Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B2-10Csp-50-2019.pdf
PDF · 76.71 KB
Case nature
Area
Subarea
B2-10Csp/50/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci žalobcu : C. T., nar. XX.X.XXXX, J. XA, J., zastúpený : JUDr. Jozef Dobrovič, AK Záhradnícka 27 v Bratislave, proti žalovanému : AG-EXPERT, s.r.o., Bancíkovej 1A v Bratislave, IČO : 35 730 595, zastúpený : JUDr. Zdenko Laštík, AK Jesenského 2, Bratislava, o opravu vyúčtovania a o 428,77 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
. Žalobca sa žalobou podanou dňa 5.6.2019 na súd domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 428,77 € s 5% úrokom z omeškania ročne od 17.8.2017 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Ďalej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného opraviť ročné vyúčtovanie zálohových platieb žalobcu za rok 2016 tak, že položka za náklady na ústredné kúrenie a TÚV sa určí len na základe meračov vo výške 100%.
2. Žalobu zdôvodnil tým, že je vlastníkom bytu č.X v bytovom dome na J. 1A v J., ktorý na základe Zmluvy o výkone správy spravuje žalovaný.
3. Žalovaný vystavil za rok 2016 vyúčtovanie služieb, kde bola uvedená suma za kúrenie a ohrev teplej vody vo výške 460,71 €. Žalobca túto položku reklamoval dňa 16.8.2017. Podľa posledného hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov sa malo teplo vyúčtovať 100% podľa stavu bytových meračov, čo sa dialo do roku 2014. Za roky 2014, 2015 a 2016 rozpočítal správca svojvoľne náklad pomerom 60% základná zložka a 40% spotrebná zložka. Tento spôsob rozúčtovania tepla značne znevýhodňuje vlastníkov bytov, ktorí majú záujem šetriť teplom. Ak by žalovaný pri vyúčtovaní tepla vychádzal zo stavu na bytovom merači žalobcu, namiesto sumy 460,71 € by bola vyúčtovaná suma 31,94 €. Rozdiel medzi týmito sumami tvorí žalovanú pohľadávku v sume 428,77 €.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu 13.8.2019. Žalobu považoval za skutkovo aj právne nedôvodnú. Poprel, že posledným platným hlasovaním mali byť náklady na teplo rozúčtované 100% podľa stavu na bytových meračoch. V Zápisniciach za roky 2014 a 2015 je uvedené, že bola podaná informácia o vyúčtovaní. Na poslednej schôdzi konanej dňa 5.12.2016 vlastníci bytov prediskutovali a odsúhlasili že rozúčtovanie 60% podľa obytnej plochy a 40% podľa stavu na meračoch, sa nemení. Nikto z vlastníkov bytov vyúčtovanie služieb za rok 2016 nereklamoval, robí to pravidelne iba žalovaný, ktorý sa v byte zdržuje len krátko a byt nevykuruje. Vyúčtovanie tepla podľa stavu na
meračoch je preto pre neho výhodnejšie ako u ostatných vlastníkov, ktorí sa v bytoch zdržiavajú a ho riadne vykurujú, pričom teplo odovzdávajú aj bytu žalobcu cez jeho steny.
5. Na pojednávaní dňa 26.6.2023 vzniesol žalovaný voči nároku žalobcu námietku premlčania. Predložil doručenku, z ktorej súd zistil, že žalobcovi bolo Vyúčtovanie nákladov na byt za rok 2016 doručené 29.5.2017. Vzhľadom k tomu, že ide o žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, subjektívna dvojročná premlčacia doba na podanie žaloby žalobcovi uplynula dňom 29.5.2019. Žaloba bola podaná 5.6.2019, teda oneskorene.
6. Strany sporu sa na pojednávaní pridržali svojich písomných vyjadrení. Konateľ žalovaného poukázal na platné vyhlášky, ktoré predmetnú problematiku upravujú a ktoré sú z jeho strany dodržiavané.
7. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
8. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 9. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101-110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
10. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
11. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
12. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v sume 428,77 € ako rozdielu medzi sumou nákladov na teplo vo výške 460,71 € vyrátanou žalovaným a sumou 31,94 € vyrátanou samotným žalobcom. Žalobca tvrdil, že vyúčtovanie nákladov na teplo sa malo po odsúhlasení vlastníkmi bytov vyrátať 100% podľa stavu na bytových meračoch . Žalovaný namietol, že vlastníci bytov si od roku 2014 odsúhlasili vyúčtovanie nákladov na teplo 60% podľa podlahovej plochy bytu a 40% podľa stavu na meračoch.
13. Žalovaný v priebehu konania vzniesol voči uplatnenému nároku žalobcu hmotnoprávnu námietku premlčania.
14. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok ( súdnu vymáhateľnosť ) možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním právo samo o sebe nezaniká, len sa oslabuje ( na rozdiel od preklúzie ), a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok.
15. Premlčanie ( praescriptio ) ) má pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania, uplatnil svoje právo v premlčacích lehotách a aby tak donekonečna neoddeľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynútiteľnosti práva.
16. Premlčacie doby stanovené zákonom sú subjektívne a objektívne. Subjektívna premlčacia doba plynie vždy v rámci objektívnej premlčacej doby a končí najneskôr jej uplynutím. Inými slovami, právo sa premlčí uplynutím tej lehoty, ktorá sa skončí skôr. Začiatok subjektívnej lehoty je viazaný na subjektívnu vedomosť oprávnenej osoby o skutočnostiach podmieňujúcich vznik práv a povinností oprávneného a povinného. Vyskytuje sa pri škode ako aj bezdôvodnom obohatení.
17. Objektívna premlčacia doba znamená plynutie , ktoré je nezávislé na správaní oprávneného subjektu a ktorej začiatok je spravidla viazaný na skutočnosť, ktorá má za následok vznik práva, ktoré podlieha premlčaniu. 18. Z predloženej doručenky vyplýva, že žalobca si Vyúčtovanie nákladov za rok 2016 prevzal 29.5.2017, premlčacia doba mu uplynula 29.5.2019. Žaloba bola na súd podaná až 5.6.2019, teda oneskorene. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.
19. Žalobca žiadal okrem vrátenia peňažnej sumy aj opravu vyúčtovania nákladov za rok 2016 tak, že položka nákladov na ústredné kúrenie a TÚV sa určí len na základe meračov vo výške 100%.
20. Žalobca nielenže nepreukázal žiadnym právne relevantným dôkazom odsúhlasenie takéhoto spôsobu vyúčtovania nákladov na teplo ostatnými vlastníkmi bytov , čím neuniesol v spore dôkazné bremeno, ale táto časť sporu sa po vznesenej námietke premlčania stala aj bezpredmetnou.
21. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).