Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/579/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci navrhovateľky 1/: E. R., rod. H., nar. XX.X.XXXX, E. XXX/XX, J., navrhovateľky 2/: P. P., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, U. XXXX/ XX, J., navrhovateľa 3/: H. R., nar. XX.XX.XXXX, D. XXXX/X, J., navrhovateľa 4/: E. R., nar. XX.X.XXXX, R. G. XXX, navrhovatelia 1/, 3/ a 4/ zastúpení P. P. (navrhovateľkou 2/) a navrhovateľky 5/: I. Č., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, R. XXXX/XX, T. P. proti odporcovi 1/: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866 a proti odporcovi 2/: Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Súd žalobu zo dňa 28.5.2002 z a m i e t a .

Súd konanie voči odporcovi 1/ z a s t a v u j e .

Súd odporcovi 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Právny predchodca navrhovateľov 1/ - 5/ sa návrhom zo dňa 28.5.2002 domáhal, aby súd učil, že je výlučným vlastníkom parcely č. XXX/X orná pôda vo výmere 12.948 m2 nachádzajúcej sa v katastrálnom území Zonc, obec Tureň, evidovanej na LV č. XXX v 1/1. Na zdôvodnenie svojho nároku uviedol, že na základe Výmeru o prídele do vlastníctva č. XX/X-XXX-P. zo dňa 16.11.1950 mu bola pridelená parcela číslo XXX/X, roľa o výmere 12.948 m2. Uvedená parcela bola pridelená podielom v 2/3 po R. M.. Právny predchodca navrhovateľov ďalej uviedol, že skutočnosti túto parcelu užíval v celosti, a preto trvá na tom, že mu patrí aj podiel k uvedenej parcele vo výške 1/3 po manželke R. M., Q..

Navrhovateľka 5/ v odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 11.10.2010, č.k. -138 navrhla, aby súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, že určí, že podiel na nehnuteľnosti, parcele č. XXX/X, druh pozemku orná pôda, o výmere 12.948 m2 nachádzajúcej sa v katastrálnom území Zonc, obce Tureň v okrese Senec, o veľkosti 1/3, neuvedený na LV č. XXX, bol do okamihu úmrtia H. R. v jeho výlučnom vlastníctve. Navrhovateľky 1/ - 4/ so zmenou petitu vyjadrili súhlas v písomnom podaní zo dňa 30.7.2012.

Súd uznesením zo dňa 20.11.2012, č.k. -162 uvedenú zmenu žaloby pripustil.

Pôvodný odporca 1/ (Krajský úrad v Bratislave) v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.7.2005 uviedol, že parcela č. XXX/X o výmere 12.948 m2 v katastrálnom územní Zonc, obec Tureň, okres Senec

je vedená ako orná pôda, ktorá patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Súčasne poukázal na o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, podľa ktorého pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond, spravuje Slovenský pozemkový fond. Na základe uvedeného odporca 1/ namietol svoju pasívnu legitimáciu.

Odporca 2/ v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 3.10.2005 uviedol, že z dokladov predložený navrhovateľom, konkrétne z výmeru o prídele do vlastníctva číslo XX/X - XXX - P. krajský národný výbor pridelil právnemu predchodcovi navrhovateľov do vlastníctva okrem iného nehnuteľnosť zapísanú v PK vložke číslo XXX ako parcelu číslo XXX/X roľa o výmere 1ha 29a 48m2v podiele 2/3, katastrálne územie Zonc. Z výmeru o prídele do vlastníctva a PK vložky č. XXX vyplýva, že pôvodným vlastníkom predmetného pozemku v podiele 2/3 bol R. M. a ako vlastníčka pozemku parc. č. XXX/X roľa o výmere 1ha 29a 48m2 v podiele 1/3 bola zapísaná Q. R., rod. T.. Odporca 2/ poukázal na skutočnosť, že z listín založených v súdnom spise nevyplýva, aká bola výmera pridelených nehnuteľností, za ktorú právny predchodca navrhovateľov zaplatil sumu 385,20 SK a kto je v súčasnosti vlastníkom predmetného pozemku v podiele 1/3.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, výmerom o prídele do vlastníctva č. XX/X-XXX-P.-XXXX zo dňa 16.11.1950, výmerom Oblastnej osídľovacej úradovne, PK vložkou č. XXX, k.ú. Zonc, listom vlastníctva č. XXX, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

Z výmeru o prídele do vlastníctva č. XX/X-XXX-P.-XXXX zo dňa 16.11.1950 súd zistil, že právnemu predchodcovi navrhovateľov 1/ - 5/ bola Krajským národným výborom pridelená, okrem iného, parc. č. XXX/X, roľa o výmere 1ha 26a 48 m2, PKV č. XXX, k. ú. Zonc po bývalom vlastníkovi R. M. v podiele 2/3.

