Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_34P-164-2012.pdf
PDF · 91.71 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/164/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľa K. D., bytom Česká republika, P., Y. XXXX, proti odporkyni D. D., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom P., C. J. XXXX/XX, o návrhu na zníženie príspevku na výživu rozvedenej manželky takto
rozhodol:
Z n i ž u j e s a vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporkyni z doterajšej sumy 70,- Eur mesačne na sumu 64,30 Eur mesačne, s účinnosťou od 28.05.2012, čím s a z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 01.12.2011 (v rozsudku nesprávne uvedený dátum 01.12.2012), č.k. 21C/372/2010-45.
Vo zvyšnej časti s a návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 28.05.2012 sa navrhovateľ domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k odporkyni, ktorá je jeho rozvedenou manželkou. Navrhoval rozhodnúť o znížení jeho príspevku na výživu rozvedenej manželky z doterajšej sumy 70,-Eur mesačne na sumu 20,- Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 28.05.2012, s tým, že splácanie dlhu na výživnom sa odkladá na dobu po ukončení štúdii syna B.. Uviedol, že na základe rozhodnutia tunajšieho súdu, č.k. 30P/72/2010-51 platí výživné na syna B. 100,- Eur mesačne a na základe rozhodnutia tunajšieho súdu, č.k. 21C/372/2010-45 platí výživné na odporkyňu ako rozvedenú manželku 70,- Eur mesačne + spláca dlh po 30,- Eur mesačne. Svoj návrh na zníženie výživného odôvodnil znížením jeho zárobku. Uviedol, že v čase posledného rozhodovania bol podľa zistenia súdu jeho priemerný mesačný zárobok 15.428,- Kč. Nepriznaním pohyblivej zložky platu od 02/2012 klesol jeho zárobok v priemere o 2.000,- Kč mesačne menej, o čom predložil potvrdenie o príjme. Poukázal tiež na to, že od 03/2012 majú zvýšené inkaso na byt o 700,- Kč a že dlhodobé ochorenie jeho súčasnej manželky má nepriaznivý vplyv na finančnú situáciu rodiny. Uviedol, že má prečerpaný účet a naplno využíva kontokorent vo výške 17.000,- Kč, kde mesačný úrok je 18 % a nie je schopný ho v súčasnej situácii splatiť. Jeho manželka bola hospitalizovaná, potom v domácom liečení, následne nastupuje na liečenie, čo všetko je nákladné a boli nútení si peniaze požičať. Uviedol, že spláca pôžičku na zariadenie bytu a kúpu práčky a pod. Svoje mesačné výdavky vyčíslil sumou 12.521,- Kč. Nakoľko nie je schopný odporkyni platiť určené výživné, žiada o zmenu súdneho rozhodnutia. Poukázal tiež na to, že odporkyni po ich rozvode zostal 3-izbový byt v osobnom vlastníctve, ktorý kupovali spoločne a odporkyňa ho odmieta z bytu vyplatiť a na to, že odporkyňa žije viac - menej v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý jej prispieva na domácnosť. Uviedol, že on nemá majetok väčšej hodnoty, len bežné vybavenie bytu a z polovice bytu ho odporkyňa nevyplatila. Užíva lieky v hodnote asi 100,- Kč. Navrhovateľ bol na pojednávanie riadne a
včas predvolaný, pojednávania sa nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil z finančných dôvodov, vo veci bol vypočutý pred dožiadaným súdom v Českej republike.
