Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21P-97-2024.pdf
PDF · 98.96 KB
Case nature
Subarea
21P/97/2024
Uznesenie
Okresný súd Žilina vo veci starostlivosti o maloleté deti:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, B. B., nar. XX.XX.XXXX,
obe maloleté deti bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, deti rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, zastúpená JUDr. Marekom Belkom, LL.M, advokátom so sídlom F. Kráľa 1504, Čadca, a otec E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Kálov 1, Žilina, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
I. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, sumou 100,- EUR mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej B. B., nar. XX.XX.XXXX, sumou 100,- EUR mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
III. Vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Neodkladné opatrenie platí v rozsahu určenia vyživovacej povinnosti do rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Matka maloletých sa návrhom zo dňa 03.09.2024, doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.09.2024, domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd, do rozhodnutia vo veci samej, uložil otcovi povinnosť platiť výživné:
- maloletej B. vo výške 250,- EUR mesačne, počnúc dňom 01.09.2024, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, na účet matky, resp. k jej rukám,
- maloletému E. vo výške 350,- EUR mesačne, počnúc dňom 01.09.2024, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, na účet matky, resp. k jej rukám.
Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podala matka návrh vo veci samej týkajúci sa úpravy práv a povinností k maloletým deťom a výživného na maloleté deti.
2. Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila § 366 CMP, nakoľko podľa jej názoru je do času právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania. Matka vo svojom návrhu uviedla, že maloletá B. nedostala výživné od svojho otca od narodenia a na maloletého A. neplatí otec výživné viac ako rok. Otec konzumuje alkohol, a voči matke sa správa sa agresívne. Otec si neplní vyživovaciu povinnosť tak, ako je uvedené v zákone a výživné, ktoré matka žiada určiť na obe maloleté deti reflektuje nielen na príjem otca, ale aj na návrh Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý zjednocuje postup pri určení výživného. Zároveň v matka časti týkajúcej sa odôvodnenia návrhu vo veci samej v otázke výživného uviedla, že od 08. mesiaca tohto roku je jej príjem vo výške 460,– EUR. Táto suma pozostáva z rodičovského príspevku spolu s prídavkami, ktoré matka poberá. S otcom maloletých detí sa rozišla v auguste tohto roku. Počas tohto mesiaca videl otec svoje deti jedenkrát a to tak, že maloletého syna zobral na Bartolomejský jarmok (približne na 4 hodiny). Otec je živnostníkom, ktorý sa zameriava a pracuje v oblasti stavebných prác, kde je jeho príjem približne 2 000 – 2 500, - EUR. Otec nikdy na výživné na deti neprispieval a na maloleté deti platiť odmieta. Keď ho matka požiadala, aby začal určitým spôsobom prispievať na maloleté deti, otec reagoval spôsobom, že on sám platil byt, v ktorom spoločne bývali a že má na 1 rok voči maloletým výživné predplatené. Matka svoje mesačné náklady vyčíslila: paušál – telefón 60,- EUR; rod. dom – elektrina 50,- EUR; strava 150,- EUR; majetkové náklady na maloletého syna A. (práve nastúpil do škôlky): škôlka 20,- EUR; záujmové aktivity (škôlka) 5, - EUR (50, - ročne) ; oblečenie, hygiena 50,- EUR; doprava (autobus), lekár, nákupy 20,- EUR; majetkové náklady na maloletú dcéru B.: plienky, hygiena, lieky, oblečenie 100,- EUR; strava (mlieko) 100,- EUR. Matka k návrhu pripojila aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca, zo dňa 05.04.2024, v zmysle ktorého matka nemá nárok na materské v období od 19.03.2024 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie s odôvodnením, že matka nie je v zmysle citovaných zákonných ustanovení nemocensky poistená ani ako zamestnanec, ani ako povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ani ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, ani jej ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky neplynula ochranná lehota.
