Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Co-106-2022.pdf
PDF · 104.64 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/106/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, zastúpeného JUDr. Martinom Gubkom, advokátom so sídlom Partizánske, Hrnčírikova 1/B proti žalovanému D. E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., F. G. XXXX/X, o zaplatenie 500,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 5. mája 2022 č.k. 3C/45/2021-83, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 5. mája 2022 č.k. 3C/45/2021-83 súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 500,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 500,- eur od 28.08.2021 do zaplatenia a žalobcovi uložil vrátiť žalovanému motocykel PIAGGIO NRG PUREJET, rok výroby 2003, VIN číslo: H., v stave, akom ho od žalovaného prevzal. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 10.06.2021 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný predaj motocykla za kúpnu cenu 500,- eur. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že od zmluvy odstúpil z dôvodu skrytej vady motocykla. Žalovaný nesúhlasil a tvrdil, že všetky vady, ktoré predmet kúpy mal, boli uvedené v kúpnej zmluve a žalobca bol s nimi oboznámený. Súd prvej inštancie vysvetľoval, ktorý hmotnoprávny predpis považoval za rozhodný v danej veci. Dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným treba posúdiť v zmysle § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pretože zmluvné strany (strany sporu - pozn. odvolacieho súdu) sa v čl. VII. kúpnej zmluvy dohodli, že sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ďalej zistil, že v zmluve boli ako vady uvedené zlá spínacia skrinka a porucha palivového čerpadla a žalovaný vyhlásil, že žalobcovi nezamlčal žiadne skryté vady, respektíve skutočnosti o technickom stave motocykla. Dňa 24.08.2021 listom žalobca oznámil žalovanému, že odstupuje od kúpnej zmluvy z dôvodu skrytej vady – poruchu vstrekovacieho systému. Zároveň uviedol, že žalovaný si nesplnil zmluvnú povinnosť v zmysle čl. V. bod 3 zmluvy, keď mu nepredložil malý technický preukaz k motocyklu, a vyzval ho na úhradu sumy 500 € do troch dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Zásielka bola žalobcovi dňa 14.09.2021 vrátená z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému zaslané aj formou emailovej komunikácie dňa 24.08.2021. Z potvrdenia žalobcu I. I. I. J. súdu prvej inštancie vyplynulo, že vada palivového čerpadla bola odstránená, keďže došlo k výmene palivového čerpadla a motocykel napriek tomu funkčný nebol. Ohľadom námietky žalovaného o nekompetentnosti vyššie uvedeného servisu súd prvej inštancie konštatoval, že, keďže predmetom činnosti vyššie uvedeného servisu je oprava motorových vozidiel, mal preukázanú riadnu výmenu a správne namontovanie nového palivového čerpadla. Ďalej hodnotil,
že vzhľadom na to, že vada, ktorá bola v zmluve uvedená a v ktorej dôsledku mal byť motocykel nepojazdný, bola odstránená, mal motocykel po odstránení tejto vady fungovať, k čomu však nedošlo, z čoho mu potom vyplýva, že motocykel má ďalšiu vadu. Z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že by nepojazdnosť motocykla zapríčinil žalobca svojim konaním po odovzdaní motocykla žalovaným. Žalovaný nepreukázal, že predmet kúpy nemal v čase odovzdania iné vady. Z uvedeného preto podľa neho vyplýva, že motocykel mal inú vadu, pre ktorú bol nepojazdný už v čase odovzdania motocykla žalobcovi zo strany žalovaného a táto nebola uvedená v kúpnej zmluve. Podľa ustanovenia § 425 ods. 1 Obchodného zákonníka žalovaný zodpovedá za vady, ktoré mal motocykel pri odovzdaní motocykla a to aj napriek tomu, ak sa táto vada ukázala neskôr, v tomto prípade po výmene palivového čerpadla. Z konania žalobcu vyplýva, že po zistení, že motocykel má ďalšie vady, žiadal od žalovaného nápravu, či už v poskytnutí zľavy alebo odstúpením od zmluvy. Zároveň mal preukázanú vedomosť/predvídateľnosť žalovaného, že v prípade ďalších vád by žalobca nemal o uzatvorenie kúpnej zmluvy záujem. Preto dospel k záveru, že došlo k podstatnému porušeniu zmluvy