konaní. Poškodený ďalej vypovedal, že v čase vykonania výsluchov si len myslel, že tým, kto ho udrel, mohol byť obžalovaný. Teraz to už nevie povedať určite. Od skutku prešla dlhá doba, detaily si už nepamätá. Ani s ohľadom na skoršie výpovede nevie povedať, či skutok, ktorý sa mu stal, urobil obžalovaný. Obžalovaného osobne nepozná, avšak pracoval v stávkovej kancelárii a obžalovaného pozná len z videnia, pretože do kancelárie niekedy chodil stávkovať.
Po spáchaní skutku ho obžalovaný nekontaktoval a ani sa mu nesnažil naznačiť, ako má vypovedať. Na otázku obhajcu, či by vzhľadom na odstup času vedel popísať, ako sa konflikt stal, odsúdený uviedol, že do baru prišiel sP.F. a L. F.. Strhla sa pri nich nejaká hádka. Videl a zacítil, ako dostal úder do tváre. To sa stalo krátko po príchode do baru. Po tom, ako dostal úder do tváre a ako po údere začal vidieť, tak videl ako prvého obžalovaného, ale ten bol otočený k baru a bol od neho vzdialený cca 1,5 metra. Pred úderom obžalovaného nevnímal, len ho zazrel pri príchode do baru, lebo ho poznal z videnia. Na otázku obhajcu, prečo pri konfrontácii vypovedal inak ako pri skorších výpovediach v prípravnom konaní, uviedol, že s odstupom času nevedel presne popísať a určiť páchateľa skutku. Vie, že bol menšej postavy, jemu asi po plecia, bol holohlavý a mal briadku. Vo svojich skorších výpovediach z prípravného konania označil obžalovaného za páchateľa preto, že prišla rana a keď sa postavil, videl obžalovaného. V tej skupine, čo stála naproti nemu, bola okrem obžalovaného ešte najmenej jedna osoba holohlavá a s briadkou. Je si však istý, že ten, kto ho napadol, bol od neho nižší, asi jemu po plecia.
Počas konfrontácie vykonanej na hlavnom pojednávaní medzi obžalovaným a poškodeným poškodený na otázku obžalovaného, či si je stopercentne istý, že ho udrel, uviedol, že si istý nie je. Na otázku obžalovaného, či je možné, že niekto spoza neho ho mohol udrieť, poškodený uviedol, že možné to je, detaily si už nepamätá.
Svedok D. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v deň, keď sa mal stať skutok, sa nachádzal v bare Dallas. Bol tam s bratom - obžalovaným a ešte s niekoľkými známymi. Nepil. Bol svedkom konfliktu skupinky ľudí. Nevie, o čom sa dohadovali. Obžalovaný sa snažil skupinky oddeliť. Nikoho však neudrel. Na konflikt mal dobrý výhľad, pretože stál len kúsok odtiaľ. Videl však inú osobu, ktorá udrela ďalšiu. V hlúčiku sa totiž títo ľudia, bolo ich tam asi 6-7, dohadovali, pričom prišla rana od nejakého chlapíka, čo tam v hlúčiku bol. Videl toho, kto udrel a aj toho, koho udrel. Udrel poškodeného a ten, kto udrel, bol malý, zavalitý, vyholený chlap, asi 30 - ročný, nepozná ho, nevie, ako sa volá. Obžalovaný sa v čase, keď prišiel úder päsťou, snažil skupinku rozbraňovať a nejako cez alebo vedľa obžalovaného prišla tá rana. V súvislosti s otázkami kladenými svedkovi prokurátorom svedok upresnil, že tento menší muž, čo udrel poškodeného, prišiel od chrbta obžalovaného a cez neho dal poškodenému ranu. Nevie si vysvetliť, že keď poškodený dostal ranu a otvoril oči, videl pred sebou obžalovaného, pretože poškodený, keď dostal ranu, zvalil sa na stôl a až po určitej dobe sa chytil za nos a zdvihol sa. Útočník, ako udrel poškodeného, odišiel hneď preč. Na otázku prokurátora, či sa pozeral, ako útočník odišiel preč, odpovedal, že áno.