3. Otec sa k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril podaním zo dňa 26.09.2024, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2024, v zmysle ktorého navrhoval návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, nakoľko tento považuje za bezpredmetný a najmä podaný predčasne. Otec vo svojom vyjadrení uviedol, že ,,Po dobu, pokiaľ spolu rodičia maloletých detí žili s maloletými deťmi v spoločnej domácnosti, otec sa o maloleté deti riadne staral, kúpal ich, hral sa s nimi, kupoval drogériu, potraviny, platil nájom bytu, teda všetky náklady na výchovu a výživu maloletých detí, ako aj bývanie a zabezpečovanie potrebných životných nákladov všetkých členov domácnosti hradil otec, nakoľko matka príjem nemala žiaden, o čom doložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 5.4.2024, a až do augusta 2024 má matka príjem vo výške 460,- EUR, titulom rodičovského príspevku spolu s prídavkami, ktoré matka poberá. V mesiaci 8/2024 otec riadne zabezpečoval a hradil životné náklady všetkých členov domácnosti počas trvania ich spoločnej domácnosti, zaplatil aj nájom bytu, v ktorom spoločne bývali. Pokiaľ by boli tvrdenia matky pravdou, a otec by nehradil všetky náklady na ich životné potreby, bola by matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia čo do výživného už počas trvania ich spoločnej domácnosti. Otec poukázal na účet matky dňa 22.9.2024 sumu 100 eur ako výživné na mal. syna A. a sumu 100 eur ako výživné na mal dcéru B., teda spolu 200 eur výživné na maloleté deti. Otec je živnostníkom, za rok 2023 podal správcovi dane - Daňový úrad Žilina daňové priznanie, kde mal vykázaný príjem za rok 2023 vo výške 35.602,50 eur, náklady vo výške 24.555,30 eur, základ dane: 6.124,38 eur, daň z príjmu za rok 2023 predstavovala sumu 918,66 eur, skutočnosti ktoré vie riadne preukázať. Nie sú teda pravdivé tvrdenia matky v Návrhu uvedené v bode III., že otec nikdy na výživné deti neprispieval resp. že by odmietal platiť na maloleté deti - tieto skutočnosti matka nekonkretizovala a pokiaľ ako dôkaz označila emailovú komunikáciu, túto súdu doposiaľ nepredložila, teda svoje tvrdenia nepreukázala. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za predčasný aj z toho dôvodu, že matka podala návrh len pár dní po tom, ako sa odsťahoval z ich spoločnej domácnosti ku jej rodičom a z jej návrhu ani nevyplýva dôvodná obava, že by si otec dobrovoľne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, zo strany matky nebolo preukázané, že by maloletým bola konaním otca spôsobená ujma, či ohrozenie na živote a zdraví. Matka vyčíslila náklady na: mobilný telefón — paušál — vo výške 60 eur, čo považujeme za neprimerane vysoký výdavok vzhľadom na jej príjem a vzhľadom na skutočnosť, že nepracuje z titulu materskej dovolenky, ani za dôvodný, elektrinu v rod. dome - nie je zrejmé, v akom rodinnom dome platí elektrinu a či tento výdavok je reálny, keďže jeho úhradu ani žiadnym spôsobom nepreukázala. Čo sa týka nákladov na maloletého syna A., nie je zrejmá položka dopravy 20 eur, keďže materská škôlka, ktorú maloletý navštevuje, sa nachádza hneď vedľa rodinného domu rodičov matky, v
ktorom aktuálne matka býva. Čo sa týka nákladov na maloletého syna A., tieto matka vyčíslila v sume 95 eur mesačne a na maloletú B. vo výške 200 eur mesačne. V rámci neodkladného patrenia však matka požaduje výživné na maloletého syna A. 350 eur a na maloletú B. 250 eur mesačne, avšak navrhovanú výšku výživného na maloleté deti určila matka niekoľkonásobne vyššie, ako ňou vyčíslené náklady na maloleté deti, avšak neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, čo v danom prípade navrhované výživné 350 eur na mal. A. 250 eur na mal. B. nemožno považovať za nevyhnutnú mieru, naviac takúto výšku výživného neodôvodňujú ani príjmové a majetkové pomery otca.
4. V správe zo šetrenia pomerov zo dňa 17.09.2024 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca uviedol: ,,Matka spolu s deťmi žije u svojej matky, na adrese D. XXX. Žijú v staršom rodinnom dome, skromne zariadenom. Matka s deťmi spáva v spálni a stará matka v obývačke. Matka uviedla, že už dlhodobo má s otcom detí konflikty a už viackrát sa rozišli a zase sa vrátili k sebe. Otec detí opustil matku a deti a v súčasnej dobe žije s jej sesternicou. Doteraz matke neprispel na výživné pre deti. Deti mal iba raz a to na Bartolomejský jarmok, na pár hodín. Naposledy bol s deťmi 8.9.2024, kedy však prišiel pre deti a mal požitý alkohol. Matka následne čakala až vytriezvie a šla spolu s deťmi k jeho rodičom na návštevu. O deti sa otec začal zaujímať, až keď dostal návrh zo súdu. Matka poberá rodičovský príspevok a prídavky. Obe deti sú zdravé a nemajú zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť. Maloletý A. navštevuje materskú školu, kde úhradu platí výlučne matka. Maloletá B. pije umelú výživu a nosí plienky. Pohovor s deťmi sme vzhľadom k veku detí nevykonali. Keďže otec dobrovoľne neprispieva na výživné pre deti, ale vo svojom vyjadrení, ktoré je uvedené v správe ÚPSVR Žilina uvádza, že je ochotný prispievať matke po 200 Eur mesačne, navrhujeme, aby bol otec zaviazaný takého výživné matke platiť.