zo strany žalovaného tým, že predal žalobcovi motocykel s vadou, o ktorej žalobca nevedel. Keďže obe strany sporu zo zmluvy pred odstúpením od zmluvy plnili, sú povinné si podľa ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka navzájom vrátiť tieto plnenia (žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi kúpnu cenu, a žalobca žalovanému motocykel). Keďže žalovaný kúpnu cenu po odstúpení od zmluvy nevrátil žalobcovi v poskytnutej trojdňovej lehote odo dňa doručenia odstúpenia od zmluvy, priznal súd prvej inštancie žalobcovi popri vrátení kúpnej ceny aj zákonný úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nedostatočne zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Potvrdenie servisu má podľa neho nulovú výpovednú hodnotu pre správne zistenie skutkového stavu (nebolo vyhotovené na hlavičkovom papieri predmetného servisu, ako miesto vydania potvrdenia je uvedené miesto Prievidza, aj keď sídlo servisu je v Bojniciach, absentuje údaj, kto vlastne toto potvrdenie servisu vystavil atď., čím odôvodňoval neschopnosť z jeho strany navrhnúť vykonanie dôkazu vypočutím svedka, príslušného mechanika). Poukazoval, že súd mal z kúpnej zmluvy preukázané, že motocykel bol nepojazdný a mal ešte inú vadu, vadu v spínacej skrinke, vytýkal, že nebolo zisťované, či aj táto vada bola v servise opravená, vytýkal, že súd prvej inštancie pri zisťovaní činnosti, na ktoré je servis oprávnený, vychádzal z reklamy, miesto zo živnostenského registra, ktoré on nemohol zistiť. Navrhol doplniť dokazovanie výsluchom príslušnej osoby zo servisu a vyžiadaním dokladov zo servisu: príjem motocykla do servisu, oprava, diagnostika, faktúra za služby v servise, vyžiadanie si dokladov od žalobcu a identifikovanie mechanika, ktorý pracoval s motocyklom, faktúru za čerpadlo. Je toho názoru, že žalobca mal povinnosť prezrieť tovar bez zbytočného odkladu po prechode nebezpečenstva škody na tovare a zistiť, či predmetný tovar nemá ďalšie vady - mal si zabezpečiť diagnostiku motocykla. Keďže si tovar neprezrel včas, nemôže uplatniť nároky z vád zistiteľných pri tejto prehliadke, nakoľko nepreukázal, že tieto vady mal tovar už v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare. Dôkazné bremeno vo všetkých vyššie spomínaných smeroch v tomto prípade podľa neho spočíva na žalobcovi a nie na žalovanom, ako to mylne uvádza súd prvej inštancie. Nestotožňuje sa s právnym posúdením súdu prvej inštancie v tom smere, že by malo ísť o podstatné porušenie zmluvy. Až po riadnej diagnostike žalobcom by boli zistené konkrétne vady a po ich identifikácii by sa mohlo určiť, či ide o vadu podstatnú alebo nepodstatnú. Taktiež podľa neho nebolo možné predvídať, že žalobca nebude mať záujem na plnení zmluvy, ak by sa vyskytli ďalšie vady, nakoľko nie je zrejmé zo zmluvy, či motocykel kupoval na diely alebo za účelom opravy a následného používania.
3. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal, že žalovaný neprodukoval v konaní žiadne návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré by spochybnili pravosť alebo obsahovú správnosť potvrdenia autoservisu. Žalovaný mal priestor podať návrh na vykonanie dôkazu napr. dopytom na predmetný autoservis za účelom zistenia, kto predmetné potvrdenie vystavil a následne mohol žiadať výsluch tohto svedka. Žalovaný však bol v konaní pasívny a nenavrhoval vykonať žiaden dôkaz, obmedzil sa výlučne na skutkové tvrdenia, ktoré nijako nepreukázal. Pritom v zmysle princípov CSP nemôže súd nahradiť procesnú pasivitu žalovaného a podávať návrhy na vykonanie dôkazov namiesto žalovaného. Návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré žalovaný uvádza vo svojom odvolaní, sú neprípustnými novotami v odvolacom konaní. Uviedol, že skutočnosť, že motocykel kupoval za účelom jeho užívania v cestnej premávke, bola žalovanému známa už z predzmluvných
rokovaní a nie na účel predaja náhradných dielov, akoby išlo o vrak. Žalobca zdôraznil, že bezprostredne po kúpe si splnil svoju povinnosť vykonať obhliadku predmetu kúpy a obratom po zistení vád tieto notifikoval žalovanému, čo bolo preukázané e-mailovou komunikáciou.
