Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_43Cob-102-2013.pdf
PDF · 133.35 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/102/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v obchodnoprávnej veci navrhovateľa 1/ C. N., nar. XX.XX.XXXX a navrhovateľa 2/ G. N., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom F. L. XXX/X, R., obaja zast. advokátom JUDr. Vladimír Zvara, SNP 1/A, Veľký Krtíš proti odporcovi G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. G. XXXX, M., zast. advokátkou JUDr. Zlatica Vaňková, Sládkovičova 2, Zvolen o zaplatenie sumy 82.984,80 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 7Cb/52/2009-508, IČS: 6209204030 zo dňa 9. januára 2013 jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 7Cb/52/2009-508, IČS: 6209204030 zo dňa 9. januára 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím rozhodol okresný súd o základe navrhovateľom uplatneného peňažného nároku, ktorý si pôvodne uplatnil dňa 04.11.2008 v konaní 3Cb 77/02 v postavení odporcu tak, že tento nie je opodstatnený. Rozhodnutie odôvodnil tým, že prihliadol na námietku premlčania, ktorú vzniesol odporca v tomto konaní voči pohľadávke navrhovateľov 1/ a 2/ na zaplatenie sumy 82.984,80 Eur (2.500.000,-Sk) z titulu náhrady ujmy vzniknutej im v dôsledku predbežného opatrenia nariadeného súdom, ktorým im bolo znemožnené, ako spoluvlastníkom užívať stavby a pozemky zapísané na LV č. XXX a XXX (areál R.). Navrhovatelia 1/ a 2/ v konaní tvrdili, že nárok na náhradu ujmy vo výške 2.500.000,-Sk si uplatnili pôvodne na Okresnom súde Veľký Krtíš v konaní vedenom pod sp.zn. 3Cb 77/02 už podaním zo dňa 20.10.2006 (čl. 478), a to v súlade s ust. § 77 ods.3 O.s.p.. Náhradu ujmy požadovali navrhovatelia za obdobie od 10.09.2002 do 10.11.2006 po 35.000,-Sk mesačne za 50 mesiacov neužívania nehnuteľností, celkom v sume 58.089,50 Eur (1.750.000,-Sk) a za užívanie technológií odporcom za 50 mesiacov požadovali mesačne po 497,91 Eur, celkom 24.895,50 Eur. Tento ich návrh bol vylúčený na samostatné konanie, ktorému bolo pridelené č. k. 7Cb/52/2009, v ktorom vystupujú ako navrhovatelia C. N. a G. N. ako fyzické osoby a na strane odporcu je G. N., ktorého navrhovatelia podaním zo dňa 11.08.2009, doručeným Okresnému súdu Veľký Krtíš 18.08.2009 (čl. 110 spisu 7Cb 52/2009) označili ako podnikateľa.
Okresný súd vychádzal pri rozhodovaní z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cob 224/02, ktorým bolo zmenené rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v konaní 3Cb 77/2002 o určenie úpravy užívania spoločných nebytových priestorov tak, že navrhovateľom 1/ a 2/ bola uložená povinnosť strpieť, aby nehnuteľnosti, a to stavby a pozemky zapísané na LV č. XXX a XXX užíval až do skončenia konania 3Cb 77/2002 výlučne odporca ako fyzická osoba podnikateľ.
Zo spisového materiálu v konaní vedenom pod č.k. 3Cb 77/02 okresný súd zistil, že odporcovia ( v tomto konaní navrhovatelia 1/ a 2/) si podaním doručeným Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 04.11.2008 uplatnili vzájomným návrhom nielen určovací nárok, ale aj právo na zaplatenie 2,5 mil. Sk s 8% úrokom z omeškania od 11.11.2006 do zaplatenia titulom nahradenia ujmy, ktorá im vznikla z dôvodu, že na
základe súdom nariadeného predbežného opatrenia nemohli užívať nehnuteľností a brať z nich žiaden úžitok za 50 mesiacov, t. j. od 10.09.2002 do 10.11.2006, preto ujmu za užívanie technológií odporcom požadovali po 497,91 Eur mesačne, celkom 24.895,50 Eur a za užívanie nehnuteľností za to isté obdobie žiadali sumu 58.089,50 Eur.
Okresný súd vychádzal pri rozhodovaní aj zo záverov ďalšieho konania, ktoré viedli medzi sebou G. N. s manželkou a C. N. s manželkou o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva pod sp. zn. 8Cb 14/2002, ktoré bolo ukončené prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva G. N. s manželkou za finančnú náhradu rozsudkom zo dňa 05.04.2006, proti ktorému podali odvolanie všetci účastníci konania a následne vzali odvolania späť, preto okresný súd v intenciách zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Cob 196/2012 zo dňa 15. 05.2012 opravil nesprávne vyznačený dátum právoplatnosti tak, že správny dátum, kedy uvedené rozhodnutie okresného súdu o vysporiadaní spoluvlastníctva nadobudlo právoplatnosť, je deň 31.05.2006.
Okresný súd dospel k záveru, že vzhľadom na komplikovanosť vzťahov medzi oboma účastníkmi konania a na vznesenú námietku premlčania je vhodné vyriešiť najskôr základ navrhovateľom uplatneného nároku bez toho, že by súd skúmal jeho výšku, v dôsledku čoho rozhodol vec medzitýmnym rozsudkom tak, že základ nároku uplatnený navrhovateľom nie je daný. K tomuto záveru dospel z toho dôvodu, že uznal za dôvodnú námietku premlčania vznesenú odporcom, pričom vychádzal z obsahu spisového materiálu 3Cb 77/2002. V tomto konaní sa G. N. s manž. domáhal uloženia povinnosti C. N. s manželkou strpieť užívanie nehnuteľností ako nebytových priestorov na ul. M. XX v R. výlučne G. N., ako aj nariadenia predbežného opatrenia rovnakého znenia, ktorému krajský súd vyhovel, pretože zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a odporcom, v tomto konaní navrhovateľom vo vyššie uvedenom znení zakázal, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej o úprave užívania spoločných nebytových priestorov bitúnku na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši pod sp.zn. 3Cb 77/2002 s ich spoluvlastníckym podielom nakladať.
