Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-458-2009.pdf
PDF · 176.58 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/458/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci navrhovateľa v l. rade : J. E., Q.. XX.X.XXXX, W. U. X.Z. I.. H. XX, G. Q. D.: X., Q. D. Č.. X, navrhovateľky v 2. rade : T. E., N.. R., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. X., I.. H. Č.. XX, adresa na doručovanie : Košice, Q. D. X, obaja právne zastúpení advokátkou JUDr. Kristínou Piovarčíovou, so sídlom Štúrova č. 20, Košice proti odporcovi v l. rade : G. E., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. X., I.. H. Č.. XX, právne zastúpený advokátom JUDr. Romanom Zajacom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Letná č. 80 a tiež advokátom JUDr. Petrom Pandym, so sídlom L. Kossutha 99, 077 01 Kráľovský Chlmec a odporkyni v 2. rade : E. E., N.. E.Ž., Q.. XX.X.XXXX, U. W. X., I.. H. Č.. XX, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
rozhodol:
U r č u j e, že rodinný dom číslo súpisné 2577, stojaci na parcele číslo 805/1, vedený Správou katastra Košice Q. S. T. Č. XXXX v katastrálnom území Ťahanovce p a t r í do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov v l. a v 2. rade J. E., Q.. XX.X.XXXX a T. E., N.. R., Q.. XX.XX.XXXX.
Odporcovia v l. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom v 1. a v 2.rade trovy konania vo výške 49,50 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 532,99 EUR na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Kristíny Piovarčíovej, so sídlom Štúrova č. 20, Košice do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporcom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovatelia v l. a v 2. rade sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.11.2009 domáhali voči odporcom v l. a 2. rade určenia, že rodinný dom č..Y.. XXXX na parcele číslo XXX/X, zapísaný na Správe katastra Košice, Q. S. Č. XXXX T. X..Ú.. Ť.ce patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Súčasne sa domáhali aj náhrady trov konania.
Navrhovatelia v l. a 2. rade svoj návrh právne a skutkovo odôvodnili tým, že neperfektnou kúpnou zmluvou z roku 1983 kúpili nehnuteľnosť - rodinný dom Č.. Y.. XXXX, ktorý bol postavený na R.. Č.. XXX/X T. X..Ú.. Ť. od jeho pôvodnej vlastníčky, pani G. F. (Q.. X.X.XXXX), tety navrhovateľa v l. rade. Následne podali návrh na registráciu kúpnej zmluvy spolu s dotazníkom a čestným vyhlásením, avšak k registrácii kúpnej zmluvy nedošlo, keďže ani predávajúca v čase predaja tejto nehnuteľnosti nebola zapísaná ako jej vlastníčka aj napriek tomu, že nehnuteľnosti na ktorých rodinný dom stojí kúpila kúpnou zmluvou (Q.-XXX/XX, Q.) zo dňa 14.3.1973 od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov a rodinný dom postavila sama. Ďalej uviedli, že toho času je dom zapísaný na S. Č.. XXXX X..Ú..: Ť. vo vlastníctve odporcov v l. a 2. rade, ktoré nadobudli na základe zápisov M.-XXXX/XXv-.M.. XXX/XX potom, čo im neoprávnené bolo vydané rozhodnutie o súp. č. a to aj napriek tomu, že tento rodinný dom nekúpili, nebol im ani darovaný a ani ho nezdedili. Naopak, navrhovatelia v l. a 2. rade rodinný dom po jeho kúpe riadne užívali, vlastnícke právo k nemu aj k pozemku vybavovali v súdnom konaní na OS KE I pod sp. zn 14C/1027/1995, ktoré bolo zastavené a tiež v konaní vedenom na OS KE I pod sp. zn 19C/191/2003, kde sa posudzovalo vlastnícke právo k R.. Č..XXX/X. Navrhovatelia v l. a 2. rade svoj nárok odôvodňujú tým, že svoje vlastnícke právo k spornému domu nadobudli kúpou a vydržaním, pričom odporcovia v l. rade a 2. rade toto vlastnícke právo nadobudli neoprávnene. Existenciu naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva navrhovatelia v l. a 2. rade odôvodnili skutočnosťou, že bez určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v tomto konaní je ich právne postavenie vo vzťahu k nehnuteľnosti právne neisté.
Odporcom v l. rade a 2. rade bola žaloba spolu s poučením a s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 14.12.2009 a 15.12.2009.
Odporcovia v l. a 2. rade sa k žalobnému návrhu vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu dňa 21.1.2010, v ktorom uviedli, že v celom rozsahu uplatnený nárok navrhovateľov v l. a 2. rade neuznávajú a navrhujú, aby súd žalobu zamietol a priznal im náhradu trov konania. V odôvodnení tohto podania uviedli, že sa jedná o nehnuteľnosť na adrese X., H. Č..XX/A, kde obidvaja odporcovia bývajú spolu so svojimi štyrmi deťmi od roku 1997 a od toho času sú tu prihlásení aj na riadny trvalý pobyt. Do tohto domu sa nasťahovali po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve s navrhovateľmi a po zaplatení kúpnej ceny, pričom navrhovatelia sa potom odsťahovali k otcovi navrhovateľa v l. rade, k Ľ. E. Q. G. X., H. Č..XX. Ďalej tvrdia, že od času nadobudnutia spornej nehnuteľnosti, dom zveľaďovali, opravovali, prestavovali tak, že dnešná nehnuteľnosť už nie je pôvodnou nehnuteľnosťou, ktorá tu stála v čase prevodu, v roku 1997. K okolnostiam uzatvárania Zmluvy o budúcej zmluve uviedli, že tento typ zmluvy bol vynútený navrhovateľmi, nakoľko na strane navrhovateľov bola v tom čase prekážka, nakoľko nemali vysporiadané vlastnícke právo k tomuto domu. Keďže navrhovatelia ani neskôr neboli schopní získať list vlastníctva k tejto nehnuteľnosti, v roku 2009 si odporcovia na svoje meno zabezpečili zápis vlastníctva k spornému domu na ich meno. Poukázali aj na to, že od roku 1997 za nehnuteľnosť riadne platia daň z nehnuteľnosti a že zo strany navrhovateľov je absurdné domáhať sa vlastníckeho práva už k celkom inej nehnuteľnosti než, ktorú im v roku 1997 odpredali a tiež potom, ako prevzali dohodnutú kúpnu cenu vo výške 220.000,-Sk (150.000,-Sk vyplatili odporcovia v hotovosti pri podpise Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, 40.000,-Sk vyplatili prostredníctvom brata odporkyne, H. E. a 30.000,-Sk vyplatili do rúk navrhovateľke v 2.rade pri príležitosti krstín ich syna v kultúrnom dome Ť.). Ďalej uviedli, že náklady na prestavbu tohto domu u nich presiahli sumu 900.000,- Sk, t.j. 30.000 EUR.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, účastníckymi výpoveďami, svedeckými výpoveďami, písomnými podaniami účastníkov a ich právnych zástupcov, ako aj s celým spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav :
Podľa výpisu z listu vlastníctva Č..XXXX z Katastra nehnuteľností Košice, Y. X. X., K. : X. Z., K. : X.- Ť., X..Ú.. : Ť. vyplýva, že v majetkovej podstate je evidovaná nehnuteľnosť ako pozemok (zastavané plochy a nádvoria) R..Č..XXX/X K. T. XXX J.X G. N. D. Y..Č..XXXX postavený na pozemku R..Č..XXX/X vo vlastníctve odporcov v l. a v 2. rade vo veľkosti podielu 1/1. Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva - T. XXXX/XX (E. Č..XX/XXXX) a zápis domu pod č. N..M.-XXXX/XXXX-T..M.. XXX/XXXX.
