Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-126-2013.pdf
PDF · 95.61 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/126/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: C. M., nar. X.X.XXXX, bytom M. XXX/X, F., zastúpený Mgr. Michalom Jurčišinom, advokátom, so sídlom Prešov, Slovenská 69, p r o t i žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31690904, zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Nemcovej 2, o rušenie rozhodcovského rozsudku a prísl. takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice č.k. 2C 2686/2012 zo dňa 19.1.2012.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 203,64 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 14.5.2013 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, č.k. 2C 2686/2012 zo dňa 19.1.2012. Žalobu odôvodnil neplatnosťou rozhodcovskej doložky, ktorá nebola individuálne vyjednaná a spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Žalobca nemal možnosť riadne hájiť svoje práva v rozhodcovskom konaní, bolo mu odňaté právo riadne a včas sa oboznámiť so žalobou, vyjadriť sa k nej vrátane možnosti vznesenia námietky premlčania. Rozhodcovská doložka znemožnila podľa žalobcu voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie na štátnom súde. Žalobca ako spotrebiteľ nemal inú možnosť než súhlasiť s rozhodcovskou doložkou, ak chcel uzatvoriť poistnú zmluvu. Rozhodcovský súd mal byť zriadený alebo poverený samotným žalovaným, čo vzbudzuje pochybnosti o objektívnosti rozhodcovského súdu, čomu nasvedčuje aj jeho procesný postup. Na podanie odporu voči rozhodcovskému rozsudku bola daná krátka lehota 5 dní a navyše podmienkou bolo zaplatenie súdneho poplatku a napokon aj priznaná náhrada trov konania je mnohonásobne vyššia ako by bola v súdnom konaní pri vydaní platobného rozkazu.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Zastával názor, že žalobcovi nebolo odňaté právo na prístup k rozhodcovskému súdu, pretože išlo o vydanie rozhodcovského rozsudku v skrátenom konaní tak, ako v konaní pred všeobecným súdom sa vydáva platobný rozkaz. Prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným je daná zo zákona a keďže žalobca podal voči rozhodcovskému rozsudku opravný prostriedok, rozhodcovský rozsudok nie je právoplatný a preto konanie by malo byť zastavené podľa § 106 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) alebo prerušené. Podľa žalovaného rozhodcovská doložka bola účastníkmi individuálne dojednaná, bola oddelená od ostatného textu Všeobecných poistných podmienok a to v osobitných zmluvných dojednaniach a žalobca ju nemusel podpísať.
Žalovaný ani jeho právny zástupca sa nedostavili na pojednávanie konané 18.9.2013, pričom obom bolo doručené predvolanie ešte 18.6.2013. Právny zástupca žalobcu síce elektronicky v deň pojednávania svoju neúčasť ako aj neúčasť žalovaného ospravedlnil so žiadosťou o odročenie pojednávania pre kolíziu termínov právneho zástupcu, ale súd túto žiadosť o odročenie neakceptoval, nakoľko nespĺňa obligatórne náležitosti v zmysle § 119 ods. 2 O.s.p. a to konkrétne absentuje oznámenie dňa, kedy sa právny zástupca o kolízii termínov dozvedel. Navyše, aj keby tento údaj vo svojej žiadosti o odročenie pojednávania uviedol, súd túto žiadosť by aj tak neakceptoval vzhľadom na to, že predvolanie na iné pojednávanie sa týkalo veci vedenej na Okresnom súde v Košiciach, aspoň tak to vyplýva z označených príloh, ktoré však k spomínanej elektronickej žiadosti neboli pripojené, ale tieto predvolania majú byť zo dňa 25.6.2013, čo znamená, že nepochybne museli byť doručené právnemu zástupcovi žalovaného neskôr ako predvolanie v tejto veci. Preto mala byť prioritná jeho účasť na pojednávaní, na ktoré mu bolo doručené skôr predvolanie, to znamená v tejto veci. Navyše podľa § 119 ods. 2 O.s.p. účastník má povinnosť oznámiť súdu dôvod pre odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, čo žalobca nesplnil, preto súd jeho žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval.
Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami účastníkov, spisom Arbitrážneho súdu Košice, s.r.o. 2C 2686/2012, návrhom na začatie konania, ktorý došiel na Arbitrážny súd 4.1.2012, poistnou zmluvou č. 4354900271, všeobecnými poistnými podmienkami, osobitnými zmluvnými dojednaniami, oznámením o zániku poistenia zo dňa 13.10.2008, rokovacím poriadkom Arbitrážneho súdu Košice, rozhodcovským rozsudkom zo dňa 19.1.2012 s doručenkou, odporom voči rozhodcovskému rozsudku zo dňa 19.4.2013, písomným vyjadrením žalovaného a zistil tento skutkový stav:
Dňa 17.4.2008 uzavreli účastníci poistnú zmluvu pod č. 4354900271, týkajúcu sa životného poistenia na konkrétne produkty, s účinnosťou od 18.4.2008 na dobu 20 rokov.
Listom zo dňa 29.9.2008 žalobca požiadal o zrušenie tejto poistnej zmluvy, čo žalovaný akceptoval a dňa 13.10.2008 písomne oznámil žalobcovi, že k zániku poistenia dôjde 18.11.2008. Týmto listom vyzval žalobcu na úhradu dlžného poistného vo výške 451,- Sk.
Súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky, ktoré podpísal aj žalobca. Čl. XV. upravuje rozhodcovské konanie. V bode 1 sa konštatuje, že poisťovňa a poistník sa dohodli na tom, že všetky spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. O výbere rozhodcovského súdu alebo o poverení rozhodcov pre konkrétny prípad rozhoduje poisťovňa, ktorá vydá aj štatút rozhodcovského súdu. VPP pokračujú formou predtlače do osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, v ktorých v bode 2 sa uvádza, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia sa rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Aj tieto dojednania sú podpísané žalobcom v ten istý deň - 17.4.2008 ako VPP a poistná zmluva.
V časti XVII. VPP označených ako „záverečné ustanovenia“ je 19 bodov (vrátane podbodov), pričom v bode 7a sa uvádza, že s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená alebo poistnému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom.
Práve vyššie upravený nárok si žalovaný uplatnil návrhom zo dňa 2.1.2012 na rozhodcovskom súde - Arbitrážnom súde v Košiciach, ktorý vyčíslil na 157,41 Eur. Tento návrh bol doručený na rozhodcovský súd 4.1.2012.
Arbitrážny súd v Košiciach dňa 19.1.2012 bez pojednávania vydal rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. 2C 2686/2012, ktorým uložil žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému) zaplatiť Rapid life životnej poisťovni a.s. 157,41 Eur a trovy konania 276 Eur. Poučenie obsahuje informáciu o možnosti podania odporu v lehote 5 dní od doručenia, ale len za podmienky zaplatenia poplatku za odpor vo výške 72
Eur. Žalobca v stanovenej lehote podal voči rozhodcovskému rozsudku odpor, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Rozhodcovské konanie je upravené v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 41 ods. 1 vyššie citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Nemalo by byť pochýb o tom, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou podľa vyššie citovaných všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 52). Je totiž zrejmé, že žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, žalobca zmluvu uzatváral ako fyzická osoba mimo rámca obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
V danom prípade bolo potrebné posúdiť či osobitné zmluvné dojednania podpísané aj žalobcom možno považovať za individuálne dohodnuté, v takom prípade by rozhodcovská doložka bola uzavretá platne. Pre posúdenie tohto sporu možno použiť právne závery prijaté Najvyšším súdom SR v rozhodnutiach 6MCdo 9/12, 6Cdo 1/12, 6Cdo 3/13.
Konkrétne v rozhodnutí 6Mcdo 9/12 Najvyšší súd SR uviedol: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní... Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená“.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo 1/12 sa týka žalovaného a aj v ňom Najvyšší súd dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár VPP pre životné poistenie a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach.
Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6Cdo 3/13 zo dňa 13.3.2013.
Možno teda prijať záver, že ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah (čo je aj tento prípad) nemôže ísť o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku.
Súd poukazuje na to, že spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú doložku, pretože inú možnosť nemal, pokiaľ chcel uzatvoriť poistnú zmluvu. Z doložky nevyplýva, že by bol informovaný o rozdieloch medzi súdnym a rozhodcovským konaním, o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu a pod. V tejto súvislosti možno znovu poukázať na právne závery už citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6MCdo 9/12. Navyše však je potrebné sa stotožniť aj s ďalším jeho záverom o tom, že princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) ustupuje dôležitejšiemu princípu a to ochrane spotrebiteľa.
