Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/385/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej v právnej veci navrhovateľa: MIRAMART, spol. s r.o. so sídlom Zelená 9, Žilina, IČO: 31 616 275, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Tatiana Polková so sídlom N. W. XXX/XX, XXX XX D., adresa na doručovanie: P. O. BOX X, XXX XX W. X D., proti odporcovi: P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. K. XXXX/XX, C. N. M., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Vladárová, s.r.o. so sídlom Dolný Val 11, Žilina, IČO: 36 841 200, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v konaní o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -232 zo dňa 21. mája 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -232 zo dňa 21. 05. 2012 m e n í tak, že návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 1.285,42 Eur na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Vladárová, s.r.o. so sídlom Dolný Val 11, Žilina, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV XXXX k. ú. D. - predajňa s.č. XXXX a na LV XXXX k.ú. D. - parcela č. 6589/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 290 m2, je navrhovateľ. Odporcovi uložil povinnosť uhradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.144,20 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom v znení jeho neskoršieho upresnenia domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom predajne s.č. XXXX zapísanej na LV XXXX k.ú. D. a pozemku, parc. č. 6589/3 o výmere 290 m2 zapísaného na LV XXXX k.ú. D. (ďalej už len „sporné nehnuteľnosti“) z dôvodu, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 04. 10. 2001, sp. zn. bola spoločnosti Tuzex, a.s. (ako predávajúcemu) uložená povinnosť uzavrieť s navrhovateľom (ako kupujúcim) kúpnu zmluvu ohľadne sporných nehnuteľností, a to v znení podľa výroku označeného rozsudku. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že v označenom rozsudku krajského súdu bolo uvedené, že kúpna zmluva uzavretá dňa 08. 02. 1995 medzi Tuzex, a.s. (ako predávajúcim) a MYKA, spol. s r.o. (ako kupujúcim), ktorej vklad bol povolený pod č. V 460/95, je absolútne neplatným právnym úkonom. MYKA, spol. s r.o. teda nebola vlastníkom sporných nehnuteľností a pokiaľ ich následne kúpnou zmluvou zo dňa 04. 02. 2002, ktorej vklad bol povolený pod č. V 470/02, odpredala odporcovi, ani tento sa nemohol stať ich vlastníkom. Navrhovateľ v návrhu poukazoval i na skutočnosť, že rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 04. 10. 2001, sp. zn. nadobudol právoplatnosť dňa 04. 03. 2002, keď tento rozsudok po uplynutí 30-dňovej lehoty na plnenie nahradil nedostatok