Podľa Kúpnej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice Q. XXX/XX, Q. XXX/XX na štátnom notárstve dňa 14.3.1973, predávajúca G. F. N.. W. (Q.. X.X.XXXX) predala kupujúcej G. F. (Q..X.X.XXXX) nehnuteľnosť zapísanú v pozemnoknižnej vložke v X..Ú..:Ť. Č.. XXX G. R..Č.. XXXX podľa Geometrického plánu, Strediska geodézie Košice, zo dňa XX.XX.XXXX, Č..XXX-XX-XXX-XX K. T. XXXmX a G. W. N.. A. (Q.. XX.X.XXXX) predala kupujúcej G. F. (Q..X.X.XXXX) nehnuteľnosť zapísanú v pozemnoknižnej vložke v k.ú.: Ťahanovce parc. č.:1046 podľa cit. Geometrického plánu vo výmere 6m2 z ktorých na základe tohto geometrického plánu bola vytvorená nová parcela podľa P. Č..XXXX/X zapísaná ako dom, dvor o výmere XXX J.X.
Dňa 16.3.1982 G. F. požiadala štátne notárstvo o registráciu kúpnej zmluvy o prevode parcely Č..XXXX,XXXX/X, XXXX/X M. D. XX.X.XXXX, ktorá sa nachádza v k.ú.: Ť., nakoľko zmluva nebola registrovaná.
V Dotazníku a čestnom vyhlásení doručenom Obvodnému národnému výboru Košice I pod Č..XXXX/ XX zo dňa 18.4.1983 (podpísanom dňa 14.4.1983 G. F. G. J. E.) G. F. (Q..X.X.XXXX) uviedla, že na nadobúdateľa J. E. (Q..XX.X.XXXX) a podľa bode 4. Dotazníka aj na jeho manželku T. E. (Q.. XX.XX.XXXX) (pozn. súdu, správne má byť E.) previedla nehnuteľnosť : pozemok č. R..:XXXX/X (T. P. R.. Č.. XXX) dom s dvorom o výmere XXXmX ku Geometrickému plánu Č..XXX-XX-XXXX-XX zo dňa 20.11.1972, ktorá pozostáva z izby, kuchyne a predsiene, podlahová plocha XX,XX J.X a zo záhrady, s tým, že na pozemku sú drobné stavby - dreváreň o výmere X,XXmX. Podľa bodu 6. Dotazníka, dohodnutá cena za nehnuteľnosť bola 15.000,-Kčs.
Dňa 7.4.1997 navrhovateľ v 1.rade, ako predávajúci a odporcovia v 1. a v 2.rade, ako kupujúci uzavreli medzi sebou Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, podľa ktorej sa rozhodli uzavrieť kúpno-predajnú zmluvu na nehnuteľnosť označenú v texte ako cit.„RD v obci Ť. Č..XX/A“ s tým, že tento rodinný dom nebol majetkovo vysporiadaný. Ďalej sa dohodli, že predávajúci prevezme dňom podpisu tejto zmluvy zálohu od kupujúceho vo výške 150.000,-Sk a súčasne sa zaviazal, ihneď po vysporiadaní predmetného domu na meno predávajúceho, previesť vlastníctvo na kupujúceho. Pri podpise riadnej kúpno-predajnej zmluvy mal kupujúci doplatiť predávajúcemu doplatok a dom do užívania odovzdá predávajúci, kupujúcemu po vyplatení zálohy. Ďalej sa v čl. IV. dohodli zmluvné strany, že termín a platnosť tejto zmluvy nebudú obmedzovať a je platná až do podpísania riadnej kúpno-predajnej zmluvy. Zmluva bola podpísaná navrhovateľom v 1.rade, ako predávajúcim a odporkyňou v 2.rade, ako kupujúcou.
Ako vyplýva zo záznamu spísaného v kancelárii právnej zástupkyne JUDr. Piovarčíovej (podľa jej tvrdenia) zo dňa 30.8.1999, navrhovatelia v 1. a v 2.rade požiadali o spísanie Zmluvy o budúcej zmluve, ktorej predmetom mala byť nehnuteľnosť T. X..Ú..: Ť. zapísaná v pozemnoknižnej T. XXX G. Č. X ako parcela Č..XXXX G. Č. X.XXX v rozsahu ako je zakreslená v geometrickom pláne GEOTOP Košice č. 14396238-7195, ako novovytvorená parcela Č..XXX K. T. XXXmX s rodinným domom Č.. Y..XX, Q. I. H. T. X.. Navrhovatelia v 1. a v 2.rade uviedli, že po skončení sporu vedenom na OS KE I v konaní vedenom pod sp.zn.č.14C/1027/95 sa stanú spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti a potom sa zaväzujú uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu s budúcim kupujúcim nehnuteľnosti, H. E., ktorý sa zaviazal zaplatiť pri podpise Zmluvy o budúcej zmluve zálohu na kúpnu cenu vo výške 40.000,-Sk a zvyšok 20.000,-Sk sa zaviazal zaplatiť pri uzavretí riadnej kúpnej zmluvy. Podľa písomného potvrdenia zo dňa 30.8.1999, navrhovatelia v 1. a v 2.rade potvrdili prevzatie 40.000,-Sk v hotovosti od H. E., ako zálohu na kúpnu cenu za nehnuteľnosť T. X..Ú..: Ť. R.. Č.. XXX zastavanou plochou o výmere XXX J.X s rodinným domom Č.. Y.. XX v zmysle Zmluvy o budúcej zmluvy zo dňa 30.8.1999.
Dňa 30.8.1999 uzavreli navrhovatelia v 1. a v 2.rade, ako predávajúci a Ján Gaži, ako kupujúci Zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej navrhovatelia v 1. a v 2.rade, ako predávajúci prehlásili, že sú užívateľmi nehnuteľnosti v X..Ú..Ť., R..Č..XXX, R..Č..XXXX, R..Č..X, R..Č..XXXX, t.č. vedená ako R..Č..XXX- zastavaná plocha K. T. XXX J. s rodinným domom Č..Y.. XX v rozsahu ako sú zakreslené v geometrickom pláne GEOTOP Košice č. 14396238-71/95 zo dňa 5.4.1995, ktoré sú predmetom konania o vyporiadanie vlastníctva v konaní na OS KE I pod č.k.14C/1027/1995 a ktoré nehnuteľnosti sa zaväzujú odpredať kupujúcemu H.Q. E. a uzavrieť s ním riadnu kúpnu zmluvu v lehote 6 mesiacov od právoplatného skončenia sporu a s tým, že celková kúpna cena bola 60.000,-Sk, ktorú sa budúci kupujúci zaviazal zaplatiť pri podpise tejto zmluvy vo výške 40.000,-Sk v hotovosti a vo výške 20.000,-Sk pri podpise riadnej kúpnej zmluvy.