5. V správe zo šetrenia pomerov zo dňa 13.09.2024 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, uviedol: ,,Rodičia maloletých detí nie sú manželia, avšak žili v spoločnej domácnosti v prenajatom byte v Čadci, odkiaľ asi pred mesiacom odišiel otec detí a v súčasnej dobe býva u svojich rodičov G. F.. H. o väčší dom s upraveným okolím, kde býva ešte jeho stará matka, rodičia a dvaja súrodenci (20-ročná sestra a 14-ročný brat). Vzájomné vzťahy v rodine sú podľa jeho vyjadrenia dobré. Na prízemí je obývacia izba spojená s kuchyňou a jedálňou a príslušenstvom, pričom tu ešte má spálňu stará matka p. B.. Na poschodí sú tri spálne, jedna pre rodičov, druhú majú spoločnú sestra s bratom (sestra sa vraj často zdržiava aj u svojho priateľa) a tretiu má k dispozícií p. B. (správne má byť p. B.). Otec detí pracuje SZČO v oblasti stavebníctva podobne ako jeho otec. Pokiaľ ide o spolužitie s matkou maloletých detí, p. B. uviedol, že im to už nefungovalo a tak sa rozišli. Deti navštevuje tak, ako sa mu dá a naposledy s nimi bol minulý týždeň u jeho rodičov, pričom tam bola aj matka detí. Poprel, že by býval ešte v Čadci, vraj tam len dáva do poriadku byt, ktorý mali prenajatý a nájomná zmluva im končí 30.09.2024, preto sa tam zdržiava. Taktiež poprel, že by vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje. Pokiaľ ide o výživné, otec detí uviedol, že asi 2-3 týždne dozadu navrhoval matke, že jej bude na deti dávať 200 Eur, teda po 100 Eur na každé dieťa, s čím však ona nesúhlasila. Návrh matky vraj zatiaľ nemá, preto bol s ním oboznámený, avšak navrhovaná výška matkou sa mu zdá vysoká. Následne s prihliadnutím na potreby detí dodal, že on je ochotný prispievať na každé dieťa sumou maximálne po 200 Eur, teda spolu 400 Eur a s deťmi sa stretávať na základe dohody s matkou detí.
6. Z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca (agenda prvého kontaktu pre HN, NV a ŠSD) zo dňa 10.09.2024 vyplýva, že za obdobie posledných 12 mesiacov matka poberá na obe maloleté deti prídavok na dieťa vo výške 60,- EUR (spolu vo výške 120,- EUR mesačne), za obdobie posledných 12 mesiacov bola poberateľkou rodičovského príspevku na maloletého A.: v období od 01.01.2023 do 31.07.2023 vo výške 301,- EUR a v období od 01.08.2023 do 18.02.2024 vo výške 345,- EUR (nárok na výplatu ukončený z dôvodu dosiahnutia 3. roku veku dieťaťa), na maloletú B. poberá matka od 01.04.2024 do súčasnosti rodičovský príspevok vo výške 345,20 EUR. Z vyjadrenia taktiež vyplýva, že matka nebola v posledných 12 mesiacoch poberateľkou dávky v hmotnej núdzi.
7. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že matka v období od 01.09.2023 do 06.09.2024 nepoberala nemocenské dávky .
8. Lustráciou v Živnostenskom registri mal súd preukázané, že otec vykonáva podnikateľskú činnosť pod obchodným menom: E. B., s dňom vzniku oprávnenia na podnikanie od 01.12.2018.
9. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni mal súd preukázané, že priemerný vymeriavací základ otca ako samostatne zárobkovo činnej osoby bol v období od 09/2023 do 07/2024, vo výške 860,- EUR, a v období od 01.09.2023 do 06.09.2024 nebol poberateľom nemocenských dávok.
10. Z daňového priznania otca za rok 2023 mal súd preukázané, že otec si za rok 2023 uplatnil daňový bonus na maloletého A. a mal príjem z podnikania vo výške 35.602,50 EUR, výdavky vyčíslené v sume 24.555,50 EUR, z čoho činí základ dane (zisk) 11.047,20 EUR.
11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
Podľa § 28 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“), (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 62 ZR, (1) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ZR, (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí
javiť ako naliehavá. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa.
