Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-267-2012.pdf
PDF · 108.58 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/267/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr. Veroniky Svoradovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci navrhovateľov: 1. U. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., M. XX, 2. Y. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. K., O. XX, obaja zastúpení JUDr. Jozefom Vaculíkom, advokátom so sídlom Bratislava, Včelárska 27-29, proti odporkyni: L. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, zastúpená JUDr. Ladislavom Magyerkom, advokátom so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika 73, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 17. apríla 2012, č. k. 5C/8/2008-302, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh z a m i e t a .
Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť odporkyni spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 624,09 eura právnemu zástupcovi odporkyne JUDr. Ladislavovi Magyerkovi, advokátovi so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika 73, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že nehnuteľnosti stavba - garáž a letná kuchyňa súp. č. XXX, postavená na parc. č. 89/3, zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. F., tvorili bezpodielové spoluvlastníctvo manželov C. V., nar. XX. XX. XXXX a U. V., rod. H., nar. XX. XX. XXXX ku dňu jej smrti XX. XX. XXXX. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom do rúk JUDr. Jozefa Vaculíka trovy konania v sume 1.191,41 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 80 písm. c) OSP a zistený skutkový stav, na základe čoho dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Za preukázané považoval, že navrhovatelia sú právni nástupcovia po t. č. už nebohej U. V., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX a t. č. už nebohom C. V., zomr. XX. XX. XXXX, ako aj to, že garáž a letná kuchyňa v čase smrti ich matky nemali súpisné číslo, a preto tieto nehnuteľnosti neboli zahrnuté do dedičstva a netvorili predmet dedenia. Zo znaleckého posudku C.. P., vyhotoveného ku kúpno-predajnej zmluve medzi navrhovateľmi a odporkyňou zo dňa 08. 07. 1977 zistil, že znalec v tomto posudku uvádza garáž ako stavbu postavenú v roku 1970 a v rámci drobných stavieb aj letnú kuchyňu postavenú v roku 1967. Súd neprihliadol na tvrdenia odporkyne, že garáž s letnou kuchyňou kúpila od navrhovateľov spolu s domovou nehnuteľnosťou a tieto im vyplatila, poukazujúc na to, že predmetné nehnuteľnosti nemôžu byť v zmysle zákona súčasťou hlavnej veci, t.j. domu a ani nemôžu tvoriť jej príslušenstvo. Rovnako tak súd neprihliadol ani na tvrdenie odporkyne o vydržaní nehnuteľnosti, keď mal za to, že odporkyňa nesplnila základné kritérium vydržania a to dobromyseľnosť, pretože si bola vedomá neexistencie okolností svedčiacich o jej právnom dôvode nadobudnutia garáže a letnej kuchyne, keďže aj z jej samotných výpovedí vyplýva, že tieto už stáli v čase, keď uzavrela manželstvo s neb. C. V., a preto ich nemohla ani spolu s ním stavať za trvania manželstva. Na podklade týchto zistení súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov bol podaný dôvodne, pretože v dedičskom konaní po neb. U. V. neboli predmetné nehnuteľnosti prejednané a
prevedené na nadobúdateľov, teda nemohli nimi disponovať a previesť ich na odporkyňu a ani v dedičskom konaní nedošlo k vysporiadaniu BSM v časti týchto nehnuteľností C. V. a neb. U. V., keď tieto neboli zahlásené do dedičského konania, a teda netvorili jeho predmet. Naliehavý právny záujem navrhovateľov na požadovanom určení prvostupňový súd vzhliadol v tom, že bez takéhoto určenia by sa stalo právne postavenie navrhovateľov v 1. a 2. rade neistým. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešným navrhovateľom priznal náhradu trov konania vo výške 1.191,41 eur, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 99,50 eura a právnym zastúpením.