Svedkyňa T. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa 18.12.2011 bola v práci. Pracuje v bare Dallas ako barmanka. Počas jej pracovnej zmeny došlo k fyzickému konfliktu, ktorý opísala tak, že poškodený prišiel s dvoma až troma kamarátmi do baru. Zastali pred jedným stolom oproti nej. Vzápätí nato prišla iná partia od druhého stola, ktorú tvorili traja až štyria ľudia a začali sa tam hádať. V čase, keď sa tieto partie hádali, stáli od barového pultu asi dva metre. Obžalovaný sedel za barovým pultom hneď oproti nej, pretože čakal na pivo. Otočil sa k tej skupine, čo sa hádali, postavil sa, išiel k nim, odsotil ich od seba a vrátil sa sadnúť si. Odsotil od seba poškodeného a ešte jedného chalana. Odsotil ich tak, že sa postavil medzi nich a každého z nich jednou rukou sotil do pŕs. Potom už videla iba to, ako sa vrátil k pultu. Na to odsotenie nikto nespadol, ani sa nezranil. Asi minútu po tom, čo si sadol obžalovaný k barovému pultu, si začal poškodený držať nos a odišiel z baru. Nevidela, čo bolo príčinou toho, že si poškodený držal nos, lebo práve v tom čase kolegyni podávala otvárak. Svedkyňa sa ďalej vyjadrila, že sledovala celý časový úsek, keď obžalovaný vstal od barového pultu, išiel k dvom skupinám, ktoré sa hádali, odsotil poškodeného a ďalšieho človeka a vrátil sa naspäť k barovému pultu. Nič jej nebránilo vo výhľade. Nevidela, že by obžalovaný nejakú osobu udrel päsťou do tváre. Policajtom, ktorí prišli udalosť do baru vyšetrovať, povedala, že skutok bol zaznamenaný na kamerovom systéme. Išlo o dve kamery, ktoré snímali to miesto, kde sa skutok stal. Záznamy na nich sa vymazávajú každých desať dní. Až do vymazania záznamu polícia za ňou nebola, že by ho chcela vidieť. Svedkyňa ďalej odmietla možnosť, že by obžalovaný po tom, ako oddelil skupinu, opätovne odišiel k tej skupine a vrátil sa bez toho, aby si to všimla. Obžalovaný nemohol podľa svedkyne skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, urobiť, lebo ho mala celý čas na očiach. Čo predchádzalo tomu, že poškodený si držal nos, však svedkyňa uviesť nevedela.
Svedok L. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 18.12.2011 bol v bare Dallas, videl konflikt - strkanicu, ktorá sa odohrala. Obžalovaný rozsotil dvoch ľudí, vrazil do nich súčasne, do každého z nich jednou rukou. Jedného z tých ľudí, čo rozsotil, poznal zo stávkovej kancelárie. V čase, keď k rozsoteniu došlo, bol pri bare. Mal dobrý výhľad. Obžalovaný po tom, čo dvoch ľudí rozsotil, otočil sa a odišiel od nich. Nevidel, že by obžalovaný niekoho udrel do tváre. Nevidel ani to, že by poškodený mal nejaké zranenie. Nevenoval mu pozornosť. Svedok nevedel uviesť, koľko presne bolo pri konflikte prítomných ľudí, vedel však, že to bolo viac ako dvaja ľudia.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok L. F., ktorý uviedol, že zotrváva na svojich výpovediach z prípravného konania. S odstupom času si na skutok nespomína v plnom rozsahu. Pamätá si však, že v ten deň prišiel do baru s poškodeným a svedkom U.F.. Pristúpili k baru, popíjali a rozprávali sa. V bare bol aj obžalovaný, ale v bare bolo veľa ľudí, bol plný bar. Nepamätá sa, či bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu. Priznal, že sám bol pod vplyvom. Nevedel si spomenúť, či obžalovaný a poškodený mali medzi sebou nejaký konflikt, či už slovný alebo iný alebo či sa spolu rozprávali. Nestál pri nich, bol bokom, ako keby chrbtom otočený. Že je poškodený zranený, si všimol, až keď sa poškodený vrátil naspäť do baru. Mal krv na rukách a na tvári. Keď išiel za poškodeným von, nepovedal mu, kto ho udrel do tváre. K rozporom vo výpovedi z prípravného konania svedok uviedol, že obžalovaný stál po jeho pravej ruke, bol mu otočený chrbtom, poškodený stál oproti nemu. Či obžalovaný spravil k
poškodenému krok alebo nejaký pohyb, to si nepamätá. Podľa neho poškodený už kľačal na zemi, keď obžalovaný stál oproti nemu a okolo neho bol stále niekto a možno aj pri nich dvoch. To, že poškodený uviedol, že ho udrel obžalovaný, mu poškodený nepovedal v ten večer, keď sa stal skutok, resp. nie v danú chvíľu. Až na druhý deň sa ho poškodený spýtal, či tam bol obžalovaný a či by to mohol byť on, kto ho udrel. Svedok ďalej uviedol, že v daný večer vypil cca liter alebo 0,7 dcl borovičky, lebo začal piť ešte doma a potom popíjali v bare. Svedok pripustil, že vypité množstvo alkoholu mohlo ovplyvniť jeho vnímacie schopnosti. Dá sa povedať, že bol opitý. Podľa jeho názoru bol v takom stave aj poškodený. Osobne nevidel, že by obžalovaný udrel poškodeného päsťou do tváre. To ani netvrdil. Ten krok, čo spravil obžalovaný ku poškodenému, nemusel znamenať, že ho udrel. Je pravda, že obžalovaného pozná osobne a že stál pri ňom pri barovom pulte. Ten človek, čo urobil krok k poškodenému, bol vysoký, bol poškodenému zhruba po plecia, bol holohlavý a ďalej si nespomína ani čo mal na sebe. Svedok poprel, že by ho obžalovaný nejako kontaktoval a snažil sa naviesť ho, ako má vypovedať. Po skutku sa s obžalovaným stretol, išli oproti sebe, ale sa nerozprávali.