Z výmeru Oblastnej osídľovacej úradovne (bez čitateľného čísla a dátumu vydania) vyplýva, že táto umiestnila právneho predchodcu navrhovateľov 1/-5/ na majetku bývalého vlastníka R. M. 2/3 a Q. T. 1/3 v k.ú Zonc, PKV č. XXX, parc. č. XXX/X, roľa o výmere 1ha 29a 48m2. Pôvodne je ako bývalý vlastník označený „R. H.“, tento údaj je prečiarknutý a rukou dopísané „R. M. 2/3 a Q. T. 1/3.

Z pozemkovoknižnej vložky č. XXX, k. ú. Zonc súd zistil, že na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 11.2.1936 vkladá vlastnícke právo manželov k parc. č. XXX/X: M. R. v 2/3 - tinách a Q. R., rod. T. v 1/3 - tine.

Z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. Zonc, obec Tureň, okres Senec vyplýva, že ako vlastník 2/3 - tín parc. č. XXX/X o výmere 12.948 m2, druh pozemku orná pôda, je vedená p. P. P. (navrhovateľka 2/), pričom ako titul nadobudnutia sa uvádza osvedčenie dedičstve č. zo dňa 19.12.2006 a ako vlastník 1/3 parc. č. XXX/X o výmere 12.948 m2, druh pozemku orná pôda, je vedená p. R. Q., rod. T., pričom ako titul nadobudnutia sa uvádza PK XXX a ROEP H. - XX/XXXX. Súčasne je v predmetnom liste vlastníctva uvedené, že k vlastníkovi pod por. č. 2 (Q. R.) vykonáva správu Slovenský pozemkový fond.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa konštatuje, že vlastníkom parc. č. XXX/X, k. ú. Zonc, o výmere 12.948 m2, druh pozemku orná pôda, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX je:

X. P. P. v podiele 2/3, pričom ako titul nadobudnutia sa uvádza osvedčenie dedičstve č. zo dňa 19.12.2006 a

X. Q. R., rod. T. v podiele 1/3, pričom ako titul nadobudnutia sa uvádza PK XXX a ROEP H. - XX/XXXX.

Z výsluchu navrhovateľky 2/ súd zistil, že táto má za to, že jej právnemu predchodcovi bola pridelená aj pôda v podiele 1/3 po manželke p. R. M.. V súčasnosti celú parcelu č. XXX/X o výmere 12.948 m2 prenajíma tretej osobe. Všetky listiny, ktorými disponuje, založila do spisu a žiadne ďalšie nemá. Ďalej uviedla, že reštitučný nárok si neuplatnila.

Podľa držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

Podľa oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa v platnom znení oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnú vec a po dobu desať rokov ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa do doby podľa odseku 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia odvodzujú vlastnícke právo k žalovanej nehnuteľnosti od vlastníctva svojho právneho predchodcu (otca), ktorý podľa ich tvrdenia vlastníctvo nadobudol na základe Výmeru o prídele do vlastníctve z 16.11.1950 vydaného Krajským národným výborom a keďže vlastníctvo k nim nikdy nestratil, prešlo na nich dedením.

Nariadenie č. 104/1946 Sb.n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR upravovalo, ako to vyplýva z jeho názvu, vydávanie výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy bolo oprávnené Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer definuje ako verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia (§ 1 ods. 2 nariadenia). Z uvedeného je zrejmé, že ak výmer bol vydaný k tomu oprávneným