prejavu vôle Tuzex, a.s. uzavrieť kúpnu zmluvu s navrhovateľom s obsahom podľa výroku označeného rozsudku. Okresný súd na podklade vykonaného dokazovania mal preukázané, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 04. 10. 2001, sp. zn. bola spoločnosti Tuzex, a.s. v likvidácii uložená povinnosť uzavrieť s navrhovateľom kúpno-predajnú zmluvu ohľadom nehnuteľnosti postavenej na pozemku, parc. č. 6589/3, zapísanej na LV XXXX za kúpnu cenu 4.000.000,00 Sk. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že kúpna zmluva uzavretá medzi Tuzex, a.s. (ako predávajúcim) a MYKA, spol. s r.o. (ako kupujúcim), ktorej vklad bol povolený dňa 03. 03. 1995 pod č. V 460/95, je absolútne neplatným právnym úkonom. Vyššie označený rozsudok Krajského súdu v Žiline nadobudol právoplatnosť dňa 04. 03. 2002 a 30-dňová lehota na plnenie pre Tuzex, a.s. v likvidácii uplynula dňa 05. 04. 2002. Týmto dňom nahradil rozsudok Krajského súdu v Žiline vyhlásenie vôle predávajúceho Tuzex, a.s. v likvidácii uzavrieť kúpnu zmluvu s obsahom uvedeným vo výroku rozsudku. Týmto okamihom bol nahradený nedostatok prejavu vôle predávajúceho a kúpnu zmluvu medzi Tuzex, a.s. v likvidácii (ako predávajúcim) a navrhovateľom (ako kupujúcim) treba považovať za uzatvorenú. Týmto sa stal rozsudok Krajského súdu v Žiline spôsobilou listinou na povolenie vkladu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľa. Z výsluchu navrhovateľa mal okresný súd preukázané, že vinkuloval sumu vo výške 4.000.000,00 Sk v prospech spoločnosti Tuzex, a.s., keď o vinkulácii informoval predávajúceho. Zároveň mal preukázané aj to, že správca konkurznej podstaty spoločnosti Tuzex, a.s. o tejto skutočnosti síce nevedel, ale neposkytol potrebnú súčinnosť navrhovateľovi, aby bola kúpna cena odvedená v prospech správcu konkurznej podstaty. Čo sa týka skutočnosti, či bol alebo nebol urobený vklad na zapísanie sporných nehnuteľností na príslušný list vlastníctva, je zrejme, že vklad vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa bol Správou katastra v Žiline zamietnutý. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. -48 zo dňa 04. 09. 2009 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 09. 2010 bolo konštatované, že tento vklad nemohol byť urobený, pretože v konaní pred správnym orgánom nebolo preukázané právo spoločnosti Tuzex, a.s. v likvidácii nakladať so spornými nehnuteľnosťami a tento samotný dôvod postačoval na to, aby vklad vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 04. 10. 2001, sp. zn. nebol povolený. Okresný súd však zastával názor, že vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľa a na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 04. 10. 2001, sp. zn. mal byť urobený v prospech navrhovateľa. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R39/1998 uviedol, že v danom prípade bola vyslovená absolútna neplatnosť právneho úkonu. Z výpovede svedka Ing. N., správcu spoločnosti Tuzex, a.s. vyplynulo, že navrhovateľovi neposkytol dostatočnú súčinnosť, neoznámil mu bankové spojenie, kde mal zložiť kúpnu cenu, keď navrhovateľ v dobrej viere finančné prostriedky vinkuloval na účte, o čom informoval správcu konkurznej podstaty spoločnosti Tuzex, a.s.. Bola to práve spoločnosť Tuzex, a.s., ktorá nerešpektovala súdne rozhodnutie. V závere odôvodnenia konštatoval, že navrhovateľ osvedčil naliehavý právny záujem na podanej žalobe, nakoľko iným spôsobom ako určovacou žalobou, sa nemôže domôcť svojho vlastníckeho práva. V závere odôvodnenia zopakoval, že je stále v platnosti rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 04. 10. 2001, sp. zn. . To, že doposiaľ nebola zaplatená kúpna cena, ktorú navrhovateľ chcel zaplatiť, nemá žiaden vplyv na platnosť, resp. neplatnosť vyššie označeného rozsudku Krajského súdu v Žiline. O náhrade trov konania rozhodol podľa .

Proti rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý ho navrhol zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť, eventuálne zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd v rámci rozhodovania odstránil len nedostatky týkajúce sa vykonania dôkazov ich čítaním a neurčitosť petitu navrhovateľa. Nerešpektoval intencie odvolacieho súdu a v napadnutom rozsudku naviac absentuje zdôvodnenie, prečo rozhodol inak ako v rozsudku zo dňa 17. 03. 2011, keď vo veci nevykonal žiadne nové dôkazy. Pokiaľ v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že úhradu kúpnej ceny vo výške 4.000.000,00 Sk mal nepochybne preukázanú z výsluchu samotného navrhovateľa, ktorý uvedenú sumu mal vinkulovať v prospech spoločnosti Tuzex, a.s. v likvidácii a informovať predávajúceho, na jednej strane okresný súd uvádza, že správca konkurznej podstaty o tejto skutočnosti síce nevedel, ale neposkytol potrebnú súčinnosť, v inej časti rozsudku uvádza, že z listinných dôkazov malo vyplynúť, že peniaze boli vinkulované na účtoch. Ani jeden z týchto záverov nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z výsluchu správcu konkurznej podstaty spoločnosti Tuzex, a.s. v likvidácii zo dňa 17. 12. 2010 vyplýva, že kúpna cena nebola zaplatená, finančné prostriedky mu neboli poukázané, s navrhovateľom prebiehala len nejaká komunikácia, resp. navrhovateľ mu oznámil, že majú 4.000.000,00 Sk na zaplatenie kúpnej ceny, ale nič mu nepoukázali. Navrhovateľ zaťažený dôkazným bremenom teda nepreukázal, že on vinkuloval finančné prostriedky,

