Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (23)Rozsudok_1T-48-2013.pdf
PDF · 109.1 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/48/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. Petrom Philadelphym, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.09.2013, v trestnej veci obžalovaných X. E. a spol. stíhaných pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1/ X. E., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici, trvale bytom R.. X. F. XXX/XX, Q. Ľ., slobodný, bez pracovného pomeru,
2/ P. F., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici, trvale bytom Ľ. XX/XX, Q. Ľ., slobodný, bez pracovného pomeru,
u z n á v a j ú sa v i n n ý m i, ž e
dňa 19. 09. 2012 v čase okolo 01.30 h v poľovnom revíri Slovenská Ľupča v k. ú. obce Slovenská Ľupča v časti zvanej Driekyňa, v lokalite Podvŕšky vo vzdialenosti cca 200 metrov na pravej strane po prejdení mosta cez rieku Hron na kukuričnom poli doposiaľ nezistenou strelnou zbraňou usmrtili jeleňa lesného III. vekovej triedy o hmotnosti cca 150 kg, čím takto poškodenému - užívateľovi poľovníckeho revíru Poľovníckemu združeniu Slovenská Ľupča so sídlom ul. Školská, Slovenská Ľupča, IČO: 35 653 639, spôsobili škodu v celkovej výške 2 272,- Eur,
t e d a
úmyselne spoločným konaním neoprávnene zasiahli do výkonu práva poľovníctva tým, že bez povolenia lovili zver,
č í m s p á c h a l
prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.,
Za to sa o d s u d z u j ú :
H. X/ X. E.
Podľa § 310 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 a 8 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods.1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
H. X/ P. F.
Podľa § 310 ods. 1 Tr. zákona s použitím, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods.1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 287 ods.1 Tr. poriadku súd u k l a d á obvineným X. E. a P. F.Á. spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému Poľovníckemu združeniu Slovenská Ľupča, so sídlom Školská 4, Slovenská Ľupča, IČO: 35 653 639 náhradu škody vo výške 2 272 Eur.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Banskej Bystrici podal dňa 24. 06. 2013 obžalobu sp. zn. 1Pv 492/12-17 na obvinených X. E. a P. F. pre vyššie uvedený trestný čin (prečin) s tým, že samosudca po preskúmaní obžaloby a listinného dôkazného materiálu rozhodol dňa 01. 07. 2013 o vydaný odsudzujúceho trestného rozkazu, ktorým boli menovaní uznaní za vinných zo spáchania uvedeného trestného činu a bol im uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov s tým, že proti uvedenému rozhodnutiu podali obaja obvinení riadne a včas opravný prostriedok, na ktorom základe bolo vo veci obligatórne nariadené hlavné pojednávanie za účelom vykonania dokazovania a následného meritórneho rozhodnutia.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaní zotrvali na podanom odpore, prokurátor tak isto zotrval na obžalobe, ktorú predniesol zhodne s jej písomnou predlohou a súčasne vylúčil možnosť pristúpenia ku konaniu o dohode o vine a treste, pričom obžalovaní po zákonnom poučení podľa § 34 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. por. urobili vyhlásenie o svojej nevine, na ktorom základe bolo pristúpené k vykonaniu samotného dokazovania. V rámci dokazovania bol zrealizovaný výsluch obžalovaných X. E., P. F., Q.-X. L.. J.. G.A. I., Q. L. Ď., na návrh prokurátora za súhlasu ostatných procesných strán podľa § 263 ods. 1 Tr. por. čítané výpovede svedkov P. Q., F. Š., D.. X. C., B. B., následne bol oboznámený celý relevantný spisový materiál s tým, že po takto vykonanom pojednávaní súd zistil nasledovné:
H. X. E. vyhlásil, že sa cíti nevinný. Nie je vlastníkom žiadnej strelnej zbrane a nie je ochotný hradiť škodu za niečo, čo nespravil. Je pravda, že dňa 19.09.2012 okolo 13-14.00 h išiel pešo spolu s P. F. do Driekynskej doliny, kde hľadali priateľa jeho sestry F. A., ktorý je Grék, ktorý sa tam išiel prejsť. Prišli až na rázcestie 3 ciest, ktoré sa nachádzajú za Hronom za mostom vpravo asi 100 m. Zdôraznil, že nešili cez hlavný most, ktorý vedie k cigánčisku, ale cez most pre peších, cez ktorý čerpá Biotika vodu pre svoju výrobu. Je to skratka, ktorú používajú ľudia z dediny, keď idú do Driekynskej doliny. Pri rázcestí sa nevedeli rozhodnúť kade majú ísť a tak sa vybrali doľava smerom k cigánčisku po asfaltke. Cestou pri nich zastala červená Felícia, ktorú šoféroval X.. Ď., ktorého poznal asi 2 týždne. Ponúkol im, že ich odvezie. Využili jeho ponuku a nastúpili do auta. Po prejdení 200-300 m z auta vystúpili, pretože p. Ď. spomínal, že niečo v aute má a keďže si myslel, že sa jedná o drogy, tak z auta vystúpili. Následne mu však volala mama, aby sa ponáhľal domov, lebo jej bolo treba pomôcť z opravou bojlera, preto zavolal L., keďže bol ešte v dohľade, aby ich predsa len odviezol domov. S Ď. bolo v aute ešte dievča, ktoré nepoznal. Pripustil, že s Ď. v ten deň telefonicky komunikoval, možno aj SMSkoval, ale určite to nebolo ohľadom nejakého jeleňa. Ď. ich potom vyhodil s F. pri rampách v Slovenskej Ľupči a on pokračoval smerom na Brezno.
H. P. F. tiež vyhlásil, že sa cíti nevinný a skutku, ktorý sa mu kladie za vinu sa nedopustil. Dňa 19. 09. 2012 išiel s X. E. hľadať do Driekynskej doliny priateľa E. sestry. Ako išli, prešli cez biotický most pri Slovenskej Ľupči a v Driekyni vyšli pri drevoskládke. Tu sa nachádzajú 3 cesty a keďže sa nevedeli rozhodnúť, ktorou majú ísť, tak sa vybrali cestou, ktorá vedie k cigánskej osade. Po prejdení asi 50 m pri nich zastavila červená Felícia a šofér tejto Felície, ktorý X. E. poznal im ponúkol odvoz. X. E. súhlasil, nastúpili teda do predmetného vozidla. Na prednom sedadle tu sedela ešte jedna žena, ktorú on nepoznal. Po prejdení pár metrov sa šofér auta pochválil, že v aute niečo má a keďže X. E. si myslel, že by to mohli byť drogy, z auta vystúpili, pretože s takou vecou nechceli nič mať. Ako vystúpili, tak X. E. volala na mobil jeho mama, že kde sú tak dlho, pretože potrebovala pomôcť pri rekonštrukcii bytu. Z toho dôvodu X. E. zavolal tomu šoférovi červenej Felície, aby ich predsa len zobral. Ten ich naložil a odviezol ich k železničným rampám, kde vystúpili. Následne šofér červenej Felície pokračoval smerom na Brezno po hlavnej ceste.
Na otázky prokurátora obžalovaný uviedol, že svedka Ď. predtým nepoznal, ani sa s ním nerozprával. X. E. s ním komunikoval, ale o čom, to si vzhľadom na odstup času nepamätal. Určite to nebolo nič, čo by sa týkalo upytliačeného jeleňa.
Na hlavnom pojednávaní vypočutý poškodený L.. J.. G. I. (predseda Poľovníckeho združenia Slovenská Ľupča) vypovedal, že o uvedenom prípade bol informovaný hospodárom ich poľovníckeho združenia D.. X. C., ktorý ho informoval, že v noci dňa 19. 09. 2012 im niekto zastrelil v chovnom revíri jeleňa. Keďže v knihe návštev revíru neevidovali nikoho, kto by požiadal o jeho odstrel, jednalo sa o pytliactvo. Ohliadku miesta činu vykonal člen ich združenia P. Č.. Ako poškodená strana si v konaní uplatnil za poľovné združenie náhradu škody v sume 2 272 Eur, ktorá výška vyplýva zo znaleckého posudku.