subjektom a obsahuje všetky podstatné náležitosti, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami. Ak výmer nevydal kompetentný orgán, prípadne v ňom chýbajú zákonom požadované podstatné náležitosti, nejde o listinu verejnú. Právnym následkom vady takejto listiny, nie je teda jej neplatnosť, ale skutočnosť, že listina povahu verejnej listiny nemá, a teda že nie je spôsobilá vyvolať účinky predpokladané v ustanovení § 1 ods. 2 nariadenia. V posudzovanej veci Výmer o vlastníctve pôdy z 16.11.1950 spĺňal tak po formálnej, ako aj po obsahovej stránke všetky zákonné podmienky a náležitosti, bol vydaný orgánom k tomu kompetentným, je v ňom uvedené, kto ho vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týka, je datované, opatrené odtlačkom okrúhlej pečiatky a podpisom, obsahuje mená a priezviská bývalých vlastníkov, označenie osôb, v prospech ktorých sa vydáva, presné označenie nehnuteľností, ktorých sa týka a ďalšie podmienky, za ktorých sa uskutočňuje pridelenie k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Ide preto nepochybne o prídelovú listinu, ktorú treba považovať za „perfektnú“ a ktorá má povahu verejnej listiny spôsobilej vlastnícke právo prídelcov k nehnuteľnostiam tam označeným preukázať.

Výmer, okrem iných nehnuteľností, obsahuje i záznam o spornej nehnuteľnosti nasledovne: číslo poz. vložky - XXX, parc. č. XXX/X, druh a kult. - roľa, meno bývalého vlastníka - R. M., podiel 2/3, výmera

- 1ha 29a 48m2. Podľa názoru navrhovateľov, ktorý je prezentovaný aj v samotnej žalobe, sa jedná o zápisovú chybu, nakoľko nehnuteľnosti uvedené vo výmere boli konfiškované, takže bola konfiškovaná aj 1/3 uvedenej parcely. Vzhľadom na uvedené majú za to, že právny predchodca nadobudol vlastnícke právo aj k 1/3 spornej nehnuteľnosti.

Ako vyplýva z listu vlastníctva č. XXX celková výmera parcely č. XXX/X, k.ú. Zonc je 12.948 m2. Výmera na liste vlastníctva č. XXX je totožná s výmerou uvedenou vo výmere o prídele do vlastníctva. Podľa názoru súdu je podstatný zápis týkajúci sa podielu, ktorý uvádza, aký podiel z celkovej výmery nehnuteľnosti nadobudol právny predchodca navrhovateľov do svojho vlastníctva. Pri spornej nehnuteľnosti je uvedený podiel 2/3 a výmera 1ha 29a 48m2. Tento zápis znamená, že právny predchodca nadobudol vlastnícke právo k 2/3 nehnuteľnosti s výmerou 12.948 m2. Táto skutočnosť korešponduje sa so zápisom v PKV č. XXX, kde je uvedené, že roľa s parc. č. XXX/X je vo vlastníctve M. R. - 2/3 a Q. R., rod. T. - 1/3.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že Výmer o vlastníctve pôdy z 16.11.1950 spĺňal tak po formálnej, ako aj po obsahovej stránke všetky zákonné podmienky a náležitosti a je platný. Uvedený výmer osvedčuje nadobudnutie vlastníckeho práva okrem iného k nehnuteľnosti po bývalom vlastníkovi R. M. v podiele 2/3 z celkovej výmery 12.948 m2. Vlastnícke právo v tomto rozsahu je i v súčasnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. Zonc v prospech právneho nástupcu pôvodného prídelcu.

Ohľadom výmeru Oblastnej osídľovacej úradovne založeného do spisu navrhovateľmi súd uvádza, že sa jedná o fotokópiu listiny, ktorá neobsahuje údaj o mieste a dátume vydania, číslo výmeru, ani označenie samotnej oblastnej osídľovacej úradovne. Takisto neobsahuje žiadny podpis a pečiatku. Uvedená listina obsahuje iba záznam o tom, že (nešpecifikovaná) oblastná osídľovacia komisia umiestnila právneho predchodcu navrhovateľov 1/ - 5/ H. R. na majetku bývalého vlastníka R. M. 2/3 a Q. T. 1/3, G. M. a D. Š.. Ďalej obsahuje údaj o nehnuteľnostiach, konkrétne obsahuje údaj o spornej nehnuteľnosti nasledovne: k.ú. Zonc, PKV č. XXX, parc. č. XXX/X, podiel spoluvlastníctva 1/1, roľa o výmere 1ha 29a 48m2. V označenej listine je pôvodne je ako bývalý vlastník označený „R. H.“, tento údaj je prečiarknutý a rukou dopísané „R. M. 2/3 a Q. T. 1/3.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že vzhľadom na absenciu dátumu a miesta vydania listiny, podpisu osoby, ktorá listinu vydala, ako aj vzhľadom na absenciu označenia orgánu, ktorý listinu vydal, možno konštatovať, že táto nie je listinou spôsobilou preukázať vlastnícke právo k tam označeným nehnuteľnostiam. Navyše aj za predpokladu, že ho vydal orgán na to oprávnený, teda Oblastná osídľovacia úradovňa, súd poukazuje na o zrušení osídľovacích úradov, ktorý prijalo Národné zhromaždenie československej republiky 9. marca 1950. Na základe uvedenej legislatívnej normy boli k 15.3.1950 zrušené osídľovacie úrady v Prahe a Bratislava, ako aj všetky oblastné úradovne, poradné zbory a tiež ústredná komisia pre vnútorné osídlenie pri Ministerstve vnútra. Výmer o prídele do vlastníctva bol vydaný Krajským národným výborom dňa 16.11.1950, teda neskoršie