deň, kedy sa správca dozvedel, že má k dispozícii finančné prostriedky a chce ich poukázať, deň, kedy sa správca dozvedel o nutnosti označenia účtu a kedy bol vyzvaný k takejto súčinnosti. O skutočnosti, že navrhovateľ nezaplatil kúpnu cenu, svedčí i rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 09. 2010, kde na strane 9 sa uvádza, že bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľ kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti nikdy nezaplatil. Tieto okolnosti majú vplyv na naplnenie rozväzovacej podmienky, či kupujúci zaplatil kúpnu cenu v lehote a či nedošlo k jej zrušeniu z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny v lehote 5 dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd mal teda návrh navrhovateľa zamietnuť i z tohto dôvodu, pokiaľ by neboli splnené podmienky na zamietnutie návrhu z dôvodu, že príslušná správa katastra nepovolila vklad vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa. Okresný súd sa v napadnutom rozsudku bližšie nezaoberal rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 09. 2010 a nevyhodnotil jeho vplyv na svoje rozhodnutie. Na základe vyššie označeného rozsudku Najvyššieho súdu SR možno dospieť k záveru, že rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 04. 10. 2001, sp. zn. nebol spôsobilou listinou na povolenie vkladu vlastníckeho práva, t.j. navrhovateľ nenadobudol k sporným nehnuteľnostiam vlastnícke právo. V ďalšej časti odvolania citoval časti zo strany 7 a strany 8 rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 14. 09. 2010. Za podstatný považoval i záver vyššie označeného rozsudku, podľa ktorého rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 04. 10. 2001 nebol spôsobilý privodiť zmenu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a na tejto skutočnosti nemôže zmeniť nič ani fakt, že Krajský súd v Žiline riešil prejudiciálne otázku platnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 08. 02. 1995 medzi Tuzex, a.s. v likvidácii (ako predávajúcim) a MYKA, spol. s r.o. (ako kupujúcim), ohľadne ktorej prišiel k záveru, že táto je absolútne neplatná.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že okresný súd v napadnutom rozsudku správne aplikoval zákon pri posudzovaní záväznosti právoplatného rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 04. 10. 2001. Súdy v tomto prebiehajúcom konaní nie sú viazané dôvodmi rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 04. 09. 2010, na ktoré sa odporca odvoláva. Pokiaľ ide o kúpnu cenu, jej nezaplatenie navrhovateľ nezavinil, ktorý zároveň vyvinul všetko úsilie k zisteniu miesta úhrady kúpnej ceny. V tomto smere poukázal na svedeckú výpoveď svedka Ing. N.. Závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. sú vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 04. 10. 2001 neadekvátne a v rozpore s ust. . Najvyšší súd SR nemal jurisdikciu a kompetenciu na prieskum rozsudku krajského súdu. Naviac závery Najvyššieho súdu SR sú vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 04. 10. 2001 arbitrárne a svojvoľné, popierajúce základné zákonné princípy pri zmene vlastníckych práv derivátnym spôsobom. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že kúpna zmluva, na základe ktorej došlo k údajnému prevodu vlastníctva na odporcu, mala vyložene špekulatívny charakter, keďže predávajúci už mal vedomosť o vyhlásenom rozsudku vo veci sp. zn. . Súd bol oprávnený v konaní o vlastníckej žalobe ako predbežnú riešiť otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Pri posúdení otázky, kto je vlastníkom, môže sa aj odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 10. 2000, sp. zn. ). I ustanovenie pripúšťa prelomenie zásady materiálnej publicity údajov zapísaných v operáte katastra. Bolo povinnosťou okresného súdu prejudiciálne skúmať nadobudnutie vlastníckeho práva právnym predchodcom odporcu. V takom prípade by musel dospieť k jednoznačnému záveru, že právny predchodca odporcu nenadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, pretože Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. zo dňa 04. 10. 2001 prejudiciálne vyriešil zmluvu medzi Tuzex, š. p. a MYKA, spol. s r.o. ako neplatnú. Následne právny predchodca odporcu nemohol previesť sporné nehnuteľnosti na žalobcu (správne odporcu - poznámka odvolacieho súdu), pretože nebol nositeľom žiadnych práv k sporným nehnuteľnostiam. Neplatnosť prvotnej zmluvy o prevode vlastníctva, vzhľadom na derivatívny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, nemôže byť zhojená ani následným prevodom veci na ďalšieho domnelého vlastníka ( z 10. 02. 2010). Na základe týchto skutočností navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po nariadení odvolacieho pojednávania, na ktorom zopakoval a doplnil vykonané dokazovanie, postupom podľa napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, a to z nasledovných dôvodov:

