Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/80/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E. E., právne zastúpeného JUDr. Karolom Porubčinom, advokátom so sídlom Centrum 27/32, Považská Bystrica, IČO: 37 914 073, proti žalovanej: F. E. E., so sídlom G. H. XXX/ XX, E. E., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Opet, s.r.o., so sídlom Hroznová 2318, Trenčín, IČO: 53 905 831, o zaplatenie 7.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. marca 2022, č.k. -139, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu o peňažné plnenie (7.000,- eur s prísl.) zamietol a výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 16.08.2021 sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 7.000,- eur s úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že v čl. V. ods. 5.2 kúpnej zmluvy č. XX/XXXX z 20.08.2007, ktorú uzatvoril v pozícii predávajúceho so žalovanou ako kupujúcim sa žalovaná zaviazala, že v čase po plánovanej výstavbe garáží na parcele č. XX, uvoľní jednu garáž pre žalobcu ako náhradu za nehnuteľnosť, postavenú na pozemku č. XXX, na ktorej parcele žalobca mal postavenú garáž. Keďže ani po 4 rokoch od podpisu zmluvy nedošlo k splneniu, žalobca listom zo dňa 21.11.2011 vyzval žalovanú na plnenie. Listom zo dňa 24.11.2011 žalovaná tento záväzok voči žalobcovi uznala a uviedla, že nebol dohodnutý konkrétny termín na plnenie. Listom zo dňa 21.02.2012 žalobca namietal naťahovanie času so strany žalovanej a navrhol žalovanej alternatívny spôsob plnenia záväzku formou finančnej náhrady. Listom zo dňa 14.06.2012 žalovaná reagovala kladne s odporúčaním, aby sa finančné vyrovnanie uskutočnilo formou nákupu materiálu v dohodnutej sume a zároveň, aby sa vysporiadal pozemok č. XXX/X vo vlastníctve žalovanej, ktorý v tom čase užíval žalobca. Listom zo dňa 30.07.2012 žalobca oddelil nesúvisiace nároky, a to splnenie záväzku z kúpnej zmluvy finančnou sumou 7.000,- eur splatnou 30.09.2012, alebo nákupom stavebného materiálu do 31.10.2012 a vysporiadanie pozemku č. XXX/X predajom za kúpnu cenu 2,50 eur/m2. Listom zo dňa 20.08.2012 žalovaná odpovedala súhlasom s alternatívnym spôsobom splnenia dlhu formou nákupu stavebného materiálu v sume 7.000,- eur s odpočítaním ceny za kúpu pozemku č. XXX/X podľa ceny schválenej obecným zastupiteľstvom. Časť dohody o predaju pozemku č. XXX/X bola riadne zrealizovaná. Časť dohody týkajúca sa záväzku žalovanej nakúpiť stavebný materiál podľa výberu žalobcu v sume

7.000,- eur do 31.10.2012 nebola splnená. Listom zo dňa 20.05.2014 žalobca opäť vyzval žalovanú na splnenie tohto záväzku do 14 dní od doručenia výzvy, na čo ale žalovaná reagovala tak, že požiadavky žalobcu sú neopodstatnené. Po trojročnej nečinnosti sa žalobca obrátil na starostu listom z 13.06.2017, v ktorom pristúpil na ponuku žalovanej - bezodplatný predaj pozemku, na ktorom bola naplánovaná výstavba garáži, ale tento odpredaj nebol obecným zastupiteľstvom schválený. V decembri 2017 žalobca vyzval znovu žalovanú na plnenie záväzku z kúpnej zmluvy zo dňa 20.08.2007, navrhujúc náhradné riešenie formou finančného vyrovnania v sume 8.000,- eur. Obecné zastupiteľstvo dňa 12.12.2019 odhlasovalo kompenzáciu zmluvného záväzku v sume 7.000,- eur voči žalobcovi, ktorá mu mala byť vyplatená, čo sa ale nestalo. Podľa žalobcu bol opakovane porušený princíp kontinuity. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že ak si žalobca uplatňuje sumu 7.000,- eur z titulu prijatého uznesenia obecného zastupiteľstva žalovanej pod č. XXX/XXXX, v zmysle ktorého bolo schválené vyrovnanie záväzku vyplývajúceho z kúpnej zmluvy č. XX/XXXX v sume 7.000,- eur z príjmov z podielových daní za rok 2020, tak toto uznesenie predstavuje prejav vôle obecného zastupiteľstva ako kolektívneho orgánu. Takýto prejav vôle ale sám osebe nezakladá právo žalobcu na vyplatenie tejto sumy, lebo nemá záväzkovo-právny charakter, v dôsledku ktorého by žalovanej vznikla povinnosť túto sumu uhradiť žalobcovi. Žalovaná nepopiera písomnú komunikáciu tak, ako ju opísal žalobca v žalobe, avšak nie je pravdivé tvrdenie, že žalovaná uznala nárok čo do dôvodu alebo výšky, keďže takýto prejav vôle žalovanej z listov, na ktoré poukazuje žalobca, nevyplýva. Z písomnej korešpondencie nemožno dospieť k záveru, že by ňou došlo k uzatvoreniu akejkoľvek dohody ohľadom urovnania sporného záväzku. Ak bol žalobca toho názoru, že žalovaná nesplnila svoj záväzok, mal možnosť vykonať potrebné kroky, čo však neurobil a žalobu podal po takmer 15-tich rokoch od uzatvorenia kúpnej zmluvy, a preto žalovaná vznáša aj námietku premlčania voči nárokom vyplývajúcim mu z nesplnenia záväzku uvedeného v kúpnej zmluve. Čo sa týka uznesenia obecného zastupiteľstva č. 118/2019, toto podľa žalovanej nespĺňa ani požiadavku určitosti, nie je z neho zrejmé, komu má byť suma 7.000,- eur vyplatená a akým spôsobom a z príjmov akých konkrétnych daní, keď termín „podielové dane“ nie je ani legálne definovaný. Okrem toho z neho vyplýva, že uvedená suma mala byť vyplatená z tzv. bežných príjmov tak, ako sú tieto definované v v platnom znení. Výdavky žalovanej pre rok 2020 sú definované v schválenom rozpočte žalovanej pre rok 2020. Zo schváleného rozpočtu žalovanej pre roky 2020 až 2022 však nie je ako výdavok schválená vyššie uvedená suma pre žalobcu. Vychádzajúc z uvedeného žalovaná konajúca prostredníctvom štatutárneho orgánu - starostu obce, nemôže použiť rozpočtované finančné prostriedky na iný, než v rozpočte stanovený účel. V opačnom prípade by došlo k porušeniu v platnom znení. Hlavným dôvodom pre zamietnutie žaloby je však podľa nej to, že neexistuje záväzok obce ako žalovanej, na základe ktorého by mala zaplatiť žalobcovi ním požadovanú sumu. Touto skutočnosťou nie je ani prijatie sporného uznesenia. Prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva je prejavom vôle žalovanej, ohľadom schválenia určitého právneho úkonu. Až samotné konanie starostu ako štatutárneho a výkonného orgánu, zaväzuje obec vo vzťahu k tretím osobám. Prijímanie uznesení obecným zastupiteľstvom je internou záležitosťou obce. Treba preto rozlišovať dve roviny, a to proces prijímania uznesení obecným zastupiteľstvom, ktorý je upravený a regulovaný zákonmi, resp. všeobecne záväznými právnymi predpismi z oblasti verejného práva, a jednak vzťah žalobcu a žalovanej, kde obe sporové strany vystupujú ako subjekty súkromného práva. Preto pri posudzovaní otázky vzniku záväzku treba vychádzať z ustanovení , najmä z ustanovení a nasl. . Prijatie uznesenia obecným zastupiteľstvom nie je skutočnosťou, s ktorou by spájal vznik záväzku. Schválenie uznesenia obecným zastupiteľstvom žalovanej nezakladá vznik záväzku medzi žalobcom a žalovanou, obsahom ktorého by bola povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi ním nárokovanú sumu. Len prijatím a potvrdením uznesenia obecného zastupiteľstva, ktoré je rozhodovaním o úkone a ktorým sa vytvára vôľa obce, obci z takéhoto rozhodovania nevzniká záväzok civilného práva (občianske, obchodné právo). Žalobca v ďalšom priebehu konania uvádzal, že ide o nesporové konanie a tiež, že správne žalovaná tvrdí, že žalobca odvodzuje svoj nárok na zaplatenie kompenzácie v sume 7.000,- eur od uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa 12.12.2019. Nesúhlasil s tým, že by toto uznesenie nemalo byť záväzné. Mal výhrady voči tomu, že žalovaná popiera uznanie záväzku, žalobcovi podľa neho tiež nemožno vyčítať nečinnosť, činná mala byť totiž žalovaná. Majetkové práva sa podľa neho nepremlčujú. Mal výhrady voči tomu, že vo vyjadreniach označuje žalovaná svoje záväzky a uznesenia za sporné. Argumentovanie schváleným rozpočtom na rok 2020 je nenáležité a raz potvrdený rozpočtovaný nárok sa nemá prenášať, ale plniť. Uznesenie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou poslancov a je platné, lebo nebolo starostom vetované. Obec tu podľa žalobcu nemôže vystupovať ako subjekt súkromného práva, ale ako subjekt verejnej moci. Uviedol tiež, že výdavok v sume 7.000,- eur sa nenachádza v rozpočte na roky 2020-2022 a mal byť vyplatený z prebytku hospodárenia za rok 2019. Ani obecný kontrolór nemal výhrady voči predmetnému uzneseniu. Keďže schválená suma nebola vyplatená ani prenesená do výdavkov na nasledujúci rok, mohlo dôjsť k trestnému činu.

3. Vyhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania primárne k argumentácii žalobcu, že v danom prípade ide o nesporové konanie, súd prvej inštancie konštatoval, že tvrdenie žalobcu nemá oporu v predmete konania, keďže sa jedná o klasické sporové konanie podriadené , v súvislosti s čím tiež upozornil strany sporu na zásady, ktorými je ovládané sporové konanie (súd nevykonáva v zásade žiadne dôkazy ex offo).

4. V ďalšom mal za v konaní preukázané uzatvorenie kúpnej zmluvy pod č. XX/XXXX zo dňa 20.08.2007 medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, predmetom ktorej bol predaj pozemkov v k.ú. E. E.. Súčasťou tejto zmluvy v bode 5.2 bolo dojednanie, že žalovaná sa zaväzuje po plánovanej výstavbe garáží uvoľniť jednu garáž pre žalobcu ako náhradu za nehnuteľnosť postavenú na prevádzanej parcele č. XXX (išlo podľa tvrdení žalobcu o murovanú stavbu v jeho vlastníctve, ktorá mu mala slúžiť ako garáž). Nebolo sporné ani to, že žalovaná pre žalobcu žiadnu garáž doposiaľ neuvoľnila tak, ako sa zaviazala v bode 5.2 zmluvy. Žalobca sa preto žalobou domáha, aby mu žalovaná zaplatila sumu 7.000,- eur, ktorej vyplatením by bol záväzok žalovanej podľa bodu 5.2 splnený (t.j. namiesto pridelenia garáže žiada finančné plnenie). Súd preto skúmal, či záväzok zaplatiť žalovanú sumu žalovanej vznikol, či teda existuje tomu zodpovedajúce právo žalobcu na vyplatenie tejto sumy a ak áno, na základe akej právnej skutočnosti toto právo žalobcovi vzniklo, tiež ak vzniklo, či nie je právo na plnenie premlčané, nakoľko žalovaná vzniesla v spore námietku premlčania. V prvom rade súd uviedol, že zo samotnej zmluvy č. XX/XXXX zo dňa 20.08.2007 nevyplýva záväzok žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 7.000,- eur, ktorého plnenia sa žalobca žalobou domáha. Kúpna zmluva o takejto povinnosti žalovanej a tomu zodpovedajúcom práve žalobcu na plnenie nepojednáva, a preto zo samotnej kúpnej zmluvy č. XX/XXXX nie je možné záväzok žalovanej na zaplatenie sumy 7.000,- eur vyvodiť. Na podklade tejto zmluvy takýto záväzok teda nevznikol. Za nadbytočné považoval skúmať (vzhľadom na tvrdenia žalovanej produkované na pojednávaní), či vôbec bol platne dojednaný záväzok žalovanej poskytnúť žalobcovi garáž, pretože žalobca sa v spore nedomáha pridelenia garáže. Namiesto toho žiada žalobca úplne iný záväzok v podobe finančného plnenia, a preto súd prvej inštancie posudzoval, či vznikol tento záväzok, ktorý je predmetom sporu a ak áno, na základe čoho vznikol, keďže nie na základe zmluvy č. XX/XXXX. Žalobca primárne tvrdil (zdôraznil to aj v podaní zo dňa 18.12.2021), že odvodzuje svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy z uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa 12.12.2019. Súd preto prioritne skúmal, či na základe tohto uznesenia vznikla žalovanej povinnosť žalobcovi žalovanú sumu zaplatiť. Samotné uznesenie obecného zastupiteľstva č. XXX/XXXX zo dňa 18.12.2021 hovorí okrem iného o tom, že „obecné zastupiteľstvo schvaľuje vyrovnanie záväzku vyplývajúceho z kúpnej zmluvy č. XX/XXXX vo výške 7.000,- eur z príjmov z podielových daní obce na rok 2020 s odkazom na súhlas s kompenzáciou zo dňa 20.08.2012“. Podľa názoru súdu prvej inštancie samotné uznesenie obecného zastupiteľstva nepredstavuje bez ďalšieho právny dôvod na plnenie, pretože nie je autoritatívnym rozhodnutím obce, ktorým by sa zakladal, menil, alebo rušil právny vzťah medzi obcou a treťou osobou, v tomto prípade žalobcom. Obecné zastupiteľstvo je orgán, ktorý musí postupovať zákonom predpísaným spôsobom, aby mohlo vytvoriť vôľu, ktorú navonok prejaví starosta, ktorý sám vôľu obce netvorí, ale len mu môže navonok prejavovať voči tretím osobám. Samotné rozhodnutie obecného zastupiteľstva teda ešte nie je právnym úkonom smerujúcim k vzniku, zmene, alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú. Takéto uznesenie predstavuje len materiálno-právnu podmienku pre vyjadrenie prejavu vôle obce, ktorý sa stáva perfektným až v prípade podpisu príslušnej dohody, či zmluvy zo strany starostu, čo znamená, že vôľu prijatú obecným zastupiteľstvom nie je možné považovať za právny úkon, lebo navonok ju prejavuje starosta obce, vo vzťahu k čomu súd prvej inštancie poukázal príkladmo na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 20.01.2016 sp. zn. , tiež zo dňa 01.07.2015 sp. zn. . V sumáre teda súd prvej inštancie konštatoval, že v obci sa najskôr vytvára vôľa vo vnútri, aký právny úkon obec urobí, čo je fáza rozhodovania obecného zastupiteľstva a právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe, teda napríklad aj voči žalobcovi, s cieľom založiť, zmeniť, či zrušiť právny vzťah. Z uvedených dôvodov preto len na základe uznesenia obecného zastupiteľstva nie je možné domáhať sa splnenia konkrétnej povinnosti voči obci. Len samotným uznesením obecného zastupiteľstva nevzniká záväzok civilného práva voči tretím osobám, a teda ani právo takejto osoby na plnenie vyvodzované len zo samotného uznesenia obecného zastupiteľstva. Preto pokiaľ žalobca dôvodil, že práve uznesenie obecného zastupiteľstva má byť dôvodom na plnenie žalovanej sumy zo strany obce ako žalovanej, takáto argumentácia podľa názoru súdu prvej inštancie nie je správna. Nad rámec uvedeného súd ďalej konštatoval, že samotné uznesenie naviac ani nespĺňa atribúty jednoznačnosti a určitosti. Ako nezakladajúce dôvod na plnenie tiež vyhodnotil tvrdenia žalobcu o tom, že právo na plnenie žalovanej sumy mohlo eventuálne vzniknúť na podklade predsúdnej korešpondencie opísanej v odsekoch 8 až 20 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď tento tvrdil, že žalovaná mala týmito listami uznať záväzok zaplatiť sumu 7.000,- eur čo do dôvodu a výšky, vo vzťahu k čomu však súd prvej inštancie uzavrel, že uznávací prejav vôle z predložených listín žalovanej vôbec nie je možné vyvodiť. Preto ani dôvodom na plnenie žalovanej sumy nemôže byť v tomto prípade v zmysle tvrdené uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, pretože existencia takéhoto právneho úkonu nebola preukázaná a žalovaná uznanie dlhu aj výslovne poprela. Rovnako z predsúdnej komunikácie strán nevyplýva uzatvorenie dohody medzi nimi o vyplatenie sumy 7.000,- eur žalobcovi, resp. o tom, že by sa pôvodný záväzok pridelenia garáže žalobcovi, obsiahnutý v bode 5.2 kúpnej zmluvy nahradil novým záväzkom, spočívajúcim vo vyplatení sumy 7.000,- eur žalobcovi zo strany žalovanej. Pokiaľ žalobca ešte okrajovo poukazoval na bližšie nešpecifikovanú dohodu so starostom (spomína sa v liste žalobcu z 30.07.2012 o tom, že starosta žalovanej mal v roku 2007 súhlasiť s úhradou sumy 7.000,- eur), ak by aj akákoľvek dohoda medzi žalobcom a žalovanou o povinnosti žalovanej vyplatiť žalobcovi sumu 7.000,- eur vznikla, či už dohoda z roku 2007, alebo či by šlo o dohodu, ktorá by mala vyplývať zo vzájomnej písomnej korešpondencie žalobcu a žalovanej uvedenú v predošlom odseku (korešpondencia z rokov 2011 až 2014), ani tak by súd nemohol plnenie z nej žalobcovi priznať. Žalobca totiž vzniesol námietku premlčania. Ak by sa aj takýmito dohodami bola bývala žalovaná zaviazala na zaplatenie sumy 7.000,- eur žalobcovi, splatnosť dlhu dojednaná nebola, nakoľko