Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_8To-15-2013.pdf
PDF · 66.79 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/15/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom 19. septembra 2013 v Prešove takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku zamieta odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Svidník z 21. marca 2013 sp. zn. 2T/75/2011.
odôvodnenie:
Okresný súd Svidník rozsudkom z 21. marca 2013 sp. zn. 2T/75/2011 uznal obž. K. C. vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že v období od 19. júla 2010 do 10. novembra 2010 ako prevádzkovateľ Pohostinstva v obci J. č. XX, okr. I., vykonal neoprávnený odber elektriny na tomto odbernom mieste takým spôsobom, že dodatočne pripojený elektrický kábel do priestorov pohostinstva neprechádzal elektromerom, čím spôsobil pre spoločnosť Východoslovenská distribučná, a.s. škodu vo výške 2.379,79 eura a podľa § 40 ods. 1 písm. a) Tr. zákona upustil od potrestania obžalovaného.
Zároveň podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodenú obchodnú spoločnosť Východoslovenská distribučná, a. s. odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku, ktorý bol obžalovanému a prokurátorovi oznámený 21. marca 2013 vyhlásením v ich prítomnosti, podal príslušný okresný prokurátor ešte v ten istý deň odvolanie, rozsah ktorého vymedzil tak, že toto smeruje iba proti výroku o upustení od potrestania. V dodatočne predložených dôvodoch odvolateľ poukázal na to, že obžalovaný takmer dva roky spáchanie skutku popieral, pokúšal sa zodpovednosť za jeho spáchanie presunúť na iné nevinné osoby a až na poslednom hlavnom pojednávaní, pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov a najmä vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu, svoj postoj zmenil a k spáchaniu skutku sa „priznal“. Podľa názoru odvolateľa nejde o úprimné priznanie a oľutovanie spáchaného protiprávneho konania, ale o tendenčné jednanie, ktorého účelom je vyhnúť sa trestu. V tejto súvislosti ďalej namieta, že obžalovaný v priebehu celého konania neprejavil vôbec žiadnu snahu po náprave, hoci z pohľadu splnenia zákonných podmienok ju podľa odvolateľa prejaviť mal, aj napriek prípadným pochybnostiam o správnosti vyčíslenej výšky škody. Napokon okresný prokurátor súdu prvého stupňa vytýka, že dostatočne neskúmal, či vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a doterajší život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom bude postačovať na jeho nápravu. Poukázal pritom na to, že obžalovaný už bol v minulosti za majetkovú trestnú činnosť odsúdený, na čo treba, napriek zákonnej fikcii neodsúdenia, pri hodnotení jeho osoby prihliadnuť. V podstate z týchto dôvodov odvolateľ navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o upustení od potrestania a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby rozhodol sám a obžalovanému uložil primeraný trest.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na podklade uvedeného, riadne, včas a oprávnenou osobou podaného odvolania, preskúmal v súlade s § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Po takto vykonanom prieskume, nezistiac odvolaním nevytýkané chyby, ktoré by o-dôvodňovali podanie dovolania, dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
V prvom rade sa krajský súd nestotožňuje s tvrdením odvolateľa, že zo strany obžalovaného ide o účelové priznanie v snahe vyhnúť sa trestu.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že obžalovaný už prípravnom konaní svoju vinu „de facto“ uznal, keď vyhlásil, že je ochotný uhradiť škodu, ktorá bola spôsobená konaním kladeným mu za vinu, pokiaľ táto bude určená znaleckým posudkom. Treba pritom uviesť, že výhrady obžalovaného k orgánmi činnými v trestnom konaní ustálenej výške škody, ktoré od počiatku trestného konania uplatňoval, boli plne opodstatnené. Logicky preto vyznieva jeho postup, keď sa ku skutku kladenému mu za vinu výslovne priznal a jeho spáchanie oľutoval bezprostredne potom, čo krajský súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí skonštatoval, že na základe zabezpečených dôkazov nemožno spoľahlivo skutkovo uzavrieť, že obžalovaný konaním kladeným mu za vinu spôsobil škodu vo výške 2.379,79 eura a zároveň zdôraznil, že spôsobenie škody nie je znakom skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Tr. zákona (napriek tomu okresný súd spôsobenie škody v uvedenej výške v popise skutku nesprávne ponechal a krajský súd v dôsledku absencie odvolania voči výroku o vine túto chybu nemohol napraviť).
Vychádzajúc z uvedeného krajský súd uzatvára, že v posudzovanej veci boli splnené zákonné podmienky upustenia od potrestania spočívajúce v tom, že páchateľ spáchanie prečinu priznal a oľutoval. Tým, že obžalovaný chcel od začiatku trestného konania uhradiť spôsobenú škodu a to vo výške určenej znalcom, zároveň prejavil účinnú snahu po náprave. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné dodať, že ak by orgány činné v trestnom konaní venovali náležitú pozornosť zisteniu výšky škody a neuspokojili sa iba s vyčíslením poškodenej obchodnej spoločnosti, bola by táto vec s najväčšou pravdepodobnosťou vybavená odklonom v podobe dohody o vine a treste, s konaním o ktorej obžalovaný už pri svojom prvom výsluchu súhlasil.
Pokiaľ ide o námietky odvolateľa k doterajšiemu životu obžalovaného, ani tieto nie sú opodstatnené. Je síce pravdou, že obžalovaný má štyri záznamy v odpise z registra trestov, posledný však z 29. januára 1988. Z lustrácií v informačných systémoch Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ako aj z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a správy Obvodného oddelenia Policajného zboru, prečítaním ktorých krajský súd doplnil dokazovanie, pritom vyplýva, že od roku 1988 do roku 2010, kedy obžalovaný spáchal skutok, ktorý je predmetom konania v tejto veci, sa tento nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Je preto možné konštatovať, že obžalovaný viedol riadny život a aj vzhľadom na povahu spáchaného prečinu tak možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu.
Z týchto dôvodov dospel Krajský súd v Prešove k záveru, že v preskúmavanej veci boli splnené zákonné podmienky pre upustenie od potrestania podľa § 40 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, a preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.