Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5C-294-2013.pdf
PDF · 86.3 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/294/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobkyne Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovanému G. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, E., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou G.Á. O., D. O. E. H. U. F., o zaplatenie 9577,67 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 9577,67 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 9438,41 eur od 1. 10. 2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 574,50 eur, v lehote do l5 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa podala dňa 25. 10. 2012 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného v 1. rade M. T., žalovanú v 2. rade H. T. a žalovaného v 3. rade G. N., na zaplatenie sumy 9577,67 eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 9438,41 eur od 1. 10. 2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola so žalovanými v 1. - 3. rade uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 2. 8. 2005, na základe ktorej bol žalovaným v 1. a 2. rade poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 9958,18 eur. Žalovaný v 3. rade prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja žalovaní v 1. a 2. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade a ani žalovaný v 3. rade si svoju povinnosť splatiť úver nesplnili ani na základe výziev s tým, že zostatok pohľadávky ku dňu 30. 9. 2012 bol vo výške 9577,67 eur, na zaplatenie ktorej žalobca podal na súd žalobu.
Na základe takto podanej žaloby súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu zo dňa 11. 6. 2012 pod sp. zn. XRo/XXX/XXXX, ktorý bol doručený do vlastných rúk žalovanému v 1. rade dňa 29. 11. 2012 a žalovanej v 2. rade dňa 23. 1. 2013.
Žalovanému v 3. rade sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk, pretože tento podľa správy Mestskej polície E., pracuje v zahraničí. Z hmotnoprávneho hľadiska žalovaný v 3. rade má postavenie ručiteľa, teda v danej veci nejde o nerozlučné spoločenstvo so žalovanými v 1. a 2. rade, tj. zo subsidiárnej povahy povinnosti žalovaného v 3. rade vyplýva, že platobný rozkaz ohľadom všetkých žalovaných nemusí byť rovnaký. Preto ak platobný rozkaz neprevzal len žalovaný v 3. rade, nemalo jeho nedoručenie vplyv na ostatných žalovaných a tým, že žalovaní v 1. a 2. rade platobný rozkaz prevzali, nie je ho možné voči nim zrušiť pre jeho nedoručiteľnosť. Vzhľadom k tomu, že žalovaní v 1. a 2. rade prevzali platobný rozkaz do vlastných rúk a nepodali voči nemu odpor, platobný rozkaz voči žalovaným
v 1. a 2. rade nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8. 2. 2013. Voči žalovanému v 3. rade bol platobný rozkaz na základe uvedeného zrušený v súlade s ustanovením §173 ods. 2 O.s.p. s poukazom na ustanovenie §91 ods. 1 O.s.p., pretože jemu sa ho nepodarilo doručiť do vlastných rúk.
Konanie v danej veci teda ďalej prebiehalo len voči žalovanému G. N..
V priebehu konania súd zistil, že žalovaný sa nezdržiava v mieste trvalého pobytu a inú adresu jeho pobytu sa súdu nepodarilo zistiť, preto mu súd v konaní ustanovil opatrovníčku, ktorá sa k veci nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, odstúpením o zmluvy, oznámením o odstúpení od zmluvy, výpisom z obchodného registra žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav.
Na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 25. 7. 2005 žalobca poskytol pôvodne žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkom mimoriadny medziúver vo výške 9958,18 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXX X XX vo výške cca 5974,91 eur s tým, že presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Dlžníci sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy pravidelne mesačne na účet zmluvy splácať úroky z mimoriadneho medziúveru 6,99% ročne, čo predstavuje mesačné splátky 58,02 eur a pravidelné mesačné vklady na účet zmluvy o stavebnom sporení minimálne 49,79 eur. Po pridelení cieľovej sumy sa dlžníci, t.j. žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70% ročne pravidelnými mesačnými splátkami po 87,13 eur. V tejto zmluve pôvodne žalovaný v 3. rade prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ho neuspokoja pôvodne žalovaní v 1. a 2. rade.
Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy boli všeobecné podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby.
Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti zo strany dlžníkov, žalobca listami zo dňa 29. 5. 2012, oznámil pôvodne žalovaným v 1. a 2. rade, že odstupuje od zmluvy a súčasne ich vyzval v určenej lehote na vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov, t.j. k 29. 5. 2012 dlžná suma predstavovala sumu 9335,35 eur.
Listom z toho istého dňa žalobca pôvodného žalovaného v 3. rade ako ručiteľa upovedomil o odstúpení od zmluvy s upozornením, že ak dlžníci celý dlh v stanovenej lehote neuhradia, žalobca pristúpi k vymáhaniu svojej pohľadávky súdnou cestou aj voči nemu ako voči ručiteľovi.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že žaloba je podaná voči žalovanému dôvodne.
Podľa ustanovenia §497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia §502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa ustanovenia §303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa ustanovenia §306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
V danej prípade je nespornou skutočnosťou, že medzi žalobcom a pôvodne žalovanými v 1. a 2. rade bola uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol pôvodne žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkom, mimoriadny medziúver vo výške 9958,18 eur. Súčasne bolo preukázané, že pôvodne žalovaný v 3. rade, prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ho neuspokoja pôvodne žalovaní v 1. a 2. rade.
Ďalej bolo preukázané, že pôvodne žalovaní v 1. a 2. rade porušili podmienky splácať úver riadne a včas a preto žalobca odstúpil od zmluvy a vyzval dlžníkov uhradiť úver v určenej lehote. Žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci dlžnú sumu neuhradili a ich dlh ku dňu 30. 9. 2012 predstavoval sumu 9577,67 eur, na zaplatenie ktorej boli žalovaní v 1. a 2. rade právoplatne zaviazaní platobným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 23. 11. 2012 č.k. XRo/XXX/XXXX-XX.
Súd žalobe vyhovel aj vo vzťahu k pôvodne žalovanému v 3. rade, pretože tento písomným prehlásením prevzal na seba povinnosť ručenia.
Podľa ustanovenia §365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa ustanovenia §369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného ku dňu vzniku omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..
Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto mu súd v súlade s ustanovením §142 ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 574,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).