ako výmer Oblastnej osídľovacej úradovne, ktorý mohol byť vydaný najneskôr dňa 15.3.1950, kedy došlo k zrušeniu osídľovacích úradov.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa konštatuje, že právnemu predchodcovi navrhovateľov ani navrhovateľom 1/ - 5/ nesvedčí nadobúdací titul ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva k 1/3 nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. Zonc. Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Navrhovatelia 1/ - 5/ v konaní nepreukázali existenciu titulu, na základe ktorého by mali nadobudnúť vlastnícke právo k 1/3 spornej nehnuteľnosti.

Súd sa v danej veci zaoberal aj otázkou možného vydržanie navrhovateľov 1/ - 5/ k predmetnej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti súd uvádza, že , ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.1.1951 stanovil na vydržanie vlastníctva k nehnuteľnosti vydržaciu dobu 10 rokov, pričom pre vydržanie, ktorého doba začala plynúť pred týmto dátumom platilo, že sa skončí uplynutím pôvodnej lehoty najneskôr však do 31.12.1960. Následne , ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.4.1983 sa upravilo nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby, pričom vydržacia doba však neuplynula skôr ako 1.4.1984. Táto novela však obmedzila tak rozsah subjektov vydržania, ktoré bolo obmedzené iba na fyzické osoby (z držby boli vylúčené právnické osoby a štát), tak aj predmet vydržania, kedy nebolo možné vydržať hlavne vlastnícke právo k pozemkom. Novela prevažnú väčšinu obmedzení odstránila, v súčasnosti nie je z vydržania vylúčený žiadny subjekt a predmet vydržania je obmedzený iba okrajovo. Vlastníkom vydržaného pozemku sa držiteľ stáva okamžikom, kedy splnil podmienky vydržania.

Držba je faktické ovládanie veci v úmysle mať vec pre seba. Faktickým ovládaním sa rozumie nielen faktické ovládanie veci, ale ide o taký vzťah k veci, ktorý sa podľa všeobecných názorov a skúseností javí ako panstvo nad vecou.

Pre vznik držby je v súčasnosti potrebné naplnenie dvoch predpokladov, a to i) vôľa s vecou nakladať ako s vlastnou - držobná vôľa (animus possidendi) a ii) faktické ovládanie veci (corpus possessionis). Fakticky vec ovláda ten, kto podľa všeobecných názorov a skúseností vykonáva tzv. právne panstvo nad vecou, čo prestavuje vykonávanie obsahu vlastníckeho práva.

Ohľadom dobrej viery držiteľa súd uvádza, že dobrá viera je psychický stav držiteľa, ktorý sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a musí trvať po celú dobu vydržania. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci (práva) a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, t.j. tzv. titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby). Totožne rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. .

V danom prípade súd skúmal, či došlo k splneniu všetkých podmienok zo strany navrhovateľov 1/-5/ pre vznik vlastníckeho práva k 1/3 spornej nehnuteľnosti vydržaním.

Súd skúmal v prvom rade právny dôvod držby t.j. titul, o ktorý sa musí opierať oprávnená držba. Súd má za to, že dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto okolnosti pritom zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Je však pravdou aj skutočnosť, že oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí aby tu bol domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí.