dohoda o konkrétnej splatnosti nebola preukázaná. V týchto prípadoch je preto potrebné považovať za deň rozhodujúci pre začiatok plynutia premlčacej doby ten deň, ktorý nasleduje po vzniku právneho vzťahu dohodnutého na dobu neurčitú. Preto tam, kde ide o právo z časovo neobmedzeného právneho vzťahu, je pre začiatok plynutia premlčacej doby rozhodujúci deň nasledujúci po dni, kedy došlo k vzniku tohto právneho vzťahu a nie deň, keď došlo ku splatnosti dlhu. Na tomto názore je založené rozhodnutie R 28/1984, ktorý názor bol opakovane vyslovený aj v novších súdnych rozhodnutiach (rozhodnutie NS ČR z 23.02.2006 sp.zn. , NS ČR z 29.07.2003 sp.zn. , rozhodnutie NS SR sp.zn. publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 91/2004). Ak by teda čo i len teoreticky aj existovala dohoda z roku 2007, resp. dohoda založená výmenou vzájomnej písomnej korešpondencie, ako bola opísaná v predošlom odseku (z rokov 2011 až 2014), premlčacia doba v trvaní 3 rokov by sa počítala od roku 2007, resp. najneskôr od roku 2014 (teda od vzniku právneho vzťahu). Žaloba na súde bola podaná až v roku 2021, teda po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby, a teda právo na plnenie z takejto dohody by súd žalobcovi nemohol z dôvodu premlčania priznať. Nad rámec toho, vzhľadom na námietku žalovanej, že starosta žalovanej v čase tvrdeného vzniku záväzku nemal oprávnenie sám a bez súhlasu obecného zastupiteľstva disponovať s majetkom obce v sume 7.000,- eur, súd prvej inštancie uviedol, že majetkovoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia zastupiteľstva. Bez takéhoto rozhodnutia starosta obce nemôže v týchto prípadoch urobiť platný právny úkon za obec (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28.03.2019 sp. zn. ). Ak by teda aj existovala dohoda medzi bývalým starostom žalovanej a žalobcom, v zmysle ktorej mala žalovaná žalobcovi vyplatiť sumu 7.000,- eur (či už z roku 2007, resp. neskôr v čase vyššie uvedenej predsúdnej korešpondencie), bez predošlého schválenia obecného zastupiteľstva by takáto dohoda nebola ani platná. Žalobcovi by teda z neplatnej dohody nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Pre úplnosť súd prvej inštancie hoci skutkovo ako plnenie z náhrady škody žalobca nárok neodôvodňoval, s poukazom na tvrdenia žalobcu produkované počas konania, že žalovaná suma má predstavovať finančnú kompenzáciu za jeho nehnuteľnosť, ktorá stála na parcele č. XXX, ktorá bola zmluvou č. XX/XXXX odplatne prevedená do vlastníctva žalovanej a stavba, ktorá stála na tejto parcele, bola podľa tvrdení žalobcu murovaná stavba - rodinný dom so strechou a podlahou, kde mal mať dielňu a garáž, ktorá predmetom prevodu nebola (žalobca previedol do vlastníctva žalovanej pozemky, ale nie stavbu na pozemku parc. č. XXX), pričom nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že túto stavbu žalovaná zbúrala a z nerozporovaných tvrdení žalobcu potom je možné uzavrieť, že žalovaná poškodila (zničila) stavbu vo vlastníctve žalobcu, posudzoval nárok aj vo svetle možnej náhrady škody. Žalovaná by v dôsledku tohto úkonu - poškodenia veci vo vlastníctve žalobcu, za splnenia ostatných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu bola zodpovedná za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti ( ). Žalovaná však vzniesla námietku premlčania. Súd preto prioritne skúmal, či by tento do úvahy prichádzajúci nárok na náhradu škody nebol premlčaný. K poškodeniu stavby zo strany žalovanej došlo v roku 2007, ako uviedol žalobca na pojednávaní, krátko po uzatvorení kúpnej zmluvy. Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Vychádzajúc z toho, že k škode došlo v roku 2007 a žaloba bola podaná v roku 2021, súd konštatoval, že aj nárok na náhradu škody je premlčaný. Žaloba bola totiž podaná jednak po uplynutí objektívnej premlčacej doby - 3 ročnej, resp. v krajnom prípade aj 10 ročnej, počítanej od roku 2007, rovnako tak aj po uplynutí 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby, keďže z obsahu spisu možno vyvodiť, že o vzniku škody žalobca vedel najneskôr v roku 2011, pretože už v prvom liste zo dňa 21.11.2011 požadoval od žalovanej finančnú kompenzáciu za zbúranú garáž. Vzhľadom na premlčanie nároku potom by nebolo možné žalovanú sumu priznať ani titulom do úvahy prichádzajúceho nároku na náhradu škody. Zisťovanie ďalších okolností potrebných pre bližšie posúdenie tohto nároku na náhradu škody tak bolo z dôvodu premlčania nadbytočné. Ak žalobca namietal, že vlastnícke právo sa nepremlčuje, súd uviedol, že uvedené tvrdenie žalobcu síce je pravdivé, ale žalobca sa žalobou v tomto spore nedomáha určenia vlastníckeho práva, ale zaplatenia dlžnej sumy. Nárok na finančné plnenie sa však premlčuje v zmysle citovaných zákonných ustanovení, a preto so vznesenou námietkou premlčania sa súd musel vysporiadať a na ňu prihliadnuť. Táto bola vznesená dôvodne, a preto premlčané právo nemohol ani z tohto titulu žalobcovi priznať. Súd prvej inštancie na záver podotkol, že pokiaľ žalobca opakovane namietal nečinnosť žalovanej s tým, že táto mu nemôže byť na ťarchu, tak žalobca tiež relevantným spôsobom včas neuplatnil svoje práva, hoci mu v tom nič nebránilo. V prvom rade pri podpise zmluvy ako vlastník pozemku stavby mohol a mal trvať na riadnom vysporiadaní práv k stavbe na parcele č. XXX v jeho vlastníctve, ktorú zmluva opomenula. Namiesto toho žalobca priznal, že kúpnu zmluvu ani len nečítal a len ju podpísal. Následne bez zjavného výsledku niekoľko rokov adresoval žalovanej opakovane listy, výzvy, namiesto toho, aby uplatnil svoje práva včas relevantným spôsobom na súde, ak videl, že táto korešpondencia nevedie k želanému výsledku. Ani žalobca teda nekonal v súlade so zásadou, že práva patria bdelým, čo v konečnom dôsledku tiež malo vplyv na výsledok tohto sporu. Argumentácia týkajúca sa nečinnosti či nespolupráce obce pri riešení vzniknutého problému, preto nemôže privodiť žalobcovi v tomto konaní úspech. Súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov navrhovaných žalobcom (Mydlová, Gallo, ekonómka), ktorí mali potvrdiť, že peniaze na výplatu žalobcu boli vyčlenené a mali zodpovedať otázku, čo sa s týmito verejnými prostriedkami stalo. Zodpovedanie týchto otázok, ku ktorým mali byť svedkovia vypočutí, bolo pre rozhodnutie vo veci nepodstatné a nadbytočné. Aj keby bolo potvrdené, že obec peniaze na výplatu žalobcu mala k dispozícii, uvedená skutočnosť by nezmenila nič na závere o tom, že v zmysle právneho posúdenia súdu uvedeného vyššie nie je žaloba dôvodná. Dispozícia s prostriedkami, ktoré mali podľa žalobcu slúžiť na jeho vyplatenie, je totiž pre rozhodnutie súdu nepodstatná. Aj keby sa preukázalo, že peniaze obec mala, táto okolnosť by neprivodila žalobcovi v spore úspech vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , , , , , , , , , , , , vety prvej, , (ďalej len „“), , vety prvej, , vety prvej o obecnom zriadení. V konečnom dôsledku súd prvej inštancie rozhodol za použitia aj o náhrade trov konania. Žalovaná bola plne úspešná, keďže súd žalobu celkom zamietol, a preto žalovaná má voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov v konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle .

