Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23C-20-2022.pdf
PDF · 72.27 KB
Case nature
Subarea
23C/20/2022
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcu: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: U. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom na území Slovenskej republiky: V. XXXX/XX, 841 01 Bratislava, o zaplatenie 91,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc konať vo veci a konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.04.2022 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 91,- € s príslušenstvom titulom neuhradenej faktúry vystavenej za poskytnutú stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení Sorea, hotel Stará Ľubovňa v období od 23.04.2020 do 30.04.2020.
2. Súd doručoval žalovanému návrh na vydanie platobného rozkazu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe na adresu prechodného pobytu uvedenú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky - V. XXXX/XX, Bratislava. Návrh sa nepodarilo doručiť z dôvodu, že adresát bol neznámy.
3. Z vykonanej lustrácie v Registri obyvateľov Slovenskej republiky bolo zistené, že žalovaný je občanom Ukrajiny, pričom mal vydané povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky platný do 19.12.2021 s nahlásenou adresou prechodného pobytu V. XXXX/XX, Bratislava. Súd následne vykonal dopyt na Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru SR, odkiaľ bolo zistené, že žalovaný mal povolený pobyt na území Slovenskej republiky platný od 04.02.2020 do 19.12.2021.
4. Súd z dôvodu existencie cudzieho prvku v spore primárne skúmal svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Cudzí prvok je daný tým, že žalovaný je cudzinec, ktorý nemá evidovaný pobyt na území Slovenskej republiky. Právomoc súdu môže byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem.
5. Z ustanovení zmluvy uzatvorenej medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach zverejnenou vyhláškou ministra zahraničných vecí pod č. 95/1983 Zb. nevyplýva právomoc slovenského súdu konať v predmetnom spore.
6. Ďalej bolo potrebné skúmať, či právomoc možno založiť na ustanoveniach nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach, ktoré stanovuje podmienky právomoci súdu členského štátu na konanie o určitej veci. Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Ide o základnú zásadu právomoci súdu členského štátu na konanie, podľa ktorej sa žaloba proti žalovanému podáva zásadne na súde toho štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko bez ohľadu na jeho štátne občianstvo. Nariadenie teda vychádza zo zásady, že pre určenie právomoci súdu je rozhodujúce kritérium bydliska žalovaného, preto ani podľa predmetného nariadenia nie je na konanie daná právomoc slovenského súdu, pretože je zrejmé, že žalovaný má bydlisko na území Ukrajiny.
7. Pre zistenie, či je daná právomoc slovenského súdu je preto potrebné aplikovať jednotlivé ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „Zákon o MPS“).
8. Podľa § 37 Zákona o MPS ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
9. Podľa § 37a Zákona o MPS právomoc slovenského súdu je daná aj a) vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky, b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, d) vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.
10. Podľa § 37d Zákona o MPS právomoc slovenského súdu je výlučne daná a) v konaní, ktorého predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, ak je nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky, b) v konaní týkajúcom sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok, dizajnov alebo iných práv, ktoré sa musia registrovať alebo pri ktorých sa musí žiadať o ochranu, ak sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala na území Slovenskej republiky alebo sa za podanú na území Slovenskej republiky považuje podľa noriem medzinárodného práva.
11. Podľa § 37e ods. 1 Zákona o MPS účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d.
12. Z citovaných ustanovení vyplýva, že všeobecná právomoc slovenských súdov pri sporoch s cudzím prvkom je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje žaloba, má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo, a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Právomoc slovenských súdov konať je daná aj v prípadoch uvedených v § 37a až 37c Zákona o MPS, prípadne môže byť daná výlučná právomoc, alebo môže byť právomoc založená písomnou dohodou medzi účastníkmi záväzkového vzťahu podľa § 37e Zákona o MPS.
13. Žalovaný je fyzická osoba s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky, preto na uvedenom ustanovení § 37 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom nemožno založiť právomoc slovenského súdu na konanie. Ide o všeobecné pravidlo určenia právomoci (resp. o všeobecnú právomoc) slovenských súdov v sporoch s cudzím prvkom, ktoré sa však použije subsidiárne, ak neprichádza do úvahy výlučná právomoc alebo ak nebola právomoc slovenských súdov založená písomnou dohodou medzi účastníkmi záväzkového vzťahu. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že ustanovenia o výlučnej právomoci v danom prípade aplikovať nemožno, a dohoda o založení právomoci slovenského súdu na riešenie daného sporu nebola v konaní preukázaná.
14. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
15. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť(ďalej len "procesné podmienky").
16. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosť a citované ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a konanie pre nedostatok právomoci slovenského súdu zastavil.
18. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
19. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Vzhľadom na to, že žalobca zavinil zastavenie konania tým, že podal žalobu na súd, ktorý nemá právomoc vec prejednať a rozhodnúť, vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania, avšak nakoľko žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
Poučenie:
POUČENIE: Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Mestskom súde Bratislava IV, Saratovská 1A, 844 54 Bratislava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie proti rozhodnutiu možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 365 C. s. p. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.