Pri posudzovaní opodstatnenosti námietky premlčania vychádzal súd z návrhu navrhovateľa 1/ a 2/ podaného na Okresný súd Veľký Krtíš dňa 04.11.2008, ktorý posúdil podľa obsahu ako návrh na náhradu škody. Navrhovatelia 1/ a 2/ sa mohli podľa právneho názoru okresného súdu dozvedieť o tom, že im vznikla škoda už dňa 31.05.2006, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov v konaní sp. zn. 8Cb 14/2002 tak, ako to prezentujú vo svojom podaní zo dňa 20.10.2006 (čl. 478 spisu 3Cb 77/02), najneskôr dňa 04.11.2008, kedy si navrhovatelia 1/ a 2/ na súde v konaní vedenom pod č.k. 3Cb 77/02 písomným podaním uplatnili návrh na úhradu ujmy podľa § 77 ods.3 O.s.p.. Podľa názoru okresného súdu najneskôr dňa 20.10.2006 už navrhovatelia vedeli o tom, že im vznikla škoda, v akej výške a kto za ňu zodpovedá, pričom túto vedomosť o škode mohli mať už aj prv, a to dňa 31.05.2006 napriek tomu, že právoplatnosť na rozhodnutí (čl. 475) zo dňa 05.04.2006 o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v konaní vedenom pod sp.zn. 8Cb 14/02 bola vyznačená nesprávne.
Podľa § 106 ods.1 OZ sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, preto podľa názoru okresného súdu lehota na uplatnenie práva podľa § 77 ods.3 O.s.p. uplynula navrhovateľom 1/ a 2/ najneskôr dňa 20.10.2008. Aj keď okresný súd pri vylučovaní návrhu odporcov v konaní 3Cb 77/02 neuviedol presný dátum podania, ktorého sa vylúčenie týka, z obsahu podania odporcov, v tomto konaní navrhovateľov je zrejmé, že na samostatné konanie vedené pod sp.zn. 7Cb 52/2009 bol vylúčený návrh doručený súdu C. N. s manželkou dňa 04.11.2008. Keďže navrhovatelia 1/ a 2/ podali návrh na súd až 04.11.2008, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej lehoty, o základe ich nároku, ktorý bol uplatnený neskoro rozhodol tak, že tento zamietol.
Zároveň súd rozhodol, že navrhovateľom 1/ a 2/ nárok na náhradu ujmy nevznikol pretože k zániku predbežného opatrenia, a tým aj práva na náhradu ujmy došlo okamihom právoplatnosti rozhodnutia č.k. 8Cb 14/2002, ktoré sa týkalo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi sporu, s ktorým konanie, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia, súviselo. G. N. s manželkou sa v ňom domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k tým istým nehnuteľnostiam tak, aby ich súd prikázal do BSM G. N. a jeho manželky, ktoré skončilo tak, že C. N. s manž. prestali byť spoluvlastníkmi nehnuteľností za náhradu vo výške 1.896.000,-Sk, na zaplatenie
ktorej boli zaviazaní G. N. s manž.. Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo účastníkov k týmto nehnuteľnostiam v konaní vedenom pod č.k. 8Cb 14/2002 dňa 31.05.2006 došlo k uspokojeniu nároku navrhovateľov 1/ a 2/ nielen v tomto konaní, ale aj v konaní 3 Cb 77/02, preto im nárok podľa § 77 ods.3 O.s.p. na náhradu ujmy nemohol z tohto dôvodu vzniknúť.
S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojili navrhovatelia 1/ a 2/ a podali proti nemu odvolanie. Nesúhlasili s právnym posúdením veci okresným súdom a ani so zisteným skutkovým stavom, preto navrhli rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, príp. zmeniť tak, že základ žalobného nároku je opodstatnený. Navrhovatelia 1/ a 2/ zdôraznili, že podľa ich názoru nikdy nie je možné základ žalobného nároku posudzovať ako neopodstatnený z dôvodu premlčania, pretože premlčanie je právnym inštitútom, ktorý má za následok zánik celého nároku, a nielen jeho základu, preto aj na základe vznesenej námietky premlčania k zániku práva nemôže dôjsť. Dochádza len k zániku súdnej vymáhateľnosti, preto pri rozhodnutiach súdu len o základe nároku nie je možné vysloviť, že v dôsledku premlčania nie je základ nároku daný.
Navrhovatelia 1/ a 2/ nesúhlasili s právnym posúdením veci okresným súdom o tom, že predbežné opatrenie zaniklo okamihom právoplatnosti rozhodnutia vydaného v konaní č.k. 8Cb 14/2002, ktoré sa týkalo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi sporu, a to najmä s prihliadnutím k tomu, že s návrhom na rozhodnutie o užívaní nebytových priestorov v konaní č.k. 3Cb 77/2002 disponoval výlučne G. N.. Kým tento nepristúpil k späťvzatiu ním podaného návrhu v konaní č.k. 3Cb 77/2002, nevzniklo navrhovateľom 1/ a 2/ v tomto konaní právo požadovať odškodné z titulu spôsobenia ujmy. Navrhovateľovi 1/ a 2/ vzniklo len právo na odplatné plnenie týkajúce sa užívania nehnuteľnosti a tento nárok aj riadne uplatňovali. Nezhoda podľa názoru navrhovateľa 1/ a 2/ bola len vo výške náhrady za užívanie, s ktorou odporca nesúhlasil. Momentom, keď odporca vzal v konaní č.k. 3Cb 77/2002 návrh na prikázanie nehnuteľnosti do ich užívania späť, zaniklo navrhovateľom 1/ a 2/ právo na úhradu za užívanie nehnuteľností, t.j. za nájom. K späťvzatiu vzájomného návrhu zo strany odporcu v konaní č.k. 3Cb 77/2002 došlo dňa 30.07.2009, preto podľa názoru navrhovateľa 1/ a 2/ bolo vylúčené, aby sa zánik predbežného opatrenia posudzoval súd podľa výsledku sporu v inom spore, a to č.k. 8Cb 14/2002, v ktorom došlo k presunu vlastníctva predmetných nehnuteľností, ku ktorým boli navrhovatelia 1/ a 2/ s výkonom ich spoluvlastníckeho práva v tomto konaní obmedzení. Rozsudok o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v konaní 8Cb 14/2002 sa stal právoplatný dňa 31.05.2006, pričom žalobu o náhradu ujmy spôsobenej predbežným opatrením podali navrhovatelia dňa 04.11.2008, t.j. 2 roky a 5 mesiacov od okamihu, keď bolo teoreticky možné pristúpiť k vymáhaniu.