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, domáhajúc sa ním jeho zmeny a zamietnutia návrhu. Vyslovila nesúhlas s právnym názorom prvostupňového súdu, tvrdiac, že v priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že je zákonnou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti so súp. č. XXX na LV č. XXX aj so všetkým jej príslušenstvom v podiele 3-iny k celku, pričom ďalším spoluvlastníkom v podiele 1-iny k celku bol jej nebohý manžel C. V. tak, ako je to aj správne zapísané v katastri nehnuteľností Správy katastra Nové Zámky. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považovala tiež za nulitné, resp. zbytočné, keď toto vôbec nerieši súčasnú situáciu, t.j. v koho vlastníctve sú predmetné nehnuteľnosti, čím sa vytvára len priestor na vznik nových sporov medzi účastníkmi, s ktorými sa súd bude musieť následne opätovne zaoberať, pretože napadnuté rozhodnutie nerieši ani otázku vlastníctva a ani to, v akom stave sa predmetné nehnuteľnosti nachádzali v roku 1976, ani v akom stave sa nachádzajú v súčasnosti, kto a v akom rozsahu predmetné nehnuteľnosti dostaval, alebo ako a za akú sumu zhodnotil a pod. Na objasnenie uviedla, že to, že predmetné nehnuteľnosti (i keď išlo v tom čase len o hrubé stavby) patrili do BSM rodičov navrhovateľov C. V. a U. V. bolo zrejmé už v tom čase všetkým účastníkom, pretože po ich zdedení jej ich riadne predali ako celok aj s rodinným domom. Vyslovila názor, že tieto nehnuteľnosti nemohol súd opätovne prikázať do BSM U. V. a C. V., pretože ich BSM zaniklo dňa 27. 11. 1976 a navrhovatelia len účelovo tvrdia, že nemali vedomosť o tom, že garáž a letná kuchyňa neboli prejednané v dedičskom konaní a neboli ani predmetom kúpnej zmluvy. Pokiaľ by tomu tak bolo, tak by nápravu žiadali krátko po dedičskom konaní a po uzatvorení kúpnej zmluvy, a nie po uplynutí viac ako 30 rokov po tom, ako sa ich osobné vzťahy naštrbili a žalobu použili len ako akt osobnej pomsty voči nej. Takéto ich konanie vyplýva z veľkého množstva podaných žalôb a trestných oznámení na jej osobu, napr. spisy OS Nové Zámky 12C/5/2008, 16C/87/2009, 5C/9/2008, 16C/10/2008. Podotkla, že navrhovatelia sa domáhali aj určenia neplatnosti samotnej kúpnej zmluvy z 22. 03. 1978, ktorý návrh bol rozsudkom OS Nové Zámky pod č. k. 12C/5/2008 zamietnutý a následne Krajským súdom v Nitre pod č. k. 5Co/182/2009 potvrdený. Navrhovatelia jej dom predali ako celok spolu s garážou, letnou kuchyňou a ďalšími drobnými stavbami, ktoré však nemali pridelené osobitné súpisné čísla a boli zahrnuté aj v evidencii Správy katastra pod súpisné číslo rodinného domu, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku P. P. č. 1050 zo dňa 08. 07. 1977. Zdôraznila, že sa pridŕža svojho stanoviska prezentovaného počas celého konania, t. j. že predmetné sporné nehnuteľnosti - letná kuchyňa a garáž boli v čase prejednania dedičstva v roku 1977 súčasťou a príslušenstvom nehnuteľnosti. Čiže stavby so súp. č. XXX (teraz XXX) na LV č. XXX v kat. úz. F.. Tieto sporné nehnuteľnosti v tom čase nemali osobitné súpisné čísla, pretože v tom čase sa im neprideľovali osobitné súpisné čísla, ale považovali sa za súčasť, resp. príslušenstvo nehnuteľnosti, v tomto prípade nehnuteľnosti so súp. č. XXX na LV č. XXX - rodinného domu. Išlo o tzv. čierne stavby, ktorým osobitné súpisné čísla boli prideľované až v roku 1993. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli navrhovatelia dedením v pomere po 1-ine po svojej neb. matke U. V. a dňa 22. 03. 1978 ich kúpnou zmluvou previedli na ňu a ona im riadne vyplatila kúpnu cenu určenú znaleckým posudkom. Týmto nehnuteľnostiam bolo pridelené súp. č. XXX až v roku 1993 a z tohto dôvodu nemohli byť predmetné nehnuteľnosti osobitne uvádzané, či už v dedičskom konaní v roku 1977, ale ani v kúpnej zmluve z roku 1978, keď počas dedičského konania boli evidované pod súp. č. XXX, t. j. pod súpisným číslom domu, pretože sa považovali za jeho súčasť a príslušenstvo. Z tých istých dôvodov nemohli byť potom uvedené ani v kúpnej zmluve. Kupovala však nehnuteľnosť ako celok aj s jej príslušenstvom. Okrem toho si navrhovatelia dali pred podpisom kúpnej zmluvy vypracovať znalecký posudok č. 1050 znalcom P. P. dňa 08. 07. 1977, aby vedeli hodnotu predávaného majetku, kde tieto súčasti nehnuteľnosti