Listom zo dňa 22.11.2002 navrhovatelia v l. a 2. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne oznámili H. E., že odstupujú od Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 30.8.1999 a že nepristúpia k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti v k.ú.: Ť. rodinný dom č. Y..XX Q. R. Č.. XXX K. T.J. XXXmX z dôvodu, že tento rodinný dom potrebujú pre bývanie svojej rodiny, súčasne ho vyzvali na vypratanie tohto domu najneskôr do 31.12.2002.
Z listu H. E. zo dňa 28.11.2002 adresovaného právnej zástupkyni navrhovateľov v 1. a v 2.rade vyplýva, že navrhovateľom na zálohu kúpnej ceny zaplatil 40.000,Sk a súčasne do nehnuteľnosti investoval vlastné finančné prostriedky vo výške 175.000,-Sk, ktoré oproti vyprataniu nehnuteľnosti spolu so zálohou žiadal vrátiť späť do 20.12.2002.
Listom zo dňa 4.12.2002 navrhovatelia v l. a 2. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne oznámili H. E., že nesúhlasia s investíciami do nehnuteľnosti, namietajú ich výšku a trvajú na vyprataní domu do konca roku 2002.
Dňa 26.6.2003 ohlásil G. E. na Miestny úrad mestskej časti Košice - Ťahanovce drobnú stavbu - prístavbu k rodinnému domu na R..Č..XXX, X..Ú.. Ť., P. XXXX, Y..Č..XXXX podľa predloženého nákresu : zádverie o rozmeroch 2100 x 2500 mm a výške 2500 mm, s tým, že stavebné práce bude vykonávať svojpomocne.
Na základe ohlásenia drobnej stavby - prístavby k rodinnému domu G. E., stavebný úrad uviedol, že nemá námietok proti uskutočneniu ohlásenej drobnej stavby na R..Č..XXX, X.. Ú.. Ť.G., H. I..Č..XX/A v rozsahu uvedenom v ohlásení a v zmysle predložených dokladov t.j. zmluvy o budúcej zmluve, nákresu, snímky z katastrálnej mapy za dodržania stanovených podmienok.
Dňa 30.8.2003 Miestny úrad mestskej časti Košice - Ťahanovce oznámil právnej zástupkyni navrhovateľov, že na základe ich výzvy na zastavenie stavebných prác na rodinnom dome T. X., H. XX/ A, na ktorý požiadal G. E. (ako držiteľ/nájomca o prístavbu k rodinnému domu - zádverie, nebol dôvod na zastavenie stavebných prác, nakoľko na základe osobnej obhliadky bolo zistené, že dom bol vo veľmi zlom stave, hlavne zádverie, preto z dôvodu, že užívateľ je povinný sa starať o nehnuteľnosť a udržiavať ju vo vyhovujúcom stave tak, aby nedochádzalo ku škodám, bol vydaný súhlas k realizovaniu drobnej stavby - zádveria. Súčasne oznámili, že touto prístavbou sa nezmení účel využitia hlavnej stavby, ani to nebude mať zásadný vplyv na cenu nehnuteľnosti.
Na pojednávaní dňa 21.1.2011 navrhovateľ v 1.rade uviedol, že odporca v 1.rade je jeho bratranec a odporkyňa v 2.rade je jeho manželka. Zmluvou o budúcej zmluve, nevie z akého dátumu, sa dohodol s odporcom v 1.rade, že mu predá rodinný dom, ktorý je predmetom tohto konania za 250.000,-Sk, z tejto sumy mu odporca v 1.rade zaplatil 190.000,-Sk a mal doplatiť ešte 60.000,-Sk, túto sumu už nezaplatil a odišiel pracovať D. U. s celou rodinou, nevie kedy to bolo. Po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve sme sa nakrátko z domu vysťahoval spolu s rodinou a nasťahoval sa k svojmu otcovi a neskôr do W., kde dom kúpil, neskôr predal a kúpil dvojizbový byt T. X. Q. D.. Odporcovia sa nasťahovali do ich domu, potom, odišli za prácou do U. a v dome zostal bývať ich švagor. Potom, ako sa odporcovia vrátili s rodinou z U., nasťahovali sa späť do domu a odvtedy tam bývajú, už aj vyše 10 rokov. Navrhovateľ v 1.rade uviedol, že si rozmyslel predaj domu odporcom z dôvodu, že pri predaji špekulovali, nechceli doplatiť sumu 60.000,-Sk, opakovane sa nielen jemu, ale aj jeho otcovi vyhrážali, že ho zabije. Potom, ako odporcom oznámil, že nesúhlasí s predajom domu mu z poskytnutej sumy 190.000,-Sk nič nevrátil, oznámil mu, že ide o platbu za užívanie domu a pozemku. Namietal rekonštrukciu domu, potvrdil však, že odporca dal nový plech na striešku nad chodbičku a že v kúpeľni vymenil obkladačky a dlažbu a to všetko bez jeho súhlasu. Ihneď po zistení, že odporca vykonáva nejaké stavebné práce mu oznámil, že s tým nesúhlasí, a že tak robí iba na svoje náklady. Túto skutočnosť oznámil v roku 2003 miestnemu úradu mestskej časti. Daň z nehnuteľnosti za dom na H. I. T. X.Z. ani za elektrinu neplatí, aj keď sa cíti byť jeho vlastníkom z dôvodu, že odporca tento dom užíva.
Navrhovateľka v 2.rade na pojednávaní dňa 21.1.2011 uviedla, že dňa 15.5.1997 sa odsťahovali k svokrovi do rodinného domu, kde bývali pár mesiacov a následne sa odsťahovali do W., nakoľko ich opakovane odporcovia slovne napádali. Pôvodne chceli odporcom s predajom ich domu iba pomôcť, lebo v roku 1997 ich vyhodili z bytu na F. I.., preto im týmto plánovaným predajom ich domu chceli pomôcť, odsťahovali sa k svokrovi a im uvoľnili ich dom a súčasne sme sa dohodli na jeho budúcom predaji za celkovú sumu 250.000,-Sk, z čoho im zaplatili 150.000,-Sk a 40.000,-Sk nechal odporca v 1.rade u svojho švagra H. E. na doplatenie, zvyšok už nezaplatili. Odporcovia po nasťahovaní sa do sporného domu tam bývali len krátky čas, asi tri mesiace a následne sa odsťahovali za prácou do U., kde boli zhruba jeden rok a kde opakovane odchádzali za prácou, pričom dom prenajímali iným osobám, švagrovi H. E. a iným. V roku 1999 im ich švagor odovzdal 40.000,-Sk, odporca bol v tom čase opäť T. U.. Odporcovia sa veľmi často zdržiavali v U., z 13 rokov, odkedy majú dom ho užívali len 2-3 roky, inak v dome bývali len veľmi málo, po celý čas ho prenajímali iným osobám, najmä švagrovi H. E., bezdomovcom, iným osobám, užívala ho aj dcéra odporcov H. E. s rodinou, teraz aj ďalšia ich dcéra, P. E. a ešte druhá jej sestra s deťmi a manželmi. Uviedla, že odporca v 1.rade sa jej vyhrážal potom, ako sa pohádali, ale viac sa vyhrážal navrhovateľovi v 1.rade, raz mu odkázal, že keď s vráti M. U., tak ho zabije, všetky vyhrážky súvisia s užívaním ich nehnuteľnosti. Odporca v 1.rade raz napadol jej svokra s nožom, čo aj nahlásili na polícii, lebo presvedčili svokra, že to bude v poriadku, ale nebolo to tak.