Navrhovatelia 1/ a 2/ nesúhlasili ani s vyznačením vykonateľnosti rozhodnutia č.k. 8Cb 14/2002, pričom poukázali na § 222 O.s.p.. V konaní 3Cb 77/2002 vzal G. N. návrh späť z dôvodu, že odpadol predmet sporu, pretože sa stal vlastníkom celej nehnuteľnosti a v nadväznosti na to vzali späť vzájomný návrh na úhradu nájmu za užívanie aj navrhovatelia 1/ a 2/, pretože si uplatnili nárok na nájom v zmysle § 77 ods.3 O.s.p. Súd konanie č.k. 3Cb 77/2002 zastavil uznesením až dňa 30.07.2009. Navrhovatelia 1/ a 2/ tak tvrdili, že až právoplatnosťou tohto uznesenia im začala plynúť lehota na uplatnenie nároku za spôsobenú ujmu, pretože predbežné opatrenie vydané v konaní 3Cb 77/2002 zaniklo až týmto dňom.
Na rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš 8Cb 14/02-475 je už vyznačená právoplatnosť správne na deň 31.05.2006, avšak vykonateľným sa stal podľa názoru navrhovateľov až 25.03.2007, keď odvolací súd vzal na vedomie späťvzatie odvolania zo strany navrhovateľov 1/ a 2/, preto nesúhlasili s určením začiatku doby plynutia subjektívnej premlčacej doby pre nimi uplatnený nárok tak, ako to právne posúdil okresný súd. O tom, že navrhovateľom 1/ a 2/ vznikla ujma sa mohli dozvedieť najskôr rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho o zastavení odvolacieho konania, č.k. 15 Co 213/06 zo dňa 21. 03.2007, ktoré sa týkalo konania č. k. 8Cb 14/02 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 15.04.2007, resp. zastavením konania č.k. 3Cb 77/2002 vo veci užívania nehnuteľností, preto k premlčaniu nimi uplatneného práva nemohlo dôjsť.
Zároveň uviedli, že v podaní zo dňa 20.10.2006 vyčíslili tú časť nároku, ktorá zodpovedala nároku na náhradu za užívanie nehnuteľností, v ktorom zároveň nesúhlasili so sumou 5.000,-Sk mesačne, ktorú navrhoval, v tomto konaní odporca ako náhradu za užívanie v období, v ktorom navrhovatelia 1/ a 2/ nehnuteľnosti užívať z dôvodu ich zákazu predbežným opatrením Krajského súdu v Banskej Bystrici nemohli. Práve z tohto dôvodu si navrhovatelia vyčíslili nárok za obdobie od 10.09.2002
do 10.11.2006. Vyslovili názor, že na strane odporcu jednoznačne vzniká neoprávnené obohatenie, pretože jeho právo bolo uspokojené na základe iných právnych skutočností dňom právoplatnosti, resp. vykonateľnosti rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Do toho termínu nebolo právo navrhovateľa 1/ a 2/ uspokojené, preto predbežné opatrenie podľa nich nebolo podkladom pre to, aby G. N. užíval do ukončenia sporu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v ňom uvedené nehnuteľnosti bezplatne.
Podaním doručeným okresnému súdu dňa 19.02.2013 doplnili navrhovatelia 1/ a 2/ odvolanie, v ktorom poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo 277/2009, podľa ktorého právo na náhradu za užívanie spoločnej veci podielovým spoluvlastníkom nad rámec jeho vlastníckeho podielu nie je možné posúdiť ako nárok na neoprávnené obohatenie, ani ako nárok na náhradu škody, pretože sa jedná o nárok vyplývajúci z § 136 ods.1, § 137 ods.1 a § 139 ods.1 OZ. Posúdenie behu premlčacej lehoty, ako aj nároku okresným súdom v napadnutom rozhodnutí nie je preto správne, keďže sa navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali peňažného plnenia voči odporcovi za to, že nemohli užívať spoločnú vec v rozsahu ich spoluvlastníckeho podielu s poukazom na § 137 ods.1 OZ. Takéto právo sa premlčí vo všeobecnej 3- ročnej premlčacej lehote podľa § 101 OZ, v dôsledku čoho je ich návrh podaný na súd včas.
K odvolaniu navrhovateľov 1/ a 2/ sa vyjadril aj odporca, ktorý nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľov 1/ a 2/ uvedenými v odvolaní. Odporca vo vyjadrení uviedol, že doteraz nebol riadne pripustený návrh navrhovateľov a ani spoplatnený, pretože podaním zo dňa 18.08.2009 navrhovatelia len spresnili návrh, ktorý nikdy nepodali a o ktorom sa ani nikdy nekonalo. Za návrh ktorý podali, by boli museli zaplatiť v tom čase súdny poplatok 150.000,-Sk, avšak na jeho zaplatenie neboli ani vyzvaní a nebol nimi ani zaplatený. Z tohto dôvodu by mal súd konanie o ich návrhu zastaviť.
