Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Er-588-2008.pdf
PDF · 109.8 KB
Case nature
Area
Subarea
24Er/588/2008
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislav Ágh, Jaskový rad č. 79, 831 01 Bratislava, vo veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, adresa pre doručovanie: Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, proti povinnému: H.. T.. N. N., Z.., W.. XX.XX.XXXX, F. - T.E., E. T. H.: Y. XX, XXX XX F., takto
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
Exekúciu z a s t a v u j e .
Povinnému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
62,54 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 07.03.2008, exekučného titulu
- blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1113185 zo dňa 21.02.2006 a žiadosti exekútora, súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 025784* dňa 30.04.2008. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 03.03.2006.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 02.03.2010 súdny exekútor postúpil súdu námietky povinného proti exekúcii. V podaných námietkach povinný namietal, že nemá žiadne oznámenie OR PZ v Bratislave a ani dôvod, resp. príčinu zaplatiť 16,60 eur (500,- Sk). Zároveň uviedol, že nemá ani žiadne vyrozumenie z Okresného súdu Žilina. Kvôli uvedeným dôvodom namietol aj samotnú existenciu trov exekúcie, pričom uviedol, že poberá starobný dôchodok vo výške 325,- eur. Súd v danom prípade námietky povinného posúdil podľa obsahu iba ako námietky proti exekúcii a nie proti trovám exekúcie, napriek tomu, že povinný označil svoje podanie aj ako „námietky proti trovám exekúcie“, a to vzhľadom na skutočnosť, že povinný namietal samotnú existenciu trov exekúcie, pričom trovy exekúcie sú integrálnou súčasťou exekučného konania a nemožno ich oddeliť od vymáhania pohľadávky oprávneného.
Oprávnený sa k námietkam povinného vyjadril v podaní zo dňa 15.02.2010, pričom uviedol, že rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, povinný neuviedol v námietkach žiadne skutočnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu. Oprávnený nemá zo zákona žiadnu povinnosť vyzývať povinného na úhradu platby, ktorú sa zaviazal uhradiť do 15.dní odo dňa prevzatia bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.
Podľa § 50 ods. 1 veta prvá až tretia zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „EP“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Podľa § 50 ods. 2 EP - o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd (§ 45).
Súd k námietkam povinného proti exekúcii uvádza nasledovné:
Podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť.
Podľa § 84 ods. 3 zákona o priestupkoch, proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania.
Podľa § 85 ods. 3 zákona o priestupkoch, ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí.
Blokové konanie je tzv. zjednodušeným a zrýchleným konaním o priestupku, kedy oprávnený orgán, v tomto prípade - polícia, dospeje k záveru, že skutok bol spoľahlivo zistený, pričom obvinený z priestupku vyjadril ochotu pokutu zaplatiť, a teda je si vedomý spáchania priestupku.
Aj na podklade vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že proti uloženiu pokuty v blokovom konaní sa nemožno odvolať a podľa novely zákona o priestupkoch zákonom č. 8/2009 Z.z. nemožno takéto konanie ani obnoviť a nemôže byť ani predmetom skúmania v mimo odvolacom konaní. Predmetné je potrebné si v praxi vykladať tak, že po potvrdení súhlasu s uložením pokuty v blokovom konaní vlastnoručným podpisom páchateľa na bloku (povinného), ktorý týmto podpisom potvrdil aj samotné spáchanie priestupku, sa blok na pokutu nezaplatenú na mieste stal právoplatným a nie je ho už možné napadnúť riadnymi opravnými prostriedkami a ani niektorými mimoriadnymi opravnými prostriedkami. V prípade, ak povinný nesúhlasil s blokovým konaním, mal možnosť vyjadriť svoj nesúhlas, pričom následne by sa vec na ukončila správou o výsledku objasňovania priestupku a potom by bola prejedná v rámci priestupkového konania, a to buď vydaním rozkazu o uložení sankcie za priestupok, alebo po vykonanom dokazovaní a správnom konaní vydaním rozhodnutia.
