Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Ek-110-2019.pdf
PDF · 91.46 KB
Case nature
Subarea
14Ek/110/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXXX XXX XX C., o vymoženie 1266,31 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jana Dobiašová, so sídlom exekútorského úradu Námestie Sv. Martina 9, 908 51 Holíč, IČO: 42 400 651, pod sp. zn. 2624EX 57/19, rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 53,32 EUR, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa 14.01.2019, sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Up/417/2018 zo dňa 03.07.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.07.2018 (ďalej len ako „exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 14Ek/110/2019 dňa 21.01.2019 súdneho exekútora JUDr. Jana Dobiašová, so sídlom exekútorského úradu Námestie Sv. Martina 9, 908 51 Holíč, IČO: 42 400 651, ktorý ju vedie pod sp. zn. 2624EX 57/19 (ďalej len „súdny exekútor“). Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2019 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 21.01.2019 bolo povinnému doručené zverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku dňa 07.05.2019. Účinky doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nastávajú nasledujúci deň po uplynutí 30 dní od zverejnenia oznámenia v Obchodnom vestníku t. j. 07.06.2019.
3. Dňa 20.02.2024 povinný podal prostredníctvom poštového doručovateľa návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 19.02.2024, ktorý doručoval Okresnému súdu Trnava. Následne na to dňa 28.02.2024 bol tunajšiemu súdu od Okresného súdu Trnava doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie.
4. Dňa 21.02.2024 bolo súdnemu exekútorovi od povinného doručený návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 19.02.2024.
5. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len ,,ZoUNEK“) žiada o zastavenie všetkých exekúcií vedených voči jeho osobe a to z dôvodu, že sú všetky staré exekúcie zo zákona zastavené priamo nadobudnutím účinnosti ZoUNEK t. j. dňa 01.01.2020, nakoľko v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia sa stará exekúcia zastavuje ak, uplynula rozhodná doba (5 rokov) a nejde o starú exekúciu podľa ods. 2.
6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril s tým, že exekúcia sa začala podaním návrhu na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie – platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Up/417/2018 zo dňa 03.07.2018. Z povahy exekučného konania je zrejmé, že v exekučnom konaní sa uskutočňuje nútený výkon judikovaného nároku oprávneného a nerozhoduje sa v ňom o dôvodnosti resp. výške nároku oprávneného. S ohľadom na uvedené konajúci súd, tým že vydal rozhodnutie aplikoval právo, ktoré poznal a bol si vedomý účinkov vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Povinný tým, že nepodal opravný prostriedok nevyužil svoju obranu proti uplatnenému nároku, ktorú sa snaží využiť v tomto exekučnom konaní. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že exekučné konanie má byť posudzované podľa § 2 ods.1 písm. a) ZoUNEK, nakoľko exekúcia trvá už viac ako 5 rokov od vydania poverenia pre exekútora a má byť zastavená. Oprávnený ma za to, že hoci exekučné konanie začalo na návrh, na základe ktorého bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie dňa 21.01.2019 a uplynulo 5 rokov nespĺňa toto konanie aj ďalšiu podmienku vyššie uvedeného zákona podľa § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK. Oprávnený ďalej uviedol, že v prílohe tohto podania zasiela vymožené finančné prostriedky za obdobie trvania exekúcie ako dôkaz o skutočnosti, že vyššie uvedená podmienka na zastavenie exekúcie nie je splnená. Z vyššie uvedených dôvodov preto oprávnený žiada súd, aby návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol a priznal trovy exekúcie oprávnenému v exekúcii vo výške 53,32 EUR.
7. Dňa 27.03.2024 predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie ako aj prílohami. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril tak, že je toho názoru, že dané podanie, kde povinný žiada o zastavenie všetkých exekúcií (začatých po 01.04.2017) v zmysle § 2 ods. 1 ZoUNEK je neopodstatnené.
