Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-133-2012.pdf
PDF · 103.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-3C/133/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Petrom Kvietkom v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Advokátskou kanceláriou so sídlom Bratislava, Grösslingova č. 4, proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie č. 13, v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 17. 09. 2012, ktorý bol Okresnému súdu Revúca doručený dňa 27. 09. 2012, sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 175,- Eur z titulu majetkovej škody a sumy 110,64 Eur z titulu nemajetkovej ujmy (zn. navrhovateľa ZE-5751-3450). Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo Zmluvy o úvere č. 7260290) navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym spôsobom súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníčkou. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 1379/2004. Okresný súd Revúca ako exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod č. 5608 009192. Navrhovateľ pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, dňa 18. 11. 2010 spísal a exekučnému súdu podal návrh na zmenu súdneho exekútora, pričom legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite, a teda že dôjde k reálnej zmene súdneho exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Napriek tomu, že podaný návrh na zmenu súdneho exekútora spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom, respektíve Občianskym súdnym poriadkom, sa tak nestalo. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na právnu úpravu procesného postupu exekučného súdu vo veci rozhodovania o zmene súdneho exekútora, ktorá definuje dobu určenú na prijatie rozhodnutia, pričom odkázal na príslušné ustanovenie Exekučného poriadku platného od 01. 09. 2005 a Exekučného poriadku platného od 01. 12. 2006. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy, navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Nakoľko v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by exekučnému súdu umožňovala postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe, nie je nečinnosť okresného súdu ničím ospravedlniteľná. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ zároveň uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, odporca však na ňu do podania predmetného návrhu pozitívne nereagoval.
Dňa 05. 03. 2013 bolo Okresnému súdu Revúca doručené písomné vyjadrenie odporcu k predmetnému návrhu navrhovateľa zo dňa 27. 02. 2013, v ktorom odporca uviedol, že z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., považuje návrh za právne neopodstatnený a žiada, aby ho súd v celom rozsahu zamietol. Odporca zároveň poukázal na viaceré nedostatky podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania. V tejto súvislosti sa odporca domnieva, že hoci navrhovateľ uviedol časť dôkazov, v skutočnosti celú dôkaznú povinnosť preniesol, a to napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám navrhovateľ, na súd. Pokiaľ ide o podmienku uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, odporca uviedol, že nakoľko podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je hmotnoprávnou podmienkou pre podanie návrhu na náhradu škody a poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia takejto žiadosti, má za to, že v danom prípade ide o predčasne uplatnený nárok, keďže žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu bola doručená dňa 23. 04. 2012, a teda vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27. 09. 2012 bol súdu doručený návrh na začatie konania, je zrejmé, že navrhovateľ ho podal pred uplynutím 6-mesačnej lehoty. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu súčasne informoval súd, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, adresovaným navrhovateľovi, tento odporcovi neposkytol vcelku žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podanej žiadosti, čím zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal, a preto odporca nepovažuje nárok navrhovateľa za predbežne prerokovaný. K navrhovateľom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu, ktorý má spočívať v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, odporca uviedol, že nerozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom nie je vzhľadom na povahu tohto úkonu možné považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy v konaní, odporca považoval za potrebné poznamenať, že navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu.
Keďže v danom prípade ide o konanie, v ktorom si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorých hodnota neprevyšuje sumu 1 000,- Eur, súd konštatuje, že ide o drobný spor, preto súd vo veci nenariadil pojednávanie a dňa 19. 09. 2013 vo veci verejne vyhlásil rozsudok.