V poučení nachádzajúcom sa na bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorého jeden výtlačok si prevzal povinný bolo uvedené, že predmetné rozhodnutie je právoplatné podpisom páchateľa priestupku a podľa § 84 zákona o priestupkoch sa nemožno proti nemu odvolať. Ak nezaplatíte pokutu poštovou poukážkou alebo orgánu, ktorý ju uložil v určenej lehote 15 dní, rozhodnutie sa stáva vykonateľným a bude postúpené na právne vymáhanie...
Predmetom námietok v zmysle § 50 EP môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu (exekučným titulom). Exekučný súd v danom prípade nie je oprávnený skúmať podmienky, za ktorých bol vydaný exekučný titul - blok na pokutu. Preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov neprináleží exekučnému súdu, ale takéto rozhodnutia môžu byť v zmysle § 244 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
znení neskorších predpisov preskúmavané v rámci správneho súdnictva. Exekučný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v exekučnom konaní nie je priestor na to, aby v ňom boli prejednávané argumenty, ktoré prináležia posudzovať a hodnotiť správnym súdom. Súd rovnako poukazuje aj na skutočnosť, že ak povinný svojím podpisom potvrdil spáchanie priestupku na bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, oprávnený nemá povinnosť vyzývať povinného na úhradu predmetnej pohľadávky, ale môže priamo iniciovať exekučné konanie.
V danom prípade súd konštatuje, že exekučné konanie začalo na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, pričom námietkové tvrdenia povinného v námietkach vyhodnotil ako neopodstatnené z hľadiska dôvodnosti námietok proti exekúcii podľa § 50 EP a preto námietky proti exekúcii zamietol ako nedôvodné.
Súd pri lustrovaní v predmetnom exekučnom spise však zistil, že v danej exekúcii sú v súčasnosti splnené podmienky na zastavanie vedenej exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“).
Písomným podaním doručeným súdu dňa 02.11.2012 sa súdny exekútor vyjadril, že v prípade zastavenia exekúcie si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 108,72 eur.
Podľa ust. § 88 ods.1 zák. č. 372/1990 Zb. zákona o priestupkoch, účinného v čase začatia konania o priestupku (t. j. v čase vydania rozhodnutia o priestupku), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Súd pri posúdení výkonu predmetného rozhodnutia aplikoval citované ustanovenie zákona č. 372/1990 Zb. o výkone rozhodnutia, a teda postupoval podľa doterajších právnych predpisov. V súčasnosti platná právna úprava ust. § 88 zákona č. 372/1990 Zb., účinná od 01.09.2008 (ktorá už neustanovuje plynutie trojročnej prekluzívnej lehoty) sa podľa názoru súdu vzťahuje len na konania začaté po nadobudnutí účinnosti zákona č. 298/2008 Z. z. (novela zákona č. 372/1990 Zb.), t. j. po 01.09.2008, nakoľko neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, upravujúce jej účinnosť vo vzťahu k už začatým konaniam. Vzhľadom na uvedené, právna úprava, účinná od 01.09.2008 podľa názoru súdu nepôsobí retroaktívne, preto z hľadiska výkonu rozhodnutia je v tomto prípade potrebné postupovať podľa doterajšieho právneho režimu. S vyššie uvedeným názorom sa stotožnil aj Krajský súd v Žiline v konaniach
č. 9CoE 84/2009, 5CoE 5/2010, 9CoE 10/2010 a iné.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (EP) - exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 EP - exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu .
Súd zistil, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul nie je v súčasnosti spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie, a to v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty stanovenej zákonom o priestupkoch. Dňom 03.03.2009 uplynula totiž lehota troch rokov, počas ktorej bolo možné najneskôr takéto rozhodnutie vykonať. To znamená, že po uplynutí tejto lehoty exekučný titul vydaný v priestupkovom konaní stráca vykonateľnosť, teda takú vlastnosť, ktorá je základným predpokladom vykonania exekúcie /§ 41 EP/, a teda takéto rozhodnutie už nemôže byť náležitým podkladom pre vykonanie exekúcie alebo pre ďalšie pokračovanie exekúcie.