Podľa jeho názoru sa nejedná o žiaden vzájomný návrh, o ktorom nie je dôvod konať. Uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš 3Cb 77/02-669 zo dňa 30.07.2009 zastavil súd konanie o užívaní nebytových priestorov, ako aj o vzájomnom návrhu o užívaní nebytových priestorov a o zaplatenie úhrady vo výške 2.500.000,-Sk, ktorý podal C. N. s manž. a účastníkom nepriznal trovy konania. Od 11.11.2006, najneskôr od 16.04.2007, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie odvolacieho súdu č. k. 15 Co 213/06 zo dňa21.03.2007 o zastavení odvolacieho konania z dôvodu späťvzatí odvolaní oboma účastníkmi, keďže už nebolo o čom konať. Súd mal preto z úradnej povinnosti zastaviť konanie, keďže predmet sporu vo veci samej a aj vykonateľnosť predbežného opatrenia zanikla. Právo navrhovateľa 1/ a 2/ na užívanie svojej veci bolo uspokojené v inom konaní, preto nie je odporcovi zrejmé, prečo na pojednávaní dňa 30.07.2009 súd v zápisnici uviedol, že vec podľa § 77 O.s.p. vylučuje na samostatné konanie a žiadne rozhodnutie o tom nevydal. Tento neexistujúci návrh následne navrhovatelia 1/ a 2/ spresnili ako návrh na zaplatenie majetkovej a nemajetkovej ujmy. Zdôraznil tiež, že nariadené predbežné opatrenie sa nevzťahovalo na užívanie hnuteľných vecí a tieto ani navrhovateľ nikdy neužíval a ani užívať nemohol. Ak by sa mal vzájomný návrh C. N. s manželkou, spresnený dňa 18.08.2009 považovať za nový návrh, potom si v ňom uplatnili navrhovatelia 1/ a 2/ majetkovú ujmu za predbežné opatrenie vydané Krajským súdom v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob 224/02 dňa 10.09.2002, na základe ktorého oprávnene odporca užíval nehnuteľnosť R. a neskôr mu bola táto ako nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva. V tomto konaní navrhovatelia 1/ a 2/ nepodali návrh na zaplatenie majetkovej ujmy v dôsledku predbežného opatrenia, ale žiadali cenu za užívanie bitúnku, čo sú dva úplne odlišné právne tituly, o ktorých sa vedie aj rôzne dokazovanie. Ak si navrhovateľ 1/ a 2/ uplatňuje právo podľa § 77 ods.3 O.s.p., toto mohol uplatniť spätne za 2 roky, t.j. za obdobie od 31.05.2006. V prípade, že si uplatňuje nájomné za to, že nemohol užívať nehnuteľnosť, takýto nárok považuje za nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznil tiež, že platnosť obmedzenia vlastníckeho práva C. N. bolo podľa predbežného opatrenia len v období od 15.10.2002 do 31.05.2006, preto sú akékoľvek nároky uplatnené navrhovateľom 1/ a 2/, a to aj za predpokladu, že by boli navrhovatelia 1/ a 2/ podali riadny návrh, premlčané. Navrhol preto rozhodnutie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom verejne vyhlásené v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné zrušiť.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je právo navrhovateľa 1/ a 2/ na náhradu ujmy vo výške 2.5000.000,-Sk, ktoré si pôvodne uplatnili v konaní vedenom pod sp.zn. 3Cb 11/2002, resp. 77/02 navrhovateľom 1/ a 2/ G. N. a manž., v ktorom vystupovali navrhovatelia 1/ a 2/ v tomto konaní, ako odporcovia 1/ a 2/.
Okresný súd v konaní sp. zn. 3Cb 77/2002 zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorí podali G. N. s manž. V odvolacom konaní sp. zn. 41Cob 224/02 Krajský súd v Banskej Bystrici uznesenie zmenil tak, že predbežné opatrenie v znení návrhu navrhovateľa dňa 10. 09. 2002 nariadil. Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 15. 10. 2002. Od 16. 02. 2002 boli preto odporcovia 1/ a 2/ povinní strpieť, aby odporca v tomto konaní sám výlučne užíval vyššie uvedené nebytové priestory tak, ako sú špecifikované vo výroku rozhodnutia odvolacieho súdu s tým, že povinnosť strpieť bola uložená odporcom 1/ a 2/ ( v tomto konaní navrhovateľom) až do právoplatného rozhodnutia vo veci o úpravu užívania spoločných nebytových priestorov, ktorá sa viedla pod č. k. 3Cb77/02.
V konaní sp. zn. 3Cb 11/02 si vzájomným návrhom zo dňa 02. 01. 2006 uplatnili odporcovia 1/ a 2/, v prejednávanej veci navrhovatelia 1/ a 2/ voči navrhovateľovi, v prejednávanej veci odporcovi okrem nároku na určenie užívania nebytových priestorov na M. XX v R. - R. s príslušenstvom aj nárok na zaplatenie mesačnej úhrady 10.000,- Sk za užívanie všetkých nehnuteľností, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, t.j. dovtedy, kedy sa navrhovateľ nestal výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností. Výšku náhrady špecifikovali odporcovia 1/ a 2/ v podaní zo dňa 20. 10. 2006 tak, že ju chcú priznať za obdobie 50 mesiacov, a to od 10. 09. 2002 do 10. 11. 2006 a za užívanie nehnuteľností si nárokovali mesačne sumu 35.000,- Sk, spolu 1.750.000,- Sk a za užívanie technológie za rovnaké obdobie si nárokovali 50 x 15.000,- Sk, spolu 750.000,- Sk, a to s 8%-ným úrokom z omeškania od 11.11.2006.
Až podaním doručeným okresnému súdu 04. 11. 2008 si odporcovia 1/ a 2/ v konaní 3Cb 77/02/ uplatnili právo na náhradu ujmy podľa § 77 ods. 3 OSP. Výšku náhrady za užívanie priestorov odporcovia 1/ a 2/ v tomto podaní špecifikovali za obdobie od 10. 09. 2002 do 10.11.2006 s odkazom na ich podanie zo dňa 20. 10. 2006 ( č. l. 480 spisu 3Cb 77/02), ktorý Okresný súd Veľký Krtíš v konaní 3Cb 11/02, resp. 77/02 vylúčil dňa 30.07.2009 na samostatné konanie. Toto podanie navrhovateľ spresnil podaním založeným na čl. 61 spisu zo dňa 12.03.2009, doručenom Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 13.03.2009.
Konanie vedené pod sp. zn. 3Cb 77/02 skončilo rozhodnutím súdu o zastavení konania, a to na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom a rovnako zastavil súd aj konanie o vzájomnom návrhu odporcov 1/ a 2/ zo dňa 22.09.2005 a 20.10.2006, ktoré vzali späť na pojednávaní (č.l. 582) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (č. l. 669 spisu 3Cb 77/02).