Zo spisového materiálu je zrejmé, že navrhovateľ sa domáhal určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 04. 10. 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04. 03. 2002, bol nahradený prejav vôle predávajúceho Tuzex, a.s. v likvidácii uzavrieť kúpnu zmluvu s navrhovateľom ohľadne nehnuteľností uvedených vo výroku označeného rozsudku. Navrhovateľ v tomto smere zároveň poukazoval na závery uvedené v odôvodnení označeného rozsudku, podľa ktorých predchádzajúcu kúpnu zmluvu uzavretú dňa 08. 02. 1995 (V 460/95) medzi predávajúcim Tuzex, a.s. a kupujúcim MYKA, spol. s r.o. vyhodnotil súd ako absolútne neplatnú. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ podal návrh na vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. zo dňa 04. 10. 2001, ktorý návrh bol rozhodnutím Správy katastra v Žiline zo dňa 06. 12. 2008 zamietnutý v konaní vedenom pod č. V 873/2005. Spornou nebola ani skutočnosť, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 04. 09. 2009, sp. zn. bolo rozhodnutie Správy katastra Žilina zo dňa 06. 12. 2008 o zamietnutí návrhu navrhovateľa na vklad vlastníckeho práva potvrdené, ako i skutočnosť, že Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 14. 09. 2010, sp. zn. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 04. 09. 2009 sp. zn. potvrdil. Medzi účastníkmi nakoniec nebolo sporné ani to, že navrhovateľ kúpnu cenu 4.000.000,00 Sk, ktorú mal podľa bodu III. zmluvy (ktorá bola súčasťou rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 04. 10. 2001, sp. zn. ) uhradiť predávajúcemu (Tuzex, a.s. v likvidácii) do 5-tich dní od právoplatnosti označeného rozsudku, neuhradil. Táto skutočnosť vyplýva i zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 09. 2010 sp. zn. a nakoniec i z potvrdení VÚB, a.s. a HVB Slovakia (č.l. 128-129 spisu), z ktorých je zrejmé, že suma 3.350.000,00 Sk plus suma 650.000,00 Sk bola len vinkulovaná v prospech Tuzex, a.s. v likvidácii a naviac len na určité časové obdobie (od 08. 03. 2002 do 22. 03. 2002, resp. 25. 03. 2002), po uplynutí ktorej vinkulácia zanikla. Skutočnosť, že navrhovateľ nezaplatil kúpnu cenu 4.000.000,00 Sk, potvrdil i likvidátor spoločnosti Tuzex, a.s. v likvidácii (č.l. 125 spisu) a tiež svedok Ing. V. N., CSc. (č.l. 152 spisu). Z vyššie uvedených skutočností, ktoré boli zistené už v konaní pred prvostupňovým súdom a ani z dokazovania, ktoré bolo zopakované a doplnené na odvolacom súde, nebola preukázaná skutočnosť, že by navrhovateľ kúpnu cenu 4.000.000,00 Sk podľa článku III. rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 04. 10. 2001 sp. zn. predávajúcemu (Tuzex, a.s. v likvidácii) uhradil. Podľa znenia označeného článku III., ak nedôjde k uhradeniu celej kúpnej ceny v stanovenom termíne, t.j. do 5 dní od právoplatnosti rozsudku na účet predávajúceho, ruší sa zmluva od samého začiatku. Odvolací súd na základe takto zistených skutočností a po vyhodnotení dokazovania vyvodil záver, že nezaplatením dohodnutej kúpnej ceny a v dohodnutom termíne došlo k naplneniu rozväzovacej podmienky zmluvy podľa článku III. rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 04. 10. 2001, ktorej následkom bolo zrušenie kúpnej zmluvy uzavretej dňom právoplatnosti označeného rozsudku nahradením prejavu vôle predávajúceho (Tuzex, a.s. v likvidácii). Obranu navrhovateľa v tom smere, že nemal vedomosť o identifikačných znakoch účtu predávajúceho, na ktorý mal kúpnu cenu poukázať, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Navrhovateľ jednak nepreukázal a v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, že predávajúci mu odoprel poskytnúť identifikačné znaky k účtu, na ktoré mohol navrhovateľ kúpnu cenu poukázať (túto skutočnosť nedosvedčujú ani listy zo dňa 08. 03. 2002 a 15. 03. 2002, ktoré navrhovateľ predložil v rámci odvolacieho pojednávania /č.l. 273 spisu/) a jednak navrhovateľovi nič nebránilo, aby kúpnu cenu zložil do súdnej alebo notárskej úschovy. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na vinkuláciu kúpnej ceny 4.000.000,00 Sk v prospech predávajúceho (č.l. 128, 129 spisu), táto neznamenala uhradenie kúpnej ceny podľa článku III. rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 04. 10. 2001, pretože samotnou vinkuláciou nedošlo k naplneniu skutočnosti, t.j. k úhrade kúpnej ceny na účet predávajúceho, ako to bolo uvedené v článku III. rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 04. 10. 2001. Pokiaľ navrhovateľ v konaní poukazoval na skutočnosť, že rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 04. 10. 2001 sp. zn. v odôvodnení konštatoval absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej dňa 08. 02. 1995 medzi Tuzex, a.s. (predávajúci) a MYKA, spol. s r.o. (kupujúci), ktorej vklad bol povolený pod č. V 460/95, z ktorej skutočnosti vyvodzoval záver, že ani odporca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam kúpou od MYKA, spol. s r.o. (kúpna zmluva zo dňa 04. 02. 2002, ktorej vklad bol povolený pod č. V 470/2002), odvolací súd uvádza, že prejudiciálne konštatovanie v rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 04. 10. 2001 sp. zn. o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy V 460/95 neznamenalo založenie vlastníckeho práva navrhovateľa k sporným nehnuteľnostiam. Absolútna neplatnosť označenej zmluvy a následne neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 04. 02. 2002 by mohla mať eventuálne vplyv na posúdenie otázky, či sa neobnovilo vlastnícke právo spoločnosti Tuzex, a.s., nie však na posúdenie otázky, ktorá bola predmetom tohto konania. V predmetnom konaní sa totiž riešila hlavne otázka, či navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na