Súd prihliada k tejto lehote ex offo (z vlastnej iniciatívy, z úradnej povinnosti) v každom štádiu konania. Vzhľadom k uvedenému súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty
Podľa 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom k náhrade týchto trov zaviazal povinného, a to v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 EP, nakoľko zo strany oprávneného bol návrh na vykonanie exekúcie podaný takmer rok pred uplynutím prekluzívnej lehoty, z čoho súd dospel k záveru, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, preto nie je dôvod, aby znášal trovy exekúcie oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej v čase začatia exekučného konania (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 eur).
Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Na podklade vyúčtovania trov exekútora doručeného súdu dňa 02.11.2012 priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), spolu vo výške 62,54 eur, ktorá pozostáva z:
1/ odmeny exekútora vo výške 36,52 eur, z toho:
a/ 13,28 eur za úkony v trvaní celkovo 1 hod. 15 min. (§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 eur za každú aj začatú hodinu):
• prevzatie a príprava vrátane konzultácie 20 min.
• Vypracovanie upovedomenia 20 min.
• Vyhotovenie príkazu na začatie exekúcie - dôchodok 20 min.
• Vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie 15 min.
b/ 23,24 eur za 7 paušálne odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti):
• Získanie poverenia
• Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
• Zisťovanie majetku povinného
• Zisťovanie platiteľa mzdy povinného -2x
• Zisťovanie bydliska povinného 2x
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 15,60 eur (§ 22 vyhlášky):
• Poštovné 15,60 eur
Súdny exekútor je platcom DPH, preto mu súd priznal DPH vo výške 20% zo sumy 52,12 eur (nakoľko z poštovného a kolkov si DPH neuplatnil), pričom priznané DPH predstavuje sumu vo výške 10,42 eur.
Sumár: 36,52 + 15,60 + 10,42(20% DPH) = 62,54 eur
Pri výpočte časovej odmeny súd priradil k jednotlivým úkonom primeranú časovú dĺžku, obvyklú s ohľadom na zložitosť úkonu, právnu náročnosť a jej rutinnosť. Takto špecifikovaná dĺžka je spravodlivá a zodpovedá reálne času potrebnému na ich vypracovanie, a preto pokiaľ si exekútor pri týchto úkonoch uplatnil minutáž nad rozsah vyššie uvedenej, súd túto presahujúcu minutáž pre účely výpočtu „časovej“ odmeny nezohľadnil.
Súd posúdil duplicitu vyúčtovania úkonu (podľa časovej špecifikácie) označeného ako zisťovanie majetku povinného - 60 min a súčasne uplatňovaná paušálna sadzba (podľa § 15 vyhlášky ) za tieto úkony - zisťovanie majetku povinného. V odmeňovanom úkone zisťovanie majetku, povinného sú obsiahnuté všetky kroky a činnosti, ktoré exekútor vykonal, teda aj vyhotovenie takejto žiadosti.
Ďalej súd neuznal položku označenú - špecifikácia, vyúčtovanie s poukazom na to, že odmena sa má vzťahovať len na také úkony, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky v rámci exekúcie. Všetky vyššie označené úkony sú úkonmi administratívneho charakteru vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou v zmysle § 25 vyhlášky.
Súd v rámci paušálne odmeňovaných úkonov nepriznal odmenu za vypracovanie dožiadania - Sociálna poisťovňa, oprávnený, Okresný súd, nakoľko žiadny z predmetných úkonov nemožno podradiť pod paušálne odmeňované úkony podľa § 15 ods. 1 vyhlášky. Súd nepriznal ani odmenu za úkon
- vypracovanie dožiadania - RO SR, nakoľko vykonanie tohto úkonu nevyplýva z predloženého exekútorského spisu EX 24977/2008.