Z čítanej svedeckej výpovede svedka - poškodeného D.. X. C. zo dňa 08. 03. 2013 (č.l. 36 spisu) súd zistil, že svedok je hospodárom Poľovného združenia Slovenská Ľupča a dňa 19. 09. 2012 v čase o 9.00 h bol členom poľovného združenia P. Č. informovaný, že v noci okolo 01.30 h dňa 19. 09. 2012 počul dva výstrely, ktoré vychádzali z Driekyne. On tieto výstrely počul, pretože býva v bytovke, ktorá je oproti tejto oblasti. Následne sa kontaktoval aj s inými členmi poľovného združenia, ktorí mu povedali, aby sa tam išiel pozrieť. On toto následne v poobedňajších hodinách aj urobil, pričom v húštine pod polom našiel streleného jeleňa. Jednalo sa o jeleňa „trinástoráka“ cca 160 bodov, o hmotnosti približne 140 kg. V knihe návštev revíru, ktorá sa nachádzala u neho doma nebola zapísaná žiadna návšteva. Doplnil, že keď chce niekto legálne loviť, musí mať platný poľovný lístok - povolenie, plombu a musí byť zapísaný v knihe návštev revíru a v prípade, že nie je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok, jedná sa o trestný čin pytliactva. Ďalej doplnil, že počas ohliadky miesta činu na ceste pod týmto miestom zastavilo auto červenej farby, zrejme išlo o Škodu Felícia, z ktorej vystúpili dve osoby a toto auto sa pohlo smerom k rómskej osade. V prípade tých osôb, ktoré vystúpili sa jednalo o X. E. a P. F., ktorí potom ako ich v húštine zbadali, tak sa rýchlym krokom vybrali tým istým smerom, ako sa pohlo to auto, z ktorého vystúpili a po pár metroch do neho opäť nasadli a odtiaľ odišli.
Q. L. Ď. vypovedal, že dňa 19. 09. 2012 bol telefonicky kontaktovaný „. (pozn. jedná sa o prezývku obžalovaného X. E.), niekedy v doobedňajších hodinách, či ho nemôže niekam odviezť. Kontaktoval ho cez jeho mobilný telefón, na čo mu odpovedal, že môže. Následne ho bol naložiť aj so spoluobžalovaným P. F. (svedok ho stotožnil a identifikoval v pojednávacej miestnosti) a odviezol ich do Driekynskej doliny ku drevoskladu. Tam sa otočil a po prejdení pár metrov ich na ich žiadosť z auta vyhodil. Následne išiel preč, pričom po chvíli mu opäť volal „., aby sa po nich vrátil a odviezol ich domov. On ich následne naložil a vyložil ich pri železničnej stanici v Slovenskej Ľupči, pričom on následne pokračoval ďalej na Brezno. V aute okrem jeho a obžalovaných sedela aj jeho priateľka B. B.. Čo bolo predmetom ich verbálnej komunikácie si svedok vzhľadom na odstup času nepamätal.
Na odstránenie rozporov s jeho výpoveďou z prípravného konania zo dňa 28. 02. 2013 (č.l. 55 spisu), kde svedok uviedol, že obžalovaný X. E. prezývaný „. ho kontaktoval SMS správou v čase, keď bol s priateľkou, kedy ho menovaný požiadal, či po neho môže prísť autom a či mu môže niečo odviezť, že aj bude mať z toho niečo, svedok uviedol, že to čo vypovedal v prípravnom konaní je pravda, ale nevie, čo konkrétne mal obžalovanému odviezť. Na ďalší rozpor so svojou výpoveďou z prípravného konania, kedy povedal, že potom, čo naložil „. s kamarátom do svojho motorového vozidla, mu mal „. povedať, že „dnes ráno v čase okolo 02.00 h strelili
jeleňa, a to na poli pod lesom, napravo od cigánskej osady, povedal, že to bolo nad cestou, ďalej mu povedal, že ho v noci aj z poľa odtiahli do kríkov pri ceste a odrezali mu vajcia, aby nesmrdel“, uviedol, že na túto časť výpovede si nepamätá, avšak ak vtedy vypovedal takto, určite neklamal, ale dnes si na to nepamätá.