Na pojednávaní dňa 4.5.2011 odporca v 1.rade uviedol, že rodinný dom, ktorý je predmetom tohto konania v roku 1997 odkúpil od navrhovateľov v 1. a 2.rade za kúpnu cenu 240.000,-Sk, z čoho vyplatil 225.000,-Sk na tri krát šekom, v roku 1997 vyplatil sumu 150.000,-Sk, sumu 40.000,-Sk vyplatil prostredníctvom svojho švagra H. E. a sumu vo výške 35.000,-Sk odovzdal v roku 1998 pri krste dieťaťa navrhovateľom priamo do rúk navrhovateľke v 2.rade, doklad nemá. Od roku 1998, teda od času kedy dom kúpil, ho aj riadne užíva, pracuje v zahraničí, T. U., chodí na zber sezónneho ovocia. V roku 1998 bol T. U. za prácou jeden mesiac, kedy poskytol dom na užívanie svojej sestre a švagrovi na obdobie jedného roka. Uviedol, že sa cíti byť vlastníkom rodinného domu z dôvodu, že zaň riadne na základe zmluvy o budúcej zmluve zaplatil. Navrhovatelia ho ubezpečovali, že potom, ako dostanú list vlastníctva na svoje meno, tak ihneď prepíšu tento dom na neho, kedy ešte doplatí zvyšných 15.000,- Sk do celej kúpnej ceny. To sa však nestalo, preto si to začal vybavovať vlastníctvo po vlastnej línii a zabezpečil si zápis vlastníckeho práva na svoje meno. Potom, ako v roku 1997 dom nadobudol, vykonal jeho kompletnú rekonštrukciu, urobil v ňom : omietky, elektrinu, kúpeľňu, podlahy, plafóny, pripojil sa na vodu, urobil prístavbu, v ktorej je jedna izba, pretože dom, ako ho prevzal od navrhovateľov bol neobývateľný. Súhlas na výstavbu mal zabezpečený z príslušného miestneho úradu. Podľa jeho tvrdenia cena rekonštrukcie bola 40.000 EUR. Uviedol, že sumu 35.000,-Sk odovzdal navrhovateľom pri príležitosti krstín, ich vzťahy sa pokazili pre nedodržanie budúcej kúpnej zmluvy zo strany navrhovateľov. Jeho svedkami na vykonanú rekonštrukciu domu sú J. W. G. N. E.. Dane za rodinný dom platím roku 1997 a takisto aj platby za elektrinu, vodu a vývoz smetí.
Na pojednávaní dňa vypovedal svedok J. W., ktorí je kamarátom aj navrhovateľov a aj odporcov, všetci sú z jednej obce. Vedel o tom, že odporca kúpil rodinný dom od navrhovateľov a keď sa tam nasťahoval, tak vykonával rekonštrukčné práce postupne, sám mu pri nich pomáhal, odporca tam urobil omietky v dvoch izbách, v kuchyni, prístavbu jednej izby, vodu v kuchyni, v kúpeľni aj obklad stien, kanalizáciu robil odporca po nasťahovaní. Nevedel o tom, či navrhovatelia súhlasili s prácami v dome, uviedol, že odporcovia od r.1997 do roku 2011 pracovali v U. jeden alebo dva roky.
Na pojednávaní dňa vypovedal N. E. uviedol, že je rodina a sused tak s navrhovateľmi, ako aj s odporcami. Potvrdil, že navrhovatelia chceli predať rodinný dom odporcom, pred predajom tam síce boli omietky v izbách aj urobené podlahy ale tieto potrebovali opraviť, pretože odporcovia v tom čase mali malé deti. Podľa neho bolo treba rekonštruovať aj kúpeľňu. Potvrdil, že odporca zrekonštruoval kúpeľňu, sám mu pri tom pomáhal, bol som aj pri tom, ako sa robili omietky v každej izbe, t.j. v kuchyni a v dvoch izbách, nakoniec sa urobila aj prístavba, jedna izba. Uviedol, že v čase rekonštrukcie domu, tam už bola prípojka k vode, a aj kanalizácia a elektromer. V kúpeľni sa menili obklady.
Navrhovateľka v 2.rade na tomto pojednávaní uviedla, že povolenie na opravu - stavbu prístavby odporca v 1.rade nemal od vlastníkov domu, získal ho iba falošne od mestskej časti, kúpeľňa v rodinnom dome v čase prevodu domu bola hotová, bola tam aj vaňa a aj omietky, nebola tam kanalizácia. Voda bola zavedená v kuchyni a v kúpeľni. V čase keď sme tam bývali, platili za vodu, dane aj za elektrinu. Namietala, že by jej odporca dal 35.000,-Sk na krstinách.
Odporca v 1.rade na tomto pojednávaní uviedol, že v čase prevodu v dome bola prípojka na vodu iba v kuchyni, aj to len na studenú vodu, kúpeľňa sa nedala používať, bola tam iba osadená vaňa, ale vodu si ohrievali. Kanalizácia tam nebola vôbec.