4. Žalovaný sa vyjadril a uviedol, že potvrdenie I. I. I. J. jeho vierohodnosť ale aj obsahovú stránku spochybňoval už na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, s čím sa podľa neho súd náležite nevysporiadal. Nenamietal absenciu osoby, ktorá vystavovala potvrdenie, prioritne z dôvodu, aby mohol túto osobu predvolať, ale z dôvodu dokázania, že tento dôkaz je nepoužiteľný. Nežiadal, aby súd za neho uplatňoval prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, avšak pri hodnotení dôkazu musí zohľadniť obsah a náležitosti potvrdenia, ktoré tu absentujú. Je úlohou žalobcu preukázať, že ním tvrdené konkrétne vady motocykel má v súčasnosti a mal ich v čase prechodu vlastníctva veci, čo sa doposiaľ nestalo. Z emailovej komunikácie podľa neho vyplýva, že najskôr sa ho žalobca snažil opraviť sám až potom ho zaniesol údajne do servisu, preto nemohol postupovať v zmysle Obchodného zákonníka a vykonať včas odbornú prehliadku. Trval na tom, že nevie, za akým účelom žalobca motocykel kupoval, pretože sa na to nepýtal. Nie je z povahy veci zrejmé, že ho mohol kupovať na jazdu a nie na diely, keďže už v čase predaja bol nepojazdný a vzhľadom na vek aj opotrebovaný.
5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:
6. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.
7. Odvolateľ namieta predovšetkým nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku. K uvedenej námietke odvolací súd (v zhode s argumentom žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu) uvádza, že v sporovom civilnom konaní, akým je toto konanie, zisťuje súd vždy skutkový stav, teda stav získaný zásadne z tvrdení a dôkazov predložených a označených stranami sporu, nezisťuje skutočný stav. Tomu zodpovedá základný princíp sporového konania a to princíp procesnej diligencie (zodpovednosti) sporových strán za priebeh procesu a za výsledok konania. Strana je povinná tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné). Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je povinný po nich pátrať ani by tak dosť dobre nemohol urobiť, pretože by musel vyhľadávať skutočnosti, ktoré sa týkajú rozmanitých súkromných vzťahov medzi stranami. Tie mu nie sú pravidelne známe a vôbec dostupné. Ak tak strany nevykonajú, potom zastihne tú stranu, ktorá je povinná potrebné dôkazy označiť alebo predložiť, nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech. K naplneniu tohto následku došlo aj v prejednávanej veci.
8. Je pravdou, že žalovaný už vo svojom vyjadrení k žalobe namietal voči listinnému dôkazu -potvrdeniu I. I. I. J., namietal jeho vierohodnosť. Odvolací súd však rovnako ako súd prvej inštancie nezistil žiadne okolnosti, ktoré by listinný dôkaz spochybnili ako dôkaz nevierohodný, nepreskúmateľný alebo nepoužiteľný, ako ho označoval žalovaný v odvolaní. Potvrdenie je písomným dôkazom o vyjadrení odbornej osoby –podnikateľa k rozhodným skutočnostiam významným pre rozhodnutie vo veci, je datované a podpísané spolu s odtlačkom pečiatky podnikateľa s uvedením jeho sídla i kontaktných údajov (číslo telefónu, faxu) teda je zrejmé, kto a kedy sa vyjadril a v jeho obsahu je zrozumiteľne i keď stručne uvedené, čoho sa týka, akej veci a aké skutočnosti preukazuje a z akých dôvodov za akých okolností bolo vystavené (na žiadosť zákazníka). Daný dôkaz preto odvolací súd hodnotí ako zrozumiteľný, preskúmateľný a v procese použiteľný. Treba však uviesť, že bolo vecou žalovaného, aby predložil dôkaz o ním tvrdených iných skutočnostiach, ako sú skutočnosti vyplývajúce z predmetného listinného dôkazu alebo aby predložil alebo označil dôkazy, ktorými by spochybnil hodnovernosť tohto listinného dôkazu napr., že ho nevystavila daná osoba. K takejto aktivite mal k dispozícii potrebné údaje (názov, sídlo, kontaktné údaje vystavovateľa potvrdenia). Do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo dokazovanie skončené, na pojednávaní dňa 05.05.2022 tak neurobil a po poučení
súdom výslovne uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Preto nie je absolútne dôvodná ani jehonámietka o údajnej povinnosti súdu zisťovať náplň činnosti servisu zo živnostenského registra. Živnostenský register je verejne prístupný zdroj, a to aj online, pravidelne aktualizovaný, z ktorého potrebné údaje mohol žalovaný kedykoľvek získať, preto je nepochopiteľná jeho obrana, že nemohol podľa neho potrebné údaje zo živnostenského registra zistiť. Naviac dokazovanie náplne práce servisu z opisu činností na webovej stránke autoservisu považuje odvolací súd za adekvátne a dostatočné pre zistenie skutkového stavu a pre rozhodnutie o námietke žalovaného voči potvrdeniu. Ak mal žalovaný pochybnosti o takto zistenej činnosti, mal sám navrhnúť konkrétny dôkaz za účelom preukázania inej ako súdom zistenej činnosti autoservisu, k tomu mal, ako bolo vyššie uvedené, všetky potrebné údaje. Toho dôkazom je, že v odvolaní už návrhy na doplnenie dokazovania podáva.
