Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-76-2013.pdf
PDF · 96.42 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/76/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému T. P. nar. XX.XX.XXXX v Z., pre dvojnásobný prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný T. P., nar. XX.XX.XXXX v Z., okres B., trvale bytom Z. č. XXX, okres B., nezamestnaný, rozvedený, t. č. v Ústave na výkon väzby Z.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
1/ dňa XX.XX.XXXX okolo 20.00 hod v rodinnom dome p. č. XXX v obci Z., pod vplyvom alkoholu, najskôr vulgárne nadával svojmu synovi T. P., nar. X.X.XXXX a následne ho aj fyzicky napadol takým spôsobom, že preskočil k nemu a začal ho jednou rukou škrtiť pod krkom, keď to videl druhý syn, Y. P., nar. X.X.XXXX, priskočil bratovi na pomoc, podarilo sa im otca zvaliť na zem, ale ten napriek tomu na syna T. neprestával útočiť a začal ho škrtiť oboma rukami, pričom kričal, že synovia sú kurvy, že ich pozabíja, v dôsledku čoho privolali políciu,
2/ dňa XX.X.XXXX v čase o XX.XX hod. v rodinnom dome p. č. XXX v obci Z., pod vplyvom alkoholu, s kuchynským nožom v ruke sa svojmu synovi T. P. nar. X.X.XXXX vyhrážal slovami: "Ja ťa nenávidím, ja ťa zabijem", ktorý v strachu o svoj život ešte stihol zatvoriť dvere vedúce do chodby a volal o pomoc svoju tetu Y. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mu pribehla pomôcť držať dvere a privolať políciu,
t e d a
v bode 1/, 2/
v pokračovacom konaní inému sa vyhrážal smrťou, takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a taký čin spáchal na chránenej osobe podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania so zbraňou podľa § 138 písm. a/ Trestného zákona,
t ý m s p á c h a l
v bode 1/, 2/
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, § 138 písm. a/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 22 (dvadsaťdva ) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. b/, c/, Trestného zákona obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala dňa XX.X.XXXX obžalobu na T. P. pre dvojnásobný prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Trestného zákona.
Podanú obžalobu súd prejednal na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa XX.X. XXXX.
Obžalovaný neurobil žiadne z vyhlásení podľa § 257 Tr. por. a v ďalšom konaní využil svoje právo a k veci odmietol vypovedať. Na návrh prokurátora bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, kde obžalovaný uviedol, že si je plne vedomý toho čoho sa dopustil a ľutuje svoje konanie. U. T. nadával, aj mu povedal že ho zabije, bol ožratý, bolo to povedané v opitosti, nikdy by ani synovi, ani nikomu inému neublížil.
Svedkyňa M. ako zástupca ustanoveného opatrovníka, na výkon práv poškodených mal. detí uviedla, že je zamestnancom E. a keďže maloletí synovia obžalovaného sú zverení do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, úrad práce vykonáva v rodine sociálne poradenstvo. K predmetu obžaloby uviedla, že priamym svedkom skutkov, ktoré sa kladú za vinu obžalovanému nebola. Uviedla, že ako zamestnanec úradu práce má vedomosť, že z dôvodu negatívneho správania sa obžalovaného, v rodine boli vykonávané častejšie návštevy a boli vykonávané pohovory s členmi rodiny a tiež aj s obžalovaným, a to potom ako sa vrátil z výkonu trestu v roku XXXX a následne aj v roku XXXX a XXXX, kedy boli úradu zo strany členov rodiny avizované problémy so správaním sa obžalovaného. Z rozhovorov s členmi rodiny bolo zistené, že obžalovaný deťom vulgárne nadáva, nadmerne požíva alkoholické nápoje, jeho správanie je agresívne, dokonca bolo zistené, že obžalovaný v období počas ktorého nikde nepracoval, t. j. od konca roka XXXX až po dobu ako bol vzatý do väzby, priživoval sa na finančných prostriedkoch rodiny, príjmoch svojej matky a tiež dávok, ktoré boli vyplácané na deti. Tiež bolo úradu oznámené, že do rodiny bola aj počas Vianoc privolaná na obžalovaného hliadka polície. Vzhľadom na negatívne správanie obžalovaného úrad kontaktoval a vyzval na spoluprácu aj C. úrad Z., ktorého zamestnanci rodinu pravidelne navštevovali.