8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
11. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
13. Podľa § 61b ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa napriek vykonanému šetreniu nepodarí upovedomenie o začatí exekúcie doručiť povinnému do troch mesiacov od začatia exekúcie, doručí sa mu oznámením v Obchodnom vestníku; súčasne sa upovedomenie o začatí exekúcie doručí súdu, ktorý ho zverejní na úradnej tabuli alebo na webovej stránke. Upovedomenie o začatí exekúcie sa v takom prípade považuje za doručené uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku.
14. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a dobrovoľne sa nesplnila.
15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní.
16. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
17. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje, že tento bol podaný v zmysle ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, a takto podaný návrh nemá odkladný účinok (upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 21.01.2019 bolo povinnému doručené zverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku dňa 07.05.2019. Účinky doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nastávajú nasledujúci deň po uplynutí 30 dní od zverejnenia oznámenia v Obchodnom vestníku t. j. 07.06.2019. Povinný teda v návrhu na zastavenie exekúcie môže namietať už len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, tzn. po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. V každom novom návrhu na zastavenie exekúcie, však povinný môže uviesť iba tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na
zastavenie exekúcie. Prejavom zásady koncentrácie je aj povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinného. Povinný musí skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať relevantnými dôkazmi. Neskoršie návrhy povinného na zastavenie exekúcie už odkladný účinok nemajú, teda exekútor aj napriek podanému návrhu môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie.
18. Dôvodom podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že povinný v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, žiadal o zastavenie všetkých exekúcií vedených voči jeho osobe a to z dôvodu, že sú všetky staré exekúcie zo zákona zastavené priamo nadobudnutím účinnosti ZoUNEK t. j. dňa 01.01.2020, nakoľko uplynula rozhodná doba 5 rokov od začatia exekučného konania resp. exekúcie.
19. Súd konštatuje, že povinným uvedený dôvod, na základe ktorého navrhuje zastaviť exekúciu v celom rozsahu, nezakladá ani jeden z dôvodov na jej zastavenie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Aplikácia ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, by sa mohla použiť len v prípade, keby išlo o starú exekúciu začatú pred 01. aprílom 2017 a vedenú podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (§ 1 ods. 2 ZoUNEK), pričom v danom prípade nejde o starú exekúciu, nakoľko predmetná exekúcia začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2019 tzn. je vedená podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 01. apríla 2017. Napriek tomu však súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že z predložených výpisov úhrad povinného má súd za preukázané, že povinný vymáhaný nárok dobrovoľne po určitých čiastkach plní a teda ani z tohto dôvodu nie je možné aplikovať ZoUNEK, nakoľko ust. § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK, tak ako poukázal vo svojom vyjadrení aj oprávnený predstavuje výnimku zastavenia exekúcie. Súd má preukázané aj z vyjadrenia súdneho exekútora, že dôvod, ktorý povinný namietal v návrhu na zastavenie exekúcie je neopodstatnený. Súdny exekútor v rámci svojej činnosti je povinný zisťovať počas celého konania majetkové pomery povinného a v prípade, že zistí pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby, že do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku sa nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, tak vydá upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, čo v danom prípade súdny exekútor nespravil, nakoľko povinný dobrovoľne plní vymáhaný nárok v predmetnej exekúcii a teda disponuje akýmsi majetkom.
20. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k Exekučného poriadku, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol.
21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
24. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
25. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie.
26. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi
- povinnému, ktorý úspech nemal.
27. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie podaným prostredníctvom právneho zástupcu žiadal priznať trovy exekučného konania oprávneného v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 53,32 EUR. Nakoľko mal oprávnený v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úplný úspech vo veci, súd priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 53,32 EUR, vychádzajúc z tarifnej hodnoty, ktorou je istina vo výške 1266,31 EUR z toho tarifná odmena predstavuje sumu vo výške 61,41 EUR z toho polovičný úkon právnej služby je vo výške 30,70 EUR tzn. (1x 30,70 EUR - vypracovanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie + 1x 13,73 EUR paušálna náhrada výdavkov za rok 2024 - režijný paušál + 20 % DPH, nakoľko právny zástupca oprávneného je platcom DPH) v súlade s Vyhláškou č. 655/2004, tak ako si to správne uplatnil právny zástupca oprávneného a tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.