Odporkyňa s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila a žiadala návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na to, že navrhovateľ si neplní povinnosť určenú právoplatným súdnym rozhodnutím, neplatí jej výživné v určenej výške a ani nespláca dlh na výživnom, ktorý sa neplatením splátok stal celý splatný. Preto podala na OR PZ trestné oznámenie za prečin zanedbania povinnej výživy, vo veci už bol aj vydaný trestný rozkaz, voči ktorému podal navrhovateľ opravný prostriedok. Odporkyňa uviedla, že ona žije v spoločnej domácnosti len s dvoma plnoletými synmi pochádzajúcimi z rozvedeného manželstva účastníkov: so synom B. a synom G., ktorý je zdravotne ťažko postihnutý, na plnom invalidnom dôchodku a vyžadujúci celodennú starostlivosť. Za starostlivosť o syna G. poberá z ÚPSVaR opatrovateľský príspevok 199,72 Eur mesačne, iné príjmy nemá. Syn G. je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 307,10 Eur mesačne a vzhľadom na jeho postihnutie má s ním zvýšené výdavky za oblečenie a obuv. Bývajú v 3-izbovom byte, kde mesačné náklady bývania predstavujú cca 240,- Eur. Poukázala na to, že rozhodnutie o tom, že zostane so synom G. doma a bude sa o neho osobne celodenne starať bolo ešte za trvania ich manželstva s navrhovateľom a v žiadnom prípade nechce dať syna, ktorý má fyzické aj mentálne postihnutie, niekde do ústavu, pretože ten vyžaduje 24- hodinovú starostlivosť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, potvrdenie zamestnávateľa navrhovateľa o zdôvodnení zníženia platu, mzdový list navrhovateľa, dodatok k zmluve o penzijnom pripoistení, poistku, poistnú zmluvu pre životné poistenie, doklad SIPO, faktúru za elektriku, príjmový doklad za kúpele, poistku, výpis z účtu, vyjadrenie odporkyne, výzvu PZ odporkyne, výplatnú pásku navrhovateľa, potvrdenie o mzde navrhovateľa, výplatnú pásku manželky navrhovateľa, potvrdenie o príjme manželky navrhovateľa, písomné vyjadrenie z čl. 69, správu ÚP z čl. 78, zmluvu o úvere, výpis zo sporožírového účtu, doklad SIPO, platobné výmery, doklad SIPO, TR, rozhodnutie ÚP o príspevku za opatrovanie, rozhodnutie SP, predpis mesačnej zálohovej úhrady, detail obratu, poistku, dodatok k poistnej zmluve, poistnú zmluvu, poistku, detail obratu, obsah pripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn. 18C/97/2005, 21C/372/2010, 28C/111/2007 a obsah spisu sp.zn. 34P/481/2012 a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ a odporkyňa boli manželia, z ich manželstva sa narodili 4 deti. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30.11.2005, č.k. 18C/97/2005-32 a súčasne bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol vtedy ešte maloletý B. zverený do osobnej starostlivosti odporkyne a navrhovateľ sa zaviazal prispievať na jeho výživu, ostatní synovia už boli v čase ich rozvodového konania plnoletí. Ich rozvodový rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2005.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 28C/111/2007 vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 01.02.2008, č.k. 28C/111/2007-32 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.07.2008, č.k. 17Co/82/2008-48 bol navrhovateľ zaviazaný platiť odporkyni príspevok na výživu rozvedenej manželky vo výške 2.000,- Sk mesačne s účinnosťou od 29.06.2007 do 28.12.2010. Rozsudok vo výrokovej časti o výživnom nadobudol právoplatnosť dňa 22.09.2008.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 21C/372/2010 vyplynulo, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporkyni ako rozvedenej manželke bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 01.12.2011, č.k. 21C/372/210-45 vo výške 70,- Eur mesačne s účinnosťou od 29.12.2010 a dlh na zameškanom výživnom vo výške 776,77 Eur bol navrhovateľovi povolený splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur pod následkom straty výhody splátok. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 28.02.2012. Ako vyplynulo z odôvodnenia uvedeného rozsudku, súd celodennú opateru odporkyne o zdravotne postihnutého syna G. považoval za objektívny dôvod, pre ktorý odporkyňa nie je schopná sama sa živiť, a preto priznal odporkyni príspevok na výživu rozvedenej manželky aj po uplynutí piatich rokov od právoplatnosti rozvodu manželstva. V čase tejto poslednej úpravy výšky príspevku na výživu rozvedenej manželky - odporkyne bol navrhovateľ ženatý, žil v spoločnej domácnosti s jeho terajšou manželkou, ktorá bola práceneschopná s príjmom len z nemocenských dávok 4.000,- Kč mesačne a priemerný čistý mesačný zárobok navrhovateľa bol 15.428,- Kč, splácal úver na zariadenie domácnosti, mal prečerpaný účet a pod. Navrhovateľ mal aj vyživovaciu povinnosť k synovi účastníkov B. vo výške 100,- Eur mesačne. Odporkyňa v čase tejto poslednej úpravy výšky príspevku na výživu rozvedenej manželky žila v spoločnej domácnosti so synom B. a zdravotne ťažko postihnutým synom
G., o ktorého sa osobne starala a za to poberala opatrovateľský príspevok 193,67 Eur mesačne a syn G. poberal invalidný dôchodok 288,-Eur mesačne. Odporkyňa mala tiež vyživovaciu povinnosť k synovi B., ktorý študoval nadstavbové maturitné štúdium.