Správanie obžalovaného vlastne malo vyhrotiť dňa XX.XX.XXXX, kedy mal byť v dôsledku správania sa voči maloletým deťom zadržaný políciou a následne vzatý do väzby. O zadržaní a vzatí do väzby sa svedkyňa dozvedela od zamestnancov obecného úradu a následne aj od rodinných príslušníkov. Na doplňujúce otázky odpovedala, že maloleté deti boli vyňaté z rodinného prostredia a umiestnené do osobnej starostlivosti starej matky z dôvodu, že obžalovaný bol v čase rozhodovania vo výkone trestu odňatia slobody a matka sa o deti nestarala, ale aj keby obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody, nedokázal by sa o deti postarať, a to aj vzhľadom na jeho nevhodné správanie už počas spoločného života s matkou maloletých detí, kedy matka spolu s maloletými deťmi bola nútená opustiť spoločnú domácnosť a odísť do zariadenia chráneného bývania I. Z.. Tiež matka deťom nezabezpečovala základné potreby a preto boli deti zverené do starostlivosti starej matky. U syna obžalovaného T. bolo zistené problémové správanie, čo možno vysvetliť aj ako následok negatívneho vplyvu rodinného prostredia, počas celého jeho života. Potom ako bol vzatý obžalovaný do väzby, od maloletého T. sa dozvedela, že obžalovaný sa pod vplyvom alkoholu správal agresívne a vyhrážal sa mu s nožom zabitím.
U. T. P. a Y. P. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení, keďže obžalovaný je ich otcom, využili svoje právo podľa § 130 ods. 1 Tr. por. a odmietli vypovedať. Súd prečítal na hlavnom pojednávaní ich výpovede z prípravného konania. Obaja svedkovia v prípravnom konaní zhodne vypovedali ku skutku z
XX. XX. XXXX, že vo večerných hodinách sa rozprávali s babkou, kde do izby prišiel opitý obžalovaný, žiadal od nich zápalky, ktoré nemali a začal im nadávať, svedok T. P. ešte uviedol, že obžalovaný ho začal boxovať a vyhrážať sa vypálením a že všetkých pozabíja, už veľakrát mu povedal, že ho zabije. Ďalej k skutku obaja zhodne vypovedali, že obžalovaný im klial, že chytil T. pod krk a začal ho škrtiť, pričom starší brat Y. mladšieho brata chránil, pretože obžalovaný sa s T. chcel stále biť, a keď sa im podarilo odísť do izby, tak ich obžalovaný volal na férovku, a tiež aj rozbil okno, ale to už boli obaja v inej izbe. Svedok Y. P. sa k udalosti z XX. 4. XXXX nevyjadroval, nakoľko nebol jej svedkom, v tom čase bol v škole. Svedok T. P. k skutku z XX.X. XXXX vypovedal, že uvedeného dňa sa vrátil zo školy, doma sa najedol a keď chcel ísť von a otvoril dvere do chodby, z garáže vybehol obžalovaný s nožom v ruke a kričal, že ho nenávidí a že ho zabije. Na pomoc mu pribehla teta Y. a on privolal hliadku polície. Obaja svedkovia zároveň popísali správanie obžalovaného ako dlhodobo agresívne, uviedli, že je stále opitý, potom im nadáva.