Z obsahu spisu v konaní, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 8Cb 14/02 vyplýva, že jeho predmetom bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva navrhovateľa s manž. a odporcu s manž., ku ktorému došlo na základe rozhodnutia Okresného súdu vo Veľkom Krtíši dňa 05.04.2006 tak, že súd zrušil podielové vlastníctvo oboch účastníkov konania v jednej polovici v režime BSM k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a všetky vo výroku uvedené nehnuteľnosti prikázal navrhovateľovi s manž. za náhradu 1.896.000,-Sk v prospech odporcov 1/ a 2/, a to spoločne a nerozdielne.
O odvolaniach účastníkov rozhodol Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodnutím sp. zn. 15Co 213/06 - 562 dňa 21.03.2007, ktorým odvolacie konanie pre späťvzatie odvolaní oboch účastníkov zastavil. Rozhodnutie prvostupňového súdu sp. zn. 8Cb 14/02 malo preto nadobudnúť právoplatnosť dňa 31.05.2006, t. j. uplynutím lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu v nadväznosti na § 207 ods. 3 a § 222 ods. 1 O.s.p., čo okresný súd v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu opravil.
Podľa názoru okresného súdu právoplatnosťou rozhodnutia sp. zn. 8Cb 14/02 odpadol dôvod pokračovať v konaní vedenom pod sp.zn. 3Cb 77/02, v ktorom sa riešilo užívanie tých istých nehnuteľností, ktoré boli za náhradu pridelené do výlučného vlastníctva G. N. a manželke. Práve z tohto dôvodu vzal G. N. a manželka návrh v konaní 3Cb 77/02 v celom rozsahu späť a rovnako vzal späť vzájomný návrh, ktorým si uplatnil nielen právo užívania tých istých vecí, ktoré boli prikázané G. N. do výlučného vlastníctva, ale aj právo na zaplatenie finančnej protihodnoty vyčíslenej v podaní zo dňa
20.10.2006, aj C. N. a manž., v dôsledku čoho súd konanie aj o vzájomnom návrhu C. N. a manž. zastavil uznesením zo dňa 30.07.2009. V ten istý deň vyčlenil na samostatné konanie návrh C. N. a manž. na priznanie majetkovej ujmy podľa § 77 ods.3 O.s.p..
Je treba uviesť, že proti uplatnenému nároku vzniesol odporca podaním doručeným okresnému súdu dňa 12. 10. 2009 námietku premlčania
Podľa § 77 ods. 1 písm. b), c) a d) O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak sa návrhu vo veci samej nevyhovelo; sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci; uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.
Podľa ods.2 cit. ust. predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
Podľa ods. 3 cit. ust., ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie.
Podľa § 112 ods.1 O.s.p. v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkove spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
Podľa § 152 ods.2 O.s.p. rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
Podľa 222 ods.1 O.s.p. ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým rozhodol o základe navrhovateľom 1/ a 2/ uplatneného nároku nie je správne.
Z obsahu podania navrhovateľov 1/ a 2/ doručeného do spisového materiálu 3Cb 77/02-669 dňa 04.11.2008, ktoré je zažurnalizované v spise 7Cb 52/2009, t.j. v prejednávanej veci na čl. 58 vyplýva, že C. N. s G. N. si voči G. N. uplatnili právo na náhradu ujmy za to, že tento na základe súdom vydaného predbežného opatrenia užíval nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a č. XXX pre obec a k.ú. R. v časovom období od 10.09.2002 do 10.11.2006. Podľa § 77 ods.3 O.s.p. je G. N. povinný ostatným spoluvlastníkom namiesto finančnej náhrady za užívanie podľa § 137 OZ zaplatiť ujmu, ktorú takýto účastník utrpel tým, že nemohol vykonávať svoje spoluvlastnícke právo užívaním tejto veci. C. N. s manž. nemohli užívať areál bitúnku vrátane technológie a ani v týchto priestoroch podnikať, hoci mali k tomu príslušné oprávnenia, v dôsledku čoho im vznikla ujma vo forme straty na zisku, resp. ujma vo forme straty nájomného, ktoré by mohli obdržať pre prípad, že by v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu prenajali areál R.. Výšku ujmy podľa § 77 ods.3 O.s.p. stanovil C. N. s manž. na sumu 2.500.000,-Sk s odkazom na podrobnú špecifikáciu v ich podaní zo dňa 20.10.2006, ktorú žiadali zaplatiť od G. N. s 8% úrokom z omeškania od 11.11.2006, t.j. od skončenia užívania po právoplatnom zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v konaní vedenom pod sp.zn. 8Cb 14/02.
Okresný súd tento návrh, aj keď to presne v zápisnici o pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 30.07.2009 dátumom nešpecifikoval, vylúčil na samostatné konanie, ktorému bolo pridelené na Okresnom súde Veľký Krtíš č.k. 7Cb 52/2009. C. N. s manž. sa stali v konaní 7Cb 52/2009 účastníkmi na strane navrhovateľov a nimi podaný návrh na náhradu ujmy vzniknutej im nariadením predbežného opatrenia doplnili podaním zo dňa 11.08.2009 doručeným Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 18.08.2009. Vzhľadom k tomu, že odporca G. N. vzniesol proti navrhovateľom 1/ a 2/ uplatnenému nároku na náhradu ujmy podľa § 77 ods.3 O.s.p. námietku premlčania, rozhodol okresný súd v prejednávanej veci o nároku navrhovateľov 1/ a 2/ medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods.2 O.s.p., pričom námietku premlčania
vznesenú odporcom považoval za dôvodnú, v dôsledku čoho vyslovil, že základ navrhovateľom uplatneného nároku na náhradu ujmy podľa § 77 ods.3 O.s.p. nie je daný.
Odvolací súd musel z úradnej povinnosti prihliadnuť k vade konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, aj keď v odvolaní výslovne uplatnená nebola. Táto vada spočíva v tom, že okresný súd, ktorý dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky zodpovednosti odporcu za škodu, rozhodol formou medzitýmneho rozsudku, pričom výrok formuloval nie tak, že návrh zamieta, ale že základ nároku nie je daný.