9. K uvedeným návrhom žalovaného na doplnenie dokazovanie (výsluchom príslušnej osoby zo servisu a vyžiadaním dokladov zo servisu: príjem motocykla do servisu, oprava, diagnostika, faktúra za služby v servise, vyžiadanie si dokladov od žalobcu a identifikovanie mechanika, ktorý pracoval s motocyklom, faktúru za čerpadlo) odvolací súd uvádza, že ide o tzv. novoty (nové dôkazy). 10. Podľa § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p. možno odvolanie odôvodniť tým, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. V § 366 sa v nadväznosti na to vymedzuje, za akých podmienok také ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , teda - povedané inak
- nové skutočnosti a nové dôkazy, sú oprávneným odvolacím dôvodom.
11. V našom civilnoprocesnom systéme sa uplatňuje systém neúplnej apelácie. Východiskom pre použitie neúplnej apelácie v platnej právnej úprave je zásada, že súd prvej inštancie je inštanciou skutkovou, t. j. inštanciou, u ktorej majú byť zásadne na jednom pojednávaní vykonané všetky stranami navrhnuté dôkazy potrebné na preukázanie sporných právne významných skutkových tvrdení. Za účelom splnenia tejto zásady zákon ukladá stranám povinnosť tvrdiť pred súdom prvej inštancie všetky v tom čase existujúce pre vec právne významné skutočnosti a označiť všetky v tom čase dostupné dôkazy spôsobilé ich preukázať. Strany nesú procesnú zodpovednosť, ak uvedené povinnosti nesplnia (bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné).
12. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
13. Z odvolania vyplýva, že žalovaný navrhovanými dôkazmi nesleduje namietanie nedostatkov podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo vady konania. Nie je teda splnená výnimka zo zákazu uvádzania nových skutočností a dôkazov až v odvolaní podľa § 366 písm. a), b), c). Žalobca v odvolaní neuviedol, prečo navrhované dôkazy (návrhy na doplnenie dokazovania) uplatňuje až v odvolacom konaní a prečo ich nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Z ich charakteru vyplýva, že všetky údaje potrebné k ich uplatneniu mal k dispozícii. Skutočnosti, ktorých nezistenie v odvolaní namieta, pričom ich označuje ako dôležité skutočnosti (napr. či si žalobca sám nemenil čerpadlo, kde a ako bol motocykel uschovaný, skladovaný, ako sa sním zaobchádzalo, či z neho niečo vymontoval a ďalšie), mohol zistiť jednoduchým položením otázok žalobcovi na pojednávaní pri vykonávaní dôkazu výsluchom. Neurobil tak, zistenia týchto skutočností sa dovoláva až v odvolaní. Neobstojí obrana žalovaného, že nepoznal meno konkrétneho mechanika opravujúceho motocykel alebo vystavovateľa potvrdenia. Táto skutočnosť sa dala zistiť jednoduchým dopytom na servis, ktorého kompletné identifikačné údaje i kontaktné údaje boli žalovanému známe z potvrdenia. K vykonaniu tohto dopytu súdom bolo potrebné, aby takýto návrh na doplnenie dokazovania žalovaný pred súdom podal a to včas, teda do vyhlásenia dokazovania za skončené, ako bol poučený súdom prvej inštancie (zákonná koncentrácia konania). Strany sporu sú nútené konať starostlivo a predkladať tvrdenia a dôkazné návrhy včas. Žalovaný tak nekonal, preto nemôže byť v odvolaní úspešný. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že nie je splnená ani výnimka zo zákazu uvádzania nových skutočností a dôkazov podľa § 366 písm. d) C.s.p.
14. Z uvedeného je zrejmé, že nenastala žiadna z výnimiek zo zásady zákazu dôkazných novôt v odvolacom konaní, a teda žalovaným predložená odvolacia námietka voči zistenému skutkovému
stavu a požiadavky na doplnenie dokazovania, je neprípustným odvolacím dôvodom, odvolací nemôže tento odvolací dôvod prijať a použiť a nemôže dokazovanie v zmysle oneskorene podaných návrhov žalovaného dopĺňať.