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s nárokom na náhradu trov konania. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. a (nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie) v úvode odvolania tvrdil, že nie je pravda, že odvodzoval svoj nárok od rozhodnutia obecného zastupiteľstva. V ďalšom poukazoval na to, že v minulosti sa strany sporu dohodli, že za rodinný dom stojaci na parcele č. XXX žalobcovi obec pridelí murovanú garáž, keď sa garáže vybudujú, vo vzťahu k splneniu čoho žalobca viackrát žalovanú urgoval, táto však nereagovala, a preto žalobca žiadal vyplatenie náhrady za uvedený rodinný dom v sume 7.000,- eur, ktorý návrh bol riadne odsúhlasený zastupiteľstvom žalovanej už za prítomnosti novej starostky v roku 2019, ktoré peniaze mala žalovaná aj pre žalobcu

pripravené na vyplatenie, vo výsledku k tomu však neprišlo, čo bolo aj dôvodom prečo žalobca podal žalobu. Odkazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. poukazoval na to, že u právnickej osoby treba rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania o týchto právnych úkonoch, zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí, právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť, alebo zrušiť právny vzťah. Funkcia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta, znamená výhradné oprávnenie konať menom obce navonok, t.j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám, ktorá funkcia nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok práve v podobe právnych úkonov urobených na základe konateľského oprávnenia. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovo-právny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva, pretože k takémuto úkonu ho zákon neoprávňuje (nevyvolal by právne účinky). Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovo-právnom úkone, ktorým sa individuálny právny vzťah zakladá, mení, alebo ruší, je prejavom vôle obce. Z uvedeného má preto žalobca za to, že dotknuté uznesenie obecného zastupiteľstva je prejavom vôle žalobkyne, ktorým bol založený individuálny právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, pričom starosta obce mal následne oprávnenie, ale aj povinnosť takéto rozhodnutie vykonať vo vzťahu k žalobcovi, a to napríklad uzavretím dodatku ku kúpnej zmluve č. XX/XXXX, čo sa nestalo, preto je na mieste, aby žalovaná niesla právne následky za to, že nevykonala schválené rozhodnutie obecného zastupiteľstva. Súd prvej inštancie tiež nesprávne posúdil formálne, ako aj vecné náležitosti tohto uznesenia. Z jeho obsahu je možné určiť tak nositeľov práv a povinností, ako aj konkrétnu povinnosť. Vyplývajú z neho všetky podstatné potrebné náležitosti, pričom naviac odkazuje tiež aj na pozmeňovací návrh č. 2 na str. 10 v Zápisnici z obecného zastupiteľstva zo dňa 12.12.2019, označený ako „kompenzácia zmluvného záväzku v sume 7.000,- eur voči A. B.“, vo vzťahu ku ktorému pozmeňovaciemu návrhu sú uvedené konkrétnosti týkajúce sa samotného uznesenia, v ktorých sa uvádza, že „žalobca podal predžalobnú výzvu, nakoľko bývalý starosta I. J. sa písomne vyjadril, že obec uznáva záväzok v zmysle kúpnej zmluvy, zmluva bola riadne uzatvorená, ktorou predával pán B. parcely a v rámci tej zmluvy je záväzok, že sa mu vybuduje garáž, pán B. navrhol obci finančnú kompenzáciu vo výške 7.000,- eur v roku 2012 a obec súhlasila“. Starostka dala o tomto hlasovať a pozmeňovací návrh bol schválený. Žalobca nemohol ovplyvniť obsah predmetného návrhu uznesenia, preto nesúhlasí s tým, aby na jeho ťarchu boli vyhodnocované posudzované náležitosti uznesenia, ako to urobil súd prvej inštancie, ktorého prístup v tomto smere považuje za nesprávny a formalistický. Za nesprávne považuje tiež vyhodnotenie súdu týkajúce sa posúdenia korešpondencie vedenej medzi žalobcom a žalovanou, dôkazom čoho je tiež práve obsah zápisnice z dotknutého zasadnutia obecného zastupiteľstva, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaná, teda obec, písomne uznala záväzok v zmysle kúpnej zmluvy. Rovnako za nesprávne považuje aj posúdenie otázky premlčania, keďže z povahy uznesenia obecného zastupiteľstva, ktorým bol schválený rozpočet žalovanej na rok 2020 vyplýva, že najskorší termín predmetného plnenia je rok 2020 a žaloba bola podaná v roku 2021.

6. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Podľa jej názoru tento je riadne a presvedčivo odôvodnený, súd sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré identicky žalovaná považuje za neopodstatnené, nespôsobilé privodiť v prospech žalobcu priaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu týkajúce sa samotného uznesenia obecného zastupiteľstva, tak rovnako ako pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom konaní zotrváva na názore, že toto uznesenie samo o sebe nezaložilo právo žalobcovi na zaplatenie 7.000,- eur, pretože nemá záväzkovo-právny charakter, dôsledkom ktorého nemohla vzniknúť žalovanej povinnosť a na strane druhej žalobcovi právo na zaplatenie 7.000,- eur. Paradoxne je to práve žalobca, ktorý vo svojom odvolaní uvádza, že štatutárny orgán žalovanej, teda starosta, mal uznesenie vykonať, čo ale neurobil. Pokiaľ teda nárok žalobca odvodzuje od prijatého uznesenia, tento nie je daný ani dôvodný. Pokiaľ ide o ďalšiu argumentáciu týkajúcu sa neurčitosti dotknutého uznesenia, zotrváva na názore, že z neho nie je zrejmé, komu má byť peňažná suma vyplatená, akým spôsobom, z akých príjmov, či konkrétnych daní. I keď z kontextu veci je zrejmé, že má ísť o žalobcu, v rozhodnutí obecného zastupiteľstva ako relevantný podklad pre starostu obce musí spĺňať základné kritériá určitosti, bez ktorých nie je možné realizovať výkon uznesenia. Faktom však je, že argument neurčitosti uznesenia bol len doplňujúcim argumentom, pre ktorý nebolo možné nárok žalobcu od tohto uznesenia odvodzovať. Nedôvodne tiež žalobca tvrdí, že by z korešpondencie medzi žalobcom a žalovanou vznikol akýkoľvek záväzok voči žalobcovi na vyplatenie nárokovanej sumy. Žalovaná zásadne popiera akékoľvek uznanie záväzku voči žalobcovi, na základe ktorého by bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi požadovanú čiastku, čo žalovaná tvrdila aj v priebehu celého prvoinštančného konania. Rovnako zo žiadnej písomnej korešpondencie medzi stranami uznávací prejav nevyplýva, s čím sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal. Pokiaľ žalobca namieta tiež nesprávne posúdenie žalovanou vznesenej námietky premlčania, ani s týmto argumentom nemožno súhlasiť. Uznesenie obecného zastupiteľstva nevyvoláva záväzkovo-právne účinky, nezakladá konkrétny záväzok žalovanej voči žalobcovi, a teda vo vzťahu k nemu ani nemožno hovoriť o premlčaní. Súd prvej inštancie sa len naviac zaoberal nárokom žalobcu z hľadiska možnej právnej kvalifikácie náhrady škody, vo vzťahu ku ktorému dospel k záveru o premlčaní takéhoto nároku s tým, že ani vo svetle takejto právnej kvalifikácie ho nie je možné žalobcovi priznať. Žalovaná teda vznášala námietku premlčania len z opatrnosti o. i. aj voči teoretickej možnosti právnej kvalifikácie nároku žalobcu ako nároku na náhradu škody. Uplatňuje nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalobca vo svojej písomnej replike na vyjadrenie žalovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu uvádza, že nikdy netvrdil, že uznesenie obecného zastupiteľstva zakladá žalobcovi nárok na zaplatenie nárokovanej sumy. Uznesenie považuje za záväzok žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 7.000,- eur, pretože toto uznesenie bolo riadne schválené zastupiteľstvom, podpísané aj uznané starostkou obce. Má teda záväzkovo-právny charakter. Je určité, zrozumiteľné a jednoznačne z neho vyplýva, že peňažná suma vo výške 7.000,- eur mala byť vyplatená žalobcovi. Trvá na tom, že z korešpondencie medzi stranami vznikol žalovanej záväzok voči žalobcovi na zaplatenie tejto sumy, keďže došlo k uznaniu záväzku, dôkazom čoho je aj obsah zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, v konkrétnosti to vyplýva z pozmeňovacieho návrhu č. 2. Uznesenie obecného zastupiteľstva zakladá podľa jeho názoru konkrétny záväzok žalovanej voči žalobcovi. Názor v otázke premlčania považuje naďalej za nesprávny.

8. Žalovaná vo svojej písomnej duplike na repliku žalobcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu v princípe replikuje obsah svojho vyjadrenia k podanému odvolaniu. Zotrváva na názore, že dotknuté uznesenie obecného zastupiteľstva nie je právnou skutočnosťou, z ktorej by žalobcovi vyplývalo subjektívne právo na zaplatenie peňažnej sumy, vo vzťahu k žalovanej nemá záväzkovo-právne účinky, ide len o prejav vôle obecného zastupiteľstva ako predpokladu uzatvorenia samotnej dohody, zmluvy, či iného právneho úkonu, k podpísaniu ktorého však v okolnostiach danej veci nedošlo. Otázka určitosti dotknutého uznesenia by bola relevantná len v prípade, ak by toto vyvolávalo vo vzťahu k žalobcovi záväzkovo-právne účinky. Napriek tomu naďalej zotrváva na svojom názore, že toto trpí vadou neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že záväzok k zaplateniu sumy 7.000,- eur má vyplývať z korešpondencie medzi stranami sporu. Tvrdenie žalobcu, že zápisnica z obecného zastupiteľstva z 12.12.2019 má obsahovať dôkaz o uznaní záväzku žalovanou, namieta ako nesprávne a nepravdivé. Keďže uznesenie obecného zastupiteľstva nemá záväzkovo-právne účinky, nezakladá ani konkrétny nárok žalobcu voči žalovanej, nemôže teda ani plynúť vo vzťahu k plneniu z neho premlčacia doba a polemiky žalobcu v tomto smere o nesprávnom vyhodnotení premlčania, sú bezvýznamné. V ďalšom poukazuje aj na obsah kúpnej zmluvy č. XX/XXXX, v ktorej vidí žalobca prvopočiatok uplatneného nároku, dojednanie ktorej pokiaľ by malo byť interpretované, že žalovaná ako obec mala v budúcnosti previesť vlastníctvo nehnuteľnosti garáže na žalobcu, je absolútne neplatným dojednaním, keďže takýto úkon žalovanej nebol schválený obecným zastupiteľstvom. Predmetom prevodu tu boli iba pozemky. Žalovaná považuje rozsudok súdu prvej inštancie naďalej za vecne správny, navrhuje ho potvrdiť, nárokuje si náhradu trov odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore (žalobca), v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa , vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

11. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 7.000,- eur s prísl., ťažiskovo vznik tohto práva na plnenie zakladajúc na uznesení Obecného zastupiteľstva zo dňa 12.12.2019, ktoré podľa jeho tvrdenia týmto rozhodnutím odhlasovalo v jeho prospech kompenzáciu zmluvného záväzku v sume 7.000,- eur, ktorá mu mala byť žalovanou vyplatená, čo sa ale nestalo a ktorá kompenzácia mala mať pôvod v kúpnej zmluve č. XX/XXXX zo dňa 20.08.2007 uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, predmetom ktorej bol predaj pozemkov v k.ú. E. E.. Druhotne svoj nárok odvodzoval od ním tvrdeného uznania tohto záväzku alt. dohody so žalovanou, ktoré mali vyplynúť z ním predkladanej, v priebehu rokov od uzatvorenia kúpnej zmluvy si vzájomne so žalovanou vymieňanej písomnej predžalobnej korešpondencie, či z ústnych jednaní s bývalým starostom.

12. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím žalobu zamietol a žalovanej priznal plný nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania dospejúc k záveru, že žiadna zo skutočností tvrdených žalobcom, od ktorých odvodzoval svoje právo na plnenie žalovanej sumy, nebola spôsobilou vychádzajúc z výsledkov dokazovania, vznik takéhoto práva žalobcovi privodiť.

13. Odvolateľ (žalobca) v zmysle odvolacích námietok vznesených prostredníctvom právneho zástupcu uplatňuje dôvody na odvolanie uvedené v ust. pod písm. f/ a (nesprávne skutkové a právne závery na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie) v konkrétnosti ťažiskovo spochybňujúc správnosť záveru súdu prvej inštancie spočívajúceho v tom, že identifikované rozhodnutie obecného zastupiteľstva nie je spôsobilé byť dôvodom na plnenie žalovanej sumy žalobcovi. Nesúhlasí tiež s posúdením neurčitosti rozhodnutia obecného zastupiteľstva, ďalej so záverom o nepreukázaní ním tvrdeného uznania dlhu, prípadne dohody o plnení a v konečnom dôsledku tiež považuje za nesprávne posúdenú otázku premlčania odvodzujúc plynutie lehoty na plnenie od dotknutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva. 14. Odvolací súd za aplikácie ust. z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a existenciu takejto vady odvolateľ ani netvrdil.

15. Následne odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu rozhodnutie z hľadiska jeho správnosti vo svetle vecných odvolacích námietok žalobcu, teda možného naplnenia ním produkovaných odvolacích dôvodov uvedených v ust. a (nesprávne skutkové a právne závery na ktorých je založené rozhodnutie).

