Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-167-2013.pdf
PDF · 111.68 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/167/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Helenou Menichovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
C. R., nar. XX.X.XXXX
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Turčianskych Tepliciach, dieťa rodičov: matka E. P.Z., nar. XX.X.XXXX, bytom U. Š. XXX, PSČ: XXX XX a otec D. R., nar. XX.X.XXXX, bytom U. Š. XX, PSČ: XXX XX, maloleté dieťa bytom ako matka, v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Maloletý C. R., nar. XX.X.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá je povinná zabezpečiť sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa, zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný platiť výživné na maloleté dieťa, C. R., nar. XX.X.XXXX, vo výške 50,- Eur mesačne počnúc dňom 24.4.2013 vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Nedoplatok na zameškanom výživnom za obdobie od 24.4.2013 do 31.8.2013 vo výške 6,- Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh matky na výživné zamieta.
Otec je povinný uhradiť matke pomernú časť nákladov spojených so zakúpením výbavičky vo výške 63,- Eur, v lehote do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh matky na úhradu nákladov spojených so zakúpením výbavičky zamieta.
Styk otca s maloletým C. sa neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 24.4.2013 matka žiadala, aby súd rozhodol, že zveruje maloletého C. R., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky. Otec je povinný prispievať na výživu dieťaťa mesačne 200,- Eur odo dňa podania návrhu do 20.dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň žiadala zaviazať otca povinnosťou uhradiť matke polovicu nákladov na zakúpenie detskej výbavičky vo výške 200,- Eur.
V návrhu uviedla, že s D. R. sa jej narodil syn C. R. dňa XX.X.XXXX. Otec neprispieva na výživu maloletého C. a neprispel ani na výbavičku pre maloletého. Matka býva u svojich rodičov, ktorým musí prispievať na stravu sumou 100,- Eur mesačne, platiť za byt, ktorý sa prerába, sumu vo výške 25,50 Eur do spoločenstva, 62,- Eur elektriku a za zapojenie elektriky zaplatila 42,85 Eur. S otcom maloletého C. nežijú v spoločnej domácnosti a o mal. C. sa stará sama, preto navrhuje, aby ho súd zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal na vyživovaciu povinnosť. Otec dieťaťa pracuje ako balič v TRIM LEADER, a.s. v Košťanoch nad Trucom s mesačným zárobkom 490,- Eur. Sama bude poberať pol roka materský príspevok 330,- Eur mesačne, po pol roku rodičovský príspevok vo výške 190,- Eur mesačne a rodinné prídavky na dieťa 23,- Eur.
Otec v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 1.7.2013 (č.l. 23) uviedol, že je otcom mal. C. R., do septembra 2013 bol študentom Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Martine, odbor murár, kde tento rok získal výučný list. Počas štúdia pracoval vo firme TRIM LEADER, a.s. Košťany nad Trucom, od 7.1.2013 do 15.5.2013, kedy bol s ním okamžite skončený pracovný pomer podľa § 68 Zákonníka práce z dôvod porušenia pracovnej disciplíny. Pracovnú disciplínu porušil tým, že neupovedomil zamestnávateľa o pracovnej neschopnosti. V období, keď bol zamestnaný, mal výplatu v priemere 350,- Eur. Po skončení pracovného pomeru mu nebolo vyplatené odstupné.
Mesačné výživné vo výške 200,- Eur je pre otca vysoké, nakoľko je študentom a je nezamestnaný. V tejto dobe nemá žiadny príjem. Na detskú výbavičku prispel počas spoločného života s matkou v U. Š., kedy jeho výplata bola poukazovaná na účet navrhovateľky. Počas spoločného bývania prispieval na bývanie, pomohol s prestavbou bytu a s nákupom výbavy pre syna, čo zdokladovať nemôže, nakoľko v tom období netušil, že takéto doklady bude potrebovať.
Navrhol, aby súd určil výšku výživného a upravil možnosť stretávania sa so synom, nakoľko mu to nie je umožnené. Prvýkrát svojho syna videl, keď mal tri mesiace, aj napriek opakovaným pokusom o stretnutie a dohodnutie sa.