Na pojednávaní dňa 23.9.2011 odporkyňa v 2.rade uviedla, že v roku 1997 kúpili rodinný dom od navrhovateľov, tento predaj navrhol navrhovateľ v 1.rade, dohodli sa, že najprv uzavrú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve s tým, že vtedy zaplatia 150.000,-Sk v hotovosti, bolo to v realitnej kancelárii N. S., realitná kancelária U. J.. Celková dohodnutá kúpna cena bola 240.000,-Sk, ktorá mala byť vyplatená pri prepise vlastníctva na odporcov. V zmluve o budúcej kúpnej zmluve sa dohodli, že po vyplatení zálohy, predávajúci opustia rodinný dom, čo aj urobili, potom sa tam nasťahovali odporcovia so svojou rodinou, bolo to v apríli 1997. Dom nepretržite užívali do roku 1999, kedy celá rodina odišli do U., kde boli v azyle od r.1999 do 2001. V tom čase v dome býval brat odporcu v 1.rade, N. E.. V období od 1997 do 1999 vykonali kompletnú rekonštrukciu rodinného domu, zaviedli elektrinu, urobili nové omietky na dome, v roku 1997 tam boli dve malé izby, jedna kuchyňa, nebola v dome kúpeľňa, ani WC a ani tam nebola zavedená teplá voda, preto dostavali novú kúpeľňu vnútri domu a v roku 2003 urobili prístavbu, t.j. chodbu, ako prístup ku kuchyni a následne sme chodbu zväčšili a vytvorili z nej izbu a je tam t.č. naša spálňa. V roku 2001 vrátili na Y. a odvtedy bývajú v tomto rodinnom dome s celou rodinou, od septembra 2010 s odporcom v 1.rade bola v zahraničí, pracuje tam, má zmluvu na dobu neurčitú. V roku 1997 navrhovateľke pri krstinách odovzdali sumu 35.000,-Sk, povedala jej, že potrebuje peniaze na krstiny. Uviedla, že uzavreli v roku 2003 kúpnu zmluvu s p. J., F. na kúpu pozemku preto, lebo vedeli, že navrhovatelia sa nesnažia vysporiadať nehnuteľnosť tak, aby bola bez problémov prevedená na odporcov. Uviedla, že rodinný dom patril tete navrhovateľa v 1.rade, J. F., ktorá ho aj postavila. Do žiadosti o zápis vlastníckeho práva na príslušnú správu katastra uviedli, že sú vlastníkmi tohto domu, pretože chceli vysporiadať to, čo mal urobiť navrhovateľ v 1.rade a neurobil to. Uviedla, že nemali súhlas od navrhovateľov v 1. a 2.rade na výkon prác v dome, lebo sa cítili byť vlastníkmi tohto domu. Pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sme sa dohodli s manželom, že zmluvu podpíšem len ja, a že pri riadnej zmluve už budú obaja. Uviedla, že v rokoch 2001-2010 sa prevažne zdržiavali na Slovensku, avšak na pojednávaniach v konaní 19C/191/2003 sa nezúčastňovali preto, že niekedy boli práceneschopní, inokedy boli preč za prácou, napr. v roku 2007, kedy bola mesiac na zber ovocia. Uviedla ďalej, že v roku 1997 v kúpeľni bolo iba suché WC, teraz je vykachličkovaná, je tam bojler, napojená teplá voda, vaňa, sprchovací kút, kanalizácia. V dome je zavedená elektrina, je písaná na odporcov.
Právna zástupkyňa navrhovateľov v 1. a 2.rade dňa 23.9.2011 uviedla, že Pri spisovaní zmluvy o budúcej zmluve dňa 30.8.1999 pre navrhovateľov a H. E., sa k nej dostavil H. E., ako osoba konajúca vo svojom mene, bez splnomocnenia na zastupovanie odporcov, preto ako právna zástupkyňa nemala v tom čase žiadnu vedomosť o tom, žeby išlo o nejaký príbuzenský vzťah medzi H. E. a odporcami a teda H. E. vystupoval ako samostatná osoba, v tomto prípade ako kupujúci, na základe čoho, uzavrel vo svojom mene s navrhovateľmi samostatnú zmluvu o budúcej zmluve, nanaväzujúcu na zmluvu zo dňa 7.4.1997. Toto potvrdzuje aj logická skutočnosť, že odporcovia mali už uzavretú zmluvu o budúcej zmluve a teda bolo by nelogické uzatvárať ďalšiu zmluvu o budúcej zmluve.
Na tomto pojednávaní navrhovateľ v 1.rade potvrdil, že H. E. mu osobne odovzdal sumu 40.000,-Sk v mene odporcu v 1.rade.
Navrhovateľka v 2.rade takisto potvrdila, že sa s H. E. stretli v X., okr. J. na námestí, kde im H. E. oznámil, že v mene odporcu v 1.rade im doniesol sumu 40.000,-Sk na doplatenie do kúpnej ceny rodinného domu. Súčasne im H. E. oznámil, že tento dom si chce prepísať na svoje meno, pretože vraj jeho sestra, odporkyňa v 2.rade predala ich rodičovský dom a jemu z toho nedala nič, tak sa rozhodol, že on si tento dom prepíše na seba.
Dňa 8.10.2012 odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhli vzájomnú žalobu tak, aby súd určil, že odporcovia v l. a 2. rade sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností vedených v EN katastrálneho úradu Košice Správy katastra Košice I, na S. Č.. XXXX, ako parc. Č..XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 219m2 a na nich stojaceho domu Y.Ú..Č..XXXX a súčasne aby súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol. Svoj návrh odôvodnili tým, že všetky dôkazy a skutočnosti vykonané v tomto konaní, nasvedčujú tomu, že odporcovia sú riadnymi a zákonnými vlastníkmi sporných nehnuteľností a tvrdenia navrhovateľov sú klamlivé a tendenčné.
Vo vyjadrení k tomuto podaniu odporcov právna zástupkyňa navrhovateľov dňa 15.11.2012 uviedla, že návrh odporcov je nadbytočný, protizákonný, pretože sú to práve odporcovia, ktorí sú v súčasnosti ako vlastníci evidovaní a to na základe nepravdivých tvrdení, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie o súpisnom čísle tohto rodinného domu.
Dňa 25.2.2013 bolo konanie o protinávrhu odporcov zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku.
Z obsahu pripojeného spisu 19C/191/2003 súd zistil, že navrhovatelia (J. E. a T. E., N.. R.) sa podanou žalobou voči odporcom (G. E. a E. E., N.. E.) domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely Č..XXXX, orná pôda o výmere XXXmX s rodinným domom Č.. Y.. XXXX/XX v rozsahu ako je zakreslená v geometrickom pláne GEOTOP Košice XXX/XX R. Č.. XXX/X zastavaná plocha o výmere XXXmX dom, dvor Č..Y..XXXX/XX s odôvodnením, že užívajú tieto nehnuteľnosti, ktoré získali kúpou od predchádzajúcej vlastníčky G. F., tety navrhovateľa v 1. rade na základe neperfektnej kúpnej zmluvy v roku 1983 a ktorá ich kúpila predtým ako R.. Č..XXXX spolu s ďalšími parcelami kúpnou zmluvou dňa 14.3.1973 od pôvodných pozemnoknižných vlastníčok G. F. N.. W., G. W. N. A.. Najskôr bola uzavretá ústna kúpna zmluva niekedy v roku 1950 a neskôr formou notárskej zápisnice bola zapísaná aj kúpna zmluva dňa 14.3.1973, ktorá nebola zapísaná do Katastra nehnuteľností Alžbeta Horváthova, teta navrhovateľa v l. rade sa cítila byť vlastníčkou tejto nehnuteľností s tým, že rodinný dom tam stojací si postavila sama a s nehnuteľnosťou aj nakladala ako s vlastnou. Tunajší súd po vykonanom dokazovaní dňa 26.9.2006 rozhodol v poradí 1. Rozsudkom č.k.19C/191/2003-114 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel, toto rozhodnutie napadli odvolaním odporcovia, o ktorom odvolací súd rozhodol Uznesením č.k.5Co/464/2006-174 zo dňa 5.11.2008 tak, že pripustil späťvzatie žaloby o určenie vlastníckeho práva k rodinnému domu Y.. Č..XXXX/XX nachádzajúceho sa v X..Ú.. Ť. a podľa geometrického plánu GEOTOP Košice č. 170/02 na R..Č..:XXX/X a v tejto časti rozsudok o určenie vlastníckeho práva zrušil a konanie ohľadne neho zastavil a v ostatnej časti rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie s tým, aby súd opätovne posúdil oprávnenosť žaloby s prihliadnutím na odvolacie námietky odporcov. Na základe toho prvostupňový súd opätovne rozhodol Rozsudkom č.k.19C/191/2003-223 dňa 1.3.2010 tak, že určil, že parcela registra O. Č..XXX/X zastavaná plocha o výmere XXX J.X X..Ú..: Ť., okres Košice zapísané na S. Č.. XXXX, Správa katastra Košice, tak ako je vyznačená v geometrickom pláne Č.. XX/XX M. D. XX.X.XXXX overenou správou katastra Košice pod č. 1118/09, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku patrí do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov a súčasne ich zaviazal nahradiť aj trovy konania. Tento rozsudok prvostupňový bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu 11Co/140/2010-258 zo dňa 20.4.2011.