Súd rozhoduje tzv. medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods.2 O.s.p. o základe veci, ktorým sa rozumie posúdenie všetkých tých otázok, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú len výšky nároku, a nielen o čiastočne spornej právnej otázke týkajúcej sa uplatneného návrhu. Tento postup je účelný najmä v zložitých prípadoch, kedy je z hľadiska rýchlosti a hospodárnosti konania praktické vyriešiť najskôr, či je vôbec daný základ nároku a až potom na tomto základe, a to po právoplatnosti rozhodnutia o opodstatnenosti základu nároku alebo jeho časti, sa následne zaoberať mnohokrát zložitou otázkou určenia jeho výšky. Aj keď to zo zákona výslovne nevyplýva, je medzitýmny rozsudok možné vydať len vtedy, ak súd dospel k záveru aspoň o čiastočnej dôvodnosti nároku, pretože len vtedy sa rozhodnutie týka základu bez toho, aby súd musel skúmať jeho výšku a len vtedy je takéto rozhodnutie praktické a hospodárne. V prípade, kedy základ nároku nie je opodstatnený, je potrebné návrh bez ďalšieho zamietnuť, pretože medzitýmny výrok, že základ nároku nie je daný už nemôže v ďalšom konaní splniť účel sledovaný úpravou medzitýmneho rozsudku.
Ak teda okresný súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na náhradu ujmy nie je daný, mal návrh zamietnuť. Pokiaľ za takejto situácii vydal medzitýmny rozsudok, ide o vadu, ktorá mala vplyv na správnosť rozhodnutia, pretože v dôsledku toho vydal okresný súd rozsudok s nesprávnym výrokom.
Odvolací súd v záujme vyriešenia niektorých tvrdení navrhovateľov 1/ a 2/ obsiahnutých v odvolaní, a to v jeho rozsahu považoval za potrebné, a to aj z dôvodu procesnej zásady hospodárnosti konania, vysporiadať sa niektorými dôvodmi uvedenými v odvolaní a zaujať právny názor k nasledujúcim skutočnostiam.
Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa 1/ a 2/ obsiahnutým v odvolaní o tom, že súd nemôže rozhodovať o základe nároku na základe vznesenej námietky premlčania, pretože takýto zákaz z ust. § 152 ods.2 O.s.p. nevyplýva. Právna úprava obsiahnutá v ust. § 152 ods.2 O.s.p. pripúšťa, aby o základe prejednávanej veci bolo rozhodnuté medzitýmnym rozsudkom a aby o výške nároku rozhodol súd až v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Základom veci sa pritom rozumie posúdenie všetkých otázok, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú len jeho výšky. Pri vydaní medzitýmneho rozsudku je preto nevyhnutné vysporiadať sa aj s premlčaním alebo s preklúziou nároku, prípadne so spoluzavinením poškodeného na vzniku škody, s nedostatkom súčinnosti poškodeného a podobne, pričom otázky, ktoré sa týkajú základu nároku je možné riešiť len v medzitýmnom rozsudku. Naopak, ak by odporca neuplatnil námietku premlčania, bolo by vylúčené, aby k nej súd prihliadol až pri rozhodovaní o výške nároku. Z obsahu cit. ustanovenia však vyplýva, že medzitímny výrok má význam len pri jeho kladnom vyjadrení, t. j. keď základ nároku je daný, aby malo zmysel ďalej v konaní pokračovať a vykonávať dokazovanie ohľadom spornej výšky uplatneného nároku.
Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením navrhovateľov 1/ a 2/ obsiahnutom v odvolaní o tom, že pokiaľ G. N. v konaní 3Cb 77/02 nepristúpil k späťvzatiu návrhu, nevzniklo im ako odporcom právo žiadať odškodné z titulu spôsobenia ujmy podľa § 77 ods. 3 O.s.p., ale že mali len právo na odplatné plnenie týkajúce sa užívania nehnuteľností, ktorý nárok si aj riadne uplatnili. Právo C. N. s manž. na úhradu za užívanie ich spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach G. N. späťvzatím návrhu na začatie konania G. N. v konaní 3Cb 77/02 nezaniklo a odporcovia 1/ a 2/ - C. N. s manž. mohli v tomto konaní naďalej zostať účastníkmi konania, pretože si v ňom včas a riadne uplatnili právo na náhradu za užívanie nehnuteľností v súlade s § 137 OZ vo výške 2.500.000,-Sk, na ktorom návrhu mali trvať a o ktorom návrhu mohol okresný súd rozhodnúť. Z výslovného prejavu C. N. s manž. v konaní 3Cb 77/02 vykonaného dňa 30.07.2009 na poslednom pojednávaní vyplýva, že na úhrade za užívanie ich polovice nehnuteľností G. N. netrvajú a že si nárok na náhradu ujmy uplatňujú z iného právneho titulu, a to podľa § 77 ods.3 O.s.p., ktorý návrh bol vylúčený na samostatné konanie.
V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie § 137 ods.1 OZ vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, pričom spoluvlastníctvo veci môže vzniknúť nielen medzi spoluvlastníkmi a tretími osobami, ale aj medzi spoluvlastníkmi navzájom. Z právnych úkonov voči tretím osobám, ktoré sa týkajú spoločnej veci sú potom oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne tak, ako to vyplýva z § 139 ods.1 OZ. Každý spoluvlastník je v zásade oprávnený užívať vec v rozsahu svojho podielu, pričom posúdenie, či v konkrétnej veci spoluvlastník užíva vec v rámci podielu je posúdením právnym, ktoré vychádza zo skutkových zistení.
