Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_7C-104-2013.pdf
PDF · 85 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/104/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci navrhovateľa U. S., W.. XX. X. XXXX, M. F. H., H. - L., I. XXXX/XX, proti odporkyni Q. S., W.. XX. X. XXXX, M. F. H., H., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo U. S., nar. XX. X. XXXX a Q. S., C.. C., nar. XX. X. XXXX, uzavreté dňa XX. X. XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta M., vo zväzku 31, ročník 1983, na strane 138, pod číslom 27
r o z v á d z a .
Ani jeden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal manželstvo rozviesť, nakoľko vzťahy medzi ním a odporkyňou sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že si manželstvo nemôže plniť svoj účel.
Odporkyňa s rozvodom manželstva nesúhlasila.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Zo sobášneho listu účastníkov konania súd zistil, že manželstvo uzavreli dňa 12. 2. 1983 pred Mestským úradom v M.. U obidvoch účastníkov ide o manželstvo prvé, z ktorého sa narodili tri deti, všetky sú plnoleté. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v H., obidvaja účastníci sú štátni občania SR.
Ako uviedol navrhovateľ na pojednávaní, manželstvo uzavreli po známosti, ktorá trvala nejaký rok a manželstvo uzavrel preto, že chcel mať rodinu. Zo začiatku bolo manželstvo normálne, aj keď boli nejaké nedostatky ale nezhody nastali najmä potom, keď sa narodil tretí syn Y. U. C. XXXX. Prvá dcéra je na vozíčku a aj syn Y. je na vozíčku, začali mať medzi sebou problémy. On sám tretie dieťa nechcel, manželka bez jeho súhlasu prestala brať antikoncepciu a v dôsledku toho sa im narodilo tretie dieťa. Sedemnásť rokov nežijú s manželkou v spoločnej domácnosti. Potvrdil, že mal tri roky kamarátku, ale v súčasnosti už nežijú spolu, nakoľko manželka robila voči nej podrazy. Priateľka povedala, že nechce robiť ďalšie problémy v rodine. S manželkou bývajú v jednom dome, keď treba, pomáha celej rodine aj deťom a bude im pomáhať aj v budúcnosti. Potvrdil, že nehospodária spoločne, lebo ešte pred 10 rokmi začala brať odporkyňa pôžičky do 1.000.000,- Sk, ktoré nesplácala a vznikli tak veľké dlžoby, ktoré
musel uhradiť. Preto hospodári s peniazmi on. Poprel, že by manželku a deti fyzicky napádal, jedenkrát, keď ho vyprovokovala ju chytil za ruku. Taktiež poprel, že by fyzicky týral rodinu. O rozvod manželstva požiadal preto, že sa priateľka s ním rozišla pre zákulisné vzťahy, ktoré robila manželka voči nej.
Odporkyňa potvrdila, že manželstvo bolo do usporiadané do času, kým sa nezačalo zhoršovať. Podľa jej názoru to bolo preto, lebo manžel mal milenky. Potvrdila, že nežijú v spoločnej domácnosti 10 rokov, nestýkajú sa intímne, ani nehospodária spoločne, pretože výlučne hospodári s peniazmi navrhovateľ. Hospodári tak, že ona nikdy nemala peniaze. Všetky peniaze mal len on, vydeľoval im na stravu, za starej meny to bolo 3.000,- Sk na mesiac pre ňu a pre všetky deti. Potom, keď sa prešlo na euro, to bolo 150-200 € mesačne. Tieto peniaze im vlastne slúžili len na stravu, keď potrebovali kúpiť nejaké ošatenie, bol s tým problém a museli si zobrať pôžičky. S deťmi sa trápi výlučne ona sama, manžel ich príde na 5 minút pozrieť a odíde preč. Vôbec ho nezaujímajú. V súčasnosti podľa jej názoru má navrhovateľ milenku, stretávajú sa, pričom ani chvíľu netrávi so svojimi deťmi. Hovorí, že je slobodný človek a môže si robiť čo chce. Aj dôchodok, ktorý dostávala dcéra preberal on s tým, že jej bude šetriť peniaze, ale či ich šetril nevie, lebo tieto peniaze nevideli. Bol s milenkou na aute v Paríži na dovolenke, pričom deti ani jedenkrát na dovolenku nezobral. S rozvodom nesúhlasí preto, lebo dom je výlučne napísaný na navrhovateľa a domnieva sa, že keď sa rozvedú, skončia ako bezdomovci a nebudú mať ani z čoho žiť.
Zo správy Mestského úradu H. súd zistil, že obidvaja účastníci sú prihlásení na trvalý pobyt v H., I. XXXX/XX.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva. Ako zhodne potvrdili obidvaja účastníci konania, manželstvo si neplní ani jednu zo svojich funkcií viac ako 10 rokov, podľa navrhovateľa je to 17 rokov, podľa odporkyne 10 rokov čo spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú, ani nežijú v spoločnej domácnosti. Bývajú síce v jednom dome, s finančnými prostriedkami hospodári výlučne navrhovateľ, ktorý vyčleňuje odporkyni finančné prostriedky pre ňu a pre deti. Nezhody medzi účastníkmi nastali potom, ako sa narodil tretí syn, nakoľko navrhovateľ ďalšie dieťa nechcel, nadviazal známosť s inou ženou. Táto známosť podľa navrhovateľky naďalej trvá. O deti sa po celý čas starala prevažne odporkyňa, navrhovateľ sa venoval svoje priateľke a svojim záľubám. Takto mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov si minimálne 10 rokov neplní ani jednu zo spoločenských funkcií, je formálne a nie je predpoklad, že by do budúcnosti mohli účastníci spolužitie obnoviť. Preto súd napriek nesúhlasu odporkyne návrhu na rozvod vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol, nakoľko mal preukázané, že nie je predpoklady, že v budúcnosti mohli vytvoriť účastníci zdravé rodinné prostredie.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144, prvá veta O.s.p.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).