- teda garáž a letná kuchyňa boli znalcom popisované. Z toho vyplýva, že museli vedieť, čo je predmetom kúpnej zmluvy, teda, že sa predáva dom ako celok aj so všetkým príslušenstvom, vrátane garáže a letnej kuchyne, ktoré sa nachádzali a aj nachádzajú vo dvore rodinného domu. Týmto znaleckým posudkom aj jej konkretizovali nehnuteľnosti a všetky súčasti nehnuteľnosti aj príslušenstvá, ktoré jej predávali a ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. V znaleckom posudku sa garáž nachádza pod bodom C a letná kuchyňa D pod drobnými stavbami. Už len z tohto dôvodu neobstojí tvrdenie prvostupňového súdu, že nemohla byť dobromyseľná pri nadobudnutí garáže a letnej kuchyne do vlastníctva. Bola presvedčená
a navrhovateľmi utvrdzovaná v tom, že nehnuteľnosť nadobúda ako celok vrátane všetkých vedľajších stavieb, teda aj garáže a letnej kuchyne. Keby tomu tak nebolo, tak by kúpnu zmluvu určite nebola uzatvárala. Ďalej uviedla, že okrem toho sa ako manželka nebohého otca navrhovateľov podieľala aj na dokončovaní a úplnom prestavaní predmetných sporných nehnuteľností a nebola by investovala svoje finančné prostriedky, keby tieto sporné nehnuteľnosti nenadobudla spomínanou kúpnou zmluvou. Navrhovatelia voči týmto dokončovacím prácam nemali nikdy žiadne námietky, ktorými by poukazovali na zásah do ich vlastníckeho práva a za 30 rokov od uzavretia kúpnej zmluvy neprejavili žiadne námietky voči kúpnej zmluve, ani nenamietali, že im sporné nehnuteľnosti patria. Terajšie tvrdenia sú účelové a nezakladajú sa na pravde, pretože v čase, keď kupovala nehnuteľnosti, tieto kupovala aj so všetkými jej súčasťami a príslušenstvom, čo bolo aj navrhovateľom viac než zrejmé a 30 rokov z ich strany akceptované a rešpektované. K ust. § 80 písm. c) OSP uviedla, že navrhovatelia v tomto prípade na mini požadovanom určení nemali naliehavý právny záujem a tento ani počas celého konania nebol preukázaný. Súd sa obmedzil len na vyslovenie, že navrhovatelia preukázali naliehavý právny záujem v konaní. Podľa jej názoru neexistuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení a to vzhľadom na skutočnosť, že práva k nehnuteľnosti sa dotýka a dotkla ďalšia zmena, čo potvrdzuje aj rozsudok NS SR, sp. zn. 1Cdo/91/2006. Okrem toho, existencia alebo neexistencia právneho vzťahu alebo práva nemôže byť určovaná ani za dobu minulú, ani do budúcnosti. Rozhodujúci stav je aj v tomto prípade stav v dobe vyhlásenia rozhodnutia. Zároveň poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/112/2004 o naliehavom právnom záujme. Uviedla, že je potrebné rovnako poukázať aj na to, že naliehavý právny záujem na určení v zmysle ust. § 80 písm. c) OSP neexistuje ani vtedy, keď má byť predmetom konania špecifická právna skutočnosť, na ktorej preukázanie, resp. určenie jej existencie alebo neexistencie existuje osobitný procesný prostriedok. Sporné nehnuteľnosti nemohli byť predmetom dodatočného dedenia (nejde ani o novoobjavený majetok) a to aj z dôvodu, že ich spolu aj s manželom vydržala podľa § 134 ods. 1 OZ, kedy oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o nehnuteľnosť po dobu 10 rokov. Podmienky pre vydržanie splnila, nakoľko ako oprávnená držiteľka mala nehnuteľnosť nepretržite v držbe 30 rokov v dobrej viere, že sporné nehnuteľnosti nadobudla kúpnou zmluvou z roku 1978. Neobstojí ani argument súdu, že nesplnila kritérium dobromyseľnosti pri vydržaní, pretože bola celý čas v dobrej viere, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla kúpnou zmluvou od navrhovateľov, pričom stav a všetky súčasti a príslušenstvá nehnuteľnosti, teda aj garáž aj letnú kuchyňu, ktoré boli súčasťou kúpy, preukázali a dokladovali znaleckým posudkom P. P. zo dňa 08. 07. 1977. Všetky nehnuteľnosti ako celok viac ako 30 rokov riadne ako vlastné nerušene užívala. Zároveň žiadala zaviazať navrhovateľov k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia podľa priloženého písomného vyčíslenia.