13. V danej veci mal súd za to, že nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletých detí je dôvodné. Z vyjadrenia oboch rodičov ako aj zo správ zo šetrenia pomerov mal súd osvedčené, že rodičia nie sú manželia, avšak žili v spoločnej domácnosti v prenajatom byte. V súčasnej dobe otec aj matka maloletých detí bývajú každý u svojich rodičov. Maloleté deti sú t. č. vo faktickej osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje starostlivosť o obe maloleté deti v celom rozsahu, a svoje náklady ako aj náklady na starostlivosť o maloleté deti uhrádza z rodičovského príspevku a z prídavku na obe maloleté deti. Mesačný príjem matky tak momentálne predstavuje suma 465,20 EUR. Otec maloletých detí sa podľa jeho vlastného vyjadrenia urobeného počas šetrenia pomerov pred pracovníčkou úradu s maloletými deťmi stretáva tak, ako sa mu dá. Čo sa týka dobrovoľného plnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom otec vo svojom vyjadrení argumentoval doposiaľ výlučnou úhradou nákladov na spoločné bývanie ako aj úhradou nákladov na zabezpečenie životných nákladov všetkých členov domácnosti (s poukazom na skutočnosť, že matka do dňa priznania rodičovského príspevku materské nepoberala a teda nemala nijaký príjem). Rovnako tak otec poukázal na skutočnosť, že dňa 22.09.2024 poukázal na účet matky 100,- EUR na každé dieťa. Súd uvádza, že z vyjadrenia otca je zjavné, že tento si je vedomý skutočnosti, že ako rodič je povinný prispievať na výživu maloletých detí podľa svojich možností schopností. Uvedené vyplýva z vyjadrenia otca urobeného pred kolíznou opatrovníčkou, kedy sám otec prejavil ochotu plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, avšak až do 22.09.2024 (zjavne aj pod vplyvom už doručeného návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia) otec nepreukázal súdu dobrovoľné plnenie si vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Ako argument neobstoja ani otcom predložené príjmové pokladničné doklady zo dňa 05.08.2024 a zo dňa 29.08.2024, nakoľko úhradou nájomného zabezpečoval nielen bytové potreby svojich maloletých detí, ale aj svoje bytové potreby, nakoľko v tom čase žil aj spolu s maloletými deťmi v spoločnej domácnosti. Zároveň zo zhodného vyjadrenia oboch rodičov mal súd osvedčené, že maloleté deti nezdieľajú s otcom spoločnú domácnosť od augusta 2024 a matka býva aj s maloletými deťmi u svojej matky v staršom rodinnom dome, čiže úhrada nájomného za mesiac august ako určitá forma plnenia si vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom je otázna. Hoci otec vo svojom vyjadrení poukázal aj na dobrovoľnú úhradu výživného z jeho strany, táto (ako už súd uviedol) bola ,,dobrovoľne“ vykonaná až po podaní návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a po prevzatí právneho zastúpenia otca v uvedenom konaní. Súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že v zmysle (aj otcom) predloženého daňového priznania za rok 2023 vznikol otcovi nárok na daňový bonus na maloletého A. v celkovej výške 1.680,- EUR. V nadväznosti na uvedené, z dôvodu zabezpečenia kontinuity dobrovoľného plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany otca, súd považoval za potrebné, do rozhodnutia vo veci samej, túto upraviť neodkladným opatrením v nevyhnutnej miere.
14. Nakoľko zmyslom ustanovenia § 366 CMP nie je ustáliť výšku výživného, tak aby reálne zodpovedala dlhodobým schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinnej osoby a zároveň odôvodneným potrebám oprávnenej osoby (v tomto prípade maloletých detí), tak ako je to pri výživnom priznanom v riadnom konaní spojenom s dokazovaním, ale len v prípade nevyhnutnosti zaviazať povinnú osobu aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov, súd zaviazal otca povinnosťou platiť výživné na každé maloleté dieťa v sume 100,- EUR mesačne. Rozsah vyživovacej povinnosti, ktorú je možné nariadiť neodkladným opatrením je podstatne užší ako rozsah vyživovacej povinnosti, ku ktorej môže súd povinného zaviazať v riadnom súdnom konaní. Súd mal zároveň na základe vykonanej lustrácie v Sociálnej poisťovni ako aj s poukazom na daňové priznanie otca za rok 2023 osvedčené, že suma nariadená týmto neodkladným opatrením je primeraná na pokrytie nevyhnutných výdavkov na výživu maloletých detí a pre otca nie je likvidačná.
15. Súd dáva do pozornosti, že sa jedná len o dočasnú úpravu v otázke výšky výživného, ktoré môže byť následne, v rámci konania vo veci samej (po riadne vykonanom dokazovaní, po úplnom zdokladovaní príjmov a výdavkov oboch rodičov, ako aj po zdokladovaní oprávnených potrieb maloletých detí) upravené inak.
16. Súd ďalej koná vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, uvedenie spisovej značky tohto konania, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.