Podľa §80 písm.c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Žaloba podľa §80 písm.c.) O.s.p. je určovacia žaloba a má spravidla preventívny charakter a jej účelom je poskytnúť ochranu práva navrhovateľovi skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu, alebo práva. Ak určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, určovacia žaloba je prípustná aj napriek tomu, že je možná žaloba aj žaloba na plnenie. Cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany, naproti tomu, účelom žaloby na plnenie je poskytnutie priamej ochrany porušenému právu, teda reparácie. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práva oprávnených záujmov.
V danom prípade súd zistil, že u navrhovateľov je daný naliehavý právny záujem, nakoľko prípadný rozsudok vyhovujúci žalobe bude predpokladom pre vykonanie zmeny v zápise vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti - rodinnému domu.
Podľa §40 ods.1 z.č. 141/1950 Zb.Z. OZ Občianskeho zákonníka (v znení účinnom k 14.3.1973) písomná forma je potrebná pri právnych úkonoch o právach k nehnuteľnostiam, okrem ak ide o nájom rodinného domčeka alebo inej podobnej stavby alebo len časti budovy. To isté platí pri majetkových právnych úkonoch medzi manželmi, pokiaľ nejde len o obvyklé darovania primerané ich zárobkovým a majetkovým pomerom. Písomná forma je ďalej potrebná pri právnych úkonoch, pre ktoré zákon osobitne predpisuje písomnú formu.
Podľa §116 ods.1,2 z.č. 141/1950 Zb.Z. OZ Občianskeho zákonníka (v znení účinnom k 14.3.1973) vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
Podľa §872 ods.1 Občianskeho zákonníka právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté.
Podľa §872 ods.4 Občianskeho zákonníka ak právo osobného užívania k zastavanému alebo nezastavanému pozemku vzniklo manželom, stávajú sa dňom účinnosti tohto zákona bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá; ak zaniklo, stávajú sa podielovými spoluvlastníkmi rovným dielom.
Podľa § 134 ods.2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom k 14.4.1983) k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.
Podľa § 136 ods.1,2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom k 14.4.1983) vec môže byť v osobnom spoluvlastníctve viacerých občanov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom k 14.4.1983) vlastník má právo užívať vec pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti; má právo na úžitky a prírastky veci, ako aj právo previesť ju na iného. Ak to nie je v rozpore so záujmami spoločnosti, môže vlastník vec prenechať na užívanie inému alebo s ňou nakladať aj inak.
Predmetom tohto konania je určenie, že rodinný dom číslo súpisné XXXX, stojaci na parcele číslo XXX/ X, zapísaný na S. Č..XXXX T. X..Ú.. Ť. je vo vlastníctve navrhovateľov v l. a v 2. Rade (ďalej v texte označený aj ako „sporný dom“). Podľa aktuálneho výpisu z listu vlastníctva sú ako vlastníci sporného domu zapísaní odporcovia.
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovatelia odvodzujú svoje vlastníctvo k spornému domu od predchádzajúcej vlastníčky, od G. F., ktorá pozemok pod domom kúpila ešte v roku 1952 od G. F., rod. W. na základe ústnej kúpnej zmluvy. Pozemok bol pôvodne zapísaný v pzkn.č.425, ako R.. Č..XXXX T. X..Ú..: Ť.G.. Následne G. F. v roku 1973 uzavrela k tomuto pozemku aj písomnú kúpnu zmluvu, ktorá bola spísaná na štátnom notárstve vo forme notárskej zápisnice pod č. Q. XXX/XX, Q. XXX/XX (XX.X.XXXX), avšak táto zmluva nebola registrovaná štátnym notárstvom, čo sa v uvedenom čase vyžadovalo pre nadobudnutie vlastníctva kúpou nehnuteľnosti (v zápisnici uvedená ako novovzniknutá parcela Č..XXXX dom a dvor o výmere XXX J.X geometrického plánu strediska GEODÉZIE Košice mesto Č..XXX-XX-XXXX-XX M. D. XX.XX.XXXX vytvorená o výmere XXXmX M. R.. Č..XXXX R..T..Č..XXX X..Ú.. Ť. pôvodne patriacej G. F. N.. W. a o výmere 6m2 z parcely č.1046 pôvodne patriacej G. W. N.. A.). Skutočnosť, že G. F. nadobudla pozemok ešte v roku 1952 potvrdzuje aj dohoda zmluvných strán o kúpnej cene v ešte tzv. „starej mene, ešte pred rokom 1952“, čo zodpovedalo cene v čase spísania notárskej zápisnice vo výške 1.700 Kčs, a tiež prehlásenie, že cena bola kupujúcou vyplatená už v roku 1952. A okrem toho aj to, že kupujúca G. F. v tejto zápisnici potvrdila, že stav nehnuteľnosti je jej známy, nakoľko „na tejto nehnuteľnosti si postavila rodinný dom v roku 1962 z vlastných finančných prostriedkov“. Nakoľko však Geometrický plán č.762/03-0145-72 nebol doručený na zápis do súboru popisných a geodetických informácií katastra nehnuteľností, tak pozemok, parc. Č..
P. XXXX/X nebola zapísaná, avšak z výpovede účastníkov konania v súvisiacom konaní (19C/191/2003) mal súd za preukázané, že jediným domom, ktorý bol postavený na R.. Č.. XXXX je rodinný dom, ktorého vlastníctvo je sporné a je posudzované v tomto konaní.
V zmysle intertemporálneho ustanovenia §865 ods.3 Občianskeho zákonníka zákona č.131/1982 Z.z. pre započítanie uplynulých dôb do nepretržitej vydržacej doby sa započítava aj časť pred 1.4.1964 so súčasným odkladom možnosti vydržania až od 1.4.1984 ako aj ustanovenie §872 ods.6 zákon č.509/1991 Z.z. umožňujúci oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku započítala časť, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe.
Na základe toho, že G. F. pozemok od roku 1952 užívala a v roku 1962 na ňom postavila rodinný dom, ktorý nerušene a v dobrej viere o svojom vlastníctve užívala nepretržite od roku 1962 do roku 1983, kedy ho ako vlastný, spolu s pozemkom (špecifikované v Geometrickom pláne č.762-03-0145-72 zo dňa 20.11.1972 ako parcela Č..XXXX/X dom s dvorom o T. XXXmX) odpredala navrhovateľom v 1. a v 2.rade dňa 14.4.1983 neperfektnou kúpnou zmluvou (ako vyplýva z poznámky útvaru hlavného architekta zo dňa 15.6.1983 na Dotazníku zo dňa 14.4.1983, nehnuteľnosť bola špecifikovaná ako pozemok R..Č..XXX, ktorá podľa Geometrického plánu č.170/02 je vedená ako parcela Č..XXX/X), nakoľko táto nebola registrovaná štátnym notárstvom, vstúpili uzavretím zmluvy a prevzatí nehnuteľnosti navrhovatelia nie do vlastníctva, ale do oprávnenej držby spornej nehnuteľnosti. Navrhovatelia tento rodinný dom, ako svoj vlastný, nerušene užívali nepretržite od roku 1983 až do roku 1997, čím nadobudli k nemu vlastníctvo vydržaním. Skutočnosť, že navrhovatelia boli vlastníkmi rodinného domu napokon ani nie je sporná, nakoľko odporcovia svoje vlastnícke právo odvodzujú práve od navrhovateľov.
