Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7Ntok-1-2013.pdf
PDF · 78.64 KB
Case nature
Area
Subarea
7Ntok/1/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov JUDr. Anny Kohútovej a JUDr. Kataríny Nemešovej, vo veci návrhu na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.septembra 2013 takto
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného F. H., nar. XX.X.XXXX v X. , trvale bytom O. Č.. XXX, okr. Rožňava, súkromného podnikateľa, toho času vo výkone trestu odňatia slobody ÚVTOS Ružomberok vo veci Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn. 7 T /1/2005, v spojitosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.10.2006 pod sp.zn. 4 To /71/2006 z a m i e t a.
odôvodnenie:
Odsúdený F. H. bol rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 26.júna 2006 sp.zn. 7 T /1/2005 uznaný za vinného v bode 1) z trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1,2 Tr. zák. a v bode 2) z trestných činov vraždy podľa § 219 ods.1,2 písm. a) Tr. zák. z trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 184a Tr. zák. a z trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1,3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
1) dňa 26.10.2004 v čase okolo 19.00 hod. v obci O., okr. Rožňava v ťažkom stupni opilosti neoprávnene vznikol do rodinného domu č. 225 majiteľky M. G. tým spôsobom, že nohou vykopol uzamknuté vchodové dvere do bytu na prízemí rodinného domu a vošiel až do kuchyne, kde čakal na H. G. a po niekoľkých minútach opustil rodinný dom,
2) dňa 26.10.2004 v čase okolo 19.30 hod. v obci O. , okr. Rožňava v rodinnom dome č. 249 majiteľov Y. H. a D. H. úmyselne usmrtil D. H., nar. XX.XX.XXXX tak, že rozbil sklo vchodových dverí a cez vzniknutý otvor vystrelil z bezprostrednej blízkosti na ňu s podomácky vyrobenej jednoranovej pištole do ľavej časti hrudníka a spôsobil jej smrteľné zranenie.
Po usmrtení D. H. sa pokúsil usmrtiť Y. H., nar. XX.XX.XXXX tak, že naňho z uvedenej zbrane vystrelil najmenej 2-krát cielenou streľbou z priestoru pred domom cez sklenené výplne okien a potom, keďže ho nezasiahol vnikol do vnútra rodinného domu, kde s opätovne nabitou zbraňou hľadal Y. H., ktorého neusmrtil len preto, lebo poškodeného v dome nenašiel.
Za to bol obžalovanému uložený podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 29 ods. 1 , 2 Tr. zák. a § 35 ods. 2 úhrnný výnimočný trest odňatia slobody vo výmere 20 rokov. Podľa § 39a ods. 2 písm. c) Tr. zák. bol obžalovaný na výkon uloženého trestu zaradený do III. nápravnovýchovnej skupiny.
Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 24.10.2006 sp.zn. 4 To 71/2006 podľa § 258 ods.1 písm. b), d) , ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o vine v bode 2) rozsudku súdu prvého stupňa a v dôsledku toho aj vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a náhrade škody.
Na podklade § 259 ods. 3 Tr. por. obžalovaného F. H. v bode 2) napadnutého rozsudku uznal vinným trestným činom vraždy podľa § 219 ods. 1, trestným činom nedovoleného ozbrojovania podľa § 184b) ods. 1 a trestným činom nedovoleného porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 3 zák.č. 140/1961 Zb. v znení zmien a doplnkov.
Za to a pre skutok pod bodom 1) rozsudku súdu prvého stupňa odsúdil obžalovaného podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 1,2 zák.č. 140/1961 Zb. v znení zmien a doplnkov na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov . Podľa § 39a ods. 2 písm. c) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. obžalovaného na výkon trestu zaradil do III. nápravnovýchovnej skupiny.
Odsúdený F. H. v súčasnosti vykonáva právoplatne uložený trest aj so započítaním väzby.
Dňa 28.5.2013 podal odsúdený F. H. písomný návrh na povolenie obnovy konania vo veci Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7 T 1/2005 v spojitosti s rozsudkom Najvyššieho súdu v SR zo dňa 24.10.2006 sp.zn. 4 To 71/2006, v ktorom uviedol, že pri ukladaní trestu mu bola navýšená dolná hranica trestnej sadzby podľa asperačnej zásady, v tom čase podľa § 35 ods. 1,2 Tr. zák.
Po ustanovení obhajcu JUDr. Ing. Petra Grendela, PhD. obžalovanému bol obhajcom obžalovaného doplnený návrh na povolenie obnovy konania, a to tak, že Ústavný súd SR nálezom PL ÚS 106/2011 rozhodol, že v § 41 ods. 2 zák.č. 300/2005 Z.z. slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s článkom 1 Ústavy SR. Predmetným nálezom Ústavný súd SR modifikuje asperačnú zásadu tak, že dolná hranica trestnej sadzby vrámci ktorej súd trest ukladá sa nezvyšuje. Ak súd ukladá úhrnný trest podľa § 41 ods. 2 zák.č. 300/2005 (ekvivalentné ustanovenie s § 35 ods. 2 zák. č. 140/1961 Zb.), potom ukladá trest v rámci celej trestnej sadzby, ktorej dolná hranica je rovnaká ako dolná hranica za najprísnejší trestný čin a horná hranica je zvýšená o tretinu.