základe rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 04. 10. 2001 sp. zn. a nie otázka, či odporca, resp. jeho právny predchodca (MYKA, spol. s r.o.) vlastníkmi sporných nehnuteľností neboli, resp. nie sú, prípadne či niekto iný ako navrhovateľ je vlastníkom sporných nehnuteľností. Za podstatné (z hľadiska vymedzeného predmetu tohto konania) považuje odvolací súd to, že pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam titulom kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá nahradením prejavu vôle predávajúceho (Tuzex, a.s. v likvidácii) podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 04. 10. 2001, tento tvrdený titul nadobudnutia vlastníckeho práva preukázaný nebol, a to jednak z dôvodu naplnenia rozväzovacej podmienky podľa článku III. rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 04. 10. 2001 (ako to už odvolací súd bližšie uviedol v predchádzajúcej časti tohto odôvodnenia) a jednak z dôvodu, že vklad kúpnej zmluvy, ktorá bola obsahom rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 04. 10. 2001, príslušnou správou katastra povolený nebol. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, vlastníctvo k nej sa v zmysle ust. nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností, pričom právne účinky vkladu vznikajú až na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení ( o katastri nehnuteľností). Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy zároveň konštatujúc, že navrhovateľ iný titul nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam nepreukázal, odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Podľa odvolací súd rozhodol o trovách prvostupňového a odvolacieho konania tak, že odporcovi ako úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva proti navrhovateľovi, ktorý úspech vo veci nemal ( ). Trovy odporcu pozostávajú z jeho vlastných trov a trov právneho zastúpenia.

A) Vlastné trovy odporcu:

- úhrada súdneho poplatku za odvolanie - 50,99 Eur

B) Trovy právneho zastúpenia: 1) príprava a prevzatie zastúpenia dňa 28. 04. 2008: odmena podľa Vyhl. č.

