Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3Er-431-2008.pdf
PDF · 79.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3Er/431/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného ORIFLAME SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Europeum Business Centre - Suché mýto 1, Bratislava, IČO: 31 348 751, právne zastúpeného JUDr. Evou Markovou, advokátkou so sídlom Letná 5, Bratislava, proti povinnej D. E.X., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. C. XX/XX, D. H., občan SR, pre vymoženie sumy 154,85 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola, exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Jantárová 30 (Ex 1823/08).
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,90 eur a z a v ä z u j e oprávneného zaplatiť exekútorovi priznané trovy exekúcie do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet súdneho exekútora.
III. Žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 23.06.2008 na Exekútorský úrad vyššie uvedeného súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky, priznanej právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Kežmarok č. k. 3Ro 29/2008-8 zo dňa 31.01.2008 a pre vymoženie trov exekúcie.
Tunajší súd vydal dňa 15.07.2008 vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Dňa 17.05.2012 doručil poverený exekútor tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto návrhu na zastavenie exekúcie súdny exekútor uviedol, že povinná bola počas služobnej cesty navštívená v bydlisku pracovníkom úradu, kde bolo zistené, že býva s manželom a maloletými deťmi v rómskej osade, kde má trvalý pobyt. V spoločnej domácnosti žijú aj rodičia. V domácnosti je len základné vybavenie, ktoré je vo vlastníctve rodičov ako vlastníkov domu. Povinná aj jej manžel sú nezamestnaní, jedná sa o rodinu v hmotnej núdzi. Žijú zo sociálneho príspevku a rodinných prídavkov na dieťa. Povinná sa zaviazala splácať pohľadávku v splátkach, od roku 2008 do februára 2010 uhradila 6 splátok. So splátkami prestala z dôvodu, že finančné prostriedky nepostačujú rodine na zabezpečenie len jej základných potrieb. Celkovo uhradila 37,28 eur. Lustráciou na dopravnom inšpektoráte bolo zistené, že povinná nevlastní žiadne motorové vozidlo, lustráciou v katastri nehnuteľností bolo zistené, že nie je vlastníčkou ani spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, nie je poberateľkou mzdy ani žiadneho dôchodku, nevlastní ani žiaden hnuteľný majetok, ktorý by
bol exekučne postihnuteľný. Povinná nie je evidovaná v živnostenskom registri ako SZČO, nie je spoločníkom v žiadnej obchodnej spoločnosti s prihliadnutím na osobu povinnej nie je predpoklad, že by mala otvorený účet v banke.
Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. V zmysle § 125 O.s.p. ako dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom takýmto orgánom, ako je uvedené vyššie je aj poverený súdny exekútor. Súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorého prvoradým záujmom je vždy pokračovať v exekúcii aj v takomto prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný niekedy v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol o zastavení exekúcie bez návrhu, na podnet súdneho exekútora, a to z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení minimálnou odmenou súdneho exekútora pri zastavení exekúcie je suma 33,19 eur a túto sumu žiadal priznať vo svojom podnete na zastavenie exekúcie aj súdny exekútor. Súd mu takto vyčíslenú minimálnu odmenu priznal v uplatnenej výške.
Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. súd súdnemu exekútorovi priznal aj hotové výdavky a to konkrétne - poštovné výdavky celkovo v sume 4,05 eur a náklady s vedením spisu celkovo v sume 1,85 eur, ktoré takto vynaložené považuje súd za primerané rozsahu exekúcie a v súlade s obsahom exekučného spisu a preto ich priznal v uvedenom rozsahu.
V súlade s § 196 Exekučného poriadku súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny a náhrad uplatnený nárok na 20 % DPH, teda priznal mu sumu 7,81eur.
Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 46,90 eur a túto sumu je oprávnený povinný v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami vyplatiť poverenému súdnemu exekútorovi, tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd konanie zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na úhradu trov zaviazal oprávneného.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa vždy uznesením.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok. /§ 58 ods. 5, 6 EP/
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.