Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9Co-245-2013.pdf
PDF · 74.64 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/245/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľa: Bytový podnik Liptovský Mikuláš, a.s., so sídlom Námestie osloboditeľov 73, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 435 911, zastúpeného FIAČAN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Liptovský Mikuláš, M. Pišúta 936/16, IČO: 36 861 251 proti odporkyni: E. O., nar. XX. X. XXXX, bytom Z. H., B. V. XXX/X, o zaplatenie 593,50 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 6C/68/2012-85 zo dňa 31. 1. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 45,86 Eur s úrokmi z omeškania 8,75 % ročne od 6. 12. 2012 do zaplatenia. Vo zvyšku konanie zastavil. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na osobitné rozhodnutie po právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že priznaná suma predstavuje nedoplatok nákladov za plnenia služieb poskytnutých s užívaním bytu a poplatok do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu. S poukazom na ust. § 96 O.s.p. vo zvyšku súd pripustil späťvzatie návrhu a konanie zastavil.
Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. na osobitné rozhodnutie do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podala odvolanie odporkyňa. Podľa jej názoru prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav a postupom súdu jej bola odňatá možnosť riadne konať. Samotné odôvodnenie rozsudku je nejasné, nezrozumiteľné najmä v časti uvádzaných preplatkov a nedoplatkov. Nesprávny je aj záver súdu v tom, že súhlasila s čiastočným späťvzatím návrhu, s čím sa nestotožňuje. K veci samej uviedla, že už samotná uplatňovaná suma navrhovateľom vo výške 593,50 Eur bola nesprávna. Prvostupňový súd sa nesprávne vysporiadal s otázkou preplatku za rok 2008 a nezohľadnil ani to, čo na dlh odporkyňa zaplatila až vo výške 710,- Eur, čo presahuje navrhovateľom požadovanú sumu. Nebol preto dôvod zaväzovať odporkyňu na zaplatenie akejkoľvek sumy. Tieto skutočnosti by vyjadrila pred prvostupňovým súdom, avšak uskutočnením pojednávania dňa 31. 1. 2013 bez jej účasti jej to bolo znemožnené. Z uvedených dôvodov žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že tvrdenia odporkyne uvedené v odvolaní sú nepravdivé, zavádzajúce a v hrubom rozpore nielen so skutočným priebehom konania, ale aj samotným konaním odporkyne. Nedôvodné je tvrdenie, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť pred ním konať, pretože bola účastná na súdnom konaní dňa 8. 1. 2013 a vzala na vedomie termín nasledujúceho súdneho pojednávania dňa 31. 1. 2013. V tento deň neprítomnosť pred súdom ospravedlnil jej právny zástupca pracovnými povinnosťami. Uvedené však nebolo dôvodom pre odročenie pojednávania. Takisto tvrdenia odporkyne, že navrhovateľovi zaplatila sumu 710,- Eur sú síce správne, avšak časť vo výške 360,- Eur bola zaplatená pred podaním žaloby, čo bolo zohľadnené v návrhu a časť vo výške 350,- Eur zaplatila po podaní žaloby, čím priamo potvrdila oprávnenosť nárokov navrhovateľa. Nesprávne je aj tvrdenie o preplatku, resp. jeho výške za rok 2008, keď tento v sume 96,34 Eur bol poukázaný na účet odporkyne, o čom bol predložený aj listinný dôkaz, a to výpis zo dňa 21. 7. 2009. Naopak odporkyňa v konaní pred súdom prvého stupňa bola nečinná, nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by čo i len čiastočne hodnoverným spôsobom spochybnili nárok uplatňovaný navrhovateľom, ale svojím konaním, úhradou časti žalovanej sumy, tento nárok potvrdila. Odporkyňa nielen pred súdom prvého stupňa, ale ani doposiaľ, nepredložila dôkazy, ktoré by čo i len čiastočne spochybnili vierohodnosť vykonaných dôkazov predložených navrhovateľom. Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Z vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, ako aj z preskúmavaného rozsudku, mal i odvolací súd preukázané, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 593,50 Eur z titulu nedoplatku vzniknutého s užívaním bytu, vlastníkom ktorého je odporkyňa, a to riadnym neplatením úhrad služieb poskytovaných s užívaním bytu, poplatkov za výkon správy bytového domu a úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv. Odporkyňa je vlastníkom bytu č. 27 vo vchode č. 25 bytového domu súpisné č. XXXX na ul. Y. v Z. H.. Navrhovateľ podľa zmluvy o výkone správy vykonal rozúčtovanie jednotlivých služieb a nákladov súvisiacich s užívaním bytu, pričom výšku úhrady požadovanej od odporkyne odvíjal od skutočných nákladov a uhradených preddavkov za jednotlivé vyúčtovacie obdobia. O tom predložil listinné dôkazy (vyúčtovania za obdobie od 1. 1. 2008 do 31. 12. 2011), ako aj špecifikáciu jednotlivých platieb poskytnutých odporkyňou, resp. výpis z jej účtu (konto bytu). V priebehu konania zo strany odporkyne došlo k čiastočnej úhrade žalovanej sumy, a preto navrhovateľ čiastočne návrh zobral späť a požiadal súd o zastavenie konania v tejto časti.
Vychádzajúc z takto zistených skutočností postupoval prvostupňový súd správne pri hodnotení jednotlivých dôkazov a prijal aj správny právny záver. Z jednotlivých ročných vyúčtovaní za uvedené obdobie, ako aj zo špecifikácie jednotlivých platieb je zrejmé, že odporkyňa neuhrádzala pravidelne zálohové platby, a preto jej vznikali nedoplatky. V priebehu konania síce spochybnila správnosť evidencie jednotlivých úhrad poukazovaných odporkyňou, avšak nijakým spôsobom nepreukázala, že by navrhovateľovi poukázala viac finančných prostriedkov oproti platbám ním evidovanými. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku riadnym spôsobom zdôvodnil, z akých dôkazov vychádzal pri výpočte pokrytia vzniknutých nákladov požadovaných navrhovateľom a poskytnutým plnením zo strany odporkyne. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožňuje so závermi prvostupňového súdu a na tieto v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje. Pokiaľ odvolateľka namietala, že boli porušené jej procesné práva, keď súd vykonal pojednávanie dňa 31. 1. 2013, je zrejmé, že súd postupoval v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., keď odporkyňa termín pojednávania zobrala na vedomie (predchádzajúce pojednávanie súd odročil na žiadosť oboch sporových strán za účelom mimosúdnej dohody), neprítomnosť na pojednávaní dňa 31. 1. 2013 ospravedlnila prostredníctvom svojho zástupcu, ktorý bol prítomný na pojednávaní. Aj odvolací súd má za to, že prvostupňový súd v tomto prípade vec mohol prejednať v neprítomnosti účastníka, prihliadnuc pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy. Zo zápisnice z uvedeného pojednávania je zrejmé, že zástupca odporkyne súhlasil so späťvzatím návrhu, a preto aj postup súdu, keď čiastočne zastavil konanie o uplatňovanom nároku, bol správny. Odvolací súd nepovažoval odvolanie za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.
Pretože odporkyňa ani v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by umožnili iným spôsobom vyhodnotiť odvolaciemu súdu skutkový alebo právny stav odlišne od záverov prvostupňového súdu, napadnutý rozsudok potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd s poukazom na ust. § 224 ods. 4 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.