Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-2115-1998.pdf
PDF · 73.58 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/2115/1998
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, proti povinnej R. I., V.. X. X. XXXX, P. T. XXX/X, K. R., pre vymoženie pohľadávky 179,21 eura, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, so sídlom Exekútorského úradu Mičinská cesta 35, Banská Bystrica, pod sp. zn. Ex 1741/1998, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e .
Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Kohútovi trovy exekúcie vo výške 46,17 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred pôvodným súdnym exekútorom Dr. Petrom Babothy sa dňa 13. 11. 1998 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 1741/1998 na vymoženie pohľadávky vo výške 5.398,90 Sk s prísl, priznanej vykonateľným výkazom dlžných telekomunikačných poplatkov, č. ZA -1232/1998, zo dňa 15. 5. 1996. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 * 003504 zo dňa 10. 12. 1998, ktoré udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 5.398,90 Sk.
Dňa 12. 9. 2013 súdny exekútor JUDr. Peter Kohút postúpil na tunajší súd návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, podaný z dôvodu nemajetnosti povinného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Dôvodom podaného návrhu na zastavenie exekúcie je nemajetnosť povinného. V dôsledku tejto skutočnosti bolo v záujme oprávneného podať návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko ďalším pokračovaním exekúcie by vznikali náklady, ktoré by pre nemajetnosť povinného znášal oprávnený. Preto, ak oprávnený navrhol, aby bola exekúcia zastavená pre nemajetnosť povinného, súd rozhodol v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 82,03 eura, predložil špecifikáciu trov a exekútorský spis Ex 1741/1998.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
V súlade s citovaným ustanovením súd uložil oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 13. 11. 1998, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 04. 2008.
Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu za 30 minút, t. j. za 1 začatú hodinu účelne vynaloženú na exekúciu vo výške 200,- Sk. Pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Na základe uvedeného súdnemu exekútorovi patrí odmena za prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie - 15 minút a za vyhotovenie správy o stave exekúcie - 15 min. Súd sa nestotožnil s časovým trvaním úkonov uplatnených exekútorom, preto ich priznal vo vyššie uvedenom rozsahu. Súdnemu exekútorovi nepatrí hodinová odmena za postúpenie spisu na súd v rozsahu 60 minút, za prácu s spisom po ukončení konania rovnako v rozsahu 60 minút, ako aj za vyúčtovanie trov exekúcie, nakoľko nejde o úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky, ale o administratívne úkony a tie sú odmeňované podľa § 25 vyhlášky.
Ďalej súd podľa § 15 vyhlášky, priznal exekútorovi paušálnu sumu odmeny vo výške po 100,- Sk za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za zisťovanie platiteľa mzdy povinného 4x a za zisťovanie majetku povinného 2x, t. j. spolu vo výške 700,- Sk. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu náhradu za doručenie exekučného príkazu a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko z doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise vyplýva, že tieto boli doručované prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Ak súdny exekútor na doručovanie využije služby iného subjektu (pošta), potom mu patrí len náhrada hotového výdavku - poštovného, a nie paušálna náhrada podľa § 15 vyhlášky. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti.
Súdny exekútor si uplatnil navýšenie sumy trov exekúcie o čiastku 20 % dane z pridanej hodnoty (DPH). Súd preto zvýšil priznanú odmenu 900,- Sk o 20% DPH, t. j. o 180,- Sk. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu celkom vo výške 1.080,-Sk, čo je odmena vo výške 35,85 eura.
V súlade s ustanovením § 22 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi popri odmene za exekučnú činnosť priznaná aj náhrada hotových výdavkov, a to poštovné vo výške 8,60 eura, čo je spolu s DPH 10,32 eura.
Súd exekútorovi nepriznal náhradu za materiálové náklady vo výške 3,32 eura, nakoľko ich nemal preukázané ani predložením exekútorského spisu, ktorý obsahuje 21 strán, z toho písomnosti exekútora predstavujú asi 11 strán. Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 46,17 eura. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Kohútovi oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.