Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_7C-27-2013.pdf
PDF · 89.95 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/27/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 881 proti žalovanej E. Q., L.. XX.XX.XXXX, Š. XX, XXX XX X., o zaplatenie 119,26 EUR s príslušenstvom, dňa 18.9.2013 takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 119,26 EUR s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 92,21 EUR od 23.2.2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne na trovách konania 16,50 EUR na súdnom po poplatku zo žaloby a 58,15 EUR na trovách jeho právneho zastúpenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť mu 119,26 EUR a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 92,21 EUR od 23.2.2011 do zaplatenia. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 2.10.2008 uzatvoril so žalovanou v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a násl., § 716 a násl. Obchodného zákonníka, § 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanej poskytol službu povolené prečerpanie na osobnom účte a žalovaná prostredníctvom svojho účtu vykonávala bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu. Na vyššie uvedený účet poskytol žalobca žalovanej peňažné prostriedky, ktoré mohla žalovaná čerpať do výšky poskytnutého debetného limitu. Žalovaná počas trvania platnosti zmluvy prečerpala sumu vo výške 92,21 EUR. V zmysle zmluvy za poskytovanie služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke. Žalovaná nedoplnila zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšeného o ďalšie položky stanovené v zmluve a v sadzobníku poplatkov, žalobca dňa 22.2.2011 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok. V odstúpení od zmluvy žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 119,26 EUR, ktorá pozostáva z istiny 92,21 EUR a sankčného úroku z omeškania vo výške 27,05 EUR. Žalovaná je v omeškaní so splnením svojho dlhu a tak je povinná zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení po 15.1.2009.
Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý na pojednávanie bol riadne a včas predvolaný, keď predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 12.6.2013, pričom svoju neúčasť písomne ospravedlnil so žiadosťou o prejednanie a rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti.
Žalovaná na pojednávaní nárok žalobcu uznala čo do dôvodov i výšky. Potvrdila, že so žalobcom uzavrela zmluvu o spolupráci, na základe ktorej žalobca zriadil v jej prospech osobný účet a vydal jej platobnú kartu. Účet i platobnú kartu využívala zhruba po dobu troch rokov. Nepopiera, že za vedenie účtu i používanie platobnej karty bola povinná platiť poplatky a tak pripúšťa, že sa mohla dostať do debetu. O vzniku debetu sa však dozvedela až zo samotnej žaloby žalobcu po doručení súdom, lebo žalobca jej písomnosti doručoval na adresu bydliska, ktorú mala pri uzatváraní zmluvy, ale ona dňa 11.3.2009 sa presťahovala na novú adresu do obce Zborov. Novú adresu bydliska žalobcovi však neoznámila.
Žalobca je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri s predmetom činnosti, okrem iného „poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie“. Žalovaná je fyzickou osobou nepodnikateľkou. Predmetom konania tak, ako ho vymedzil žalobca v žalobe, je jeho nárok zo zmluvy o bežnom účte uzavretý podľa § 708 a násl. Obchodného zákonníka. Zmluva o bežnom účte patrí do skupiny záväzkových vzťahov tvoriacich tzv. absolútne obchodné záväzkové vzťahy, ktoré nehľadiac na povahu zmluvných strán sa posudzujú podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Zároveň však ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z. a zákona číslo 250/2007 Z.z. Súd preto záväzkový vzťah, z ktorého žalobca vyvodzuje svoj nárok v konaní posudzoval aj z ohľadu ochrany žalovanej ako spotrebiteľky v zmysle ustanovení § 52 a násl. Občianskeho zákonníka a už citovaného zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Podľa § 708 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 709 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po doručení príkazu. Ak je zriadený bežný účet pre niekoľko osôb, má každá z nich postavenie majiteľa účtu.
Podľa § 711 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Banka opraví bez zbytočného odkladu chybné účtovanie. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.
Podľa § 712 Obchodného zákonníka banka je povinná v lehotách určených v zmluve, inak bez zbytočného odkladu oznámiť majiteľovi účtu údaje o prijatých a vykonaných platbách. Majiteľ účtu je oprávnený požadovať, aby mu banka preukázala vykonanie platieb.
Podľa § 713 Obchodného zákonníka banka je povinná pripísať v prospech bežného účtu jeho majiteľa peňažné prostriedky ku dňu, kedy banka získala právo s nimi nakladať, a od tohto dňa patria majiteľovi účtu úroky z týchto prostriedkov. Peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.
Podľa § 715 Obchodného zákonníka zmluvu môžu majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať. Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu. Zostatok bežného účtu banka vyplatí majiteľovi účtu alebo podľa jeho príkazu prevedie na iný účet v banke alebo po odpočítaní nákladov s tým spojených na účet v inej banke. Banka je povinná oznámiť bez zbytočného odkladu majiteľovi účtu výšku zostatku jeho účtu ku koncu kalendárneho roka.
Vzhľadom na žalobcom predložené listinné dôkazy a stanovisko žalovanej súd nemal pochybnosti o tom, že žalobca dňa 2.10.2008 uzavrel so žalovanou zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorej obsahom bola aj zmluva o bežnom účte, na základe ktorej žalobca v prospech žalovanej zriadil rastový osobný účet, prostredníctvom ktorého banka poskytovala žalovanej bankové produkty a služby, okrem iného jej vydala platobnú kartu a žalovaná tieto produkty a služby využívala po dobu, ako sama uviedla, asi tri roky. V zmysle § 711 Obchodného zákonníka v spojení s bodom VI. 4 zmluvy a čl. I. bod 7 všeobecných obchodných podmienok žalobcovi za poskytovanie bankových produktov a služieb patria poplatky podľa sadzobníka poplatkov.