Svedkyne H. P. a Y. P. sa na hlavné pojednávanie nedostavili, prokurátor netrval na ich osobnom výsluchu a tak so súhlasom strán boli prečítané výpovede svedkýň z prípravného konania. Obe svedkyne svojimi výpoveďami potvrdili skutočnosti, kladené obžalobou za vinu obžalovanému. Svedkyňa H. P. bola prítomná pri incidente z XX. XX. XXXX a uviedla že obžalovaný bol opitý, vždy keď má vypité je agresívny. Predmetného dňa prišiel do izby, sedela vtedy s vnukmi na posteli, obžalovaný chcel zápalky a potom skočil po vnukovi T., začal ho rukami pritláčať na krku a s vnukom Y. sa vnukovi T. pomohli ubrániť. Incident ešte pokračoval, obžalovaný skočil po vnukovi T. aj na chodbe, počula ako obom vnukom na chodbe stále nadáva. Niekto vtedy privolal políciu. Uviedla, že obžalovaný často požíva alkohol, je agresívny najmä voči svojim mladším deťom synovi T. a dcére J., nevie sa zmieriť, že aj tieto deti bývajú s nimi doma. Taktiež potvrdila incident zo dňa XX. 4. XXXX, uviedla, že obžalovaný bol opitý, žiadal od nej peniaze, robil scény a potom sa stretol so synom T., ktorý mu len povedal, že čo robí za hlúposti, obžalovaný odišiel dole do pivnice a robil tam hluk aj rozbil okno. Na otázku vyšetrovateľa odpovedala, že obžalovaný mal v ruke nôž a hovoril, že to tu všetko vyzabíja, že ak má ísť do basy, aby nešiel na prázdno. Svedkyňa Y. P. sestra obžalovaného, vypovedala, že obžalovaný svojho syna T. výslovne neznáša a viackrát mu v afekte povedal, že ho zabije. Obžalovaný v nadmernej miere požíva alkohol, býva potom agresívny a tak tomu bolo aj v prípadoch, ktoré sú predmetom obžaloby. K skutku z XX. XX. XXXX vypovedala, že počula ako sa obžalovaný vyhrážal T., že ho zabije, pričom synovec kričal o pomoc. Rýchlo k synovcovi pribehla a cez sklenené dvere videla ako obžalovaný držal v ruke kuchynský nôž a týmto nožom sa vyhrážal svojmu synovi.
Zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný za účelom posúdenia duševného stavu obžalovaného vyplynulo, že u obžalovaného sa jedná o osobnosť závislú od alkoholu, bol u neho zistený syndróm závislosti od alkoholu s kompletnou psychosomatickou závislosťou s abstinenčnou symptomatológiou po abruptívnom odňatí drogy, poruchovosťou až stratou kontroly. Jedná sa u neho o rozhodné štádium závislosti (3. štádium podľa staršej Y. škály) a jeho pobyt na slobode je nebezpečný z psychiatrického hľadiska a odporučili súdu, aby obžalovanému nariadil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Ďalej sa súd oboznámil so zápismi o dychovej skúške zo dňa XX. 4. XXXX, rozsudkom Okresného súdu Námestovo zsp. zn. XP/XX/XXXXz XX. XX. XXXX, ktorým bolo rozhodnuté o zverení maloletých detí obžalovaného do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky H. P., (matky obžalovaného), uznesením Okresnej prokuratúry Námestovo z XX. XX. XXXX sp. zn. Pv XXX/XXXX, ktorým bolo rozhodnuté o postúpení trestnej veci vedenej voči obv. Y. P., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm,.a ,ods. 2 písm. d/ Tr. zák a iné na prejednanie priestupku a so správami na osobu obžalovaného.
Súd tak mal vykonanými dôkazmi za preukázané, že obžalovaný sa svojim dvom maloletým deťom vyhrážal fyzickou ujmou, pričom vyhrážky boli vyslovené spôsobom, že boli spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu. Podľa názoru súdu je dostatočne zrejmé, že vyhrážky fyzickou ujmou boli prednesené s určitou razanciou, predovšetkým vo vzťahu k čiastkovému útoku pod bodom 2/ obžaloby, kedy sa obžalovaný vyhrážal zabitím takým spôsobom, že v ruke držal kuchynský nôž a kričal, že syna nenávidí a že ho zabije. Skutočnosť, že poškodení, (doposiaľ maloleté osoby) mali skutočne strach z naplnenia vyhrážok obžalovaným vyplýva aj z výpovede svedkov, ale aj zo samotnej skutočnosti, že na miesto incidentu bola privolaná hliadka polície.
Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin spácha na chránenej osobe potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky
Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.
Podľa § 127 ods. 4, 5 Trestného zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Blízkou osobou sa na účely trestných činov nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.
Podľa § 138 písm. a) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.
Podľa § 122 ods. 3 Trestného zákona trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú.
Súd po takto vykonanom a vyhodnotenom dokazovaní nemal pochybnosti, že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a),b) Trestného zákona, pričom konal v priamom úmysle (§ 15 písm. a) Trestného zákona. Na rozdiel od obžaloby konanie obžalovaného súd posúdil ako jeden pokračovací prečin, keďže jeho konanie popísané v bode 1/ a 2/ vykazovalo znaky rovnakého trestného činu, medzi oboma čiastkovými útokmi spáchanými obžalovaným existuje objektívna súvislosť tak v čase (skutky spáchané dňa XX. XX. XXXX a dňa XX. 4. XXXX, v priebehu štyroch mesiacov), ako aj v spôsobe ich páchania a v predmete útoku ( rovnaký spôsob útoku, obžalovaný pod vplyvom alkoholu, rovnaké miesto spáchania trestného činu, rovnaký predmet útoku), ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer obžalovaného spáchať uvedený trestný čin, čomu nasvedčujú výpovede všetkých svedkov vypočutých v predmetnej veci, ktorí zhodne uvádzali, že obžalovaný požíva alkohol takmer sústavne ako je doma, pričom pod vplyvom alkoholu sa správa agresívne, opakovane sa vyhráža zabitím najmä synovi T., ale aj ostaným členom rodiny).
Podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený ( § 37 písm. m) Trestného zákona. Ako poľahčujúcu okolnosť vyhodnotil, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a
svoje konanie oľutoval( § 36 písm. l) Trestného zákona. Zo správy z Ústavu na výkon väzby vyplynulo, že povinnosti vyplývajúce z ústavného poriadku plní, príkazy a nariadenia personálu rešpektuje. Osobný kontakt s rodinou nebol zaznamenaný. Vo výkone väzby nebol disciplinárne riešený.
Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný má v odpise celkom 7 záznamov. Obžalovaný bol celkom 5 krát vo výkone trestu odňatia slobody, z toho dvakrát bol podmienečne prepustený, pričom v oboch prípadoch bol u neho aj výkon zvyšku trestu nariadený. Bol právoplatnými rozhodnutiami súdov odsúdený a potrestaný prevažne pre násilné trestné činy, pričom bol odsúdený aj pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 , 2 písm. b/ Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov (rozsudok Okresného súdu Námestovo sp.zn. XT/XXX/XX z XX. 3. XXXX, vykonanie trestu XX. 8. XXXX), súdený skutok tak obžalovaný spáchal v špeciálnej recidíve. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd zistil, že obžalovaný je osobou náchylnou na páchanie násilnej trestnej činnosti a doposiaľ uložené tresty na jeho prevýchovu nemali dostatočný účinok, (naposledy vo výkone trestu do 4. XX.XXXX), obžalovaný si zjavne stále neuvedomil dôsledky svojho protiprávneho konania a keďže základným účelom a cieľom trestu je aj ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi, pričom trest má pôsobiť výchovne nie len na páchateľa aj na ostatných členov spoločnosti, generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie, súd tak uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 22 mesiacov, trest v strede zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorý vzhľadom k skutočnosti, že popri treste mu bolo uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou považoval súd za primeraný a spravodlivý.
Súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže za posledných desať rokov bol viackrát vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselné trestné činy.
Ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou bolo obžalovanému uložené na základe odporúčania znalcov psychiatrov, ktorý u obžalovaného skonštatovali jednoznačnú závislosť na alkohole a zároveň jeho pobyt na slobode vyhodnotili ako nebezpečný z psychiatrického hľadiska.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) -zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli(§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) -zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.