Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-195-2011.pdf
PDF · 79.35 KB
Case nature
Subarea
7Er/195/2011
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Stará Ľubovňa, Budovateľská č. 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 30 807 484, proti povinnému: H. D., nar. X.X.XXXX, O. XXX, XXX XX O., v konaní o vymoženie 142,20 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd zamieta sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 7Er/195/2011 - 32 zo dňa 9.3.2021.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
IV. Súd priznáva súdnemu exekútorovi voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov exekúcie v plnom rozsahu, pričom o výške trov exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Dňa 17.5.2011 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 26.4.2011 a exekučného titulu vydaného oprávneným - právoplatného a vykonateľného Rozhodnutia č. 700-3110042109-GC04/09 zo dňa 18.3.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6.5.2009. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 31.5.2011 pod číslom 5710 021615*.
2. Súdny exekútor vydal dňa 4.8.2020 upovedomenie o zastavení starej exekúcie spoločne s výzvou na úhradu trov starej exekúcie v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), pretože uplynula rozhodná doba a ktoré následne doručil oprávnenému.
3. Súdnemu exekútorovi boli dňa 2.9.2020 doručené námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie.
4. Okresný súd Stará Ľubovňa, poverený vyšší súdny úradník, uznesením sp. zn. 7Er/195/2011 zo dňa 9.3.2021 zrušil vydané upovedomenie o zastavení starej exekúcie, proti ktorému uzneseniu podal súdny exekútor dňa 6.4.2021 sťažnosť.
5. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 EP účinného do 31. 3. 2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. b/ EP účinného do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
10. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Podľa § 148 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z., o sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom poistení), pohľadávky na poistnom, pokutách a na penále vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
12. Súd po preskúmaní súdnym exekútorom podanej sťažnosti proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom č.k. 7Er/195/2011 - 32 dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná. Nie však z dôvodov, pre ktoré zrušil napadnutým uznesením vyšší súdny úradník exekútorom vydané upovedomenie o zastavení starej exekúcie, vo vzťahu ku ktorým treba uviesť, že v zásade by bolo voči takým dôvodom potrebné podanej sťažnosti súdneho exekútora z dôvodov v nej uvedených vyhovieť, a to osobitne i s ohľadom na zjednocujúce stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove k výkladu § 2 ods. 2 písm. f/ zákona č. 233/2019 Z.z., ktorého znenie bolo tunajšiemu súdu oznámené predsedom kolégia dňa 28.4.2023a podľa ktorého „Ustanovenie § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z.z. je potrebné vykladať tak, že exekúcia sa zastavuje v akýkoľvek deň po splnení podmienok pre jej zastavenie podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 2 ods. 2 tohto zákona, a teda aj po dni 01. 01. 2020 kedy nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z.z. je potrebné vždy skúmať splnenie podmienky uplynutia rozhodnej doby 5 rokov vyplývajúcej z ustanovenia § 3 zákona č. 233/2019 Z.z. a zároveň aj splnenie podmienky vyplývajúcej a contrario z ust. § 2 ods. 2 písm. f) tohto zákona, podľa ktorej od posledného dosiahnutého výťažku v minimálnej výške 15,- eur prešla doba viac ako 18 mesiacov. Moment zastavenia starej exekúcie nie je možné vzťahovať iba na deň účinnosti zákona č. 233/2019 Z.z., t.j. na deň 01. 01. 2020. Uvedený právny predpis počíta tiež so zastavením starej exekúcie po nadobudnutí účinnosti zákona č. 233/2019 Z.z., čo priamo vyplýva z gramatického výkladu ust. § 5 ods. 3 tohto právneho predpisu, kde samotný zákonodarca rozlišuje staré exekúcie, ktoré sa zastavujú ku dňu účinnosti zákona, pri ktorých exekútor zašle upovedomenie o zastavení starej exekúcie do 180 dní od nadobudnutia účinnosti zákona a ostatné exekúcie, ktoré sa zastavia neskôr, pri ktorých exekútor zašle oprávnenému upovedomenie o zastavení starej exekúcie do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona.“
13. Podanú sťažnosť bolo treba zamietnuť, pretože v čase vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie toto nebolo možné už vydať, nakoľko v tej dobe v tomto konaní vymáhaná pohľadávka už bola prekludovaná, k čomu došlo uplynutím dňa 6.5.2019, ktorého uplynutím už rozhodnutie, ktoré v danom prípade bolo exekučným titulom, vykonať možné nebolo, nakoľko išlo o rozhodnutie o pohľadávke na poistnom a platí na možnosť výkonu takého rozhodnutia vyššie uvedená úprava podľa § 148 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
14. Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho uplatnenie v zákonom určenej dobe. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu, preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
15. V posudzovanej exekučnej veci sa vymáhala pohľadávka na podklade rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Stará Ľubovňa, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6.5.2009. Na jeho výkon sa vzťahuje § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého možno právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. To znamená, že konanie o výkon rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné (exekučné konanie) musí skončiť najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Táto lehota je prekluzívna, to znamená, že jej účinky nastávajú zo zákona a exekučný súd na nich musí prihliadať ex offo. Uplynutím dňa 6.5.2019 sa teda právo vymáhať pohľadávku na podklade tu predloženého exekučného titulu prekludovalo. Súd je povinný exekúciu zastaviť z úradnej povinnosti, ak zistí stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania, pretože takéto právne posúdenie vyplýva aj z relevantnej judikatúry (napr. rozhodnutie Najvyššieho súduSRzo6.októbra 2010, sp.zn. 6MCdo/4/2010, ďalej uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. júla2010, sp.zn. 2MCdo/10/2009, či z 21. júla 2010, sp.zn. 3MCdo/11/2010).
16. Preto na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd jednak zamietol sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu č.k. 7Er/195/2011-32 z 9.3.2021, pretože vydanie upovedomenia o zastavení starej exekúcie bolo nedôvodné vzhľadom na samotné jeho vydaniu predchádzajúce prekludovanie práva na vymoženie pohľadávky v danej veci, no zároveň súd rozhodol o zastavení exekúcie, pretože zistil stratu účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na vykonanie exekučného titulu v predmetnej veci.
17. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
19. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok tohto uznesenia). K zastaveniu konania došlo pre objektívnu skutočnosť, ktorou je zánik práva vymáhať pohľadávku ex lege. Preto žiadna zo strán procesne nezavinila zastavenie konania. Uvedené súd vyhodnotil podľa § 256 ods. 1 CSP a contrario v spojení s článkom 4 ods. 2 CSP.
20. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
21. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
22. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty
23. Podľa § 197 v znení účinnom do 31.3.2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
24. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 EP náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na v tomto smere uplatňovanú judikatúru (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008,sp.zn.4M Cdo 11/2008) dospel súd k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia exekúcie. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd je povinný exekúciu zastaviť z úradnej moci, ak zistí stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený a o trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť s poukazom na ust. § 200 ods. 1, 5, § 196 a §197 Exekučného poriadku tak, že ich uhradí povinný, ktorý zavinil samotné začatie exekúcie nesplnením uloženej mu povinnosti právoplatným rozhodnutím oprávneného a na ktorého strane nie sú preukázané žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že by jeho majetok nepostačoval na úhradu trov exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa zamietnutia sťažnosti súdneho exekútora odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiam v bodoch I. až IV. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, a to na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).