16. Nesprávny skutkový záver (dôvod na odvolanie uvedený v ust. ) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa kritérií daných ust. , vychádzajúc z ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

17. Nesprávne právne posúdenie veci (dôvod na odvolanie uvedený v ust. ) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy). 18. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, predložené dôkazy vykonal a vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. a zo správne zistených skutočností, vyvodil tiež správne právne závery na ktorých založil svoje rozhodnutie posúdiac, že žiadna zo skutočností produkovaných žalobcom s ktorými spájal vznik práva na plnenie žalovaného nároku na jeho strane, k tomuto spôsobilou nebola (kúpna zmluva, rozhodnutie obecného zastupiteľstva, predsúdna komunikácia), pričom z možnosti posúdenia opodstatnenosti nároku z titulu náhradu škody bol súd prvej inštancie diskvalifikovaný dôsledkami účinnej vznesenej námietky premlčania žalovanou. Súd prvej inštancie teda správne vzal do úvahy výsledky vykonaného dokazovania, preukázané skutkové okolnosti a ich vplyv na nárok žalobcu, vychádzajúc z nich správne žalobu zamietol a žalovanej tiež priznal plnú náhradu trov konania (, ). Súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobcu postupoval v súlade so zákonom, rozhodol o ňom poukazom na všetky relevantné skutočnosti, s následkom nespôsobilosti odvolania k inému, ako potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa ust. . Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje ( ), aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou zákonných ustanovení jednotlivých právnych predpisov. Odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli zjavne neakceptovateľné, nevyplýva z nich ani jednostrannosť, alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Obsah spisového materiálu v predmetnom súdnom konaní zároveň pripúšťa interpretáciu faktov a posúdenie relevantných právnych otázok tak, ako sú v posudzovanej veci prezentované súdom prvej inštancie.

19. Nad rámec toho, že so všetkými rozhodujúcimi vecnými námietkami, ktoré žalobca produkoval v princípe identicky už aj pred súdom prvej inštancie, sa dostatočne vysporiadal vo svojom rozhodnutí už súd prvej inštancie, odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné: 20. Predmetom posudzovania v odvolacom konaní bola (ne)správnosť posúdenia žalobcom produkovaných skutočností, ako (ne)spôsobilých privodiť v jeho prospech vznik práva na plnenie žalovanej sumy.

21. V posudzovanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 20.08.2007 uzatvorili žalobca ako predávajúci a žalovaná ako kupujúca kúpnu zmluvu č. XX/XXXX, na základe ktorej predávajúci (žalobca) previedol do vlastníctva kupujúceho (žalovanej) vlastníctvo k nehnuteľnostiam parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 85 m2 a parc.č.XXX, záhrada o výmere 115 m2 zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. E. E. za kúpnu cenu 700,- Sk/m2, teda 140.000,- Sk celkom. V bode 5.2 predmetnej kúpnej zmluvy sa uvádza, že kupujúci – teda žalovaná po plánovanej výstave garáží na parcele č. XX, sa zaväzuje uvoľniť jednu garáž pre potreby predávajúceho (žalobcu) ako náhradu za nehnuteľnosť postavenú na parcele č. XXX. Zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovanej zo dňa 20.08.2007 a jej prílohy č. 1 k uzneseniu č. X/XXXX vyplýva, že obecné zastupiteľstvo schválilo odkúpenie pozemkov parc.č. XXX C. XXX od žalobcu za kúpnu cenu 700,- Sk/ m2, celkom 140.000,- Sk.

22. V období od novembra 2011 do decembra 2012 (ako vyplýva zo žalobcom predloženej písomnej komunikácie so žalovanou) sa medzi stranami riešili možnosti plnenia zo záväzku vyplývajúceho z vyššie uvedenej zmluvy. Listom zo dňa 21.11.2011 žalobca vyzval žalovanú na finančnú náhradu za žalobcovu garáž, ktorú mal na parc. č. XXX s poukazom na bod 5.2 kúpnej zmluvy a skutočnosť, že sa s výstavbou garáží ešte nezačalo, a teda nie je známe, kedy mu bude následne uvoľnená jedna garáž podľa bodu 5.2 kúpnej zmluvy. V reakcii na to, listom zo dňa 24.11.2011 mu žalovaná oznámila, že výstavba garáží sa zatiaľ nezrealizovala, a teda mu nemohli žiadnu garáž poskytnúť poukazujúc na to, že zmluvne sa ani nedohodli, dokedy má byť garáž žalobcovi poskytnutá, zároveň ho informovala, že nemá žiadny iný objekt slúžiaci ako garáž a žiadala žalobcu o informáciu, či mu má zabezpečiť objekt na garážovanie formou prenájmu. Následne listom zo dňa 12.12.2011 jej žalobca oznámil, že požaduje zabezpečiť objekt pre garážovanie, ktorý bude jeho vlastníctvom. V reakcii na to listom zo dňa 23.01.2012 žalovaná odpísala žalobcovi, že plánovanú výstavbu garáži zatiaľ nezrealizovala, čo neznamená, že od tohto zámeru odstúpila, avšak výstavba garáži v zmluve nebola časovo ohraničená a nebol ani dohodnutý konkrétny termín na plnenie s tým, že nemá objekt, ktorý by mohla žalobcovi poskytnúť. Listom zo dňa 21.02.2012 žalobca oznámil žalovanej, že požaduje na garážovanie objekt, ktorý bude jeho vlastníctvom ako náhradu za garáž na pozemku č. XXX. Tiež navrhol, že najlepším riešením vedúcim k splneniu bodu 5.2 zmluvy bude finančná náhrada vyplatená mu za jeho garáž. Listom zo dňa 25.04.2012 žalobca opätovne vyzval žalovanú na finančnú náhradu za garáž. Listom zo dňa 14.06.2012 žalovaná žalobcovi oznámila, že odporúča finančné vyrovnanie formou nákupu materiálu v dohodnutej sume a zároveň aj vysporiadanie pozemku č. XXX/X vo vlastníctve žalovanej, ktorý užíva žalobca. Listom zo dňa 30.07.2012 žalobca oznámil žalovanej, že požaduje náhradu za garáž, ktorú rekonštruoval, táto nehnuteľnosť na pozemku č. 200 bola v katastri nehnuteľností vedená ako dom. Pri kúpe nehnuteľnosti v roku 2007 uviedol, že žalobca si cení túto nehnuteľnosť na 7.000,- eur, alebo žiada pridelenie garáže žalovanou do jeho osobného vlastníctva. Žalobca navrhol buď zaplatenie sumy 7.000,- eur na jeho účet do 30.09.2012, alebo alternatívne, ak žalovaná nebude s týmto súhlasiť, navrhol žalobca kompenzáciu nákupom stavebného materiálu podľa vlastného výberu do 31.10.2012 a žiadal spísať dodatok ku kúpnej zmluve č. XX/XXXX. Listom zo dňa 20.08.2012 žalovaná súhlasila s kompenzáciou nákupom stavebného materiálu so súčasným odpočítaním ceny za parc. č. XXX/X podľa ceny schválenej obecným zastupiteľstvom. Listom zo dňa 07.09.2012 žalobca vzal na vedomie uvedené stanovisko žalovanej s nákupom stavebného materiálu, čím by došlo k splneniu bodu 5.2 kúpnej zmluvy a požadoval dodatok k zmluve s uvedením hodnoty náhrady za garáž a termínu plnenia a tiež kúpnu zmluvu ohľadom vyporiadania pozemku č. XXX/X. Listom zo dňa 11.07.2014 žalovaná oznámila žalobcovi, že výstavba obecných garáži sa nenaplnila termínovo z dôvodu nízkeho záujmu občanov. Súčasne žalovaná konštatovala, že žalobca odmietol ponúkaný bezodplatný prevod pozemku, kde bola plánovaná výstavba garáží. Žalovaná mala za to, že požiadavky žalobcu sú neopodstatnené. Dňa 05.12.2017 žalobca adresoval žalovanej list, v ktorom uviedol, že doposiaľ nedošlo medzi stranami k dohode o spôsobe naplnenia záväzku podľa bodu 5.2 zmluvy č. XX/XXXX, a preto navrhoval vyplatenie finančnej kompenzácie za zbúranú garáž na pozemku č. 200 v sume 8.000,- eur. Listom zo dňa 12.11.2019 – predžalobnou výzvou opätovne požadoval finančnú kompenzáciu v sume 8.000,- eur.