V súčasnosti je navrhovateľ stále ženatý, žije v spoločnej domácnosti s jeho súčasnou manželkou, ktorá má stále dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a rovnako ako v predchádzajúcom súdnom konaní, aj v súčasnosti je práceneschopná a poberá dávky od Sociálnej poisťovne 5.000,- Kč mesačne. Podľa potvrdenia navrhovateľovho zamestnávateľa je priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľa zisťovaný z obdobia od 01/2012 do 04/2013 vo výške 14.172,- Kč. K zníženiu jeho platu došlo nepriznaním pohyblivej zložky platu, ktorá je stanovená vnútornou platovou smernicou. Navrhovateľ býva s manželkou stále v tom istom mestskom byte, ich mesačné náklady bývania predstavujú 5.716,- Kč, navrhovateľ si platí penzijné pripoistenie 500,- Kč mesačne, úrazovú poistku 899,- Kč mesačne, spláca pôžičku na mrazák 699,- Kč mesačne, platí si mobil, internet, cestovné výdavky a pod. Navrhovateľovi ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi B., ktorá vyživovacia povinnosť bola zrušená s účinnosťou od 01.01.2013 zatiaľ ešte neprávoplatným rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 20.09.2013 v konaní pod sp.zn. 34P/481/2012.
Odporkyňa rovnako ako v predchádzajúcom súdnom konaní vedenom pod sp.zn. 21C/372/2010 žije v spoločnej domácnosti so synmi B. a G. a celodenne sa stará o spoločného plnoletého syna účastníkov G., ktorý je zdravotne ťažko postihnutý, a ktorý je poberateľom invalidného dôchodku aktuálne v sume 308,10 Eur mesačne. Jediným príjmom odporkyne je peňažný príspevok za opatrovanie syna G. v sume 199,72 Eur mesačne. Ich mesačné náklady bývania predstavujú cca 240,- Eur. Odporkyňa platí poistenie bytu na základe poistnej zmluvy z r. 2008, svoju životnú poistku po 23,90 Eur ročne na základe poistnej zmluvy z r. 1996 a poistenie pohrebných nákladov po 10,29 Eur mesačne na základe poistenia z r. 2010, poistku synovi G. a pod. Plnoletý syn účastníkov konania B. ukončil štúdium ku dňu 31.08.2012 preto možno konštatovať, že odporkyni, rovnako ako navrhovateľovi, tiež ubudla vyživovacia povinnosť k nemu.
V zmysle § 72 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Na základe vykonaného dokazovania a porovnania pomerov v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného a v súčasnosti, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, možno konštatovať, že návrh na zníženie výšky príspevku na výživu rozvedenej manželky bol podaný dôvodne, ale len v podstatne menšej časti. Rozsudok, ktorým bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť nadobudol právoplatnosť dňom 28.02.2012 a už po troch mesiacoch si navrhovateľ dňa 28.05.2012 podal návrh na
zníženie tejto vyživovacej povinnosti. Porovnaním pomerov súd zistil, že zmena pomerov spočíva len v znížení priemerných zárobkových pomerov navrhovateľa zo sumy 15.428,- Kč mesačne netto, z ktorej sumy vychádzal súd v čase poslednej úpravy výšky príspevku na výživu odporkyne, na aktuálnu sumu 14.172,- Kč mesačne netto, čo predstavuje 1,088625 násobné zníženie príjmu navrhovateľa (15 428,- Kč : 14 172,- Kč), t.j. 8,14 %-né zníženie. Je pravdou, že navrhovateľovi ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi B., ale táto vyživovacia povinnosť k B. rovnako ubudla aj odporkyni. Inú podstatnejšiu zmenu pomerov, ktorá by mala vplyv na zmenu výšky výživného súd nezistil. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni znížil rovnakým pomerom ako došlo k zníženiu zárobkových pomerov navrhovateľa, teda o 1,088625 násobne menej, čo predstavuje 8,14 %-né zníženie (70,-Eur : 1,088625 = 64,30 Eur). Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol ako nedôvodný, keďže nedošlo k inej podstatnejšej zmene pomerov.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne /dvojmo/.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods.1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.