Kolízny opatrovník - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVaR“) v správe o prešetrení rodinných pomerov (č. l. 33) uviedol, že maloletý Dávid žije so svojou matkou, ktorá s maloletým obýva dvojizbový byt s kuchyňou a príslušenstvom vo vlastníctve matky. Byt je čiastočne zrekonštruovaný, domácnosť je udržiavaná, vkusne zariadená. Matka poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa spolu vo výške 330,- Eur. Výdavky matky sú nájomné 25,50 Eur, energie 62,- Eur, internet 17,- Eur. Matka spláca televízor a sedaciu súpravu 100,- Eur a hypotéku 155,- Eur mesačne. So starostlivosťou o dieťa matke pomáhajú aj rodičia, ktorí jej prispievajú aj finančne, nakoľko výdavky na domácnosť a živobytie presahujú jej aktuálny príjem. Matka sa stretávaniu otca s maloletým nebráni. Podľa jej slov mu viackrát navrhla, aby chodieval častejšie. Otec maloletého navštívi 1x do mesiaca, matka je prístupná vzájomnej dohode ohľadne stretávania sa otca s dieťaťom, avšak t. č. len v jej prítomnosti, neskôr nemá problém sa s otcom dohodnúť aj inak. V prípade, že sa budú vedieť vzájomne dohodnúť, nežiada upravovať styk maloletého s otcom prostredníctvom súdneho rozhodnutia.
Maloletý C. má 5 mesiacov, matka je s ním na materskej dovolenke. Z hľadiska aktuálnych potrieb dieťaťa je o maloletého dobre postarané, matke so starostlivosťou pomáhajú jej rodičia. Maloletý nemá žiadne špecifické zdravotné problémy, je zdravý.
Na základe dožiadania o prešetrenie pomerov na strane otca - otec býva v rodinnom dome na adrese S. XX spoločne so svojimi rodičmi O. R., ktorá je zamestnaná a otcom D. R., ktorý je nezamestnaný. Spoločne tu s nimi bývajú aj dvaja mal. súrodenci. Otec rodičom na domácnosť finančne neprispieva nakoľko je nezamestnaný, evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie. Nemá žiaden stály príjem, hľadá si prácu, snaží sa získať výučný list v odbore murár. Od rozchodu s matkou maloletého, tj. od apríla 2013, matke prispieva sumou 20,- Eur, kupuje dieťaťu hračky a rôzne oblečenie. Zhruba 2x do mesiaca sa s matkou kontaktuje telefonicky, syna navštevuje v domácnosti matky.
Na základe uvedených skutočností vo veci návrhu matky na zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a návrhu matky na zaplatenie polovice nákladov na zakúpenie detskej výbavičky pre maloletého navrhuje vyhovieť návrhu matky. Konkrétnu výšku vyživovacej povinnosti otca ponecháva na zváženie súdu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi doloženými do spisu a zistil:
Podľa rodného listu (č.l. 2) sa maloletý C. R. narodil dňa XX.X.XXXX matke - E. P., nar. XX.X.XXXX a otcovi - D. R., nar. XX.X.XXXX. Rodičia maloletého C. nie sú manželia, v čase rozhodovania súdu nežijú v spoločnej domácnosti.
Matka na pojednávaní trvala na podanom návrhu, nesúhlasila s minimálnym výživným vo výške 30 % z minimálnej mzdy z dôvodu, že rovnako ona sama sa snaží zabezpečiť pre maloletého maximálnu starostlivosť, môže tak urobiť aj jeho otec, nad rámec zákonného minima. Akceptovala by minimálnu výšku výživného aspoň vo výške 50,- Eur mesačne. Uviedla, že t.č. poberá materský príspevok vo výške 320,- Eur, od októbra bude poberať iba rodičovský príspevok 192,- Eur a rodinné prídavky vo výške 23,10 Eur. T.č. býva sama, rodičia jej kúpili byt, za ktorý platí zálohové platby 42,- Eur mesačne, o čom predložila zálohový predpis na výpočet úhrady za používanie bytov a nebytových priestorov, príjmový pokladničný doklad zo dňa 17.4.2013 na sumu 20,50 Eur za služby za mesiac apríl 2013. Mesačné náklady na mal. dieťa sa pohybujú okolo 150,- Eur a zahŕňajú výživu na sušené mlieko BEBA, ktoré kupuje 2x do mesiaca, plienky. Predložila doklad o kúpe prenosnej postieľky, ktorá stála 44,99 Eur a doklad o nákupe kojeneckého tovaru vo výške 52,15 Eur. Z rozhodovacej praxe súdu je známe, že jedna krabica sušeného mlieka BEBA so zľavou poskytovanou do veku 10 mesiacov dieťaťa stojí cca 11,- Eur, čo pri kúpe 2x do mesiaca predstavuje sumu 22,- Eur mesačne. Matka platí hypotéku za byt 250,- Eur mesačne, na túto jej prispievajú rodičia 100,- Eur. Predložila doklad o hotovostnom vklade na sumu 250,- Eur na účet príjemcu č. XXXXXXXXX/XXXX. Mesačne za elektriku platí 62,- Eur, k tomu predložila trvalý príkaz na úhradu mesačne 62,- Eur, jednorázovo zaplatila sumu 42,- Eur v prospech Stredoslovenskej energetiky, a.s., čo dokladovala poštovým poukazom.