V prejednávanej veci nedošlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o užívaní veci, preto súd rozhodol o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods.2 OZ tak, že jedného zo spoluvlastníkov, a to C. N. s manž. z fyzického užívania veci na určitú dobu vylúčil, v dôsledku čoho nemohol vec v rámci svojho podielu užívať. Ide o obmedzenie práva, ktoré je dovolené zákonom - § 139 ods.2 OZ, za ktoré patrí vylúčenému spoluvlastníkovi náhrada vo výške, ktorá zodpovedá rozsahu jeho ujmy. Spoluvlastník, ktorý užíva vec nad rámec svojho podielu neužíva v takomto prípade vec bez právneho dôvodu, preto jej užívaním nemôže získať bezdôvodné obohatenie. Žiadna skutková podstata uvedená v § 451 OZ na takýto prípad nedopadá. Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu je dané zákonom a spoluvlastníkovi, ktorý nemôže realizovať svoje spoluvlastnícke právo vzniká právo na náhradu za jeho obmedzenie. Pre posúdenie výšky náhrady pre vylúčeného spoluvlastníka nie je rozhodujúce to, čo spoluvlastník užívajúci vec nad rámec podielu získal, t.j. to, o čo sa obohatil, ale podstatná je ujma, ktorá vznikne vylúčenému spoluvlastníkovi, ktorú musí súd stanoviť na základe úvahy vychádzajúcej zo skutkových zistení ohľadne toho, čo by spoluvlastník pri obvyklom užívaní veci v rámci svojho podielu získal. Takúto náhradu si síce navrhovateľ 1/ a 2/ pôvodne v konaní vedenom pod sp.zn. 3Cb 77/02 vo výške 2.500.000,-Sk uplatnili, avšak tento návrh vzali svojim zavinením späť. Len ak užíva spoluvlastník spoločnú vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu bez právneho dôvodu, a teda bez dohody spoluvlastníkov alebo bez rozhodnutia súdu, bol by povinný podľa § 451 a nasl. OZ vydať to, o čo sa takýmto užívaním obohatil ostatným spoluvlastníkom, o ktorý prípad sa v prejednávanej veci nejedná.
Odvolací súd sa nestotožnil ani s posúdením plynutia premlčacích lehôt, ktorých beh posúdil okresný súd nesprávne, preto je v tejto časti odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ dôvodné.
Tak, ako to vyplýva zo spisových materiálov v konaniach vedených pod sp.zn. 3Cb 77/02 a 8Cb 14/02 došlo podľa tvrdenia navrhovateľov 1/ a 2/ nariadením predbežného opatrenia v konaní 3Cb 77/02 k ujme na strane navrhovateľov 1/ a 2/ z dôvodu, že títo nemohli až do právoplatného rozhodnutia vo veci 3Cb 77/02 užívať spoločné nebytové priestory areálu R., ako aj hnuteľné vecí, a to od 10.09.2002, pretože im to Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozhodnutím o nariadení predbežného opatrenia zakázal. Navrhovatelia 1/ a 2/ v konaní tvrdili, že nárok na náhradu ujmy si uplatnili už podaním zo dňa 20.10.2006 a neskôr dňa 04.11.2008, t.j. podľa ich názoru včas, čo je nie tvrdenie celkom pravdivé. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z podania C. N. s manž. zo dňa 20.10.2006, ktoré je zažurnalizované na čl. 478 v spise 3Cb 77/02, fotokópiu ktorého si odvolací súd vyhotovil a založil do spisu v prejednávanej veci vyplýva len uplatnenie práva na zaplatenie náhrady za užívanie , ktorú je možné subsumovať pod ust. § 137 OZ, nie však po ust. § 77 ods. 3 O.s.p..
Okresný súd správne zistil, že konanie 3Cb 77/02 bolo ukončené späťvzatím návrhu G. N. z dôvodu, že v inom konaní, a to 8Cb 14/02 došlo k definitívnemu vyriešeniu vlastníckych vzťahov medzi navrhovateľmi a odporcom tak, že nehnuteľnosti, s ktorými mal C. N. s manž. zákaz disponovať a ktoré v 1 vlastnili, boli za náhradu prikázané G. N. rozhodnutím Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 05.04.2006, proti ktorému podali obaja účastníci odvolanie. Počas odvolacieho konania vedeného pod sp.zn. 15Co 213/06 obaja účastníci vzali odvolania späť, v dôsledku čoho odvolací súd odvolacie konanie zastavil. Rozhodnutie okresného súdu v konaní 8Cb 14/02 nadobudlo právoplatnosť uplynutím lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu tak, ako to vyplýva z § 207 ods.3 a § 222 ods.1 O.s.p., t.j. dňa 31.05.2006, ktorý dátum dodatočne okresný súd správne vyznačil.
Odvolací súd nesúhlasí s právnym názorom okresného súdu o tom, že sa navrhovatelia C. N. s manž. sa mohli dozvedieť o tom, že im nariadením predbežného opatrenia vznikla škoda už dňa 31.05.2006, resp. najneskôr dňa 20.10.2006, kedy v podaní vyčíslili ujmu na sumu 2.500.000,-Sk, pretože v podaní zo dňa 20.10.2006 si túto istú sumu C. N. s manž. uplatnili ako neuhradené náklady za užívanie nehnuteľností
podľa ust. § 139 OZ, a nie tak, ako to okresný súd v odôvodnení na str.5 svojho rozhodnutia uvádza z titulu ujmy podľa ust. § 77 ods.3 O.s.p.. Právo na náhradu škody si navrhovatelia uplatnili podľa § 77 ods.3 O.s.p. až dňa 04.11.2008, kedy podali návrh na súd, v ktorom takúto právnu kvalifikáciu jednoznačne uviedli a zotrvali na nej až do vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj v nimi podanom odvolaní.
Odvolací súd je toho právneho názoru, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa mohli o tom, kto za škodu zodpovedá, napriek tomu, že právoplatnosť na rozhodnutí o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v konaní 8Cb 14/02-475 bola na rozhodnutí zo dňa 05.04.2006 vyznačená nesprávne, dozvedieť až doručením rozhodnutia odvolacieho súdu č.k. 15 Co 213/06 dňa 16.04.2007, ktorý s definitívnou platnosťou rozhodol o odvolaní oboch účastníkov a stanovil vlastnícke právo na isto. Odvolací súd preto nesúhlasí s tým, že by bola lehota na uplatnenie práva na náhradu škody pre navrhovateľov 1/ a 2/ uplynula z týchto dôvodov už dňa 20.10.2008 a že ak navrhovatelia 1/ a 2/ podali na súd návrh až 04.11.2008, že tak urobili po uplynutí zákonom stanovenej 2-ročnej lehoty. Pre uplatnenie práva na náhradu škody podľa § 106 OZ tak mohli urobiť v lehote až do 16.04.2009.