Na ďalší rozpor s výpoveďou z prípravného konania, kde vypovedal, že „. s P. ho inštruovali, že má ísť k mostu a má dávať pozor, pričom mu potom mal „. zavolať, kedy má prísť po neho svedok uviedol, že to nie je pravda, nemal dávať pozor, on ich len vysadil a odchádzal preč. Potom mu „. volal, aby sa po nich vrátil a odviezol ich domov.
K ďalšiemu rozporu, kedy svedok v prípravnom konaní (č.l. 55 spisu) hovoril, že po nastúpení do jeho vozidla mali obaja obžalovaní zmätočne hovoriť, že jeleňa našli, že je tam veľa ľudí a že má ísť rýchlo preč, uviedol, že si na túto časť výpovede nepamätá, nevie, či to vtedy odznelo, mal vtedy dosť svojich problémov, pretože v aute, v ktorom viezol obžalovaných, viezol aj nelegálne držanú zbraň, a preto sa bál.
Svedkyňa B. B. - priateľka L. Ď. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní zo dňa 28. 02. 2013 (č.l. 49 spisu) uviedla, že dňa 19. 09. 2012 okolo obeda cestovala so svojim priateľom L. Ď. na jeho osobnom MV zn. Škoda Felícia. Okolo obeda na mobilný telefón, v ktorom mala vloženú SIM kartu patriacu L.T. Ď. volala osoba, ktorá bola uložená pod menom „., pričom uviedla, že tohto muža pozná iba pod touto prezývkou a vie, že je zo Slovenskej Ľupče. Neskôr táto osoba poslala SMS správu v tom zmysle, že potrebuje niečo odviezť, tak či by sa L. nedalo, a že by z toho aj on niečo mal. L.Š. ju požiadal, aby „. odpísala, že môže a prostredníctvom SMS správ si dohodli aj čas vyzdvihnutia. Následne išli na železničnú stanicu do Slovenskej Ľupče, kde do ich vozidla nastúpil „. a ešte jeden nižší muž, ktorého poznala len z videnia. Oni ich následne navigovali smerom na cigánčisko a odtiaľ smerom doprava na Driekyňu. Tu išli po poľnej ceste až na otočku k drevoskladu, kde sa otočili a vracali sa naspäť k mostu. Po chvíli dal „. s tým druhým chlapom L. pokyn, aby zastavili. Oni následne z auta vystúpili a im povedali, aby s autom počkali pri moste. Po prejdení asi 10-15 metrov na mobil volal „., hovor prevzal jej priateľ a po jeho ukončení začal cúvať až sa stretol s „. a jeho kamarátom a títo nastúpili do auta. Po nastúpení vyzerali obaja rozrušene a hovorili, aby išiel rýchlo preč, že to našli a že je tam veľa ľudí. S odstupom času si však presne nespomínala, ktorí z týchto dvoch to hovoril. Následne ich potom priateľ odviezol za rampy do Slovenskej Ľupče a oni pokračovali po hlavnej ceste smerom na Brusno. Cestou im ešte na mobil volal „., ktorý povedal, že za nimi idú policajti, že toto nechcel a aby mu prepáčili.
Na odstránenie rozporov s výpoveďou obžalovaného P. F. a svedka L. Ď., a následne medzi obžalovaným X. E. a svedkom Dušanom Ď. boli dňa 02. 05. 2013 (č.l. 28 spisu) a dňa 05. 06. 2013 (č.l. 29 spisu) vykonané konfrontácie, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prečítané, pri ktorých vypočúvané osoby zotrvali na svojich výpovediach z prípravného konania.
Skutkový stav mal súd ďalej preukázaný aj čítanými svedeckými výpoveďami svedkov P. Q. a F. Š. - príslušníkov PZ vykonávajúcich ohliadku miesta činu, ktorí vypovedali, že počas ohliadky miesta činu, keď stáli pri jeleňovi, ktorý bol prikrytý haluzím a zeminou a nachádzal sa v poraste, ktorý tvorili listnaté stromy, zastalo na lesnej ceste pod miesto, kde sa nachádzali oni MV červenej farby, pričom zjavne sa jednalo o motorové vozidlo zn. Škoda Felícia. Z tohto MV vystúpili zo zadných dverí dve osoby mužského pohlavia, ktorých na základe miestnej a osobnej znalosti okamžite opoznali ako X. E. a P. F.. V tej chvíli stíchli a sledovali, čo sa bude diať. Tieto osoby si ich napriek tomu všimli a zrýchleným krokom sa vybrali smerom za uvedeným červeným vozidlom, ktoré sa medzičasom odtiaľ pohlo, avšak bolo ešte v dosahu menovaných.