Otec maloletého dieťaťa uviedol, že pred narodením maloletého žili v spoločnej domácnosti u rodičov matky, byt, v ktorom t.č. matka maloletého býva, sa v tom čase prerábal. Svoju výplatu posielal na účet matky, s ktorým hospodárila matka maloletého a otcovi mal. dávala iba 20,- Eur na cigarety, 5,- Eur na týždeň. K tomuto účtu nemal dispozičné právo. Výplata na účet matky chodila od januára do marca 2013. Matka maloletého uvedené poprela, uviedla, že výplata otca maloletého na jej účet prišla iba za dva mesiace, výplatu vybrala a celú dala otcovi do ruky. Otec maloletého nepoprel, že matka nakupovala dopredu výbavičku pre ich spoločné dieťa, uviedol, že „mala toho dosť veľa nakúpené pred pôrodom, takisto si nakúpila do pôrodnice veci, ktoré súviseli s pôrodom.“. Otec dokladoval účtovnými dokladmi, že svoju vyživovaciu povinnosť si k maloletému plní, predložil - poštové poukážky na zaplatené výživné 4x 20,- Eur, 1x 50,- Eur, spolu 130,- Eur, účtovné doklady o nákupe kojeneckého tovaru, detských hračiek, spolu za 203,35 Eur (účtovné doklady - prílohová obálka na č.l. 31a).
Ďalej uviedol, že t.č. nie je zamestnaný, dokončil školu a nahlásil sa na ÚPSVaR, žiadne dávky nepoberá a ani poberať nebude, čo potvrdila kolízna opatrovníčka (že do 26 rokov veku nebude poberať žiadne dávky, napriek tomu, že je vedený na ÚPSVaR). O evidencii na ÚPSVaR predložil kontrolný preukaz. Uviedol, že má snahu nájsť si prácu, t.č. získal výučný list v odbore murár. Výživné vo výške 50,- Eur nemá z čoho platiť.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že trvá na tom, aby sa určilo výživné v minimálnej výške aspoň 50,- Eur s ohľadom na schopnosti a možnosti matky, ktorá zabezpečuje podstatnú starostlivosť o dieťa aj pokiaľ ide o bývanie.
Ohľadne úpravy styku s maloletým uviedol, že t.č. mu matka nebráni, aby sa s maloletým stretával, môže prísť k nej domov a môže byť s maloletým v jej prítomnosti. Bol by však rád, keby mu mal. C. matka dala aspoň na tri hodiny, aby ho mohol zobrať a ukázať svojej matke. K tomu matka maloletého uviedla, že sa bojí zveriť maloletého C. otcovi bez jej prítomnosti, neskôr, keď bude starší, v tom nevidí problém. Rodičom otca (starým rodičom) nebráni, aby sa stretávali s maloletým C., čo sa už aj stalo.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že primeraná úprava styku vo veku mal. C. je taká, že sa vykonáva v prítomnosti matky.
Otec uviedol, že nechce, aby styk s mal. C. bol upravený súdom, teda odkedy dokedy sa môže na maloletého prísť k matke pozrieť, ale aby to fungovalo spôsobom ako doteraz, že sa s matkou dohodne, kedy môže prísť malého pozrieť. Nesúhlasil s určením minimálneho výživného 50,- Eur mesačne, nakoľko nie je zamestnaný a nemá žiadnu brigádu.
Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine (ďalej len ZoR), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 ZoR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťaťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 ZoR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 ZoR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.
Súd zhodnými vyjadreniami účastníkov konania (vyjadrenia matky a otca na pojednávaní dňa 19.9.2013 - viď záp. o poj. č.l. 28 a nasl.), správa kolízneho opatrovníka (č.l. 32) mal preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, o mal. C. sa stará matka, z ktorého dôvodu navrhla, aby jej mal. C. bol zverený do jej osobnej starostlivosti, čo bolo aj s ohľadom na vek maloletého v jeho záujme. Súd rozhodol o zverení maloletého C. do osobnej starostlivosti matke podľa § 36 ods. 1 druhá veta ZoR. Rodičia zhodne uviedli, že na úprave styku otca, ktorému nebol mal. C. zverený do osobnej starostlivosti, sa vedia dohodnúť, otec maloletého navštevuje, matka mu v tom nebráni, preto súd styk otca s maloletým neupravoval.