Z exekučného spisu Okresného súdu Revúca, spis. zn. 3Er/1814/2008, súd zistil, že dňa 04. 10. 2004 sa na návrh oprávneného - navrhovateľa začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom exekučné konanie proti povinnej P. V., E.. M., O.. XX. XX. XXXX, V. Z. - F., Y. Č.. XXX/XX, pre vymoženie sumy 376,42 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice č. N 1092/2004, NZ 60349/2004, spísanej dňa 23. 07. 2004 na Notárskom úrade JUDr. Jarmily Kováčovej. Dňa 11. 10. 2004 bola Okresnému súdu Revúca doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod spis. zn. EX 1379/2004. Okresný súd Revúca dňa 02. 12. 2004 vydal poverenie č. 5608 009192, ktorým súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala poveril vykonaním predmetnej exekúcie. Dňa 22. 11. 2010 bol Okresnému súdu Revúca doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zo dňa 18. 11. 2010. Výzvou zo dňa 27. 12. 2010, ktorá bola súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi doručená dňa 03. 01. 2011, Okresný súd Revúca vyzval súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala na vyčíslenie trov exekúcie, nakoľko súd bude rozhodovať o zastavení exekúcie. Dňa 12. 01. 2011 bolo Okresnému súdu Revúca doručené vyčíslenie trov exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala. Uznesením č. k. 3Er/1814/2008-20 zo dňa 20. 01. 2011 Okresný súd Revúca predmetnú exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku a ustanovenia § 58 Exekučného poriadku zastavil a rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie. Predmetné uznesenie Okresného súdu Revúca v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 42CoE/222/2011-36 zo dňa 26. 10. 2011 nadobudlo dňa 08. 03. 2012 právoplatnosť. Okresný súd Revúca v odôvodnení uznesenia č. k. 3Er/1814/2008-20 zo dňa 20. 01. 2011 zároveň uviedol, že keďže boli naplnené podmienky na zastavenie exekúcie ex offo, súd nerozhodoval o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, nakoľko toto rozhodnutie by bolo nadbytočné a zastavenie exekúcie ex offo má pred ním prednosť.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon o zodpovednosti za škodu), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bodu 1. zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 9 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Súd konštatuje, že návrh bol v zmysle ustanovení § 42 a § 79 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O. s. p.) dostatočne špecifikovaný. Súd mal ako dôkaz k dispozícii exekučný spis Okresného súdu Revúca, spis. zn. 3Er/1814/2008. Z návrhu na začatie konania, ako aj z vyjadrenia odporcu k návrhu vyplýva, že navrhovateľ sa žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody adresovanou odporcovi ešte pred podaním návrhu na začatie konania domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody. Odo dňa prijatia predmetnej žiadosti už uplynula lehota šiestich mesiacov, navrhovateľ sa teda nároku na náhradu škody domáha na súde. Súd má za to, že navrhovateľ podaním písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody splnil povinnosť vyplývajúcu zo zákona o zodpovednosti za škodu.
V zmysle zákona o zodpovednosti za škodu štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci len za súčasného splnenia nasledujúcich troch podmienok: 1) nezákonné rozhodnutie, respektíve nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, respektíve nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní jednotlivých úkonov v rámci konania, predovšetkým ich nesprávne vykonanie alebo ich vykonanie bez splnenia zákonných podmienok, či iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup je však možné považovať aj nekonanie (nečinnosť) príslušného orgánu (nevykonávanie úradného postupu), porušenie povinnosti uskutočniť úkon alebo vydať určité rozhodnutie (či už meritórne alebo nie) v zákonom určenej lehote, či nevydanie rozhodnutia.
V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody v sume 175,- Eur a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 110,64 Eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, spočívajúcom v tom, že exekučný súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote.
Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
Podľa § 240 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenie § 44 ods. 7 sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006, v ktorých súd ešte neudelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie. V konaniach začatých pred 1. decembrom 2006, v ktorých už súd udelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie, ale neurčil výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov, súd určí túto výšku na žiadosť exekútora.
Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Zo spisového materiálu mal súd preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi doručený dňa 04. 10. 2004. V zmysle citovaného ustanovenia § 36 ods. 2 Exekučného poriadku sa teda predmetné exekučné konanie začalo dňa 04. 10. 2004. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, súd v konaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, a teda aj na konanie o návrhu oprávneného - navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora, ktorý bol Okresnému súdu Revúca doručený dňa 22. 11. 2010, aplikoval ustanovenie § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005. Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Citované ustanovenie § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005 neustanovovalo povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Táto povinnosť exekučného súdu bola do Exekučného poriadku zavedená zákonom č. 341/2005 Z. z. s účinnosťou od 01. 09. 2005 a ustanovená v § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, neskôr, počnúc účinnosťou zákona č. 585/2006 Z. z., t. j. počnúc 01. 12. 2006, v ustanovení § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Ustanovenie § 44 ods. 7 Exekučného poriadku pritom nie je obsiahnuté v ustanovení § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, obsahujúcom taxatívny výpočet tých ustanovení Exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 01. 09. 2005. Rovnako ustanovenie § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 12. 2006 sa v zmysle ustanovení § 240 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku nevzťahuje na konania, ktoré sa začali pred 01. 12. 2006.