15. Ďalej žalovaný namietal voči právnemu posúdeniu skutkového stavu, domáhal sa aplikácie § 427 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak kupujúci tovar neprezrie alebo nezariadi, aby sa prezrel v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare, môže uplatniť nároky z vád zistiteľných pri tejto prehliadke, len keď preukáže, že tieto vady mal tovar už v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare. Odvolací súd v tejto súvislosti súhlasí so zistením súdu prvej inštancie, že žalobca riadne a včas prezrel kúpený tovar a nesúhlasí s argumentom žalovaného, že prezretie pri miestnom odovzdaní motocykla vyžaduje okamžité vykonanie diagnostiky. Podľa názoru odvolacieho súdu postačovalo prezretie tovaru ohliadkou. K tomu porovnaj komentár k § 427 ods. 3 Obchodného zákonníka in Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 1427, podľa ktorého z charakteru tejto kontroly vyplýva, že jej účelom je zistenie hlavne zjavných vád, ktoré sú zistiteľné a zrejmé pri tejto prehliadke tovaru. Z povahy skrytých vád vyplýva, že tieto spravidla pri tejto kontrole zistené nebudú a prejavia sa neskôr (napr. pri zavedení tovaru do prevádzky a pod.).
16. Keďže šlo o nepojazdný motocykel, nebolo možné fyzicky pri prezretí ohliadkou zistiť všetky vady, najmä nie skryté. V danom prípade však ide o skrytú vadu, ktorá spôsobila, že motocykel je i po odstránení vád, na ktoré žalovaný v kúpnej zmluve žalobcu upozornil, nepojazdný, pričom nejde o nezanedbateľnú vadu, žalobca uviedol, že po návšteve servisu zistil, že ide o vadu vstrekovacieho systému. Nejde teda o vadu zistiteľnú pri prezretí požadovanom zákonom v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare. Preto nie je možné použiť a postupovať v zmysle § 427 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorého použitia sa žalovaný dovoláva, a uplatňovať u žalobcu sankciu tam ustanovenú pre prípad nevykonania prehliadky tovaru.
17. Odvolací súd súhlasí s právnym posúdením veci podľa 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako vykonal súd prvej inštancie, keď dodanie motocykla so skrytými vadami označil za podstatné porušenie zmluvy a správne vyhodnotil, že zo správania žalobcu, ktorý už v prípade vedomých vád chcel zaplatiť nižšiu kúpnu cenu, muselo byť žalovanému jasné, že v prípade, ak by žalobca vedel o ďalšej vade motocykla, kúpnu zmluvu za danú cenu by neuzatvoril.
18. Žalovaného protiargumenty o tom, že nevedel, či žalobca kupuje motocykel na diely alebo na jazdenie, pretože sa o to nezaujímal, sú nepodstatné. Bola uzavretá kúpna zmluva na motorové vozidlo - motocykel, nikde v zmluve sa neuvádza, že sa tak stalo za iným ako bežne a prirodzene predpokladaným účelom, teda na vozenie. Naviac tieto argumenty, ktoré žalovaný prekladá až v odvolaní, vyznievajú vo svetle predchádzajúcich obranných tvrdení žalovaného (že žalobca podanou žalobou len špekuluje, pretože cena opravy palivového čerpadla presiahla ním očakávanú sumu) a vo svetle dôkazu emailovej komunikácie predloženej žalovaným, účelovo, pretože z týchto je zrejmé, že žalobca prejavoval pred žalovaným záujem o výmenu vadného palivového čerpadla za bezvadné, ktorá vada bola spomenutá v inzeráte i v kúpnej zmluve, z čoho nebolo možné usudzovať na iný účel kúpy vozidla žalobcom ako na vozenie.
19. Žalovaným uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
20. Odvolací súd na záver dodáva, že súd prvej inštancie správne právne posúdil nárok podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda, že v dôsledku zrušenia zmluvy, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal ( tzv. synalagmatické záväzky) a vo výroku túto vzájomnosť podmienených plnení vyjadril tým, že doplnil povinnosť žalobcu vrátiť žalovanému motocykel oproti povinnosti vrátiť kúpnu cenu, hoci technicky správnejšie by bolo použiť vo výroku rozsudku doložku vyjadrujúcu synalagmaticitu („oproti“). t. j. že žalobca je povinný plniť žalovanému oproti povinnosti žalovaného plniť žalobcovi. V odôvodnení však uvedenú vzájomnosť a podmienenosť práv a povinností strán sporu súd prvej inštancie vyjadril.
21. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.
22. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
23. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).