Potom, ako navrhovatelia v roku 1995 zistili, že v katastri nehnuteľnosti nie sú evidovaní ako vlastníci pozemku a domu, domáhali sa určenia vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam žalobou podanou na tunajšom súde, ktorá bola vedená pod sp. zn. č.14C/1027/1995, ktoré konanie bolo na návrh navrhovateľov zastavené.
Podľa §50a ods.1 Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
Podľa §50a ods.2 Občianskeho zákonníka ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
Podľa §50a ods.3 Občianskeho zákonníka tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
Podľa §34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa §37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa §40 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Súd mal v konaní za preukázané, že navrhovateľ v 1.rade a odporcovia v 1. a v 2.rade uzavreli dňa 7.4.1997 Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, podľa ktorej sa v budúcnosti, cit. „ihneď po vysporiadaní predmetného domu na meno predávajúceho“ rozhodli uzavrieť kúpno-predajnú zmluvu na nehnuteľnosť označenú v texte ako cit.„N. T. K. Ť. Č..XX/A“ , nakoľko rodinný dom nebol v čase podpisu tejto zmluvy majetkovo vysporiadaný. Zmluvné strany sa dohodli, že predávajúci prevezme v deň podpisu tejto zmluvy zálohu od kupujúceho 150.000,-Sk a že tento, ihneď po vysporiadaní predmetného domu na meno predávajúceho pri podpise riadnej kúpno-predajnej zmluvy kupujúci doplatí predávajúcemu doplatok do kúpnej ceny.
Platnosť či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, kedy došlo k právnemu úkonu.
Pokiaľ je obsah právneho úkonu zaznamenaný písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný (Rozsudok NS ČR sp.zn. 30 Cdo 4271/2007, z 20.11.2009).
V zmysle súdnej judikatúry Dohoda o budúcej kúpnej zmluve musí mať obsahové a formálne náležitosti, ktoré musí mať uzatváraná kúpna zmluva (R 114/74).
Ak ide o budúcu kúpnu zmluvu, ktorej má byť predmetom prevod nehnuteľností, podstatnými náležitosťami, ktoré musia byť obsiahnuté v tejto zmluve sú :
1. vymedzenie predmetu kúpy, t.j. údaje o nehnuteľnosti - pokiaľ na základe riadnej zmluvy má dôjsť k zmene zápisu vecných práv k nehnuteľnostiam zapísaných v katastri nehnuteľnosti vyžaduje sa, aby nehnuteľnosť bola označená tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou nehnuteľnosťou, to znamená, že nehnuteľnosť musí byť nutne identifikovaná údajmi z príslušnej evidencie, postačuje ich označenie takým spôsobom (prípadne i niektorým z údajov evidencie), aby boli nezameniteľne rozpoznateľné od iných (porovnaj stanovisko Najvyššieho súdu ČR z 28. júna 2000, sp.zn. Cpjn 38/98, uverejneného v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. 44, ročník 2000),
2. dohoda o kúpnej cene, ktorú bude po uzavretí kúpnej zmluvy povinný zaplatiť kupujúci predávajúcemu a záväzok kupujúceho zaplatiť túto kúpnu cenu. Dohoda o budúcej kúpnej zmluve musí mať obsahové a formálne náležitosti, ktoré musí mať uzatváraná kúpna zmluva a jej súčasťou okrem iného musí byť kúpna cena ustálená sumou peňazí alebo iným spôsobom, na základe ktorého možno cenu určiť (ZSP 67/96)
3. označenie okruhu účastníkov budúcej kúpnej zmluvy - musí byť zhodné s okruhom účastníkov riadnej kúpnej zmluvy,
4. záväzok účastníkov uzavrieť konečnú zmluvu,
5. musí byť dohodnutá doba, do ktorej bude uzatvorená hlavná kúpna zmluva.
Táto povinnosť presnej špecifikácie Dohody o budúcej kúpnej zmluve uzavretej v zmysle §50a OZ v jej podstatných náležitostiach koliduje so zásadou, že špecifikácia podstatných náležitosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sa pri domáhaní sa uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu nemôže meniť, dopĺňať, či upresňovať a je vylúčené (aj pre súd), aby sa neurčité, príp. v zmluve chýbajúce údaje o nehnuteľnosti doplňovali výkladom prejavu vôle účastníkov budúcej zmluvy (Uz NS ČR sp.zn.č.28Cdo 409/2005).
Súd sa nad rámec právnej argumentácie právnych zástupcov účastníkov konania ex offo zaoberal posúdením platnosti Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 7.4.1997. V zmysle vyššie citovanej judikatúry a zákonných ustanovení je posudzovaná Zmluva o budúcej kúpnej zmluve (zo 7.4.1997) absolútne neplatným právnym úkonom pre neurčitosť právneho úkonu, nakoľko v zmluve je :
1, nehnuteľnosť identifikovaná slovami cit.„N. T. K. Ť. Č..XX/A“ a teda nie je riadne identifikovaná v zmysle údajov z katastra nehnuteľností, t.j. chýba identifikácia pozemku parc.č., na ktorej dom stojí, súpisné číslo domu, katastrálne územie, výmera prevádzanej nehnuteľnosti,
2, kúpna cena uvedená cit. „150.000,-Sk a pri podpise riadnej kúpno-predajnej zmluvy kupujúci doplatí predávajúcemu doplatok“ a teda chýba dohoda o celkovej kúpnej cene, ktorá by bola následne obsiahnutá v riadnej kúpnej zmluve, v konaní účastníci rozdielne tvrdili, že ústne dohodnutá kúpna cena bola 240.000,-Sk (odporcovia), resp. 250.000,-Sk (navrhovatelia),
3, označenie okruhu účastníkov budúcej kúpnej zmluvy je nepresné, nakoľko v zmluve na strane účastníkov nie sú uvedení navrhovateľka v 2.rade a odporca v 1.rade, títo zmluvu o budúcej kúpnej zmluve ani nepodpísali,
4, ďalej v zmluve chýba dohodnutá doba, do ktorej bude uzatvorená hlavná kúpna zmluva. Z tohto dôvodu by pravdepodobne odporcovia ani neboli úspešní v žalobe o nahradenie prejavu vôle v zmysle §50a ods.2 OZ, ktorú by mohli podať v prekluzívnej lehote do jedného roka od márneho uplynutia dohodnutej doby a táto práve nebola dohodnutá presne a určito tak, aby sa od nej dala odvodiť aj lehota na podanie žaloby.