Žalobca tvrdí, že zaúčtovaním poplatkov za poskytovanie zmluvne dohodnutých bankových produktov a služieb vznikol na strane žalovanej debetný zostatok vo výške 92,21 EUR, na dôkaz čoho predložil výpisy z účtu žalovanej. Žalovaná uznala debetný zostatok vo výške tvrdenej žalobcom a tak súd v súlade s týmto zhodným skutkovým tvrdením účastníkov aj podľa § 120 ods. 3 O.s.p. ustálil, že žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi na poplatkoch za využívanie bankových produktov a služieb 92,21 EUR. Z tých istých dôvodov a podľa bodu 1.E.4 Sadzobníka poplatkov žalobcu ustálil, že žalovanej vznikla tiež povinnosť zaplatiť žalobcovi tzv. sankčný úrok za obdobie od 23.2.2011 do 2.8.2012 v celkovej výške 27,05 EUR (20 % ročne zo sumy 92,21 EUR od 23.2.2011 do 30.6.2012, čo je 24,90 EUR a 28 % ročne zo sumy 92,25 EUR od 1.7.2012 do 2.8.2012, čo je 2,15 EUR).
Žalobca sa voči žalovanej domáha aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 92,21 EUR od 23.2.2011 do zaplatenia odvolávajúc sa na ustanovenie § 369 Obchodného zákonníka v znení po 15.1.2009.
Podľa § 369 Obchodného zákonníka v znení po 15.1.2009 (§ 768f Obchodného zákonníka) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení po 1.1.2009 (§ 10a nariadenia) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vychádzajúc z tvrdení oboch účastníkov konania niet sporu o tom, že žalovaná najneskôr od 23.2.2011 (dni nasledujúci po dni, v ktorej došlo k účtovnému vyrovnaniu debetného zostatku žalovanej žalobcom) bola v omeškaní so zaplatením 92,21 EUR. V tomto smere k obrane žalovanej, že o debetnom zostatku sa prvýkrát dozvedela až zo žaloby žalobcu doručenej jej súdom je nutné uviesť, že žalobca výzvu na vyrovnanie debetného zostatku zo dňa 14.2.2011 rovnako ako aj výpisy z účtu žalovanej doručoval na adresu jej bydliska uvedenú žalovanou pri uzatváraní zmluvy a keďže žalovaná zmenu adresy jej bydliska, ako to sama potvrdila na pojednávaní, žalobcovi neoznámila, postup žalobcu, keď aj po 11.3.2009, t.j. po presťahovaní sa žalovanej do Zborova, korešpondenciu doručoval na adresu podľa zmluvy, je treba považovať za súladný s čl. IX. bod B všeobecných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy s účinkami doručenia na druhý pracovný deň odo dňa odoslania (čl. IX. bod B 3 písm. a/ všeobecných obchodných podmienok). Žalovaná sa tak, vzhľadom na žalobcom predložené listinné dôkazy a ich obsah dostala najneskôr dňom 23.2.2011 do omeškania a žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa citovaných zákonných ustanovení. Súd preto po zistení, že žalobcom žiadané úroky z omeškania sú vo výške zodpovedajúcej výške podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. platného v čase vzniku omeškania (§ 3 nar. vlády č. 21/2013 Z.z.) ustálil, že
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 92,21 EUR od 23.2.2011 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej. Žalobca v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. podal návrh na náhradu trov konania, preto vychádzajúc z ich vyčíslenia v žalobe súd žalobcovi titulom náhrady trov konania priznal 16,50 EUR na súdnom poplatku zo žaloby a 58,15 EUR na trovách právneho zastúpenia žalobcu (pri hodnote predmetu konania 119,26 EUR právnej zástupkyni žalobcu patrí podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. tarifná odmena v sadzbe po 16,60 EUR za jeden úkon právnej služby a to za dva úkony právnej služby: 1./ prevzatie a príprava zastúpenia, 2./ návrh na vydanie platobného rozkazu, podľa § 16 ods. 3 vyhlášky režijný paušál po 7,63 EUR za uvedené úkony právnej služby a podľa § 18 ods. 3 vyhlášky 20 % daň z pridanej hodnoty zo základu 48,46 EUR, čo je 9,69 EUR). Súd na rozdiel od vyčíslenia trov konania v žalobe žalobcu nepriznal žalobcovi odmenu a režijný paušál aj za úkon právnej služby - pokus o zmier, lebo nejde o úkon podľa § 14 vyhl. č. 655/2004 Z. z., za ktorý by odmena patrila. Na druhej strane nemohol vyhovieť návrhu žalovanej žalobcovi náhradu trov konania nepriznať celkom, lebo pre takýto postup nezistil dôvody, lebo aj keď žalobca debetný zostatok na účte žalovanej neoznámil pred podaním žaloby, stalo sa tak vinou žalovanej (viď čas dôvodov rozsudku o doručovaní písomnosti žalovanej po zmene jej bydliska). Pri úvahách o náhrade trov konania žalobcovi z pohľadu dôvodnosti podanie žaloby nebolo možné pritom prihliadnuť aj na skutočnosť, že žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu navrhla jeho žalobu zamietnuť a aj keď nárok žalobcu následne na pojednávaní uznala čo do dôvodov i výšky, nárok doposiaľ dobrovoľne nesplnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).