Pre účely posúdenia plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie nároku navrhovateľa 1/ a 2/ z titulu ujmy podľa § 77 ods. 3 O.s.p. je potrebné vychádzať z ust. § 222 O.s.p., podľa ktorého preto, aby bolo zamedzené účelovému odkladu právoplatnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a rovnako aj jeho vykonateľnosti, pokiaľ sa táto odvíja od právoplatnosti len v dôsledku toho, že proti rozhodnutiu bolo podané odvolanie, ktoré bolo následne vzaté späť je stanovená fikcia o tom, že právoplatnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa nastane v prípade späťvzatia odvolania v rovnakom okamihu, ako keby odvolanie vôbec nebolo podané, teda ako keby vôbec nikdy nenastal suspenzívny účinok podaného odvolania.
Následkom späťvzatia odvolania je zánik suspenzívneho účinku odvolania a súčasne obligatórne zastavenie konania. Zánik suspenzívneho účinku odvolania nie je viazaný na dorurčenie späťvzatia odvolania súdu a ani na rozhodnutie súdu o zastavení konania, ale je viazaný na márne uplynutie odvolacej lehoty. Vzhľadom na skutočnosť, že späťvzatím odvolania stráca účastník právo znova podať odvolanie, mala by v prípade späťvzatia odvolania ešte pred doručením rozhodnutia súdu prvého stupňa účastníkovi konania, ak podal odvolanie po vyhlásení rozhodnutia, nastúpiť právoplatnosť rozhodnutia už okamihom doručenia rozhodnutia poslednému účastníkovi (§ 159 ods.1).
Keďže právoplatnosť rozhodnutia nastáva spätne okrem vyššie uvedenej výnimky, v záujme ochrany účastníkov ustanovuje zákon fikciu, že lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti rozhodnutia napadnutého odvolaním, začnú plynúť až od právoplatnosti uznesenia o zastavení konania. Vzhľadom na to, že zákon neobmedzuje lehoty iba na lehoty podľa Občianskeho súdneho poriadku, ale hovorí aj o lehotách všeobecne, mala by sa fikcia o začiatku plynutia lehoty vzťahovať nielen na lehoty procesné (§ 55 a nasl. O.s.p., najmä lehotu na plnenie podľa § 160 O.s.p.), ale aj na lehoty hmotnoprávne, napr. 3-ročná lehota na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 OZ.
Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobúda právoplatnosť podľa § 159 ods. 1 O.s.p. dňom jeho doručenia účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom, v dôsledku čoho sa navrhovatelia 1/ a 2/ mohli dozvedieť o výsledku odvolacieho konania až týmto dňom. Lehota na uplatnenie práva na náhradu škody tak mohla začať plynúť navrhovateľom 1/ a 2/ až nasledujúci deň po prevzatí rozhodnutia odvolacieho súdu, t.j.17.04.2007, a nie tak, ako to ustálil okresný súd. Je preto potrebné prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľa 1/ a 2/ v odvolaní, že ním uplatnený nárok nie je premlčaný, pretože subjektívna 2-ročná lehota na uplatnenie práva na náhradu ujmy začala navrhovateľovi 1/ a 2/ plynúť od vtedy, kedy sa ako poškodení skutočne dozvedeli o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pretože nestačí, že takúto možnosť dozvedieť sa o tom mali aj skôr. Pojem uvedený v § 106 ods.1 OZ „ kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá" vyjadruje požiadavku, aby poškodený vedel o druhu a rozsahu škody natoľko určite, aby mohol svoje právo uplatniť na súde. Keďže navrhovatelia 1/ a 2/ uplatnili svoje právo na náhradu ujmy podľa § 77 ods.3 O.s.p. podaním zo dňa 04.11.2008, t.j. v subjektívnej 2-ročnej premlčacej lehote, nie je ich nárok na náhradu ujmy vzniknutej im predbežným opatrením, ktorú si uplatnili podľa § 77 ods.3 O.s.p., premlčaný.
Okresným súdom zistený skutkový stav, na základe ktorého posudzoval začiatok plynutia premlčacej lehoty pre uplatnenie práva na náhradu ujmy podľa § 77 ods.3 O.s.p. nie preto správny a správne nie je ani právne posúdenie námietky odporcu o premlčaní navrhovateľom 1/ a 2/ uplatneného práva.
Odvolací súd neprihliadol ani na tvrdenia odporcu o tom, že súd mal o vylúčení návrhu navrhovateľa 1/ a 2/ rozhodnúť samostatným uznesením, ktoré mu mal doručiť, pretože tak, ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 30.7.2009 v konaní 3 Cb 77/02, súd o vylúčení návrhu C. N. a manž., ktorým si uplatnil nárok podľa § 77 ods.3 O.s.p. rozhodol v súlade s § 112 ods. 2 O.s.p., keď tento vylúčil na samostatné konanie. Uznesenie o vylúčení veci podľa § 112 ods.2 O.s.p. na samostatné konanie má povahu uznesenia, ktorým sa upravuje len vedenie konania a súd nie je ním viazaný. Nie je proti nemu prípustné odvolanie a nie je potrebné ho účastníkom konania, pokiaľ boli prítomní na pojednávaní tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci, následne doručiť.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne, preto ho odvolací súd podľa § 221 ods. 1/ písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Okresný súd v ďalšom konaní preskúma základ nároku navrhovateľa uplatnený výlučne podľa § 77 ods.3 O.s.p., ktorý nie je možné zamieňať s nárokom navrhovateľov 1/ a 2/ na úhradu za užívanie podľa § 137 a § 139 OZ ako právo na náhradu škody, ktoré malo vzniknúť podľa § 77 ods.3 O.s.p., v nadväznosti na ustanovenia o náhrade škody upravené v § 420 a nasl. OZ.
Ak okresný súd zotrvá na názore, že základ nároku navrhovateľov 1/ a 2/ nie je daný, tento svoj názor právne opätovne vyhodnotí na základe vykonaného dokazovania a o nároku navrhovateľa 1/ a 2/ rozhodne bez toho, aby sa zaoberal ďalšími predpokladmi navrhovateľmi 1/ a 2/ uplatnenej ujmy v peňažnej forme rozhodnutím vo veci samej.
Podľa § 224 ods.3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.