Predmetný nález Ústavného súdu SR je už vykonateľný a je novou skutočnosťou Krajskému súdu v Košiciach a Najvyššiemu súdu SR v dobe konania neznámou, vzhľadom na ktorú je pôvodne uložený trest v zrejmom nepomere k závažnosti činov, ako aj k pomerom páchateľa a zároveň skutočnosťou, ktorá odôvodňuje záver, že Najvyšší súd SR vychádzal pri stanovení výšky trestu z trestnej sadzby stanovenej spôsobom, ktorý je podľa predmetného nálezu Ústavného súdu SR protiústavný.
V odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu SR je uvedené, že súd uložil úhrnný trest odňatia slobody pri aplikácií ust. § 35 ods. 2 zák.č. 140/1961 Zb. , teda podľa asperačnej zásady v jej protiústavnej podobe. Tým došlo k porušeniu zásady proporcionality a tiež k zrejmému rozporu s účelom trestu a tým aj k porušeniu ústavných práv obvineného.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je potrebné sa domnievať, že obnova konania je viac než žiaduca a urgentná , aby v obnovenom konaní mohlo dôjsť k zmierneniu neprávosti ku ktorej došlo ukladaním trestu protiústavným spôsobom , čo malo za následok uloženie neprimerane prísneho trestu.
Na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Košiciach konanom dňa 19.9.2013 odsúdený F. v podstate zopakoval písomný návrh na obnovu konania. Ďalej poukazoval na to, že trest vo výmere 13 rokov, ktorý mu bol uložený pri použití asperačnej zásady mu bol uložený aj kvôli tomu, že trestného činu sa mal dopustiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktorá však bola amnestovaná v roku 2013 a okrem toho novou skutočnosťou je aj nález Ústavného súdu SR sp.zn PL ÚS 106/2011 o asperačnej zásade. Ďalej odsúdený uvádzal, že trestný čin oľutoval, poškodeným sa ospravedlnil a chce
pomôcť svojej rodine, ktorá si veľa vytrpela. Vo výkone trestu odňatia slobody je už 9 rokov, program zaobchádzania plní vo všetkých bodoch, má celý rad pochvál. Počas celého výkonu trestu pracoval. Vo výkone trestu z vlastnej iniciatívy sa samovzdeláva, zaoberá sa otázkami škodlivosti požívania alkoholu a nikotínu. Po prepustení z výkonu trestu má prísľub od synovca, že ho zamestná vo veľkosklade ohľadne kúrenárskych prác. Syn študuje na vysokej škole na strednej škole. Manželka zarába 450,- Eur mesačne a z toho zabezpečuje celú rodinu už 9 rokov. .
Krajský súd v Košiciach konštatuje, že v zmysle § 397 ods. 1,2 Tr. por. je vecne a miestne príslušným súdom na rozhodnutie o návrhu odsúdeného F. H. na povolenie obnovy konania a tiež, že návrh bol podaný oprávnenou osobou v zmysle § 396 ods. 1,3 Tr. por., ale súčasne po vykonaní dokazovania na verejnom zasadnutí, výsluchom odsúdeného, preskúmaním návrhu odsúdeného, oboznámení sa s obsahom trestného spisu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7 T 1/05, prečítaním listinných dôkazov podľa § 295 ods.2 Tr. por., § 269 Tr. por. v rozsahu uvedenom v zápisnici o verejnom zasadnutí konanom dňa 19.7.2013, že nezistil podmienky obnovy konania.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti, alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom treste.
Z citovaného ustanovenia Trestného poriadku vyplýva, že z hľadiska splnenia podmienok obnovy konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. je okrem iného rozhodujúce, aby pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Z vykonaných dôkazov bolo zistené, že odsúdený F. H. bol uznaný vinným za tri samostatné trestné činy, a to vraždu podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 184b) ods. 1 Tr. zák. a trestný čin nedovoleného porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1,3 zák.č. 140/1961 Zb. Súdených trestných činov sa mal dopustiť v skúšobnej dobe pri podmienečnom odsúdení, a to trestným rozkazom Okresného súdu v Rožňave z 31.1.2003 sp.zn. 3 T 11/2003 pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, 2 písm.a) Tr. zák. a trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Tr. zák. Trestná sadzba za najprísnejší z trestných činov, a to trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. bola v rozmedzí od 10 do 15 rokov.
Vzhľadom na tieto skutočnosti uložený trest vo výmere 13 rokov nepodmienečne je primeraný a jeho uloženie by bolo na mieste aj bez aplikácie asperačnej zásady a preto Krajský súd v Košiciach, keďže nebola splnená podmienka, že pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa, návrh na obnovu konania zamietol, lebo nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.