V súlade s ust. § 62 ods. 1,2 ZoR súd rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu mal. C. mesačne vo výške 50,- Eur počnúc dňom 24.4.2013 v súlade s § 77 ods. 1 druhá veta ZoR, tj. odo dňa začatia súdneho konania, ktoré sa zažalo podaním návrhu na súd dňa 24.4.2013. Súdom určené výživné vo výške 50,- Eur mesačne zodpovedá oprávneným potrebám maloletého. Pokiaľ otec na pojednávaní uviedol, že dobrovoľne si plní svoju vyživovaciu povinnosť, súd konštatuje, že dobrovoľným plnením vyživovacej povinnosti sa rozumie včasné, nie oneskorené alebo nepravidelné poskytovanie prostriedkov, čo i len naturálnych, na uspokojovanie potrieb mal. dieťaťa v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho odôvodneným potrebám ako aj schopnostiam a možnostiam otca. Súd pri určení povinnosti otca platiť výživné vo výške 50,- Eur mesačne vychádzal predovšetkým z individuálnych odôvodnených potrieb mal. C., ktoré sú dané jeho nízkym vekom. V tomto veku ide predovšetkým o zabezpečenie hlavne bežných hmotných potrieb, ako je výživa - nákup sušeného mlieka BEBA, ktoré je pre dieťa vo veku mal. C. nevyhnutnosťou a matka naň vynaloží cca 22,- Eur mesačne, ktoré náklady sa budú zvyšovať s vekom dieťaťa, oblečenie, keď je nesporné, že dieťa do veku jedného roka rýchlo rastie a je potrebné častejšie dokupovať oblečenie, hygienické potreby, predovšetkým plienky, na ktoré je potrebné vynaložiť cca 30,- Eur mesačne, detskú kozmetiku, hračky. Súdom určené výživné zodpovedá aspoň v základnej miere tomu, ako by mal otec prispievať na výživu mal. C. vzhľadom na výdavky, ktoré matka (cca 150,- Eur mesačne) má a ktoré samotná matka vzhľadom na jej finančné možnosti, keďže je na materskej dovolenke, sú limitované, jej príjem v čase rozhodovania súdu je rodičovský príspevok a prídavky na dieťa, spolu 330,- Eur a tieto preukázateľne nestačia pokryť všetky nevyhnutné výdavky matky, a teda výdavky, ktoré pokrývajú nevyhnutné potreby pre život - bývanie, strava, oblečenie. Matka dokladovala náklady na bývanie spolu vo výške 374,50 Eur (hypotéka 150,- Eur, mesačné úhrady za bývanie 62,50 Eur, z toho 42,- Eur predpis na výpočet úhrady za používanie bytu a 20,50 Eur zálohové platby na byt, 100,- Eur pôžička za nábytok). Náklady na dieťa prezentované matkou zodpovedajú veku dieťaťa a tieto sa do budúcnosti budú s vekom dieťaťa len zvyšovať. Pokiaľ teda súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť 50,- Eur mesačne, súd je toho názoru, že takáto povinnosť bola určená primerane k odôvodneným potrebám dieťaťa po zohľadnení toho, že matka poskytuje dieťaťu osobnú starostlivosť, ktorá je tiež materiálnou hodnotou zodpovedajúcou príspevku druhého rodiča, ktorý tento príspevok poskytuje v peniazoch. Z hľadiska spravodlivého usporiadania práv a povinností oboch rodičov k mal. Dávidovi a predovšetkým v záujme maloletého potom súd ohľadne rozsahu vyživovacej povinnosti otca nemohol prihliadať na argumentáciu otca, že výživné 50,- Eur mesačne nemá z čoho platiť, lebo je nezamestnaný. Výživné v rozsahu 20,- Eur, ako to žiadal otec, by bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. To, že otec je t.č. evidovaný na ÚPSVaR, že je nezamestnaný a nemá pravidelný príjem - súd má za to, že otcovi nebránia žiadne subjektívne okolnosti (napr. zdravotný stav a pod.), aby si zamestnanie znova získal, ako tomu bolo počas štúdia, naviac má k tomu po získaní výučného listu väčšie predpoklady ako počas štúdia a preto súd tento stav u otca vyhodnotil ako prechodný. Z uvedených dôvodov súd neurčil rozsah vyživovacej povinnosti podľa § 62 ods. 2 ZoR, podľa ktorého každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťaťa podľa osobitného zákona, ale bral do úvahy aj zárobkové možnosti otca, ktoré vzhľadom