23. Zo zápisnice z mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovanej zo dňa 12.12.2019 vyplýva, že programom bolo okrem iného aj schválenie návrhu rozpočtu žalovanej na rok 2020, pričom uznesením č. XXX/XXXX bol programový rozpočet žalovanej na rok 2020 schválený podľa predloženého návrhu. Uznesením č. XXX/XXXX prijatým na tom istom mimoriadnom zasadnutí (na základe vzneseného pozmeňujúceho návrhu) obecné zastupiteľstvo schválilo vyrovnanie záväzku vyplývajúceho z kúpnej zmluvy č. XX/XXXX s odkazom na súhlas s kompenzáciou zo dňa 20.08.2012 vo výške 7.000,- eur z príjmov z podielových daní obce na rok 2020. Zo zápisnice zo zasadnutia nie je identifikovateľný predkladateľ tohto pozmeňujúceho návrhu. Uznesenie č. XXX/XXXX bolo prijaté poslancami obecného zastupiteľstva a podpísané starostkou žalovanej. V konaní nebolo preukázané, ale ani tvrdené zrušenie vyššie uvedeného uznesenia žiadnym k tomu kompetentným orgánom (obecné zastupiteľstvo, súd). V priebehu konania nebolo sporným, že k vykonaniu tohto uznesenia doposiaľ neprišlo.

24. Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok

25. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

26. Podľa o obecnom zriadení, orgánmi obce sú a) obecné zastupiteľstvo, b) starosta obce (ďalej len „“).

27. Podľa vety prvej o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce na štyri roky.

28. Podľa o obecnom zriadení, zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám.

29. Podľa vety prvej o obecnom zriadení, je štatutárnym orgánom obce.

30. Podľa , Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

31. Podľa , (1) Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. (2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

32. Podľa , Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

33. Podľa , (1) Ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. (2) Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.

34. Podľa , Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je na uzavretie zmluvy (ďalej len „“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

35. Podľa , Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím .

36. Podľa a , (1) Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie . (2) Prijatie , ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím a považuje sa za nový . Prijatím je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

37. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

38. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

39. Podľa a vety prvej , (1) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

40. Podľa a , (1) právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

41. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností vo svetle odvolacích námietok žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

42. Ťažisko odvolacích námietok žalobcu spočíva v nesúhlase s posúdením rozhodnutia obecného zastupiteľstva žalovanej - uznesenia č. 118/2019 zo dňa 12.12.2019) ako nespôsobilého k vzniku práva na strane žalobcu na plnenie nárokovanej sumy.

43. Primárne odvolací súd k tvrdeniu žalobcu obsiahnutému v úvode odvolania, že nie je pravda, že odvodzoval svoj nárok od rozhodnutia obecného zastupiteľstva uvádza, že toto sa nezakladá na pravde, pretože z obsahu spisu jasne vyplýva, že žalobca kontinuálne primárne tvrdil a zdôraznil to aj v podaní zo dňa 18.12.2021 (na čo poukazuje tiež súd prvej inštancie v bode 27/ odôvodnenia svojho rozhodnutia), že svoj nárok odvodzuje od uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa 12.12.2019 (v prospech ktorého zistenia nakoniec svedčí aj fakt, že ťažiskovou časťou odvolacích námietok k nemu smeruje a naďalej ho považuje za nosný dôvod žalovateľnosti jeho nároku), preto súd prvej inštancie správne primárne skúmal, či na základe tohto uznesenia vznikla žalovanej povinnosť žalobcovi žalovanú sumu zaplatiť.

44. Túto otázku rovnako ako všetky ďalšie významné námietky žalobcu obsiahnuté v odvolaní, boli produkované už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa podrobne s nimi v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal.

45. V konkrétnosti dôvody, pre ktoré nebolo možné priznať identifikovanému rozhodnutiu obecného zastupiteľstva žalobcom požadované právne účinky, rozobral podrobne v bode 27 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, so závermi z ktorého plynúcich, sa odvolací súd plne stotožňuje a na tieto v podrobnostiach poukazuje, aby ich nadbytočne nereplikoval. Len sumárne konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil, že rozhodnutie obecného zastupiteľstva samo o sebe nie je spôsobilé založiť, zmeniť, či zrušiť právny vzťah, ale je len vyjadrením vôle obce, ktorá sa takto vytvára vo vnútri v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, aký právny úkon obec urobí (fáza rozhodovania obecného zastupiteľstva) a právne konanie už je len prejavom takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe, príkladmo v okolnostiach posudzovanej veci aj voči žalobcovi s cieľom založiť, zmeniť či zrušiť právny vzťah. Vôľu navonok prejavuje len . Keďže samotné uznesenie obecného zastupiteľstva nezakladá právne vzťahy medzi obcou a treťou osobou, nie je možné na základe neho sa domáhať ani splnenia konkrétnej povinnosti voči obci v sporovom konaní. Správne teda súd prvej inštancie vyhodnotil, že len samotným prijatím uznesenia obecného zastupiteľstva obce, nevznikol záväzok civilného práva voči žalobcovi, a teda ani jeho právo na plnenie, vyvodzované len zo samotného uznesenia obecného zastupiteľstva. Pokiaľ teda aj v odvolacom konaní kontinuálne naďalej ťažiskovo žalobca opodstatnenosť žalovaného nároku odvodzuje práve od uznesenia obecného zastupiteľstva č. XXX/XXXX zo dňa 12.12.2019, jeho argumentácia nie je spôsobilou k zmene napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na závery plynúce z rozhodnutia NS SR sp. zn. , týkajúce sa potreby diferencovania účinkov rozhodovacích právomocí v rámci organizačnej štruktúry obce, tak paradoxne tieto závery nasvedčujú práve v prospech správnosti záverov na ktorých v tomto smere súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Vyplýva z nich totiž, že u právnickej osoby treba rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania o týchto právnych úkonoch, keď zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí, právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah a funkcia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne , znamená výhradné oprávnenie konať menom obce navonok, t. j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám, ktorá je potom prejavovaná navonok práve v podobe právnych úkonov urobených na základe konateľského oprávnenia. V tomto prípade však k vykonaniu prijatého uznesenia obecného zastupiteľstva nedošlo, v dôsledku čoho aktuálne absentuje pre potreby záveru o opodstatnenosti žaloby právny úkon obce realizovaný starostkou, prostredníctvom ktorého by došlo k založeniu nového, či k zmene pôvodného právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou (príkladmo dodatku k pôvodnej kúpnej zmluve), pretože samotné uznesenie nevyvoláva žalobcom požadované právne účinky.

46. Pokiaľ prostredníctvom ďalších námietok žalobca tvrdí, že dotknuté uznesenie obecného zastupiteľstva je konkrétne, určité a zrozumiteľné, polemika o tom je pre potreby tohto konania nadbytočná a to so zreteľom na v predchádzajúcej časti odobrený názor, že žalobcovi právo na plnenie, vyvodzované len zo samotného uznesenia obecného zastupiteľstva nevzniklo, keďže nevyvolalo v tomto smere vyžadované právne účinky. Súd prvej inštancie sa k tejto otázke vyjadroval len okrajovo a úsporne, bez kontextu uznesenia s ďalším obsahom zápisnice, pričom ani odlišný záver v tomto smere by nebol spôsobilý sám osebe privodiť v prospech žalobcu priaznivejšie rozhodnutie. Odvolací súd vo vzťahu k tejto problematike len vo všeobecnosti uvádza, že každá rozhodovacia činnosť obecného zastupiteľstva musí mať svoj vonkajší formálny výraz, ktorý nachádza svoj odraz v zápisnici o rokovaní zastupiteľského zboru, ktorým je aj uznesenie, ktorým sa deklaruje, že určitá skutočnosť bola predmetom rokovania zastupiteľstva a bolo k nej po určitom procedurálnom postupe prijaté rozhodnutie. Zákon o obecnom zriadení exaktne nestanovuje žiadne náležitosti uznesenia obecného zastupiteľstva, čo však neznamená, že toto nemusí mať žiadne náležitosti. Pri jeho vydávaní je potrebné rešpektovať požiadavky na obsah a rozsah náležitostí uznesení orgánov územnej samosprávy tak, aby tieto aspoň v minimálnej miere spĺňali nároky na konkrétnosť a zrozumiteľnosť právnych aktov orgánov verejnej správy a ich preskúmateľnosť, teda aj uznesenie obecného zastupiteľstva musí mať aspoň zásadné prvky, ktoré ho odlíšia a individualizujú od iných uznesení a z hľadiska obsahu je vyžadované, aby bolo z neho možné jasne, zrejme a určito dovodiť, čoho sa týka a čo sa ním sleduje. Samozrejme, pri jeho interpretovaní podporne nemožno neprihliadnuť komplexne aj na obsah zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, na ktorej bolo takéto rozhodnutie prijaté.