Skutkový stav bol ďalej dokumentovaný aj listinnými dôkazmi, a to zápisnicou o ohliadke miesta činu zo dňa 19. 09. 2012, spolu s pripojenou fotodokumentáciou (č.l. 66, 75-80 spisu), ktorá vypovedá o lokalizácii miesta nálezu upytliačenej zvery, o jej charaktere a rozsahu jej zranení.
Zo zápisnice o ohliadke miesta nálezu zo dňa 19. 09. 2012 spolu s pripojenou fotodokumentáciou (č.l. 70-74 spisu) vyplýva, že pri zastavení MV zn. Škoda Felícia ev.č. B. XXX L. na odpočívadle pri obci Slovenská Ľupča na ceste I/66 smer z Brezna do Banskej Bystrice bolo 10 m od tohto vozidla v trávnatom poraste nájdená dlhá guľová zbraň čiernej farby, ktorá bola rozobratá na 2 časti, a to na hlaveň a telo.
Dokazovanie na hlavnom pojednávaní uzavrelo čítanie znaleckých posudkov a odborných vyjadrení.
Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická balistika a metalografia vyplýva, že strela, ktorou bol strelený upytliačený jeleň nebola vystrelená z predloženej hlavne (stopa č. 7), zaistenej pri ohliadke miesta nálezu u obžalovaného L. Ď..
Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z odboru kriminalistika, odvetvie daktyloskopia vyplýva, že daktyloskopické stopy na vecnej stope č. 7-dlhej čiernej strelnej zbrani s odnímateľnou hlavňou a puškohľadom, ktorá bola zaistená o L.T. Ď. boli vyhodnotené ako neupotrebiteľné.
Z odborného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ zo dňa 18. 10. 2012 (č.l. 98-99 spisu) vyplýva, že trasologické stopy vytvorené podošvou pracovnej obuvi, zaistené na mieste činu nie sú vhodné k individuálnej identifikácii podošvy obuvi.
Zo znaleckého posudku znaleckého ústavu - Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, ktorého úlohou bolo vyhodnotiť biologické stopy - stery z rúk podozrivých osôb vyplýva, že u obžalovaného P. F. sa na ľavej a pravej ruke nachádzali biologické stopy, ktoré pravdepodobne pochádzajú z nejakých kopytníkov, ale o aký druh ide, určiť nevedeli, ale mohli by pochádzať zo srnca.
Odborným vyjadrením Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z odboru kriminalistika (č.l. 105-106 spisu) sa existenciu povýstrelových splodín u podozrivých osôb P. F. a L. Ď. zistiť nepodarilo.
Znaleckým posudkom D.. D. B. zo dňa 05. 03. 2013 (č.l. 107-116 spisu) bola vyčíslená hodnota upytliačeného jeleňa na sumu 2 272 Eur.
Vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia jednotlivo, aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom zobral do úvahy skutočnosti a dôkazy svedčiace tak v prospech, ako aj v neprospech obžalovaných.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal, tento vykazuje po objektívnej i subjektívnej stránke zákonné znaky stíhanej trestnej činnosti a skutku sa dopustili obžalovaní.