V uvedenom prípade má súd za to, že vydaný výmer z 16.11.1950 nie je podkladom pre uchopenie sa držby a následnej dobrej viery ohľadom 1/3 nehnuteľnosti - parcely č. XXX/X, k.ú. Zonc. Uvedený výmer je titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k 2/3 nehnuteľnosti - parcely č. XXX/X, k.ú. Zonc. Titulom pre nadobudnutie 1/3 spornej nehnuteľnosti nie je ani výmer oblastnej osídľovacej úradovne, a to z dôvodu, že táto listina nie je perfektnou listinou, ale najmä z dôvodu, že po jej vydaní, ktoré nastalo najneskôr dňa 15.3.1950, bol Krajským národným výborom dňa 16.11.1950 vydaný výmer, ktorý jasne stanovoval predmet vlastníckeho práva ako aj príslušné podiely.

Z uvedeného dôvodu súd ustálil, že v danom prípade absentuje titul, o ktorý sa musí opierať oprávnená držba. Súd má následne z vyššie uvedeného dôvodu pochybnosť o dobrej viere navrhovateľa.

Pre naplnenie dobrej viery nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, že nespôsobí bezprávie, ale je potrebné pozitívne presvedčenie, že mu vec alebo právo patrí . Držiteľ nie je oprávnený v prípade, že síce nadobudol „poctivo“ (napríklad pre omyl ), ale jeho dobrá viera tu nie je „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“. V literatúre aj v judikatúre panuje zhoda, že pre posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka a že treba vždy zobrať do úvahy to, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú v možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, respektíve nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec po práve patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ môže byť aj naďalej subjektívne v dobrej viere.

Z praxe sú zrejmé aj prípady, pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí držby časti parcely, ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom aj tejto časti parcely. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa je v takomto prípade pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku. (NS SR sp.zn. ). Nie je možné stanoviť jednoznačné hľadisko pre posúdenie, aký pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku vylučuje dobrú vieru nadobúdateľa o tom, že drží iba kúpený pozemok; každý prípad je potrebné posúdiť individuálne. Pokiaľ sa však kupujúci chopil aj držby pozemku, ktorého výmera bola vyššia než plocha pozemku, ktorý kúpil, mohol byť síce subjektívne v dobrej viere, že je vlastníkom aj tohto pozemku, avšak táto dobrá viera tu nebola so zreteľom ku všetkým okolnostiam (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. ).

Z uvedeného možno teda vyvodiť záver, že aj v danom prípade u navrhovateľov 1/ - 5/ absentuje dobrá viera (nie subjektívna), ale objektívna t.j. so zreteľom ku všetkým okolnostiam daného prípadu. Výmer o prídele pôdy vydaný dňa 16.11.1950 jasne označoval nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prídelu, ako aj podiel, v ako sa nadobúdali. Ohľadom spornej nehnuteľnosti je vo výmere zapísaný podiel, v akom nadobudol právny predchodca danú nehnuteľnosť, a to podiel 2/3. Z uvedeného je zrejmé, že právny predchodca ani navrhovatelia nemohli byť v dobrej viere, že im patrí aj zvyšná 1/3 predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko v danom prípade absentuje objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby.

Z dôvodu, že navrhovatelia 1/ - 5/ nepreukázali súdu podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej 1/3 parcely č. XXX/X, k. ú. Zonc, súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa súd prihliadol k majetkovým, sociálnym, osobným pomerom navrhovateľov 1/ - 5/, ktorí súd fyzickými osobami a ktorí vstúpili do konania po svojom právnom predchodcovi. Súčasne vzal súd do úvahy dĺžku súdneho konania (11 rokov) a tiež

okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, ako aj postoj účastníkov v priebehu konania. Vzhľadom na charakter sporu bolo jedinou možnosťou navrhovateľov domáhať sa svojho práva výlučne súdnou cestou. Navrhovatelia v súdnom konaní predložili všetky potrebné listiny pri prvom úkone a riadne sa zúčastňovali nariadených pojednávaní.

Súd posúdil všetky relevantné dôvody a má súd za to, že v danom prípade sa jedná o výnimočný prípad, na ktorý sa vzťahuje § 150 ods. 1 O.s.p, a preto úspešnému odporcovi 2/ náhradu trov konania nepriznal.

Súd nepriznal náhradu trov konania odporcovi 1/, nakoľko tento si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( ).