V odôvodnení uznesenia č. k. 3Er/1814/2008-20 zo dňa 20. 01. 2011 Okresný súd Revúca uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že ako exekučný súd v priebehu konania zistil, že notárska zápisnica, na základe ktorej je vedená exekúcia, nie je vykonateľná, exekúciu z úradnej moci v súlade s ustanovením § 57 Exekučného poriadku zastavil. Okresný súd Revúca v odôvodnení predmetného uznesenia zároveň konštatoval, že keďže boli naplnené podmienky na zastavenie exekúcie ex offo, súd nerozhodoval o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, nakoľko toto rozhodnutie by bolo nadbytočné a zastavenie exekúcie ex offo má pred ním prednosť.
Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení č. k. 42CoE/222/2011-36 zo dňa 26. 10. 2011, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Revúca č. k. 3Er/1814/2008-20 zo dňa 20. 01. 2011, uviedol, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď exekučné konanie zastavil, aj keď na predmetnú vec nesprávne aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku namiesto ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. V odôvodnení predmetného uznesenia vyjadril právny názor, podľa ktorého súd môže v rozsahu svojej zákonnej preskúmavacej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť.
Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 09. 12. 2010, spis. zn. II ÚS 545/2010, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane. Záver o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku napríklad vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví, napríklad v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez tohto, aby sa exekučný titul stal vykonateľným, alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo, alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich sa exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napríklad aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.
Podľa názoru súdu dôvody, na základe ktorých exekučný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, pričom okamih (čas), kedy tak má alebo môže učiniť, v ňom explicitne nie je ustanovený.
Vzhľadom na uvedené, súd má za to, že exekučný súd, majúc na zreteli, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, využijúc svoje zákonné oprávnenie a plniac svoju zákonnú povinnosť skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, preskúmal notársku zápisnicu č. N 1092/2004, NZ 60349/2004, spísanú dňa 23. 07. 2004 na Notárskom úrade JUDr. Jarmily Kováčovej, na podklade ktorej sa predmetná exekúcia viedla, a v čase primeranom zložitosti veci, významu konania pre oprávneného a povinnú i časovej náročnosti posúdenia exekučného titulu a jeho súladu so zákonom dospel k záveru, že predmetná notárska zápisnica nie je z dôvodu absencie súhlasu povinnej s jej vykonateľnosťou vykonateľná, a teda exekúciu, ktorá sa na jej podklade viedla, z uvedeného dôvodu z úradnej moci zastavil.
Za uvedeného skutkového a právneho stavu je súd toho názoru, že postup exekučného súdu, v rámci ktorého by tento najskôr vyhovel návrhu oprávneného - navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora a až následne, po právoplatnosti uznesenia o pripustení zmeny súdneho exekútora, danú exekúciu zastavil, by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, nakoľko výsledok takéhoto postupu by bol rovnaký ako výsledok postupu uplatneného exekučným súdom v danom exekučnom konaní, a teda rozhodnutie o návrhu oprávneného - navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora by bolo, ako na to v odôvodnení uznesenia č. k. 3Er/1814/2008-20 zo dňa 20. 01. 2011 poukázal samotný exekučný súd, nadbytočné. Rozhodnutím exekučného súdu o zastavení danej exekúcie, odpadol predmet konania o návrhu oprávneného - navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora.
Vzhľadom na uvedené, súd nemal nesprávny úradný postup, spočívajúci podľa tvrdení navrhovateľa v existencii prieťahov v predmetnom exekučnom konaní, ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, za preukázaný. Z tohto dôvodu návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Pre úplnosť súd dodáva, že navrhovateľ vo svojom petite žiadal o veci rozhodnúť najprv tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O. s. p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O. s. p., môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.