V prejednávanej veci je potrebné prisvedčiť obhajobe obžalovaných, ktorí tvrdili, že proti nim neexistujú priame usvedčujúce dôkazy, ktoré by ich spájali s uvedenou trestnou činnosťou, ako je napríklad výpoveď očitého svedka, ktorý by ich videl poľovať alebo zastreliť jeleňa a nenašla sa ani zbraň, ktorou bol jeleň zastrelený. S uvedenou obhajobou však nemožno súhlasiť, pretože na usvedčenie páchateľov a uznanie viny postačuje aj existencia nepriamym dôkazov, ktoré vo svojom súhrne vytvárajú ucelenú reťaz a vedú k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal a tento spáchali obžalovaní, pričom nepripúšťajú iný záver alebo aspoň pochybnosť o tomto závere. V tomto smere povahu rozhodujúcich usvedčujúcich dôkazov mali výpovede svedkov B. a Ď.. Obaja svedkovia zhodne uviedli, že obžalovaných naložili do motorového vozidla zn. Škoda Felícia patriacemu svedkovi Ď. na ich žiadosť v Slovenskej Ľupči, a následne na základe ich pokynov ich odviezli do Driekynskej doliny, pričom oni ich navigovali, kde ich majú vyložiť. Aj keď svedok Ď. na hlavnom pojednávaní v rozpore so svojou výpoveďou z prípravného konania si na niektoré podstatné skutočnosti nepamätal, po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania potvrdil, že vtedy neklamal, aj keď na niektoré detaily vzhľadom na odstup času nespomína. Povahu rozhodujúceho dôkazu mala aj telefonická komunikácia medzi svedkom Ď. a obžalovaným X. E. prezývaným „., ktorú potvrdila vo svojej výpovedi svedkyňa B.. V rámci tejto komunikácie mal obžalovaný E. požiadať svedka Ď., aby mu prišiel niečo odviezť, že aj on by z toho niečo mal. Z výpovede svedka Ď. z prípravného konania vyplynulo, že predmetom komunikácie medzi obžalovanými a svedkami v aute boli skutočnosti, týkajúce sa upytliačeného jeleňa, kde sa mali obžalovaní vyjadriť, že v ráno okolo 02.00 h strelili jeleňa napravo od cigánskej osady, že ho odtiahli do kríkov, a že mu odrezali vajcia, aby nesmrdel. Tieto skutočnosti vo svojom súhrne nasvedčujú, že obžalovaní museli disponovať informáciami o tom, že v noci bol zastrelený jeleň a pokiaľ by ho nezastrelili oni, nie je zrejmé, odkiaľ by získali informácie o lokalizácii a mieste, kde sa jeleň nachádza. O tom, že touto vedomosťou o lokalizácii miesta, kde sa jeleň nachádza disponovali svedčí aj fakt, že sa dali svedkom Ď. vysadiť práve na mieste, kde bol upytliačený jeleň schovaný, čo potvrdili vo svojich výpovediach aj svedkovia Q. a Š.. Tí vypovedali, že napriek tomu,
že sa snažili byť ticho a nevzbudiť pozornosť, obžalovaní ich zbadali, čo u nich spôsobilo nervozitu a hneď sa snažili z miesta činu uniknúť. Následne zavolali svedka Ď., aby ich prišiel zobrať, čo sa aj stalo a dali sa odviezť do Slovenskej Ľupče. V tomto smere je potrebné poukázať na časť výpovede svedkyne B., ktorá vypovedala, že obžalovaní, keď ich opätovne naložili do motorového vozidla, hovorili niečo v tom zmysle, aby išli rýchlo preč, že to našli a že je tam veľa ľudí. Aj táto časť jej výpovede nasvedčuje tomu, že obžalovaní vedeli, čo konkrétne sa v lesnom poraste nachádzalo, čo tam bolo schované a skutočnosť, že tam zbadali cudzie osoby ich oprávnene vystrašila a znervóznila, pretože pochopili, že boli videní a že boli opoznaní. Tieto dôkazy vo svojim súhrne teda vyvracajú obhajobu obžalovaných, že nevedeli nič o upytliačenom jeleňovi, že sa v Driekynskej doline nachádzali náhodou, a že s predmetnou trestnou vecou nemajú nič spoločné.