Z prečítanej svedeckej výpovede L.F. z prípravného konania súd nezistil k predmetnému skutku žiadne relevantné skutočnosti, pretože svedok sa vyjadril, že v čase spáchania skutku telefonoval pred barom.
Zo znaleckého posudku podaného znalcom MUDr. Miroslavom G?tzlom vyplynulo, že poškodený utrpel dňa 18.12.2011 zlomeninu nosných kostí s vytvorením podkožných krvných výronov následkom zlomeniny a krvácania z pravého nosného otvoru. K pomliaždeniu a zlomeniu nosných kostí došlo jednoznačne silným tupým úderom s veľkou pravdepodobnosťou úderom päsťou. Z lekárskeho hľadiska ide o ľahký druh zranenia, ktorý u poškodeného nezanechal trvalé funkčné a ani kozmetické následky na jeho zdraví. Intenzitou, spôsobom a smerom vedeného útoku nemohlo dôjsť k vzniku závažnejšej ujmy na zdraví a k vzniku poškodeniu dôležitých orgánov u poškodeného. Obvyklý spôsob života poškodeného bol narušený v trvaní 8 dní a to pre bolesť a citlivosť v mieste pomliaždenia. Poškodený mal zhoršené dýchanie nosom a mal zhoršené hygienické úkony tváre, nesmel smrkať a vytvárať tlak na nos.
Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T 74/11 zo dňa 29.06.2011, právoplatným dňa 12.07.2011, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 4 mesiace, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba v trvaní 2 roky a 2 mesiace.
Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrnne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný skutok sa skutočne stal, že tento skutok mal všetky znaky trestných činov výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, avšak nebolo spoľahlivo dokázané, že tieto skutky spáchal obžalovaný L. Q.. Súd preto pri rešpektovaní zásady in dubio pro reo obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku, nakoľko vykonanie ďalších dôkazov, ktoré by snáď mohli viesť k inému záveru, už neprichádzajú do úvahy.
Prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spácha ten, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného.
Prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spácha ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví.
Z vyššie uvedených výpovedí, ako aj z písomne podaného znaleckého posudku, nepochybne vyplynul záver, že dňa 18.12.2011 okolo 2.30 hod. sa v bare Dallas nachádzal obžalovaný i poškodený, tiež, že poškodený utrpel v tom čase poranenie v oblasti tváre, ktoré znalec kvalifikoval ako zlomeninu nosných
kostí s vytvorením podkožných krvných výronov s dobou sťaženia obvyklého spôsobu života v trvaní 8 dní, avšak na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, súd nemohol urobiť jednoznačný záver, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe. Obžalovaný jednoznačne a nemenne tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku tvrdiac, že poškodeného fyzicky nenapadol a nespôsobil mu zranenie. Taktiež na základe výpovedí svedkov na hlavnom pojednávaní, ako aj samotného poškodeného, nie je zrejmé, že obžalovaný poškodenému ublížil na zdraví a tiež, že by sa dopustil prečinu výtržníctva. Súd zvlášť poukazuje na výpoveď zamestnankyne baru, kde sa skutok stal, ako nestrannej osoby, ktorá sa zhodne v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní s určitosťou vyjadrila, že obžalovaný nijakú osobu dňa 18.12.2011 v bare Dallas neudrel, pričom celý časový úsek, keď obžalovaný vstal od barového pultu, išiel k dvom skupinám, ktoré sa hádali, odsotil poškodeného a ďalšieho človeka a vrátil sa naspäť k barovému pultu, sledovala s dobrým výhľadom. Rovnako aj ďalšie výpovede svedkov P. Q. a L. B. podporujú záver, že skutok obžalovaný nespáchal. Súd musel viať do úvahy tiež výpoveď poškodeného, ktorý na hlavnom pojednávaní na rozdiel od predchádzajúcich výpovedí z prípravného konania uviedol, že v čase vykonania výsluchov si len myslel, že tým, kto ho udrel, mohol byť obžalovaný, avšak s odstupom času si tým už nie je taký istý.
Keďže výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, spáchal obžalovaný, súd oslobodil obžalovaného L. Q. spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku. V dôsledku tohto výroku bolo potrebné v súlade s § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. odkázať s jej nárokom na náhradu škody vo výške 10,83 € spočívajúcej v poskytnutí zdravotnej starostlivosti a nákladov konania na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.