K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadrili obaja navrhovatelia a navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať odporkyňu k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 79,58 eura a v prípade pojednávania na odvolacom súde podľa dodatočného vyčíslenia. V dôvodoch svojho vyjadrenia zaujali stanovisko ku všetkým argumentom odporkyne a uviedli, že sama odporkyňa spochybnila údaje zapísané v katastri nehnuteľností, avšak nepreukázala iný titul nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti o veľkosti 1-ica. Poukázali na to, že vlastníctvo odporkyne bolo do katastra nehnuteľností podľa vyjadrenia Správy katastra Nové Zámky zo 17. 12. 2007 zapísané na základe prehlásenia pre evidenciu nehnuteľností zo dňa 01. 10. 1993 a rozhodnutia o určení evidenčného čísla budov zo dňa 24. 08. 1993, vydaného Obecným úradom Semerovo. V uvedenom prehlásení podpísaní manželia prehlasujú, že stavbu postavili v roku 1977 zo spoločných prostriedkov a patrí do ich BSM. Napriek tomu z neznámych príčin došlo k zápisu nehnuteľností do katastra do podielového spoluvlastníctva. V konaní však odporkyňa tvrdila, že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti o veľkosti 1-ica mala nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy z 22. 03. 1977 ako súčasť alebo príslušenstvo rodinného domu, pričom ale zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že jej predmetom bola „len nadstavba popisné číslo 194.“ Zdôraznili, že v konaní bolo jasne preukázané, že nehnuteľnosť bola postavená za trvania manželstva C. V. a U. V., rod. H., čo nepoprela ani sama odporkyňa, čím bolo preukázané, že zápis v katastri nehnuteľností o nadobudnutí vlastníctva odporkyne nereflektoval skutočný stav. Mali za to, že súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní dostatočne vysporiadal aj s otázkou, či predmetná nehnuteľnosť bola predmetom dedičského konania po zomrelej U. V. a či následne nehnuteľnosť, resp. spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1-ica, bol predmetom kúpnej zmluvy z 22. 03. 1977, tak aj s otázkou platnosti darovacej zmluvy z 05. 08. 2003, na základe ktorej C. V. daroval odporkyni spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1-ina nehnuteľnosti. Uviedli, že ich naliehavý právny záujem je daný tým, že keďže je odporkyňa zapísaná ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti, bez súdneho rozhodnutia by nemohli dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností a prejednanie predmetnej nehnuteľnosti ako dedičstva po svojej
matke U. V., rod. H.. Podklady pre zápis vlastníctva odporkyne nezodpovedali skutočnému stavu, a tak bolo jej vlastníctvo do katastra nehnuteľností zapísané neoprávnene. Nápravu tohto stavu však oni nemôžu dosiahnuť inými prostriedkami, keďže zápisy v katastri nehnuteľností sú v zmysle § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Rozhodnutie v tomto konaní môže vyvrátiť správnosť tohto zápisu v katastri nehnuteľností. Uviedli, že otázka stavu nehnuteľností, či už v roku 1976 alebo v súčasnosti je irelevantná, pretože tieto skutočnosti nemajú vplyv na určenie vlastníckeho práva. Zdôraznili, že poukaz odporkyne v odvolaní na rozsudky Najvyššieho súdu SR je irelevantný, pretože tieto vychádzajú z iných skutkových základov a nie je možné podľa nich posudzovať rozsudok v tomto konaní. V závere uviedli, že uvedené skutočnosti - rozpor v tituloch nadobudnutia, ktorý spôsobuje sama odporkyňa, spochybňujú aj dobromyseľnosť odporkyne o tom, že spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti nadobudla na základe kúpnej zmluvy ako príslušenstvo alebo súčasť rodinného domu. Tieto rozpory ohľadom titulu nadobudnutia, na základe ktorého sa domnieva, že vec jej patrí, nesvedčí o dobromyseľnosti odporkyne, čím nie je naplnený jeden zo základných predpokladov vydržania.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní a po výzve právnych zástupcov účastníkov konania podľa § 213 ods. 2 OSP k inému možnému posúdeniu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) OSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť a návrh zamietnuť.