Ďalší dôvod neplatnosti rozhodcovskej doložky súd vidí aj v tom, že rozhodcovský súd si vybral sám žalovaný. V tejto súvislosti možno poukázať na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 2735/11 zo dňa 3.4.2012. Podľa neho právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd sa primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie. Ak sa výber rozhodcu neurčil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.
Je zarážajúce, ak žalovaný napriek viacerým rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR, ktorý jednoznačne uzavrel neplatnosť rozhodcovskej doložky bez ohľadu na to, že bola upravená v osobitných zmluvných dojednaniach zotrváva na svojich mylných názoroch. Zarážajúce je aj jeho zavádzajúce tvrdenie o tom, že žalobca mal možnosť nepodpísať spomínané osobitné zmluvné dojednania, pretože aj pri ich
nepodpísaní by predsa platil článok XV. VPP, ktorý upravoval výlučné riešenie sporov rozhodcovským súdom, ktorý bol oprávnený vybrať sám žalovaný a dokonca v zmysle tohto článku bol ho oprávnený aj vytvoriť. Ťažko možno v takom prípade nemať pochybnosti o nezaujatosti rozhodcovského súdu a veriť v jeho objektívnosť a spravodlivé rozhodovanie. Tieto pochybnosti sa napokon potvrdili aj rokovacím poriadkom Arbitrážneho súdu v Košiciach, ktorý jednoznačne znevýhodňuje spotrebiteľa oproti súdnemu konaniu. Možno poukázať napr. na zásadu písomnosti rozhodcovského konania; na to, že spotrebiteľ má síce možnosť žiadať nariadiť pojednávanie, ale len za poplatok 36 Eur, navyše musí platiť aj paušál na správne náklady, ktorý je odstupňovaný podľa hodnoty sporu (od 84 do 6.000 Eur); na podanie odporu voči rozhodcovskému rozsudku je stanovená neúmerne krátka 5 dňová lehota; fikcia o doručení rozsudku platí aj v prípade, že adresát sa nezdržiaval na adrese doručovania; v prípade procesných úkonov je podmienkou prijatia takéhoto procesného úkonu zaplatenie príslušného poplatku (v tomto prípade 74 Eur); nie je upravené oslobodenie od poplatku v dôsledku hmotnej núdze spotrebiteľa a pod. Všetky tieto skutočnosti vedú k záveru o tom, že žalovaný nepochybne žalobcovi neposkytol žiadne informácie pri podpisovaní rozhodcovskej doložky o rozhodcovskom konaní vrátane jeho porovnania so súdnym konaním, pretože inak by nepochybne žalobca spomínanú rozhodcovskú doložku nepodpísal.
K výhradám žalovaného v súvislosti s neprávoplatnosťou rozhodcovského rozsudku súd poznamenáva, že podľa 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. sa žaloba podáva v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku, teda zákon neuvádza to, aby žalobu bolo možné podať len voči právoplatnému rozsudku. Nepochybne zákonodarca ani to nemohol mať v úmysle, keďže stanovil lehotu na podanie žaloby na súd počítanú od doručenia rozhodcovského rozsudku a nie od jeho právoplatnosti. Navyše je nelogické, pokiaľ v žalobe sa namieta nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v dôsledku neplatnej rozhodcovskej doložky, aby rozhodcovský súd pokračoval v konaní a vydal znovu ničotné rozhodnutie, teda rozhodnutie právne nezáväzné. Pokiaľ totiž je neplatná rozhodcovská doložka, dôsledkom toho je nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie žaloby žalovaného, čo spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a teda jeho nezáväznosť (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo 3/13).
S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd preto považoval za dôvodné žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovieť a to s poukazom na § 40 ods. 1 písm. c/ a písm. g/ zákona č. 244/2002 Z.z.
Úspešnému žalobcovi bola podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznaná trov konania. Tieto predstavujú trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia 3.5.2013, podanie žaloby a účasť na pojednávaní. Tarifná odmena za 1 úkon podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. činí 60,07 Eur. Pripočítaný bol aj režijný paušál 3 x 7,81 Eur podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.