- 48,63 Eur + režijný paušál (ďalej len RP) - 6,31 Eur + DPH 19 % z odmeny - 9,24 Eur = 64,18 Eur 2) účasť na pojednávaní 30. 10. 2008: ako v bode 1) = 64,18 Eur 3) účasť na pojednávaní 09. 01. 2009: odmena podľa Vyhl. č. - 53,49 Eur + RP - 6,95 Eur + DPH 19 % z odmeny - 10,16 Eur = 70,60 Eur 4) odvolanie zo dňa 19. 03. 2009: ako v bode 3) = 70,60 Eur 5) účasť na pojednávaní 21. 06. 2010: odmena podľa Vyhl. č. - 55,49 Eur + RP - 7,21 Eur + DPH 19 % z odmeny a RP - 11,91 Eur = 74,61 Eur, 6) účasť pri výsluchu svedka pred dožiadaným súdom v Prahe dňa 17. 12. 2010: ako v bode 5) + náhrada za stratu času s DPH - 314,68 Eur + cestovné s DPH - 79,78 Eur = 469,07 Eur 7) účasť na pojednávaní 14. 03. 2011: odmena podľa Vyhl. č. - 57,00 Eur + RP - 7,41 Eur + DPH 20% z odmeny a RP - 12,88 Eur = 77,29 Eur 8) účasť na vyhlásení rozsudku 17. 03. 2011: odmena podľa Vyhl. č. - 14,25 Eur + RP - 7,41 Eur + DPH 20% z odmeny a RP - 4,33 Eur = 25,99 Eur 9) vyjadrenie k odvolaniu zo 07. 06. 2011: ako v bode 7) = 77,29 Eur 10) účasť na pojednávaní 21. 05. 2012: odmena podľa Vyhl. č. - 58,69 Eur + RP - 7,63 Eur + DPH 20% z odmeny a RP - 13,26 Eur = 79,58 Eur 11) odvolanie zo dňa 10. 08. 2012: ako v bode 10) = 79,58 Eur 12) účasť na odvolacom pojednávaní 18. 09. 2013: odmena podľa Vyhl. č. - 60,07 Eur + RP - 7,81 Eur + DPH 20% z odmeny a RP - 13,58 Eur = 81,46 Eur

Spolu vlastné trovy odporcu + trovy právneho zastúpenia - 1.285,42 Eur.

Pokiaľ odporca žiadal priznať titulom vlastných trov aj trovy spojené so zaplatením súdneho poplatku za podanú námietku zaujatosti voči konajúcemu sudcovi (66,39 Eur), odvolací súd mu náhradu týchto trov nepriznal, nakoľko v konaní o námietke zaujatosti úspešný nebol (č.l. 57 spisu).

Pokiaľ právny zástupca odporcu žiadal priznať základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci vypočítanú podľa Vyhl. č. zo sumy 4.000.000,00 Sk (čo považoval za hodnotu sporu), odvolací súd sa s takto určeným výpočtom trov právneho zastúpenia nestotožnil. Možno síce v zásade pripustiť názor, že v sporoch o určenie vlastníckeho práva k veci (hnuteľnej alebo nehnuteľnej) sa určí tarifná odmena advokáta za jeden úkon právnej pomoci podľa citovanej vyhlášky, avšak za predpokladu, že vec (právo) je oceniteľné v peniazoch a zároveň za predpokladu, že hodnota veci (práva) je preukázateľná (určená) pri začatí poskytovania právnej služby. Splnenie uvedených predpokladov vyplýva z ust. citovanej vyhlášky, podľa ktorého sa za tarifnú hodnotu považuje výška peňažného plnenia, cena veci alebo práva určená pri začatí poskytovania právnej služby. Za situácie, keď právny zástupca odporcu v prejednávanej veci vychádzal z tarifnej hodnoty 4.000.000,00 Sk, ktorá predstavovala kúpnu cenu sporných nehnuteľností ku dňu 04. 10. 2001 (kedy bola rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. nahradená vôľa predávajúceho) a zároveň za situácie, keď právny zástupca začal odporcovi poskytovať právne služby až dňa 28. 04. 2008 (kedy mohla byť hodnota sporných nehnuteľností úplne iná), bolo namieste pri určení tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby postupovať podľa citovanej vyhlášky, nakoľko za daného stavu nebolo možné vyjadriť hodnotu sporných nehnuteľností v peniazoch (a to i s ohľadom na skutočnosť, že skutočná trhová cena nehnuteľnosti sa od roku 2001 do roku 2008 mohla rôzne meniť). To platí zvlášť i za situácie, keď hodnota sporných nehnuteľností nebola ku dňu začatia poskytovania právnej služby zo strany právneho zástupcu odporcu ničím preukázaná. Pokiaľ ide o Nález Ústavného súdu SR (na ktorý odporca vo vyúčtovaní trov právneho zastúpenia poukazoval), z jeho obsahu vyplýva, že ústavný súd vyslovil názor, že aj vo veciach určenia vlastníctva sa za základ pre tarifnú hodnotu považuje hodnota veci, ale za predpokladu, že vec je oceniteľná v peniazoch. Ústavný súd v označenom rozhodnutí naviac bližšie neriešil naplnenie predpokladu podľa vyhlášky, t.j. skúmanie hodnoty veci pri začatí poskytovania právnej služby.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.