V prejednávanej veci sa navrhovatelia v 1. a 2. rade svojim návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 17. 01. 2008 voči odporkyni domáhali určenia, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. úz. F., zapísaná na LV č. XXX, a to garáž a letná kuchyňa s. č. XXX, postavená na parc. č. 89/3 tvorila bezpodielové spoluvlastníctvo manželov C. V., nar. XX. XX. XXXX a U. V., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, ku dňu jej smrti XX. XX. XXXX. V návrhu uviedli, že nadstavba bola postavená v roku 1966 a 1967 s prestavbou na garáž v roku 1970, za trvania manželstva dnes už nebohého C. V. a manželky U. V., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, a teda tvorila ich BSM ku dňu úmrtia U. V., t.j. ku dňu 27. 11. 1976. Naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení odôvodňovali tým, že v dedičskom konaní 2D 14/77 stavba s. č. XXX predmetom dedenia nebola a bez tohto určenia táto nehnuteľnosť ani predmetom dedenia nemôže byť.
Podľa § 80 písmeno c/ OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Určovacia žaloba je významným prostriedkom preventívnej ochrany práv tým, že umožňuje nastolenie právnej istoty do existujúcich právnych vzťahov, ktoré sú sporné alebo neisté, či pochybné. Jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Je na mieste tam, kde jej pomocou možno odstrániť stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a primeranú nápravu nie je možné dosiahnuť inak, ale aj tam, kde určovacia žaloba účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a kde jej pomocou možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia sporov v budúcnosti. Toto poslanie určovacej žaloby korešponduje so zákonnou požiadavkou existencie naliehavého právneho záujmu na ňou navrhovanom určení. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti tejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Nejde pritom o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého určenia) sa ňou žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou so zvoleným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie vzťahov, ktoré sú touto neistotou ohrozené. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná v prípade právnych vzťahov k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe, môže byť jedným z predpokladov pre zosúladenie evidovaného a právneho stavu.
Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu preto predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.
Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby; pokiaľ súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.
Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 175l ods.1 OSP, ak mal poručiteľ v čase svojej smrti s pozostalým manželom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, o ktorého vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde, vyporiada sa tento majetok v konaní o dedičstve podľa osobitného predpisu (§ 150 Občianskeho zákonníka).
Predpokladom na vykonanie súpisu aktív a pasív poručiteľovho majetku, ktorý mal majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej len BSM), je zistenie všeobecnej ceny tohto majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi. Aj v tom prípade, ak zostala sporná skutočnosť medzi pozostalým manželom a niektorým z dedičov, súd postupuje podľa § 175k OSP, pri zachovaní práva účastníka obrátiť sa žalobou na súd mimo konania o dedičstve.
V prípade, ak poručiteľ mal majetok v BSM, treba najskôr rozhodnúť o jeho vyporiadaní. Ak sa o vyporiadanie BSM nezačalo konanie na súde, spoluvlastníctvo môže byť vyporiadané dohodou pozostalého manžela a dedičov uzavretou v konaní o dedičstve. Ak nedôjde k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva pozostalého manžela a dedičov, vyporiada spoluvlastníctvo súd príslušný podľa § 88 ods. 1 písm. ch) OSP (t.j. súd, v obvode ktorého prebieha konanie o dedičstve ). Rovnako sa postupuje aj vtedy, keď BSM zaniklo skôr ako smrťou poručiteľa, ale nebolo ku dňu smrti poručiteľa vyporiadané a o jeho vyporiadaní sa ešte nezačalo konanie ne súde.
Z výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa je nesporným, že matka navrhovateľov v 1. a 2. rade U.D. rod. H. zomrela dňa XX. XX. XXXX. Prvé dedičské konanie po tejto poručiteľke bolo vedené na bývalom ŠN Nové Zámky pod sp. zn. 2D/14/1977 a skončilo vydaním rozhodnutia zo dňa 15.03.1997, č.k.2D 14/77-8, ktorým ŠN potvrdilo schválenie dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva tak, že dedičstvo pozostávajúce z domovej nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat. úz. obce F. pop. č. XXX, patriace poručiteľke na základe vyporiadania BSM v 1, postavenej v roku 1949 (pozemok vlastnícky neusporiadaný) nadobúdajú rovnakým dielom U. X., rod. V. a Y. V. (navrhovatelia v 1. a 2. rade). Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 04. 1977. Treba dodať, že dedičom po matke navrhovateľov v 1. a 2. rade bol v čase jej smrti aj manžel poručiteľky a otec navrhovateľov v 1. a 2. rade, t. č. už nebohý C. V. nar. XX. XX. XXXX, zomrelý XX. XX. XXXX, ktorý bol zároveň aj manželom odporkyne. Okrem pôvodného dedičského konania po poručiteľke U. V., rod. H. boli vedené aj dve ďalšie dedičské konania o novoobjavenom majetku, a to: 1. pod sp. zn. D 1005/92, ktorého predmetom boli nehnuteľnosti: parc. č. 89/1 - dvor o výmere 6 árov 30 m2 a parc. č. 89/2 - záhrada o výmere 2.528 m2, ktoré bolo vyporiadané dohodou dedičov tak, že rovnakým dielom dedili deti (rozhodnutie je z 27. 03. 1992) a 2. sp. zn. D 5492/92, ktorého predmetom boli nehnuteľnosti: parc. č. 933/2 - roľa o výmere 1400 m2 (združený pozemok) zapísaná vo vl. č. 327 kat. úz. F. v 1-ici, ktoré tiež bolo vyporiadané dohodou dedičov tak, že rovnakým dielom dedili deti poručiteľky (rozhodnutie je zo dňa 19. 04. 1993).