na svoju pracovnú kvalifikáciu, ktorú získal v odbore murár - vychádzajúc z jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 19.9.2013, ako aj z jeho písomného vyjadrenia zo dňa 1.7.2013 (č.l. 13) a určil jeho vyživovaciu povinnosť v minimálnej výške 50,- Eur mesačne. Podľa názoru súdu je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu mal. C. vo výške 50,- Eur mesačne, keď preukázateľne zárobkové možnosti otca v období od januára do augusta 2012 (listinný dôkaz - potvrdenie o príjme na č.l. 18) a vyjadrenie otca zo dňa 1.7.2013 (č.l. 23) boli cca 350,- Eur mesačne. Skončenie pracovného pomeru uzatvoreného na dobu určitú z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny podľa vyjadrenia otca možno dôvodne vyhodnotiť v zmysle ust. § 75 ods. 1 druhá veta ZoR, podľa ktorého na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd priznal výživné pre maloletého C. vo výške 50,- Eur a vo zvyšku návrh matky zamietol, nakoľko nie je v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch otca (§ 62 ods. 2 ZoR) platiť výživné v zmysle návrhu matky. V súlade s § 77 ods. 1 druhá veta ZoR súd priznal výživné odo dňa začatia súdneho konania, tj. odo dňa 24.4.2013, kedy bol podaný návrh matky na súd. Nedoplatok na zameškanom výživnom odo dňa 24.4.2013 do konca augusta 2013 súd vyčíslil vo výške 6,- Eur. Pri určení vyživovacej povinnosti otca 50,- Eur mesačne je výživné za uvedené obdobie 229,35 Eur. Otec si preukázateľne plnil vyživovaciu povinnosť v tomto období v rozsahu 203,35 Eur, vo výške 4x 20,- Eur a 1x 50,- Eur, spolu 130,- Eur, ktorú sumu zaplatil k rukám matky, čo preukázal poštovými poukazmi a výživné vo výške 73,- Eur preukázal účtovnými dokladmi za nákup kojeneckého tovaru, tj. vyživovaciu povinnosť v uvedenom rozsahu si splnil poskytnutím materiálnych hodnôt pre maloletého, čo matka na pojednávaní potvrdila. Nedoplatok na zameškanom výživnom potom predstavuje 6,- Eur (229,35 - 203,35 = 6,- Eur).
Podľa vyjadrenia matky otec pre mal. C. neprispel matke na výbavičku. Pokiaľ na pojednávaní dňa 19.9.2013 uviedol, že v období január až marec 2013 poukazoval na účet matky svoju výplatu, ku ktorému účtu nemal dispozičné právo, súd v tejto súvislosti poukazuje, že v rozhodnom období otec a matka žili v spoločnej domácnosti u rodičov matky mal. C. a teda bolo povinnosťou otca prispievať aj na túto spoločnú domácnosť. Podľa vyjadrenia otca maloletého, z výplaty mu matka mal. C. dávala mesačne cca 20,- Eur na cigarety, vreckové 5,- Eur týždenne, na hypotéku 140,- Eur. Matka uviedla, že výplatu zo svojho účtu vybrala a dala ju celú do rúk otcovi. Pokiaľ výplata otca bola spotrebovaná inak ako na nákup výbavičky, uvedené súd vyhodnotil tak, že otec matke neprispel na výbavičku, ktorej nákup matka preukázala účtovnými dokladmi na sumu vo výške 126,- Eur. Súd zaviazal otca uhradiť matke polovicu nákladov na zakúpenie výbavičky vo výške 63,- Eur a vo zvyšku návrh matky zamietol ako nárok nedôvodný, nakoľko výdavky na výbavičku v uplatnenom rozsahu súdu preukázané neboli. Náklady na detskú postieľku 41,- Eur, účtovný doklad zo 4.1.2013, matrac, stojan na baldachýn, babyset, vanička, vankúšik a perinka antialergická, deka akrilová - spolu 85,10 Eur (účtovný doklad zo 4.1.2013), spolu 126,- Eur, z toho 1 je 63,- Eur.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. V danom prípade išlo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu (§ 78 ods. 1 ZoR) a neboli zistené zvláštne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov. Účastníci konania neurobili návrh na náhradu trov konania, preto súd rozhodol v súlade s § 146 ods. 1 písm. a/ OSP, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného Zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).