V časti hotových výdavkov uplatňovaných ako archivácia spisu - 14,11 eur, súd tieto náhrady nepriznal, pretože ich exekútor nijako nepreukázal t.j. nebolo možné preskúmať ich existenciu ani výšku. Pokiaľ ide archiváciu spisu súd konštatuje, že v súvislosti s posudzovaním odmeny sa nejedná o úkon smerujúci k vymoženiu pohľadávky oprávneného, ale jedná sa iba o práce administratívneho charakteru v súvislosti s exekučnou činnosťou podľa § 25 vyhlášky. V časti hotových výdavkov súd zároveň nepriznal náklady na telefonické rozhovory + využívanie internetu - 3,95 eur, pretože ich exekútor nijako nepreukázal t.j. nebolo možné preskúmať ich existenciu ani výšku.
Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V prípade, že k náhrade trov exekúcie súd zaviaže oprávneného, súd je povinný skúmať všetky úkony exekučnej činnosti, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného, resp. priamo na tieto úkony nadväzujú a sú vyžadované právnou úpravou. Len za takéto úkony, pri rešpektovaní podmienky ich účelnosti je možné priznať súdnemu exekútorovi odmenu.
V časti hotové výdavky súd nepriznal uplatňovanú položku - náhrady z administratívny materiál - 3,95 eur. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky - súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Z uvedeného demonštratívneho výpočtu hotových výdavkov má súd za to, že nárok na náhradu prináleží iba v prípade tých výdavkov, u ktorých je jednoznačný priamy súvis jednotlivou exekučnou vecou, pričom ďalšie jednotiace kritérium týchto výdavkov je to, že vznikajú až v dôsledku individuálnej procesnej situácie v tej-ktorej veci.
Niet sporu o tom, že exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria náklady na mzdy zamestnancov a koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou budovy, náklady na údržbu budovy (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda bez priameho súvisu s potrebami a situáciou v tej-ktorej individuálnej exekučnej veci. Preto v zmysle vyššie uvedeného súd konštatuje, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží. Na základe systematického výkladu ustanovenia § 22 a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že tieto náklady si exekútor má uhrádzať z odmeny za svoju činnosť (podľa druhého, tretieho a štvrtého oddielu vyhlášky).
Čo sa týka ostaných trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku ako aj vyhláškou č. 288/1995 Z.z.
Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
K otázke účastníctva v konaní na strane oprávneného súd uvádza nasledovné:
Z vlastnej činnosti je súdu známe, že rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, pod č.p.: SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 bolo okrem iného zrušené Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave ako rozpočtová organizácia, v dôsledku čoho práva a povinnosti tejto zrušenej rozpočtovej organizácie pri správe majetku štátu prešli na jej zriaďovateľa, a to Ministerstvo vnútra SR. V zmysle platnej právnej úpravy - zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 278/1993 Z.z.“) ako aj ustálenej judikatúry, napr. judikát pod č. R 87/2004 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.02.2003, sp.zn. 2Cdo 94/2002) správu pohľadávky štátu vykonáva správca v mene štátu, avšak správca k pohľadávke štátu nemá žiadne oprávnenie a je len orgánom štátu, ktorý môže pri správe pohľadávky konať. Pohľadávkou štátu ako súčasti majetku štátu v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. sa rozumie taká pohľadávka, z ktorej je štát oprávnený priamo, sú to najmä pohľadávky štátu na daniach, poplatkoch, pokutách a pod.
Pokiaľ teda v dôsledku zrušenia Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave došlo k zmene správcovstva pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní, t.j. pokuty ako pohľadávky štátu, z ktorej je štát oprávnený priamo, tak tým nedošlo k prechodu tejto pohľadávky na iný subjekt, pretože vlastníkom tejto pohľadávky bol a stále zostáva štát Slovenská republika.
V zmysle dikcie ustanovenia § 37 ods. 3 EP rozhodnou skutočnosťou pre otázku zmeny účastníka konania je prevod alebo prechod práv z exekučného titulu, z čoho vyplýva, že zmena správcovstva pohľadávky, t.j. zmena subjektu (štátneho orgánu), ktorý vykonáva správu pohľadávky štátu nie je pre otázku účastníctva v konaní významná. Preto súd o zmene účastníka nerozhodoval, nakoľko účastníkom konania na strane oprávneného bola a zostáva stále Slovenská republika, pričom došlo iba k zmene konajúceho štátneho orgánu za štát v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.