Vychádzajúc z vyššie uvedeného a s prihliadnutím na zásadné pri určovacích žalobách, že právo (právny vzťah), existenciu alebo neexistenciu ktorého určovací výrok vyslovuje (viď napr. rozsudok NS SR, sp. zn. 2 Cz 18/85, sp. zn. 1 Cdo 76/93, 2 Cdo 135/96) musí zodpovedať právnemu vzťahu, resp. právu v prítomnom čase, t.j. v čase vyhlásenia rozsudku (podľa § 154 ods. 1 OSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia), teda pre rozsudok súdu nemôže byť rozhodujúci stav, ktorý tu už nie je (napr. rozsudok NS SR, sp. zn. 2 Cdo 76/02), odvolací súd dospel k záveru, že navrhovatelia na nimi požadovanom určení, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. úz. F., zapísaná na LV č.XXX - garáž a
letná kuchyňa s. č. XXX, postavená na parc. č. 89/3 tvorila bezpodielové spoluvlastníctvo manželov C. V., nar. XX. XX. XXXX a U. V., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, ku dňu jej smrti XX. XX. XXXX naliehavý právny záujem nemajú.
Je tomu tak preto, že dňom smrti matky navrhovateľov U. V., t.j. dňom 27. 11. 1976 zaniklo BSM s jej pozostalým manželom, t. č. už tiež nebohým manželom C. V. a v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 175l ods.1 OSP majetok, tvoriaci bezpodielové spoluvlastníctvo poručiteľa a pozostalého manžela už vyporiadava len súd v konaní o dedičstve podľa osobitného predpisu (§ 150 Občianskeho zákonníka). V prípade sporu medzi dedičmi o aktívach a pasívach dedičstva, teda sporu o tom, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi, procesným nástrojom na odstránenie tohto rozporu je žaloba o určenie, že tá, ktorá vec (v tomto prípade nehnuteľnosť) patrí do dedičstva po poručiteľovi (poručiteľke). Len na podaní takejto žaloby môže mať dedič naliehavý právny záujem, pretože len takáto žaloba môže viesť k základnému cieľu sporového konania, ktorým je úplné odstránenie sporu.
Pre vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd podľa § 220 OSP napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade zamietol.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 a § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania vo výške 624,09 eura. Náhrada trov konania pozostáva z 8 úkonov právnej pomoci podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnej služby (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c) a d) a § 13a ods. 2 písm. b) á 48,63 eura za tri úkony v roku 2008, 55,49 eura za úkon v roku 2010, á 58,69 eura za dva úkony v roku 2012 a 60,07 eura za úkon v roku 2013, a to: prevzatie a príprava zastúpenia 11. 03. 2008, účasť na pojednávaniach pred súdom prvého stupňa dňa 02. 09. 2010, 28. 04. 2011, 17. 04. 2012 a na odvolacom pojednávaní dňa 19. 09. 2013, písomné podanie na súd - odvolanie proti uzneseniu zo dňa 14. 03. 2008, vyjadrenie k návrhu zo dňa 06. 10. 2008 a odvolanie proti rozsudku zo dňa 14. 06. 2012 + režijný paušál 3 x 6,30 eura v roku 2008, 1x 7,21 eura v roku 2010, 1x 7,41 eura v roku 2011, 2 x 7,63 eura v roku 2012 a 1 x 7,81 eura v roku 2013 + súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 33,19 eura + DPH vo výške 98,48 eura. Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť náhradu trov konania v sume 624,09 eura odporkyni spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 160 ods. 1 OSP) jej právnemu zástupcovi JUDr. Ladislavovi Magyerkovi, advokátovi so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika 73.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.