Právny úkon je platným ak sú splnené náležitosti právneho úkonu a) náležitosti subjektu, spôsobilosť subjektu k právnym úkonom a povinnosť a spôsobilosť subjektom k právnym úkonom, b) náležitosť vôle
- vôľa musí byť skutočná, slobodná, vážna a prostá omylu, c) náležitosti prejavu - prejav musí byť určitý, zrozumiteľný, v niektorých prípadoch sa vyžaduje aj určitá forma napríklad písomná forma, d) náležitosti pomeru pre vôle a prejavu t.j. zhoda prejavu a vôle, e) náležitosti predmetu - predmet musí byť možný a dovolený (právne možný).
Sankcia neplatnosti právneho úkonu sa viaže k náležitostiam prejavu vôle, prejav vôle je vtedy neurčitý, ak nie je jasný obsah právneho úkonu, tzn., že v posudzovanom prípade sa účastníkom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nepodarilo jednoznačným spôsobom presne vyjadriť obsah ich vôle tak, aby bol v súlade so zákonom a to v časti označenia nehnuteľnosti, konej ceny a účastníkov, preto je zmluva absolútne neplatná v zmysle §37 Občianskeho zákonníka a teda týmto úkonom nemohlo prejsť vlastníctvo k spornému rodinnému domu na odporcov.
Odporcovia v konaní tvrdili, že oni sú vlastníkmi sporného domu, nakoľko dom prestavali.
Podľa §132 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
K stavbe nemožno nadobudnúť vlastníctvo jej „prepracovaním"; nadobudnutie vlastníctva k „prepracovanej stavbe" je možné len pokiaľ pôvodná stavba zanikla. (Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31. januára 2007, sp. zn. 22 Cdo 1350/2005).
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporcovia vykonali na pôvodnej stavbe - spornom rodinnom dome prestavbu menšieho významu, urobili zádverie, obklad v kúpeľni, podlahy v izbách, avšak tieto stavebné úpravy podstatne nezmenili celkový charakter stavby a už vôbec sa nedotkli existencie pôvodne stojacej stavby, teda nikdy nedošlo k zániku pôvodnej stavby. Toto zistenie vyplýva okrem účastníckych a svedeckých výpovedí aj z potvrdenia Miestneho úradu mestskej časti Košice - Ťahanovce zo dňa 30.8.2003, podľa ktorého na rodinnom dome v Košiciach, H. XX/A G. E. vykonal prístavbu k rodinnému domu - zádverie, čím cit. „sa nezmenil účel využitia hlavnej stavby, čo nebude mať ani zásadný vplyv na cenu nehnuteľnosti“.
Z hľadiska posúdenia zániku pôvodnej stavby je rozhodujúce, čo z pôvodnej stavby bolo odstránené, nie to, čo bolo novo vybudované.
Z tohto pohľadu súd dospel k záveru, že odporcovia vykonaním prestavby domu nemohli nadobudnúť vlastníctvo k spornému domu, nakoľko v konaní sa nepreukázala skutočnosť, aby pôvodná stavba patriaca do vlastníctva navrhovateľov prestavbou vykonanou odporcami zanikla.
Vzhľadom na takto zistený skutkový stav nebolo dôvodné sa ďalej zaoberať ďalšími dôvodmi namietanými z oboch účastníckych strán na podporu ich tvrdení, preto po vyhodnocení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľov v 1. a v 2.rade je v celom rozsahu dôvodný, preto žalobe vyhovel a rozhodol tak, jako je uvedené vo výroku tohoto rozhodnutia.
Podľa §137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa §151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa §151 ods.5, prvá veta O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Podľa §142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovatelia si náhradu trov konania vyčíslili prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 20.9.2013 sumou 582,49 EUR, t.j. za právne zastúpenie 532,99 EUR a za súdny poplatok 49,50 EUR.
Trovy právneho zastúpenia súd priznal navrhovateľom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len vyhlášky).
Podľa §20c (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2013) za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena podľa predpisov účinných do 30. júna 2013.
Podľa §9 ods.1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa §11 ods.1 vyhl. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak
a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami,
b) klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo
c) klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
Podľa §14 ods.1, písm.a., b., c.) vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí napr. za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, za konanie pred súdom.
Podľa §16 ods.3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky patrí za jednotlivé úkony právnej služby bez ohľadu na to, koľko klientov advokát zastupuje, nakoľko pri zastupovaní viacerých osôb v zmysle §13 ods. 3 vyhlášky ide o spoločné úkony, a preto náhrada režijného paušálu sa nenásobí počtom klientov ani neznižuje o 20 %, resp. od 01.06.2010 o 50 % (odkaz na Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. 8. 2010, sp. zn. 5Sžo/205/2010).
Súd priznal navrhovateľom nárok na náhradu trov konania za nasledujúce úkony právnej služby :
1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 10.11.2009 v hodnote 53,49 EUR,
2. písomné podanie na súd - žaloby dňa 11.11.2009 v hodnote 53,49 EUR,
3. účasť na pojednávaní dňa 21.1.2011 v hodnote 57 EUR,
4. účasť na pojednávaní dňa 4.5.2011 v hodnote 57 EUR,
5. účasť na pojednávaní dňa 23.9.2011 v hodnote 57 EUR,
6. účasť na pojednávaní dňa 2.10.2012 (§14 ods.3 vyhl.) v hodnote 14,67 EUR,
7. písomné vyjadrenie vo veci 15.11.2012 v hodnote 58,69 EUR,
8. účasť na pojednávaní dňa 27.6.2013 v hodnote 60,07 EUR,
9. účasť na pojednávaní dňa 19.9.2013 v hodnote 60,07 EUR,
spolu za úkony 471,48 EUR, plus režijný paušál podľa za rok 2009/13,9 EUR (2 x 6,95), za rok 2011/22,23 EUR (3 x 7,41), za rok 2012/15,26 EUR (2 x 7,63), za rok 2013/15,62 EUR (2x7,81) spolu 538,49 EUR (471,48+13,9+22,23+15,26+15,62). Nakoľko právna zástupkyňa žiadala nižšiu náhradu, akú vyčíslil súd (rozdiel je v úkone „1.prevzatie a príprava zastúpenia“, ktorý datovala ku dňu 13.11.2008 a v hodnote 48,63 EUR, avšak v spise je založené plnomocenstvo datované ku dňu 10.11.2009, ktorému by v zmysle vyhlášky prislúchala odmena v hodnote 53,49 EUR, súd nemohol priznať navrhovateľom viac, ako bolo žiadané a teda priznal navrhovateľom nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 532,99 EUR.
Vzhľadom na procesný neúspech odporcov súd rozhodol, že odporcom náhradu trov konania nepriznáva.
Podľa §149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa §151 ods.8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Odporcovia sú povinní zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok na ich účet a trovy právneho zastúpenia na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Kristíny Piovarčíovej, so sídlom Štúrova č. 20, Košice a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno
podať do 15 dní odo dňa doručenia na tunajší súd, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V zmysle §205 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle §205 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať z následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V Košiciach dňa 19. September 2013
JUDr. Jarmila Centková
Za správnosť vyhotovenia: sudkyňa
Mária Ušalová