47. Ťažisko nespokojnosti žalobcu vychádzajúc z obsahu odvolania však vyplýva z toho, že starostka obce vyššie identifikované rozhodnutie obecného zastupiteľstva, ktoré vyznieva na prospech žalobcu, doposiaľ nevykonala, čo odôvodňovala primárne tým, že ho považuje za nezákonné. Podaná žaloba v tomto sporovom konaní voči žalovanej, však nie je prostriedkom (z dôvodov uvedených v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia), ako dosiahnuť jeho vykonanie. Faktom je, že z obsahu spisu vyplýva, že dotknuté uznesenie bolo starostkou podpísané, z čoho vyplýva, že starostka nevyužila svoje sistačné právo (tzv. právo veta), čím sa toto dostalo do štádia jeho spôsobilosti k vykonaniu (nevyužitím sistačného práva). Vo všeobecnosti podľa zákona o obecnom zriadení je na vykonávanie uznesení obecného zastupiteľstva príslušný obecný úrad, ktorý riadi , teda dáva obecnému úradu pokyn na prípravu jeho vykonania, ktoré by bolo zavŕšené tým, že ho podpíše, prostredníctvom čoho prejaví vôľu voči tretej osobe navonok vo vzťahu k rozhodnutiu obecného zastupiteľstva. V podmienkach danej veci k zavŕšeniu tohto procesu zjavne neprišlo. Na kontrolu dodržiavania uznesenia obecného zastupiteľstva je podľa zákona o obecnom zriadení oprávnený primárne kontrolór obce, ktorý ak dospeje k záveru, že uznesenie obecného zastupiteľstva nie je dodržiavané, má možnosť obecnému zastupiteľstvu predložiť správu o výsledkoch kontroly a následne môže obecné zastupiteľstvo na základe tejto správy prijať uznesenie, ktorým vyzve obce na plnenie uznesenia obecného zastupiteľstva. Pokiaľ hlavný kontrolór obce z vlastnej iniciatívy nekoná, je možnosť obrátiť sa na neho písomnou žiadosťou v tomto smere, pokiaľ by táto zostala bez odozvy, prichádza do úvahy možnosť obrátiť sa na príslušnú okresnú prokuratúru so svojím podnetom v zmysle zákona o prokuratúre, ktorá ak zistí v postupe (v rámci čoho sa nepochybne bude tiež zaoberať aj určitosťou a zrozumiteľnosťou dotknutého uznesenia), porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo jeho nečinnosť (keďže riadi obecný úrad, ktorý má toto uznesenie vykonať), je oprávnená podať upozornenie za účelom odstránenia protiprávneho stavu, alebo nečinnosti (samozrejme pre prípad ak dôjde k záveru že sú pre takýto postup splnené zákonné predpoklady), je následne povinný upozorneniu prokurátora vyhovieť, odstrániť protiprávny stav či nečinnosť a zároveň je povinný o vykonaných krokoch prokurátora informovať. Pokiaľ by ani toto neviedlo k odstráneniu protiprávneho stavu, môže sa prokurátor obrátiť na súd v zmysle všeobecného oprávnenia podľa , výsledkom ktorého postupu by mohlo byť súdne rozhodnutie, v ktorom by súd vyslovil povinnosť v tomto smere konať (samozrejme tiež len v prípade ak by k tomu boli splnené zákonné predpoklady v okolnostiach každej individuálnej veci). Je však len na žalobcovi, či a ktorý postup využije.

48. Pokiaľ ide o zostávajúci obsah odvolania, žalobca za nesprávne považuje tiež vyhodnotenie ním tvrdeného uznávacieho prejavu žalovanej, ktoré podľa jeho názoru malo vyplynúť z predsúdnej korešpondencie a v odvolacom konaní tiež uvádza, že nakoniec aj zo samotnej zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva na ktorom došlo k vydaniu rozhodnutia, od ktorého odvodzuje plnenie v tomto spore. Aj s týmito námietkami sa ťažiskovo vysporiadal a v celom rozsahu správne súd prvej inštancie v bodoch 28/ a 29/ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, na ktoré v podrobnostiach odvolací súd poukazuje, keďže sa s nimi identifikuje. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že z obsahu predložených písomností žalobcom nevyplýva existencia uznávacieho prejavu tvrdeného dlhu čo do dôvodu a výšky zo strany žalovanej ako možný dôvod na plnenie žalovanej sumy v zmysle . Existencia uznania dlhu ako jednostranného právneho úkonu žalovanej ako dlžníka adresovaného veriteľovi z predloženej korešpondencie nevyplýva, teda preukázaná nebola a samotná žalovaná uznanie dlhu aj výslovne poprela. Takýto uznávací prejav nemožno dovodiť ani z obsahu zápisnice zo zasadnutia dotknutého obecného zastupiteľstva. Z tejto vyplýva len prednesenie pozmeňujúceho a dôvodov ktoré jeho predkladateľa (nie je v zápisnici identifikovaný, možno sa len domnievať, že ide ako v prípade iných pozmeňujúcich návrhov o člena zastupiteľstva) viedli k jeho predloženiu. Primárne už len fakt, že ide o prejav jednotlivca, nie žalovanej, je diskvalifikáciou pre záver o uznaní dlhu. Rovnako správne súd prvej inštancie vyhodnotil, že z predsúdnej komunikácie žalobcu a žalovanej nevyplýva ani uzatvorenie vzájomnej dohody o vyplatení žalovanej sumy 7.000,- eur žalobcovi, či o tom, že sa pôvodný záväzok pridelenia garáže žalobcovi obsiahnutý v bode 5.2 kúpnej zmluvy nahrádza novým záväzkom spočívajúcim vo vyplatení sumy 7.000,- eur žalobcovi zo strany žalovanej. Súd prvej inštancie správne posúdil, že v prípade, ak by bol pôvodný záväzok z bodu 5.2 zmluvy, ktorý bol dohodnutý písomne o pridelení garáže nahradený novým záväzkom v podobe vyplatenia nárokovanej sumy podľa , musela by byť aj dohoda o zriadení nového záväzku uzatvorená písomne, jej existencia však z dokazovania nevyplynula a samotná žalovaná jej existenciu poprela.

49. Nedôvodne v konečnom dôsledku žalobca namieta nesprávnosť posúdenia otázky premlčania uplatneného nároku odvodzujúc skutočnosti rozhodné pre jeho posúdenie práve od rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Na takýchto záveroch súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezaložil, účinky žalovanou vznesenej námietky premlčania posudzoval správne vo vzťahu k možnej kvalifikácii nároku žalobcu ako nároku na náhradu škody (v podrobnostiach v bode 32. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) s ktorými jeho závermi v tomto smere sa odvolací súd tiež stotožňuje a samotný žalobca v konkrétnosti v odvolaní s týmito závermi ani nepolemizuje. Uznesenie obecného zastupiteľstva nevyvoláva záväzkovo-právne účinky, nezakladá konkrétny záväzok žalovanej voči žalobcovi, teda vo vzťahu k nemu ani úvahy o premlčaní spájať nemožno.

50. Žalobcom produkované odvolacie námietky tak neboli spôsobilé privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

51. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval pri posúdení nároku žalobcu správne, za súčasného zistenia o správnosti rozhodnutia tiež v časti o trovách konania, rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa v celom rozsahu potvrdil. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene, či zrušeniu napadnutého rozhodnutia, či s ktorými by sa nebol zaoberal a dostatočne tiež vysporiadal už súd prvej inštancie.

52. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že žalovanej vzhľadom k jej plnému úspechu v odvolacom konaní priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

53. O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací ) ( ).