Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_KK-3Er-638-2008.pdf
PDF · 72.75 KB
Case nature
Subarea
KK-3Er/638/2008
Uznesenie
Okresný súd Poprad exekučnej veci oprávneného v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XXXX, XXX XX D. –A. a oprávneného v 2. rade: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X/XXXX, XXX XX E., proti povinnej: G. B., nar. XX.XX.XXXX, H. I. XX/XXX, XXX XX J., na vymoženie dlžného výživného vo výške 796,65 a bežného výživného vo výške 66,32 € mesačne od 15.09.2008 do budúcna s príslušenstvom
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči povinnej.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 22.08.2008, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 08.09.2008 sa začalo vo veci exekučné konanie. Na vykonanie exekúcie bol tunajším súdom poverený súdny exekútor Mgr. Ľuboš Sidorják, so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo tunajším súdom vydané dňa 27.10.2008. Exekučným titulom v danej exekučnej veci je rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn.: 1C/97/05 -32 zo dňa 21.11.2005, právoplatný dňa 06.12.2005, ktorým bola povinná zaviazaná prispievať na výživu dvoch maloletých povinných sumou vo výške 66,39 € ( 2.000,- Sk ) od 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletých od právoplatnosti rozsudku.
2. V čase začatia exekučného konania 08.09.2008, teda v čase doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, bola povinná v omeškaní s plnením výživného za 12 mesiacov, teda suma dlžného výživného v čase začatia exekučného konania prestavovala sumu 796,65 € ( 12 x 2.000,- Sk ), exekučné konanie teda začalo oprávnene.
3. Dňa 05.12.2008 doručil súdny exekútor súdu námietky povinnej proti exekúcii a námietky proti predbežným trovám exekúcie, v ktorých povinná namietla, že celé dlžné výživné uhradila ešte pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré jej bolo súdnym exekútorom doručené dňa 24.11.2008. Povinná namietala, výšku predbežných trov exekúcie a uviedla, že bežné výživné ďalej uhrádza. Uznesením exekučného súdu zo dňa 16.06.2009, právoplatným dňa 09.07.2009, súd sčasti vyhovel námietkam povinnej voči predbežným trovám exekúcie v sume 121,82 € a zároveň zastavil exekúciu v časti 132,78 €, čo predstavuje sumu dvoch splátok bežného výživného, ktorých uhradenie súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie nezohľadnil a súd mal preukázané ich uhradenie. Súd nemohol vyhovieť námietkam povinnej v celom rozsahu, pretože k úhrade dlžného výživného došlo až po začatí exekučného konania, a teda toto exekučné konanie začalo oprávnene.
4. Dňa 26.10.2009 bol súdu doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie z dôvodu, že dlžné výživné už bolo uhradené, a to v dvoch splátkach, dňa 16.09.2008 splátkou vo výške 165,94 € a dňa 20.10.2008
splátkou vo výške 630,68 €, Povinná ďalej uvádza, že bežné výživné v prospech povinných uhrádza dobrovoľne, pravidelne a riadne v zmysle exekučného titulu. Svoje tvrdenia preukázala listinnými dôkazmi, potvrdenkami o prevode finančných prostriedkov z bankového účtu.
5. Na výzvu súdu povinný v druhom rade dňa 29.06.2019 oznámil súdu, že neeviduje voči povinnej žiaden dlh. Súdny exekútor na výzvu súdu dňa 22.05.2019 oznámil súdu prehľad úhrad v priebehu exekučného konania, z ktorých vyplýva riadne plnenie bežného výživného zo strany povinnej, a vyčíslil si predbežné trovy exekúcie vo výške 376,22 €.
6. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ ZoUNEK“ ), ktorý sa vzťahuje na postup ukončenia exekučných konaní, tzv. starých exekúcií, začatých pred 1. aprílom 2017, vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej exekučnej veci ide v zmysle vyššie uvedeného o starú exekúciu, súd sa musel zaoberať otázkou, či nedošlo k zastaveniu starej exekúcie podľa ustanovení ZoUNEK.
7. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom.
8. V zmysle vyššie citovanej právnej úpravy nejde o exekúciu, ktorá by sa zastavovala podľa ustanovení ZoUNEK, preto je potrebné, aby súd v exekučnom konaní konal a rozhodol podľa ustanovení Exekučného poriadku.
9. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Exekučný poriadok“ ), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
10. Keďže uvedené exekučné konanie bolo začaté pred 1. aprílom 2017 je potrebné dokončiť ho podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
11. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh, alebo aj bez návrhu.
13. Podľa § 101 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ak sa odpisovanie pohľadávky vykonáva už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
14. V zmysle vyššie citovanej právnej úpravy a v súlade s obsahom spisu mal súd za preukázané, že dlžné výživné bolo povinnou uhradené po začatí exekučného konania a dlžné výživné bolo ďalej povinnou hradené riadne a včas, súd preto exekúciu zastavil. Vzhľadom k skutkovým okolnostiam danej exekučnej veci súd konštatuje, že návrh na vykonanie exekúcie podal v mene oprávnených ich zákonný zástupca, v priebehu exekučného konania nadobudli oprávnení plnoletosť, preto súd v konaní pokračuje priamo s oprávnenými, bez potreby ich ďalšieho zastúpenia. Vzhľadom na povahu vymáhaného nároku je potrené zdôrazniť, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že bežné výživné bolo zo strany oprávnenej riadne uhrádzané. Z obsahu spisu nevyplýva, či vyživovacia povinnosť povinnej voči oprávneným zanikla zákonným spôsobom, rozhodnutím súdu o zrušení vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, ale táto skutočnosť nie je pre rozhodnutie súdu o zastavení konania relevantná, pretože dôvodom zastavenia exekúcie už iba na bežné výživné nie je zánik vymáhaného nároku, ale skutočnosť, že bežné výživné je hradené pravidelne a dobrovoľne.
15. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške je platí trovy exekúcie.
16. Nakoľko exekučné konanie voči povinnej začalo oprávnene, v čase začatia exekučného konania nebolo zo strany povinnej riadne uhrádzané výživné na maloleté deti, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie a po predložení aktuálneho vyčíslenia trov exekúcie súdnym exekútorom.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. ( § 101 Exekučného poriadku )
Proti výroku III. tohto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad. ( § 58 ods. 5 EP a § 357 CSP )
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu, uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu. c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. ( § 355 ods. 2 CSP )