Po ustálení viny obžalovaných súd pristúpil k právnej kvalifikácii ich konania. Z výpovede svedka - poškodeného D.. X. C. vyplýva, že obžalovaní nedisponovali platným poľovných lístkom, povolenkou alebo plombou a neboli ani zapísaní v knihe návštev poľovného revíru, čo by ich oprávňovalo na legálne lovenie zvery. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaní zasiahli do výkonu práva poľovníctva tým, že bez povolenia lovili zver, čím po objektívnej aj subjektívnej stránke naplnili zákonné znaky prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Trestný čin je spáchaný v spolupáchateľstve, ak je spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb (spolupáchatelia) pričom v takomto prípade zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám. Pokiaľ ide o zavinenie obaja obžalovaní konali v tzv. priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., pretože vedeli a chceli spôsobom uvedeným v zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom, ktorým je ochrana živočíchov pred nekontrolovaným lovom lovnej zveri.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestov, vyplývajúcich z § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Obžalovaný X. E. je nezamestnaný, je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici ako uchádzač o zamestnanie a je poberateľom dávky v hmotnej núdzi od 01. 11. 2012 vo výške 62,50 Eur mesačne. Z miesta trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený. Z výpisy z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že od 01.01.2010 bol dvakrát priestupkovo postihnutý za priestupky proti občianskemu splunažívaniu. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že doteraz bol súdmi SR potrestaný 8x, pritom vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.
Obžalovaný P. F. je tiež evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici ako uchádzač o zamestnanie a od 01.09.2012 je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 125,57 Eur za mesiac. Obžalovaný F. nie je z miesta trvalého bydliska bližšie hodnotený, za priestupky bol postihnutý len raz a to dňa 19. 10. 2012 za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že doteraz bol súdmi SR potrestaný len 2x, v oboch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.
Pokiaľ ide o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, tieto súd u obžalovaných nezistil. Na rozdiel od prokurátora, ktorý navrhol obom obžalovaným priznať 2 priťažujúce okolnosti a to v zmysle § 37 písm. f/, n/ Tr. zák., t.j. že obžalovaní spáchali trestný čin verejne a že boli za trestný čin v minulosti odsúdení súd neakceptoval. Pokiaľ ide o priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. f/ Tr. zák. tzn., že trestný čin bol spáchaný verejne, tá prichádza do úvahy len vtedy, pokiaľ bol trestný čin spáchaný pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami alebo iným obdobne účinným spôsobom. (§ 122 ods. 2 Tr. zák.) Vina obžalovaných bola v prejednávanej veci súdom vyvodená z nepriamych dôkazov, pričom ani z jedného nevyplynulo, akým konkrétnym spôsobom títo jeleňa upytliačili a či sa na mieste činu nachádzali aj iné osoby, čo je vzhľadom na charakter tejto trestnej činnosti viac ako nepravdepodobné. Z uvedeného dôvodu túto priťažujúcu okolnosť obžalovaným nepriznal. Rovnako súd nepriznal obžalovaným ani priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. n/ Tr. zák. tzn., že už boli za trestný čin v minulosti odsúdení, pretože ako vyplýva z ich odpisov z registra trestov všetky predchádzajúce odsúdenia majú zahladené, teda sa na nich hľadí akoby neboli odsúdení, čo v danom prípade znamená, že im túto okolnosť tiež nemožno pripočítať ako priťažujúcu okolnosť.
Za prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák. trestný zákon umožňuje ukladať trest odňatia slobody od 0-2 rokov. Vzhľadom na rozmáhajúci sa charakter tejto trestnej činnosti, veľké spoločenské škody, ktoré sa tým spôsobujú, potrebu generálne pôsobiť na potenciálnych páchateľov a potrebu výchovne vplývať aj na obžalovaných, súd usúdil, že primeraným trestom z hľadiska dosiahnutia účelu trestu bude trest, ktorý nie je spojený s obmedzením ich osobnej slobody a takýmto trestom je trest podmienečný vo výmere 6 mesiacov s primeranou skúšobnou dobou, ktorú súd určil na 2 roky.
Poškodené Poľovnícke združenie Slovenská Ľupča si za upytliačeného jeleňa zákonným spôsobom uplatnilo riadne a včas nárok na náhradu škody, ktorej výška vyplýva zo znaleckého posudku znalca D.. D. B., ktorý ju vyčíslil na 2 272 Eur. Keďže výška škody bola nepochybne preukázaná a súd o nej nemal žiadnu pochybnosť, zaviazal na jej náhradu obžalovaných solidárne, tzn. spoločne a nerozdielne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica. Odvolanie má odkladný účinok.